Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_39P-34-2021.pdf
PDF · 106.47 KB
No categories available
39P/34/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. T., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX Y., H., dieťa rodičov: matky - I. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Z. XXX a otca - U. T., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. XXC, H., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Matka maloletej je povinná odovzdať maloletú G. T., D.. XX.XX.XXXX do starostlivosti otca maloletej.
II. Otec maloletej je povinný podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletej G. T., D.. XX.XX.XXXX v lehote do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
III. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto konaní.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.06.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil matke maloletej odovzdať maloletú do starostlivosti otca maloletej a zaviazal otca na podanie návrhu na úpravu práv a povinností k maloletej v lehote do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Návrh otec odôvodnil tým, že je otcom mal. S matkou maloletej neboli zosobášení. S matkou maloletej od roku 2019 žili v spoločnej domácnosti, ktorú viedli naposledy v nájomnom byte na S. X. v H.; tu mali aj spoločný trvalý pobyt (a po narodení maloletej dcéry tu mala a dodnes má trvalý pobyt aj maloletá). Boli zasnúbení a plánovali svadbu. Vzťahy boli dobré, potenciálne konflikty (ku ktorým mala matka sklony) tlmil v zárodku, jediné konflikty vznikali v súvislosti s občasným nedostatkom financií. Keď sa narodila dcéra, staral sa o ňu v značnej miere osobne, nakoľko matka po pôrode javila znaky popôrodnej depresie a musela navštevovať psychológa; dokázal dcéru okúpať, nakŕmiť, prebaliť aj prezliecť. Rovnako pomáhal v domácnosti, dokázal oprať i ožehliť, matke maximálne pomáhal. Takto spoločne fungovali rok od narodenia dcéry. Po oslave dcériných prvých narodením matka uviedla, že by chcela ísť s dcérou za svojou matkou na východné Slovensko (táto býva v obci Z. v okrese O.), aby aj jej matka videla vnučku. Tvrdila, že tam ide na jeden až dva týždne (s ohľadom na značnú vzdialenosť), s čím súhlasil. Keď sa matka s maloletou ani po dvoch týždňoch nevracala, zisťoval, čo sa deje a kedy sa vráti. Matka maloletej vtedy prvýkrát uviedla, že musí uvažovať o ich vzťahu a zvážiť, ako ďalej a že sa vráti neskôr. Keď tlačil na návrat jej a dcéry, napokon mu uviedla, že k nemu už nič necíti, nechce s ním žiť a vrátiť sa nemieni (prvýkrát to výslovne uviedla v SMS dňa 2.6.2021). Matka maloletej teda fakticky uniesla maloletú dcéru, keď (pod zámienkou návštevy rodiny) odišla zo spoločnej domácnosti v H. (ktorá bola trvalým a obvyklým pobytom maloletej) a odmieta sa už vrátiť. Samozrejme rešpektuje rozhodnutie matky maloletej ukončiť vzťah a odsťahovať sa, rozhodne však nesúhlasí s tým, aby uniesla dcéru a bez súhlasu, resp. proti vôli túto držala u seba. Určenie miesta pobytu dieťaťa je podstatná vec, o ktorej sa majú rodičia v zmysle § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohodnúť, notabene keď ide
o premiestnenie dieťaťa do miesta vzdialeného 437 km od miesta obvyklého pobytu dieťaťa. Okrem zjavnej protiprávnosti konania matky maloletých poukazujem na skutočnosť, že matka maloletej nemá u svojej matky vytvorené vhodné podmienky pre bývanie s maloletou. Ide o starý a zanedbaný rodinný dom s nevyhovujúcimi hygienickými podmienkami (s.č. XXX v obci Z.), naviac v tomto dome býva veľké množstvo ľudí: stará matka maloletej a sporadicky aj jej nový manžel, ďalej brat starej matky (ktorý je mentálne postihnutý a v prípade záchvatu dokáže byť nebezpečný) a matkini traja bratia (ktorí tiež pracujú v zahraničí) s manželkami a deťmi. Počas víkendov, keď sa všetci vrátia z práce (stará matka maloletej pracuje v zahraničí), je teda v dome minimálne 10 ľudí a teda musia spať viacerí v jednej miestnosti. Rovnako v danej obci nemá dcéra zabezpečenú lekársku starostlivosť. Naopak v (donedávna spoločnej) domácnosti má dcéra vytvorené všetky podmienky na riadny rast a výchovu. Ide o mestský sociálny byt, kde sú obaja spoločnými nájomcami a kde je nízke nájomné. Všetci traja mali na adrese tohto bytu i trvalý pobyt (ako zistil, matka maloletej sa už z pobytu na tejto adrese odhlásila). Maloletá má v H. všetky ošetrujúce lekárky: pediatričku, neurologičku, aj rehabilitačnú lekárku. Pracuje v spoločnosti Sachs ako vodič VZV s príjmom cca. 650 eur netto. Býva vo vyššie uvedenom nájomnom byte, kde aktuálne hradí všetky náklady sám (cca. 250 eur). Otcovi rodičia bývajú v bezprostrednej blízkosti (na vedľajšej ulici v H.) a sú ochotní a pripravení mu so starostlivosťou o maloletú kedykoľvek pomôcť. