Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2CoCsp-37-2020.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu F.. Š. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. F. XX, XXX XX X., zastúpeného JUDr. Miroslavom Balážom, advokátom, IČO: 42 238 871, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, IČO: 31 718 523, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, zastúpenému: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCElÁRIA s. r. o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 1.072,73 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.07.2020, č. k. 9Csp/34/2020 - 59 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške týchto trov.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o byt nachádzajúci sa v X. na ul. Q. Č.. X, došlo k jeho prevodu zo Š. X. s manželkou na ich syna F.. Š. X. - žalobcu. Rovnako je zrejmé, že vyúčtovanie hospodárenia bytu za rok 2015 skončilo nedoplatkom vo výške 2.950,73 eura a po dobu celého roka 2015 už vlastníkom tohto bytu bol žalobca. Podľa žalobcu z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2015, 2016, 2017 a 2018 mu bolo doručené iba vyúčtovanie za rok 2018. Predložené vyúčtovanie za rok 2015 s menom Š. X., H. F. XX, X., bolo vypracované dodatočne, čo vyplynulo z dátumu tlače 03.04.2020. Nesporné bolo aj to, že žalobca ani jeho právni predchodcovia zmenu vlastníctva bytu žalovanému neoznámili. Podľa žalobcu žalovaný o zmene vlastníka vedel minimálne od 11.04.2018, keď v konaní 10Csp/30/2017 zobral žalobu späť, ktorou žaloval právnych predchodcov žalobcu o zaplatenie nedoplatku za užívanie bytu. Súd prvej inštancie poukázal na konanie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/29/2019,, kde SPRAVBYTKOMFORT, a.s., žaloval F.. Š. X. o zaplatenie nedoplatku 1.880,-eur, toto konanie bolo ukončené zamietnutím žaloby pre nepreukázanie vlastníckeho vzťahu žalovaného k bytu č. XX, na ulici Q.Á. X V. X.. V tomto konaní F.. Š. X. uvádzal, že nerozumie žalobe, keďže SPRAVBYTKOMFORT, a.s., tvrdil, že preplatky z vyúčtovania nákladov za byt si započítaval voči jeho otcovi, tak potom aj žalovaným mal byť jeho otec. Pokiaľ ide o vrátenie preplatku za obdobie roka 2018, súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok žalobcu nie je daný, pretože toto vyúčtovanie už bolo adresované a doručené žalobcovi a obsahovalo zápočet z nedoplatkom za rok 2015, keď vlastníkom bytu bol nepochybne žalobca, pričom postup žalovaného pri doručovaní vyúčtovania žalobcovi zodpovedal tomu, že tento sa v konaní 10Csp/30/2017 dozvedel o
zmene vlastníka bytu. Vo vzťahu k vyúčtovaniu za roky 2016 a 2017, ktorých preplatkov sa žalobca domáha, súd prvej inštancie uviedol, že vyúčtovanie nebolo doručované vlastníkovi bytu - žalobcovi, ale jeho otcovi s rovnakým menom a priezviskom, preto úkon započítania nespôsobil právne následky. Prísne formalisticky by uvedené mohlo viesť k záveru, že v tejto časti je žaloba dôvodná.
3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že právo nie sú strojnícke tabuľky a nemožno ho aplikovať bez zohľadnenia jedinečných okolností každého prípadu. Vždy sa musí zohľadniť aj to, že pri rozhodovaní konkrétnej veci treba dbať na to, aby žalobca nemal prospech z vlastného nemorálneho konania a aby ním uplatňované právo nebolo v skutočnosti výrazom šikany. Uplatnený nárok žalobcu nepovažuje súd za „šikovnosť“ žalobcu, ale za jeho neprijateľnú vypočítavosť. Bolo totiž zistené, že žalobca a jeho právny predchodca tzv. zahmlievali situáciu a spôsobovali jej neprehľadnosť. O tom svedčí, že napr. výzvou zo dňa 01.10.2018 otec žalobcu v zastúpení rovnakým advokátom, požadoval od žalovaného vrátenie preplatkov za roky 2016 a 2017, aj keď v konaní OS Prešov, sp. zn. 10Csp/30/2017, jeho obrana spočívala v tom, že vlastníkom bytu od roku 2015 nie je. Rovnako sa správal aj žalobca v konaní OS Prešov 29Csp/29/2019. Pokiaľ ide o článok III. bod 3.2. písm. l) Zmluvy o výkone správy, súd prvej inštancie uvádza, že nesúhlasí so záverom žalobcu, že tento článok zaväzuje len pôvodného vlastníka. Zo znenia tejto zmluvy podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že zaväzuje vlastníka bytu. Vkladom do katastra nehnuteľností však už právny predchodca žalobcu vlastníkom bytu nebol, ale stal sa ním žalobca, ktorý zároveň pristúpil k Zmluve o výkone správy. Ani „oznámenie novej adresy“ neznamená jednoznačne, že sa týka pôvodného vlastníka bytu, keďže ten v byte môže ostať bývať napr. ako nájomca. Súd považuje za logické, že uloženú povinnosť treba zdvojiť tak, že sa týka ako pôvodného, tak aj nového vlastníka bytu a rovnako aj z písm. m) tohto článku