Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11CoP-13-2021.pdf
PDF · 110.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, Čadca, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: otca O. A., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, XXX XX U. C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Kokavec, Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 346 754 a matky D. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, X. C. XXXX, T., zastúpená: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 36 416 525, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/7/2020-166 zo dňa 19. novembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým počas letných prázdnin m e n í tak, že otec m á p r á v o stýkať sa s maloletým O. A., nar. XX.XX.XXXX, každý rok počas letných prázdnin od 09.00 hod. 16.07. do 17.00 hod. 22.07. a od 09.00 hod. 16.08. do 17.00 hod. 22.08. toho-ktorého kalendárneho roka.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) upravil styk otca s maloletým O. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom:
- každý nepárny kalendárny týždeň od 17.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nedeľu,
- každý párny kalendárny rok od 09.00 hod. od 24.12. do 17.00 hod. 30.12. toho-ktorého kalendárneho roka,
- každý nepárny kalendárny rok od 09.00 hod. 30.12. do 17.00 hod. 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka,
- každý párny kalendárny rok počas Veľkej noci od 16.00 hod. štvrtok do 17.00 hod. v nedeľu toho- ktorého kalendárneho roka,
- každý rok počas letných prázdnin:
- od 09.00 hod. 01.07. do 17.00 hod. 08.07.,
- od 09.00 hod. 16.07. do 17.00 hod. 22.07.,
- od 09.00 hod. 01.08. do 17.00 hod. 08.08.,
- od 09.00 hod. 16.08. do 17.00 hod. 22.08., s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi odovzdať v stanovený čas v R. a otec je povinný dieťa matke odovzdať v stanovený čas v R.. Otcovi uložil povinnosť najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku, v prípade objektívne nepredvídateľnej okolnosti, napr. choroby, ihneď po zistení,
matke oznámiť telefonicky, SMS správou, mailom, že styk nebude realizovať a objektívne dôvody nemožnosti styku, aby matka mohla zabezpečiť náhradnú starostlivosť dieťaťu, resp. náhradný program s dieťaťom. Nemá právo na náhradný termín, pokiaľ si náhradný termín rodičia nedohodnú. Matke uložil povinnosť najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku, v prípade objektívnych, nepredvídateľných okolností, napr. choroby, ihneď po zistení, otcovi oznámiť telefonicky, SMS správou, mailom nemožnosť realizácie styku otca s dieťaťom a objektívne dôvody nemožnosti styku na strane matky, dieťaťa. V takom prípade umožní matka otcovi styk s dieťaťom v náhradnom termíne, ktorý bude rešpektovať režim a zdravotný stav dieťaťa, objektívne možnosti obidvoch rodičov (výrok I.). Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/164/2018-24 zo dňa 25.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2019 vo výroku IV., v ktorom bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že dieťa bude preberané a odovzdávané v mieste bydliska matky (výrok II.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od času posledného rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/164/2018, zo dňa 25.04.2019 došlo k zmene pomerov, odôvodňujúcej inú úpravu styku otca s maloletým než tú, ktorá bola určená spomínaným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Zmenu oproti pôvodnému rozsudku prvoinštančný súd videl v tom, že dieťa je staršie, v čase prvej úpravy styku malo 4 roky a 4 mesiace, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku malo dieťa 5 rokov a 10 mesiacov. Maloletý je predškolákom, navštevuje materskú školu a v januári 2021 dosiahne vek 6 rokov. Školskú