Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-10-2021.pdf
PDF · 119.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu : H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO : 43 838 286, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO : 31 595 545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 744,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/9/2020-151 zo dňa 8. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/9/2020-151 zo dňa 8. septembra 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 744,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 597,75 eur od 8.3.2019 do zaplatenia a zo sumy 146,31 eur od 8.3.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 744,06 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 4.2.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 520, EVČ: Z. XXXDY, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Q. X., s.r.o.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 8013900696. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 4.844,74 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P190038. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.2.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 20.2.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 3.439,53 eur, nepriznaná suma po odpočte DPH predstavovala 597,75 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25 eur/NH s DPH. Uvedené predstavuje rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou. Nepriznaná suma 597,75 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2019.
V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v servise žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 8006137194. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné motorové vozidlo Volkswagen Jetta, EVČ: Z. XXXKN bola v trvaní od 4.2.2019 do 18.2.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli vo výške 420,00 eur bez DPH (faktúra č. 319026). Faktúru č. 319026 uhradil poškodený žalobcovi dňa 18.2.2019 a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319026. Následne poškodený Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.2.2019 postúpil na žalobcu svoju pohľadávku vzniknutú voči žalovanému z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 420,00 eur. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.2.2019 oznámené, že dňa 20.2.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006137194 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 273,69 eur. Nepriznaná suma po odpočte DPH tak predstavuje 146,31 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie, prenájom náhradného vozidla, fakturovaná doba prenájmu NV 14 dní. Poisťovňa priznáva náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy - priznané: 11 dní. Neprimerané náklady na náhradné vozidlo: 3 dni. Odpočítané prevádzkové náklady na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Poškodený bol teda dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Zároveň dodal, že nebola preukázaná účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným a ani to, že poškodený faktúru za prenájom vozidla uhradil žalobcovi pred tým, ako s ním uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.2.2019. Ďalej v zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky a aj samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný. Žalovaný namietal aj dôvodnosť nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania argumentujúc tým, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a teda do omeškania by sa mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva. Mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto priebeh dopravnej nehody nepovažoval za rozhodujúci. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že uviedol všetky podstatné náležitosti, označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii dôvodil, že právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku,
je škodová udalosť. Na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla obsahujúca konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Tvrdenie, že poškodený by musel uhradiť náklady za opravu vozidla sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, považoval za rozporné s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Akcentoval, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného spočívajúcu v nákladoch za opravu vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu vozidla vo výške 4.844,74 eur uznal a na účet žalobcu zaplatil 3.439,53 eur. Rovnako tak uznal nárok vyplývajúci z potreby prenájmu náhradného vozidla, keďže z celkového nároku 420,00 eur uznal a na účet žalobcu zaplatil 273,69 eur. Sporná teda ostala len výška nároku. K tvrdeniu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2019 aj zo dňa 18.2.2019 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetných zmluvách špecifikovaná čo do výšky aj dôvodu vzniku. Zároveň v čl. I Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2019, resp. zo dňa 18.2.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 2 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 597,75 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške / pohľadávku vo výške 420,00 eur, ktorá predstavuje dlžníkom nezaplatenú faktúru servisu, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy poškodeného vozidla. V bode 2 predmetného článku I zmlúv o postúpení pohľadávok je uvedené, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1 predmetných zmlúv, pričom článok II. zmlúv obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávky postupujú. V článku II. zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Čo sa týka úrokov z omeškania argumentoval, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. novembra 2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 35, 37, 39, 442, 524, 517 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu prejavu vôle a jeho výklad, náležitosti právneho úkonu, absolútnej neplatnosti právneho úkonu, skutočnej škody a ušlého zisku, zmluvy o postúpení pohľadávky, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa §§ 129, 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o odstraňovaní vád podania vo veci samej a náležitostiach žaloby a §§ 4, 11, 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“) o práve poisteného voči poisťovateľovi a o povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami neboli sporné okolnosti vzniku škodovej udalosti. Sporné medzi stranami bolo, či žaloba má všetky náležitosti podľa § 132 CSP, aktívna legitimácia žalobcu a platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok.
7. K procesnej obrane žalovaného, že žaloba nemá náležitosti podľa § 132 CSP súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie svojho nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a jasne špecifikoval žalobný návrh. Na základe uvedeného predmetnú procesnú obranu nevyhodnotil ako dôvodnú.
8. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že predmetné zmluvy majú všetky zákonné náležitosti, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci sú v nich riadne označení a postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné. Okrem toho v článku
II. zmlúv postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z ich obsahu teda bez pochybností vyplýva, aký bol prejav vôle zmluvných strán pri ich uzavretí. K otázke hodnotenia platnosti/neplatnosti právnych úkonov súd prvej inštancie poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov.
9. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný svoju procesnú obranu v tomto smere založil na tvrdení, že uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti a faktúra za opravu vozidla slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Uviedol, že podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Poukázal, že žalobca si nárokuje voči žalovanému sumy, ktoré predstavujú náklady za vykonanú a fakturovanú opravu a prenájom náhradného vozidla. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je sporné, že faktúru za opravu vozidla a faktúru za prenájom náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému
- rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. P190038 a č. 319026, ako to nesprávne interpretuje žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný.
10. Pri posudzovaní výšky nároku žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru, že cena za práce účtovaná žalobcom nie je neobvyklá v danom regióne, o čom svedčia aj predložené cenníky servisov. Uviedol, že v značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Keďže žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Krátenie plnenia v časti stanovenia výšky ceny za normohodinu opravárenských prác preto považoval za nedôvodné.
11. Pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti evidovanej pod č. 8006137194 dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s prenájmom motorového vozidla vo vzťahu k dĺžke nájmu (nájomnú zmluvu, faktúru, cenník požičovne, čestné vyhlásenie zamestnanca opravovne a odovzdávací a preberací protokol). Poškodený si uplatnil nárok za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 4.2.2019 do 18.2.2019, teda za 14 dní. Dĺžka opravy vozidla bola súdu prvej inštancie preukázaná faktúrou aj odovzdávacím a preberacím protokolom. Na základe uvedeného mal za to, že dĺžka nájmu motorového vozidla v trvaní 14 dní zodpovedala nevyhnutnej potrebe užívania náhradného vozidla. Čo sa týka odpočítania „prevádzkových nákladov“ z ceny nájmu, žalovaný nepreukázal dôvodnosť takéhoto postupu. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
12. Súd prvej inštancie z dôvodov uvedených v odsekoch 6. - 11. tohto rozsudku považoval nárok žalobcu za dôvodný. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistných udalostí, dostal sa do omeškania dňom 8.3.2019, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodeného vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Do omeškania by sa tak mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím o náhrade škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný uvádza v odvolaní odvolacie dôvody, avšak nešpecifikuje, v čom spočíva naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Akcentoval, že odvolanie žalovaného je založené na tých istých tvrdeniach, na akých zakladal svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázal, že žalovaný bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pasívny a k tvrdeniam žalobcu sa nevyjadril ani na pojednávaní. V súlade s CSP tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol neúspech v spore. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Vo vzťahu k svojej aktívnej vecnej legitimácii a priznaným úrokom z omeškania poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré potvrdili správnosť jeho právnych názorov k týmto otázkam.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 21.12.2020.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
21. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza:
24. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
25. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Z ust. § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, ktorými sú označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
27. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodeného, ktoré v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, resp. že by odporovali § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Vzhľadom na to, že žalovaný ako poisťovateľ, ktorý vykonáva povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, poškodený môže požadovať náhradu škody aj priamo od neho. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu.
28. Sumarizujúc závery uvedené v odseku 27. tohto rozsudku odvolací súd konštatuje, že poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávky voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktoré platne postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú
platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla a prenájom vozidla.
29. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V tejto súvislosti poukazuje i na princíp preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade boli postupované pohľadávky v zmluve riadne špecifikované, čo bolo správne ustálené aj súdom prvej inštancie. Pohľadávky poškodeného postúpené na žalobcu sa týkali tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla a prenájom náhradného vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetné zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi.
30. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
31. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, t.j. do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
33. Z ust. § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Pokiaľ žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v tomto súdnom konaní zaplatiť poškodenému (resp. jeho právnemu nástupcovi) aj úrok z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Preto uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť, sa žalovaný dostal do omeškania. A keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
34. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaného úroku z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).