Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/49/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: REALITY MILOSLAVOV s.r.o., so sídlom Podunajská 25, 821 06 Bratislava, IČO: 50 412 710, právne zast. SCHWARZ advokáti s.r.o., sídlom Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 36 858 285, proti žalovanému: BRONSSON s.r.o., so sídlom Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 740 314, právne zast. JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 289 610, v konaní o určenie existencie práva, o zdržanie sa konania a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -395 zo dňa 18. 06. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -534 zo dňa 23. 11. 2020.

III. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 23. 04. 2020 na Okresný súd Bratislava I voči žalovanému žalobu o určenie existencie práva, o zdržanie sa konania spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd predmetný prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 05. 05. 2020 zamietol. Následne podal žalobca dňa 04. 06. 2020 nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa konania.

2. Prvoinštančný súd návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 04. 06. 2020 čiastočne vyhovel a uznesením č. k. -395 zo dňa 18. 06. 2020 vo veci nariadil neodkladné opatrenie takto: ,,Žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva žalobcu z vecného bremena spočívajúcom v práve výstavby obslužnej miestnej komunikácie prístupovej obslužnej miestnej komunikácie, verejného osvetlenia a inžinierskych sietí k nehnuteľnosti pozemku parc. č. 482/3 (novovzniknuté pozemky parc. č. XX., podľa Gp č. XXX/XXXX zo dňa 23. 04.2018, ZPMZ č. XXXX, podľa R-795/2018 zo dňa 09. 05. 2018), v prospech REALITY MILOSLAVOV s.r.o., IČO: 50 412 710, podľa V-XXXX/XX zo dňa 31.08.2016 zapísaného na liste vlastníctva č. XX okres F., obec U., k.ú U., a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. .“

3. Na základe odvolania podaného žalovaným, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -534 zo dňa 23. 11. 2020 potvrdil uznesenie č. k. -395 zo dňa 18. 06. 2020 v napadnutom II. výroku.

4. Z obsahu žalobcovho podania doručeného súdu dňa 28. 04. 2021, doplneného podaním doručeným dňa 26. 05. 2021 vyplýva, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, nakoľko pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o zabezpečení vybudovania inžinierskych

sietí, miestnej komunikácie a verejného osvetlenia zo dňa 23. 08. 2016, ktorej platnosť bola žalovaným spochybňovaná, bola v celom rozsahu žalovaným uhradená. Predmetná zmluva bola teda naplnená, čím odpadli dôvody pre vedenie súdneho konania o určenie, že tu právo z predmetnej zmluvy je a na zdržanie sa konania. Hoci zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, žalobca si náhradu trov konania neuplatňuje, keďže so žalovaným uzavrel dohodu o urovnaní (Dohoda o úprave niektorých záväzkov zo dňa 11. 12. 2020), v ktorej sa zaviazal neuplatniť si trovy vzniknuté v tomto konaní (bod 4.2 dohody v nadväznosti na čl. 2 dohody). Žalobca k späťvzatiu priložil dohodu o úprave niektorých záväzkov zo dňa 11. 12. 2020.

5. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa a , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Keďže žalobca zobral žalobu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a konanie zastavil.

9. Podľa , neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

10. Podľa , o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej. Preto, ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania, vrátane neodkladného opatrenia nariadeného na návrh doručený súdu spolu so žalobou alebo ako súčasť žaloby, a samotná žaloba bola následné odmietnutá alebo zamietnutá, súd neodkladné opatrenie zruší. To platí aj v prípade, ak súd konanie vo veci samej zastaví.

12. Nakoľko o zrušení neodkladného opatrenia rozhodne za daných okolností aj bez návrhu súd prvej inštancie z úradnej povinnosti, a to osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby alebo uznesenia o jej odmietnutí alebo o zastavení konania vo veci samej, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

13. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Táto zásada je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie sa zisťuje v príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom

je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká tejto strane povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca vzal podanú žalobu späť. Pokiaľ nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa úplne, alebo v dostatočne relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné odvodzovať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi jeho chovaním vo vzťahu k žalobnému návrhu, t.j. petitu.

17. Uvedené zároveň platí aj v situácii, kedy žalobca spolu so samotnou žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo zamietnuté a podaním následného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo čiastočne vyhovené a následne potvrdené aj odvolacím súdom. V takomto prípade, vychádzajúc zo skutočnosti, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou konania vo veci samej a preto výsledok konania vo veci samej nachádza svoj odraz jednak v zrušení samotného neodkladného opatrenia a zároveň aj v samotnom výroku o náhrade trov konania, môže preto nastať situácia, že strana, ktorá mala úspech vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, môže byť v konečnom dôsledku zaviazaná na náhradu trov konania protistrane, resp. je povinná znášať si vlastné trovy konania, pokiaľ sama zavinila zastavenie konania a nedošlo tak k meritórnemu prejednaniu veci a aplikácii zásady úspechu v konaní.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalovaný zavinil zastavenie konania a je tak povinný nahradiť vzniknuté trovy konania protistrany, avšak nakoľko sa strany sporu dohodli, že nebudú uplatňovať náhradu trov konania vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, o trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, ako je uvedené v III. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.