dochádzku 1. ročník základnej školy začne navštevovať od septembra 2021. Z uvedených skutočností okresný súd vyvodil aj ďalšiu zmenu v tom, že dieťa, ktoré je už staršie, nie je tak naviazané na matku tak, ako to táto tvrdila. Je v záujme maloletého, že sa kontaktuje so spolužiakmi v materskej škole, s učiteľkami v materskej škole, že sa pripravuje na prechod do základnej školy, a teda je v záujme dieťaťa, aby jeho kontakt s cudzími osobami bol rozširovaný a o to viac, aby bol rozširovaný aj kontakt s biologickým otcom a jeho rodinou. Aj z výsluchu samotného dieťaťa prvoinštančný súd nadobudol dojem, že tento kontakt s otcom v rozšírenej podobe je pre dieťa žiaduci, prináša mu šťastie a tiež pozitívne vplýva prítomnosť otca na výchovu maloletého dieťaťa. Toto prekonalo obdobie skráteného kontaktu a prirodzene si žiada viac prítomnosti otca a rozšírený kontakt. Za stavu, kedy v konaní nebol preukázaný matkou tvrdený rušivý vplyv otca na zdravý vývoj dieťaťa a tiež s poukazom na jeho rodičovské práva v zmysle Zákona o rodine a Ústavy SR, prvoinštančný súd návrhu otca na rozšírenie styku vyhovel, a to spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pri svojom rozhodovaní tiež prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý taktiež navrhol rozšíriť styk otca s dieťaťom. Okresný súd tiež poukázal na to, že obaja rodičia sú povinní svoje záujmy prispôsobiť prioritným záujmom dieťaťa, a to najmä nevyhnutnosťou zintenzívniť komunikáciu, ktorá sa týka potrieb dieťaťa a vedieť sa dohodnúť o veciach, ktoré súvisia so školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, záujmami, inak by spôsobovali dieťaťu traumatizáciu. Dieťa by doplácalo na rozvod manželov, čo nie je prípustné. Dieťa nemôže byť citovo vydierané jedným alebo druhým rodičom a takýmto spôsobom traumatizované, brané ako rukojemník, ako zbraň vo vzťahu k druhému rodičovi, preto je zákonnou povinnosťou rodičov, aby boli natoľko vyspelí a začali v záujme maloletého dieťaťa spolu kooperovať. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj iných právnych predpisoch. Pre prípad, že by v súvislosti s úpravou styku nastala objektívna nepredvídateľná okolnosť, prvoinštančný súd upravil povinnosti tak otca, ako aj matky ohľadom náhradného termínu, spôsobom, aby tento rešpektoval režim a zdravotný stav dieťaťa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nezistil také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov len matke.
2. Proti uvedenému rozsudku matka (ďalej „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a tiež podľa § 62 ods. 1 CMP. Prvoinštančnému súdu vytýkala, že konanie vedené pred ním má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej to, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. V bližších podrobnostiach namietala záver o splnení podmienky pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Vyslovila presvedčenie, že v skutočnosti v danej veci nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane matky, otca, ani maloletého dieťaťa, odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o úprave styku. V návrhu, ktorý podal otec dňa 10.02.2020 na Okresnom súde
Čadca, žiadnu zmenu pomerov netvrdil, iba uviedol, že nie je spokojný s tým, ako styk právoplatne upravil predchádzajúci súd dňa 20.05.2019, teda nespokojnosť s tým, že vraj musí cestovať značný počet hodín z U. C. do bydliska matky. Až neskôr otec, uvedomujúc si zásadný nedostatok a predčasnosť návrhu, na výzvu súdu reagoval tak, že ako dôvod zmeny pomerov na rozdiel od návrhu, uviedol zmenu veku dieťaťa o 1 rok. Vek dieťaťa, v danom prípade to, že je o 1 a pol roka staršie oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, nemôže byť samo osebe dôvodom na zmenu rozhodnutia. Navyše, v kontexte okolností, keď v čase