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Nakoľko teda matka maloletej túto bez jeho vedomia a súhlasu premiestnila (fakticky uniesla) na opačný koniec republiky, ukončila spolužitie, nie je možné sa s ňou dohodnúť a drží dcéru na mieste nevhodnom na jej riadnu výchovu a starostlivosť, je v záujme maloletej nevyhnutné, aby súd nariadil jej faktický návrat do miesta obvyklého pobytu, a to tak, že matke nariadi, aby odovzdala maloletú do jeho dočasnej starostlivosti. V krátkej dobe podá návrh na rozhodnutie vo veci samej (úpravu práv a povinností k maloletej), v ktorom konaní bude priestor na dôkladnejšie dokazovanie; prioritu má však bezodkladná úprava pomerov zabezpečením návratu dcéry do jej domova. Nijako nebráni matke maloletej v návrate do spoločného bytu, dokonca je v záujme maloletej ochotný akceptovať, že matka s ním nechce žiť v jednej domácnosti a je ochotný odsťahovať sa zo spoločného bytu (rodičia sú pripravení poskytnúť mu ubytovanie v ich byte) a prenechať tento celý k dispozícii matke maloletej. Každopádne súčasný stav, keď matka pobýva na úplne vzdialenom a na bývanie maloletej nevhodnom mieste a fakticky ho úplne vylučuje zo starostlivosti o dcéru a v plnom rozsahu mu odopiera rodičovské práva (zneužívajúc i veľkú vzdialenosť a nemožnosť styku), je neudržateľná a neprijateľná. Je preto potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery faktickým navrátením do pôvodného zákonného stavu.
2. Otec na osvedčenie svojich tvrdení predložil nasledovné listiny: rodný list maloletej, SMS správy, potvrdenia o trvalom pobyte, pracovná zmluva, nájomná zmluva, potvrdenie o platbách, potvrdenie o zdravotnom stave, súd vykonal lustrácie v registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni.
3. Súd mal z listinných dôkazov predložených otcom a zabezpečených súdom osvedčené, že matka maloletej odišla na návštevu do miesta jej trvalého pobytu, čomu môže zodpovedať návšteva pri príležitosti veľkonočných sviatkov, keď odo dňa 29.03.2021 má mať maloletá prihlásený prechodný pobyt u matky, na základe čoho možno dôvodne usudzovať, že matka spoločnú domácnosť opustila natrvalo a to z dôvodu rozpadu partnerského vzťahu rodičov maloletej. Matka zotrvala u svojej matky, u ktorej jej má byť podľa výpisu z elektronickej komunikácie účastníkov lepšie, podľa jej tvrdenia rodičov okrem maloletej nič nespája. Súd mal ďalej osvedčené, že maloletá a otec maloletej sú prihlásení na trvalý pobyt na adrese S. XXC, H.. Otec je zamestnaný s dostatočným príjmom, platí výdavky na spoločný nájomný byt na adrese trvalého pobytu otca a maloletej, matka je na rodičovskej dovolenke. Maloletá od narodenia navštevuje všeobecného lekára pre deti a dorast v H..
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladny´m opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal dieťa do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Toto ustanovenie zákona nebráni rozhodnutiu o dočasnom zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, na druhej strane však je potrebné zohľadniť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa čl. 4 tretia veta základných zásad rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2005-36> Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Podľa § 31 ods. 2 ZOR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Podľa § 31 ods. 3 ZOR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Podľa § 31 ods. 4 ZOR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá.
6. Súd v danom prípade mal osvedčené všetky otcom uvádzané skutkové tvrdenia a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho návrhom odôvodneným obavou zo svojvoľného postupu matky maloletej.
7. Otec maloletej sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha odovzdania maloletej otcovi z dôvodu zmeny pomerov, ktoré vyvolala matka, ktorá sa s maloletou bez súhlasu, dokonca bez upovedomenia otca odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom na takéto konanie matky neexistuje žiadny právny základ.