vyplýva, že používa pojem „doterajší“ vlastník bytu. Povinnosť oznámenia zmeny vlastníka bytu tak postihovala ako pôvodného vlastníka, tak aj vlastníka nového, a to preto, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že táto povinnosť bude splnená. Odporúčal však pre žalovaného tento článok Zmluvy o výkone správy upresniť do jasného znenia. Konanie žalobcu spočívajúce v uplatnení vrátenia preplatkov za roky 2016 a 2017 tak prvoinštančný súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré využíva nesplnenie povinností žalobcu a jeho právneho predchodcu, všetko smerujúci k zbaveniu sa zodpovednosti zaplatenia spôsobeného nedoplatku. Zdôraznil, že odmietnutím priznania zaplatenia preplatkov žalobcovi tento nič netratí, keďže došlo k poníženiu jeho záväzku z vyúčtovania za rok 2015, pričom vyhovenie žalobe by viedlo k navýšeniu straty žalovaného. V závere súd prvej inštancie vyjadril počudovanie nad spôsobom hospodárenia žalovaného, ktorý v predchádzajúcom konaní OS Prešov, sp. zn. 29Csp/29/2019, nedodaním požadovanej listiny súdu zapríčinil nielen svoju prehru, ale aj to, že mu suma 1.880,- eur z nedoplatku za rok 2015 nepatrí a nemôže ju uhrádzať už ani započítaním preplatkov z ďalších ročných vyúčtovaní.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Uvádza, že námietka týkajúca sa dobrých mravov je námietkou hmotnoprávnou. Žalovaný v tomto konaní však takúto hmotnoprávnu námietku nevzniesol, napriek tomu ju súd prvej inštancie aplikoval. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy postavenie žalovaného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, ktorý vykonáva okrem iného správu bytového fondu a nebytových priestorov, poskytujúcou základné služby spojené s prenájmom. Za túto činnosť žalovaný poberá nemalú odplatu, zamestnáva pomerne rozsiahly administratívny aparát, jeho povinnosťou je vykonávať túto činnosť riadne a s odbornou starostlivosťou dobrého hospodára. O riadnej a odbornej starostlivosti pri výkone správy zo strany žalovaného však v danom prípade nemôže byť ani reči. Naopak, tento podľa názoru žalobcu, hrubo porušoval svoje povinnosti. Celé roky žalovaný doručoval vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu nesprávnej osobe, pokračoval tak ďalej aj potom, čo sa dozvedel o nesprávnosti tohto konania. V predchádzajúcom spore OS Prešov 29Csp/29/2019 nedodal napriek viacerým výzvam súdu požadovanú listinu, na základe čoho prehral spor. Žalovaný po tom, čo už vedel právny predchodca žalobcu nie je vlastníkom bytu, urobil voči jeho osobe započítací prejav vo vzťahu k preplatkom a nedoplatkom, ktoré vznikli na nákladoch spojených s užívaním bytu. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu. Náklady spojené so súdnymi spormi pritom žalovaný refundoval z fondu opráv vytvoreného pre objekt XXX, Q. X, X.. Nevyhovením žalobe nepríde žalovaný o nič, nedoplatok de facto uhradí žalobca, nakoľko mu žalovaný nevyplatí preplatky a náklady žalovaného, ktoré mu vzniknú z prehratých súdnych sporov, sa žalovanému poskladajú vlastníci bytov v danom bytovom dome. Súd prvej inštancie nevypočul strany sporu, nevykonal dokazovanie listinami predloženými na pojednávaní, súd prvej inštancie aj bez návrhu oboznámil pripojený spis 29Csp/29/2020, nemožno konštatovať nič iné, že takýmto postupom došlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca nesúhlasí s výkladom prvoinštančného súdu pokiaľ ide o čl. III. bod 3.2. písm. l) Zmluvy o výkone správy. Poukazuje na to, že podľa § 54 ods. 2 OZ je potrebné použiť výklad o obsahu zmluvy, ktorý je pre spotrebiteľa - žalobcu priaznivejší. Zdôrazňuje, že žalovaný opakovane v rozpore so svojimi povinnosťami, ktoré hrubo zanedbal, postupoval chybne voči žalobcovi, ktorý mu za jeho služby platí. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný zdôrazňoval nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcu a jeho právneho predchodcu pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Poukázal na obsah predchádzajúcich konaní OS Prešov, sp. zn. 10Csp/30/2017 a sp. zn. 29Csp/29/2019. Žalobca sa dožaduje ochrany svojich práv, ale nevenuje žiadnu pozornosť svojmu zlomyseľnému konaniu a neuvádza, že žalovaný dňa 16.07.2020 nahradil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome náklady, ktoré zavinil v spojení s neúspešným vedením prechádzajúcich spomínaných súdnych sporov. Zdôrazňuje, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd žalobe vyhovel, keďže vlastníci bytov by boli povinní zaplatiť žalobcovi preplatky a dlh žalobcovho otca, od ktorého žalobca byt bezodplatne nadobudol, by ostal nevyporiadaný na úkor ostatných vlastníkov bytového domu.
6. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení z 11.05.2021 zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch tam uvedených. Má za to, že jeho preplatky mu má vrátiť žalovaný, ktorého neodborné postupy a správanie ho priviedli do tejto situácie.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
8. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.
9. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovanému žiada vrátenie preplatkov na nákladoch spojených s užívaním bytu č. XX, nachádzajúceho sa V. X., Q. Č.. X, za obdobie rokov 2016 - 2018 v celkovej výške 1.072,73 eur s prísl.
11. X. V.A. B. B. J. Ž. - Š. X. T. F. X., ktorí zmluvou z 23.07.2014 byt darovali žalobcovi, ktorý zároveň vyhlásil, že pristupuje k Zmluve o výkone správy a vklad vlastníckeho práva k takto prevádzanej nehnuteľnosti bol povolený rozhodnutím Okresného úradu X.H., katastrálny odbor dňa 14.08.2014.
12. Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za čas od 01.01.2015 do 31.12.2015 bol zistený nedoplatok týchto nákladov (týkajúcich sa nákladov ústredného kúrenia) vo výške 2.950,73 eur.
13. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný). Definícia dobrých mravov nie je normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, teda podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie.
16. Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom predstavuje výrazný korektív, ktorý v odôvodnených individuálnych prípadoch dovoľuje zmierňovať rigoróznosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti.
17. Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti (do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 457/2010).
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu v zmysle tom, že súd prvej inštancie nebol oprávnený vec právne posúdiť aj s použitím ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 11.06.2020 je zároveň zrejmé, že prvoinštančný súd postupom plynúcim z § 181 ods. 2 CSP vyjadril svoje predbežné právne posúdenie veci, okrem iného aj poukazom na aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zároveň konštatuje, že na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, či obsahom iného spisu, ktoré označili strany sporu vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalobu v časti vrátenia preplatku vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2018 po nepochybnom zistení, že toto vyúčtovanie bolo žalovaným adresované a doručené žalobcovi a zároveň obsahovalo zápočet nedoplatku vzniknutého za obdobie roka 2015, kedy vlastníkom bytu už bol žalobca a takýto postup žalovaného pri doručovaní vyúčtovania žalobcovi zodpovedal jeho zisteniam o zmene vlastníka bytu v priebehu konania OS Prešov, sp. zn. 10Csp/30/2017. Vyúčtovania týchto nákladov za užívanie bytu za obdobie rokov 2016 - 2017 boli doručované právnym predchodcom žalobcu, preto právne účinky predpokladané § 580 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcovi nastať nemohli, avšak v tejto súvislosti prvoinštančný súd opodstatnene poukázal na nesplnenie dôležitej oznamovacej povinnosti o prevode vlastníckeho práva k bytu, správcom ktorého je žalovaný. Táto oznamovacia povinnosť je stanovená v čl. III. bod 3.2. písm. l) Zmluvy o výkone správy a aj podľa odvolacieho súdu, týka sa vždy vlastníka daného bytu, či už pôvodného, resp. aktuálneho. Uvedené plynie zo samotného označenia bodu 3.2. čl. III. zmluvy, ktorý definuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nepochybne účelom tejto povinnosti je, aby správcovi bola včas oznámená tak dôležitá okolnosť, akou je zmena vlastníctva spravovaného bytu tak, aby mohli byť včas a korektne vysporiadané vzájomné vzťahy týchto subjektov. Súd prvej inštancie napokon podrobne uviedol dôvody, pre ktoré s prihliadnutím na aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka, žalobcovi žiadaný nárok v tejto časti nepriznal.
20. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, v dôsledku čoho rozhodol o jeho potvrdení postupom podľa § 387 CSP.
21. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaný túto náhradu nežiadal. ;
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).