prvého rozsudku bolo dieťa staré 4 roky a 4 mesiace, v čase druhého 5 rokov. Za ďalšie, v podstate celé rozhodnutie je postavené na tom, že súd mal z krátkeho rozhovoru s 5-ročným synom nadobudnúť dojem, že rozšírený styk s dieťaťom je žiaduci. Pritom otec počas rozvodového konania, ktoré trvalo 1 a pol roka, neprejavil o syna absolútne žiaden záujem. Skutočnosti, že otec musí cestovať, sú okolnosti, ktoré mu boli známe už v čas prvého rozsudku, ktorý určil takýto styk. V tom čase ani otec nevyužil opravný prostriedok odvolanie, v ktorom by poukázal napr. na to, ako dlho musí cestovať a že takýto styk nie je vhodný, či v záujme dieťaťa. Postup, ktorý zvolil prvoinštančný súd, podkopáva fungovanie právneho štátu. Matka od začiatku konania tvrdí, že rozšírený styk nie je v záujme maloletého dieťaťa, čo preukázal svojím správaním počas konania aj otec. Ak otcovi prekážalo cestovanie či úprava styku, mal sa brániť v predchádzajúcom konaní nie až teraz. Na margo cestovania matka podotkla, že otec cestoval za dieťaťom 2-krát do mesiaca z U. C. do R., nie až do T., či momentálne N.. Teda matka mu ústretovo až benevolentne umožnila, aby nemusel cestovať ešte ďalej. Daná cesta trvá max. 3 hodiny tam aj späť, čo je absolútne normálna bežná vzdialenosť a časová záťaž, a teda nemusí cestovať v aute značný počet hodín, ako to tvrdí. Z uvedeného tiež vyplýva, že okresný súd skutkový stav zistil nesprávne a nesprávne ho vyhodnotil. Zisťovanie skutkového stavu odvolateľka označila za extrémne nedostatočné, keď súd „poľahko“ zmení právoplatné rozhodnutie o styku a tento v zásade rozšíri, prakticky bez dokazovania a iba na základe tvrdení otca. Otec nikdy počas života dieťa nemal u seba takú dlhú dobu a ani počas sviatkov či prázdnin sa nesnažil s dieťaťom tráviť viac času. S dieťaťom bol otec nanajvýš 2 noci, asi 2-krát, pričom už vtedy sa ukázali zásadné nedostatky takéhoto rozšíreného styku. Za ďalšie, matka zdôraznila, že záujem dieťaťa nie je to isté ako názor dieťaťa. Súdy pritom nemajú rozhodovať podľa názoru, ale v záujme dieťaťa. V danom prípade ešte dôležitejší než názor 5-ročného dieťaťa sú objektívne faktory, najmä schopnosť a úroveň rodiča sa o dieťa postarať, jeho bezpečie a ochrana, jeho mravného, telesného a duševného vývoja (viď čl. 5 Zákona o rodine). V danej veci okresný súd nedôsledne aplikoval princíp materiálnej pravdy, nedostatočne skúmal skutkový stav a záujem maloletého dieťaťa. Keďže pomery od posledného rozhodnutia sa nijako nezmenili a nebola ani splnená základná podmienka pre zmenu nedávneho právoplatného rozhodnutia a napokon doterajší styk je postačujúci, matka odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh otca zamietne v celom rozsahu. Pre prípad, ak by sa odvolací súd nestotožnil s názorom, že neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, matka „z čisto procesnej opatrnosti“ žiadala o úpravu styku pre otca v primeranom čase od piatku do soboty.
3. Otec dieťaťa v podanom vyjadrení k odvolaniu matky odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Mal za to, že k zmene pomerov došlo a súd správne v konaní vypočul aj maloletého syna a prihliadol na jeho najlepšie záujmy. Matka v konaní účelovo poukazuje na neschopnosť otca postarať sa o syna, pričom ale svoje tvrdenia nepreukázala hodnovernými dôkazmi. Súčasná úprava styku nemôže byť v najlepšom záujme dieťaťa, keď v deň styku otec značnú časť času strávi v aute. Tvrdenia matky sú účelové a zavádzajúce s jasným cieľom pomstiť sa otcovi za rozpadnuté manželstvo. Je ale neprípustné, aby na uvedené používala syna, ktorý má záujem tráviť s otcom a jeho rodinou viac času. Matka nemá pravdu v tom, že sa nepreukázala zmena pomerov. Od posledného rozhodnutia má syn pomaly 6 rokov a budúci rok začne navštevovať základnú školu.