8. Otec súčasne vyslovil obavu o nevhodnosti výchovného prostredia, v ktorom sa má maloletá v súčasnosti nachádzať. Otec v súčasnosti riadne pracuje, doposiaľ spolu s matkou zabezpečoval výchovu aj výživu maloletej, práva a povinnosti k maloletej doposiaľ neboli upravené žiadnym rozhodnutím súdu, v súčasnosti je matka na návšteve u svojej matky, odkiaľ sa odmieta vrátiť, hoci maloletá má obvyklý pobyt v H. a doposiaľ nedošlo zákonným spôsobom k jeho zmene. Súd zatiaľ nemá dôvod pochybovať o prostredí, v ktorom maloletá doposiaľ vyrastala, zatiaľ čo na strane matky na základe tvrdení otca a komunikácie matky s otcom nastali pochybnosti. Súd v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na zabezpečenie stability výchovného prostredia, pričom svojvoľná zmena takémuto záveru nenasvedčuje, ďalej prihliada na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom ani táto podmienka zo strany matky splnená nebola, keď matka bola minimálne povinná zahájiť proces dohody o tak závažnej zmene, akou je zmena bydliska maloletej o viac ako 400 km.
9. Podľa názoru súdu otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil také skutočnosti, ktoré osvedčujú naliehavosť úpravy výkonu práv a povinností k maloletej neodkladným opatrením a to v uložení povinnosti matke odovzdať maloletú otcovi do jeho starostlivosti, keď táto si zrejme neuvedomuje, že ak ich okrem maloletej podľa jej tvrdení nič nespája, práve toto spojenie požíva zákonnú ochranu. Súd neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia, teda nešpecifikoval čas, počas ktorého by mala maloletá mala byť v starostlivosti otca z dôvodu, že po návrate maloletej do miesta obvyklého pobytu (ako aj matky), bude potrebné, či už na návrh alebo aj bez návrhu opätovne rozhodnúť, ako bude (aj dočasne) vykonávaná starostlivosť o maloletú do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. Súd prihliadol na vek maloletej a jej prirodzenú fixáciu na oboch rodičov a teda aj na matku, pričom nie je v jej záujme, aby bola počas dlhšieho obdobia bez jedného z rodičov, a to ani bez matky, ktorej súd nariadil povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti otca.
10. V danom prípade otec návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodal spolu s návrhom vo veci samej na zmenu pomerov, avšak tento zámer avizoval, na základe čoho súd podľa § 336 CSP vo výroku II. uznesenia uložiť otcovi povinnosť podať v lehote 20 dní návrh na úpravu práv a povinností k maloletej,
keďže z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku, týmto rozhodnutím nemá ísť o trvalú úpravu pomerov, ale len o dočasnú a to do času obnovenia pôvodného stavu.
11. Podľa citovaných ustanovení zákona a medzinárodných dohovorov obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, matka aj otec sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní. Jeden z rodičov, a to ani prípadný preferenčný rodič, nie je v zmysle citovaných právnych predpisov oprávnený svojvoľne zmeniť bydlisko maloletého dieťaťa, uvedené je možné iba na základe dohody rodičov alebo na základe rozhodnutia súdu. Súd dodáva, že rešpektuje právo matky na ukončenie partnerského vzťahu a odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, no iba za takých podmienok, že táto vzdialenosť nebude spôsobovať mimoriadne vážne zásahy do rodičovských práv otca. Zmenu bydliska by bolo možné tolerovať v prípade, ak by táto zmena hoci len teoreticky umožňovala vykonávanie rodičovských práv na každodennej báze, keď doposiaľ tak boli vykonávané, no zmena bydliska o viac ako 400 km túto podmienku nespĺňa. Súd je povinný prihliadať na záujem dieťaťa, pričom v záujme dieťaťa nebude taký postup rodiča, ktorým sa zásadne sťaží, prípadne úplne zamedzí realizácia zákonných práv druhého rodiča. Súd súčasne berie na vedomie ochotu otca dočasne opustiť spoločný nájomný byt pre prípad návratu matky do miesta obvyklého pobytu, ak táto deklarovala neochotu obnoviť partnerské spolužitie a týmto ústretovým krokom otca možno zastabilizovať prebiehajúcu zmenu pomerov na strane rodičov tak, aby to nebolo na ujmu maloletej a rodičovských práv otca.
12. Súd je v zmysle článku 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa povinný zabezpečiť, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, oddelenie maloletej od otca sa nemôže uskutočniť na základe (svoj)vôle matky, ale iba na základe súdneho rozhodnutia, pričom súd zistil, že ohľadom maloletej doposiaľ neprebiehalo žiadne súdne konanie, dieťa nebolo zverené do starostlivosti matky právoplatným rozhodnutím s určením takého rozsahu styku, ktoré by uvedený postup matky vedelo čo i len zdanlivo ospravedlniť. Citovaný článok naopak umožňuje dočasne oddeliť maloletú od matky, ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa v prípade nezákonného konania matky. Miestom obvyklého pobytu maloletej je Trnava a tak je potrebné prinavrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu nariadením povinnosti matke, aby maloletú odovzdala do starostlivosti otca, pričom súd zdôrazňuje, že ide iba o dočasné riešenie a jeho cieľom nie je prejudikovanie rozhodnutia, v akom rozsahu bude ktorý rodič vykonávať starostlivosť na základe rozhodnutia vo veci samej alebo prípadne ďalšieho neodkladného opatrenia.