4. Matka dieťaťa v odvolacej replike zopakovala svoje odvolacie dôvody, keďže okresný súd nepostupoval v záujme dieťaťa a v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Súčasne neboli splnené podmienky zmeny rozhodnutia, rozhodnutie bolo absolútne predčasné. Nesúhlasila s tým, že sa chce otcovi pomstiť za rozvodové konanie, čo označila za nezmysel. Zdôraznila, že otec sa podľa jej presvedčenia o syna vyše rok a pol počas rozvodového konania absolútne nezaujímal. Voči styku, ktorý teraz hodnotí ako neprijateľný a nezmyselný, najmä v dôsledku údajných dlhých ciest, nepodal odvolanie a bol pasívny. Nie je pravdou to, že by otcovi počas konania akoby „na oko“ umožňovala väčší styk. Od samého počiatku je zásadne proti akémukoľvek rozširovaniu styku, pričom dôvody podrobne špecifikovala v odvolaní. Jej očakávania, ako dočasný styk dopadne, sa naplnili a netrvalo dlho a prakticky okamžite sa otec prejavil. Nedodržiaval zdravý režim dieťaťa, jeho hygienu, stravovanie,
spánok, chodil s ním počas pandémie do hotela, kde zrejme dostal infekciu a musel brať antibiotiká. Súčasne sa malý naučil akurát tak odvrávať, vulgárne nadávať a neposlúchať, ďalej má syn zlé sny, budí sa a bol nesústredený. Ako nové skutočnosti matka uviedla, že posledné 2 soboty malý O. u otca hral celý deň playstation a nešiel von, pritom má len 5 rokov. Nedávno tiež otcovi navrhla, či nechce prispievať na O. školské veci ako taška, písací stôl, školské potreby a pod. Odvrkol, že na nič prispievať nie je povinný, dostáva výživné a z toho mu má matka kúpiť veci. Pravdou je, že posledné 2 soboty syna matka exmanželovi nedala kvôli lockdownu, nechcela ohroziť zdravie svojich rodičov. Preto mu aj napísala, navrhla mu náhradné termíny cez párne víkendy. Otec namiesto toho, aby sa unúval prísť a dohodnúť sa, účelovo išiel rovno na políciu podať trestné oznámenie.
5. Otec v odvolacej duplike poukázal na svoje predošlé tvrdenia. Zdôraznil, že bývalá manželka sa vyjadruje k minulosti, pričom má za to, že podstatné je jeho správanie a preukázateľný záujem o syna.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s výnimkou časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin, v ktorom prípade odvolací súd túto časť rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
7. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Preskúmal napadnuté rozhodnutie, spisový materiál a po vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania dospel k záveru, že pokiaľ ide o skutkové zistenia a vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právneho posúdenia sa v zásade stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že úplne nesúhlasí s výsluchom maloletého dieťaťa (v tom čase 5-ročného), ktorý vykonal prvoinštančný súd a z toho dôkazu prezentovanými závermi. Na druhej strane mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že výsluch dieťaťa bol len jedným z dôkazov, z ktorých vychádzal prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní a ktoré hodnotil vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd nepochybuje o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach (konaniach), ktoré sa ho týkajú, taktiež nepochybuje o tom, že akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo týmto názorom nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni rozumovej vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu, avšak vzhľadom na vek dieťaťa (v čase výsluchu) má odvolací súd za to, že v danom prípade výsluch maloletého nebol potrebný.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie na základe podaného návrhu otca zo dňa 11.02.2020 na zmenu úpravy styku otca s maloletým, tento styk upravil - rozšíril (viď bod 1. daného rozsudku) oproti úprave styku upraveného na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/164/2018-24 zo dňa 25.04.2019, kedy bol styk otca a maloletého upravený tak, že otec má právo styku s maloletým dieťaťom každú nepárnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie pri úprave všeobecného styku otca s maloletým dieťaťom dospel k správnemu záveru, keď tento styk (oproti rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/164/2018-24 zo dňa 25.04.2019) rozšíril.
9. Matka v podanom odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o splnení podmienky pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Vyslovila presvedčenie, že v skutočnosti v danej veci k žiadnej zmene pomerov, či už na strane rodičov, alebo maloletého dieťaťa nedošlo. Zároveň dodala, že zmena veku dieťaťa o jeden rok, či rok a pol staršie oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nemôže byť samo osebe dôvodom na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Odvolací súd sa s uvedeným názorom matky nestotožňuje a uvádza, že súdne rozhodnutie o úprave styku maloletého dieťaťa je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane tohto dieťaťa, príp. rodičov natoľko, že táto zmena je v záujme maloletého dieťaťa. Pri zmene úpravy styku súd prvej inštancie musí brať do úvahy špecifiká každého jedného prípadu, taktiež stav v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre úpravu styku. Zároveň je povinnosťou tohto súdu rozhodnúť s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Aj keď Zákon o rodine ani iná právna norma pojem „záujem dieťaťa“ nedefinuje, možno konštatovať, že v záujme maloletého dieťaťa je všetko, čo mu je na prospech, čo ho nejakým spôsobom obohacuje, prospieva jeho vývoju. Majúc na zreteli
uvedené, je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti) s maloletým dieťaťom, jeho rozsah, je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom, na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií. Súd prvej inštancie pri určovaní o rozsahu styku berie na strane maloletého dieťaťa do úvahy najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim maloletého dieťaťa a pod. Za podmienky, že rodič (ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti) má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť.
10. V danom prípade súd prvej inštancie pristúpil k rozšíreniu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, pretože mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od času posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňovala potrebu zmeny úpravy styku určeného pôvodným rozhodnutím. Zmenu videl vo veku dieťaťa, ktoré malo v čase prvej úpravy styku 4 roky a 4 mesiace, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku malo dieťa 5 rokov a 10 mesiacov. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pri rozhodovaní okresný súd predovšetkým zohľadnil vek dieťaťa, avšak odvolací súd poukazuje aj na ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie zobral pri svojom rozhodovaní do úvahy, a síce, či maloletý netrpí separačnou úzkosťou (nie je tak naviazaný na matku), vzdialenosť bydliska medzi rodičmi, záujem maloletého a v neposlednom rade aj odporúčania kolízneho opatrovníka.
11. Odvolací súd vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré je staršie (v súčasnosti má 6 rokov), vyspelejšie a mnohé veci vníma inak, ako aj s prihliadnutím na ďalšie uvedené skutočnosti považuje úpravu všeobecného styku vymedzenú vo výroku napadnutého rozsudku za optimálnu, sledujúcu predovšetkým záujem maloletého dieťaťa tak, aby bol budovaný citový vzťah maloletého dieťaťa nielen k matke, ktorá je preferenčným rodičom, ale aj k otcovi, ktorý sa takouto formou bude podieľať na jeho výchove. Pri novej úprave styku je možné, aby otec naplánoval aktivity a prispôsobil pobyt s maloletým tak, aby ani on, ani maloletý neboli v časovom strese a nemuseli stíhať zažiť spoločné zážitky len v krátkom časovom intervale, ale mohli aj spolu iba oddychovať a rozvíjať aj vzťahy so širšou rodinou. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade je v záujme maloletého, aby trávil čas s otcom, s ktorým má vytvorený citový vzťah, a tento v čo najväčšej miere podporovať. Má za to, že súd prvej inštancie prihliadol na potrebu udržiavania prirodzeného vzťahu maloletého s otcom. Za súčasnej úpravy styku môže vzťah otca a dieťaťa napredovať. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. V danom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dôvodne vyvolávali pochybnosti o tom, že v čase styku by sa otec nedokázal o dieťa riadne postarať, prípadne, že stretávanie otca s dieťaťom by bolo v rozpore s jeho záujmami. Pokiaľ matka poukazuje na nevhodné - vulgárne správanie maloletého, a to len po návrate styku s otcom, táto skutočnosť nebola v konaní dostatočne preukázaná.
12. Čo sa týka argumentácie matky, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie účastníkov konania.
13. Výrok v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil, pretože má za to, že tento vzhľadom na upravený všeobecný styk otca s maloletým dieťaťom s poukazom na jeho vek je v neprimeranom rozsahu. Odvolací súd je presvedčený, že v danom prípade je postačujúce aj s ohľadom na novo upravený rozsah styku, aby nateraz bol styk otca s maloletým O. A., nar. XX.XX.XXXX, upravený počas letných prázdnin v rozsahu jedného týždňa v mesiaci júl, a to „od 09.00 hod. 16.07. do 17.00 hod. 22.07.“ a v rozsahu jedného týždňa v mesiaci august, a to „od 09.00 hod. 16.08. do 17.00 hod. 22.08.“.
14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)