13. Ak sa matka vráti do miesta obvyklého pobytu, čím dôjde k obnoveniu pôvodného stavu, súd dáva do pozornosti ustanovenie § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj § 363 CMP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a napokon aj § 376 CSP, podľa ktorého ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ.
14. Z uznesenia Ústavného súdu SR z 23. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 46/2013: Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (...) V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, bod 129).
15. Súd neodkladným opatrením aj s poukazom na citovaný nález ústavného súdu upravil dočasne právo maloletej na zachovanie (obnovenie) stability výchovného prostredia, na starostlivosť zo strany druhého rodiča, ktorý nezasiahol do pokojného stavu, poskytol ochranu otcovi, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, ako aj matke, proti ktorej návrh smeroval, keď zaviazal otca na podanie návrhu vo
veci samej a uviedol, za akých okolností môže dôjsť k zrušeniu, či zmene nariadeného neodkladného opatrenia berúc tak do úvahy útly vek maloletej.
16. Súd podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/147/2020 zo dňa 24.06.2020 v skutkovo podobnej veci, v ktorej odo dňa 06.05.2020 matka i maloleté deti mali trvalé bydlisko prehlásené s tým, že matka mieni s maloletými deťmi bývať v inom meste dlhodobo. Podľa názoru odvolacieho súdu pochybil súd prvej inštancie rešpektujúc svojvoľné rozhodnutie o odsťahovaní maloletých detí z bydliska založeného na základe dohody rodičov. Odvolací súd zdôraznil, že v danom prípade matka svojim konaním bez súhlasu druhého rodiča - otca konala v rozpore so záujmom maloletých detí, keď len na základe svojvoľného rozhodnutia presťahovať maloleté deti, obmedzila výkon rodičovských práv a povinností otca a porušila právo maloletých detí na rovnocennú starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Takýmto konaním maloleté deti vyňala z doterajšieho sociálneho a rodinného zázemia a premiestnila ich do takej vzdialenosti, že maloleté deti úplne odňala z prirodzeného výchovného vplyvu otca. Uvedené situácia však vznikla v dôsledku neuváženého a podľa názoru odvolacieho súdu predčasného konania matky, ktorá zrejme nedostatočne zvážila jeho dôsledky, majúce priamy dopad na ďalší vývoj maloletých detí a ich právo na prirodzený a pravidelný kontakt s otcom ako rodičom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ich života. Matka rovnako bez súhlasu otca, ako rovnocenného rodiča, zmenila deťom trvalé bydlisko a predškolské zariadenie. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 35 Zákona o rodine upravujúceho rozhodovanie súdu pri nezhode rodičovo podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorými sú okrem iného aj zmena bydliska dieťaťa. V prípade takejto nezhody rodičov je neprípustné svojvoľné rozhodovanie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností len jedným z nich. Je zrejmé, že rodičia sa dohodli iba na dočasnom pobyte matky. Odvolací súd takéto konanie matky hodnotí v rozpore so záujmom maloletých detí, keď ich presťahovanie bude mať za následok významné oslabenie vzájomného vzťahu maloletých detí s otcom, nemožnosť uplatňovať právo maloletých detí na rovnocennú výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov a to aj vzhľadom na celkovú rodinnú situáciu spôsobenú rozpadom ich rodiny. Odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, berúc do úvahy záujem maloletých detí ako najvyšší princíp, posudzoval aj skutočnosť, ktorý z rodičov poskytuje, alebo má predpoklad poskytovať druhému rodičovi väčší priestor na výchovu maloletých detí, nakoľko v záujme maloletých detí nepochybne je, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Odvolací súd týmto rozhodnutím za aktuálnej situácie maloletých detí spôsobenej ich presťahovaním matkou sleduje (...) nastolenie pôvodného stavu pred odchodom matky a obnovenia pôvodného rozsahu výkonu osobnej starostlivosti otca o maloleté deti. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie (...) sa vzhľadom na doterajší prístup matky javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť reparáciu aktuálneho pre maloleté deti nežiaduceho stavu, ktorého pretrvávanie bez predbežného zásahu by v tomto štádiu konania mohlo mať pre maloleté deti z dlhodobého hľadiska negatívne dôsledky.
17. Súd podľa § 117 CMP ustanovil maloletej procesného opatrovníka podľa miesta obvyklého bydliska maloletej, ktorý bude zastupovať jej záujmy v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).