Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-46-2020.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X, XXX XX F. Z. proti žalovanému U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X, XXX XX F. Z., právne zastúpenému JUDr. Vierou Komanovou, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37787918, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 12. 10. 2020, č. k. 3C/1/2018-166 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil dohodu uzavretú medzi stranami sporu, podľa ktorej veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a to chladnička, práčka, mikrovlnná rúra, nerezová poschodová posteľ, gaučová súprava, manželská posteľ, televízor F., kuchynský stôl a stoličky 4ks, komoda, vysávač, lustre 2ks, nočná lampa, koberce 6 ks, rádio, obedové súpravy 2ks, súprava hrncov, panvice 4ks, poháre na stopke 3 sady, paplóny 6ks, vankúše a obliečky, záclony 4ks, rýchlovarná kanvica, príbory nerezové, dve sady kufor veľký, mixér, žehlička pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti vyplatenia finančnej sumy žalovanému na vyrovnanie podielov. Podľa tejto dohody sa žalobkyňa zaviazala do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť vysťahovanie vecí, ktoré pripadli do jej výlučného vlastníctva z rodinného domu žalovaného na ulici D. XX, F. Ľubovňa a súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ak dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov spĺňa zákonnú formu a obsah, a ak je uzavretá na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle oboch účastníkov, je vo vzťahu medzi manželmi právne záväzným právnym úkonom. Túto dohodu možno uzavrieť v akejkoľvek forme, ak z prejavov vôle účastníkov je zrejmé, že mali v úmysle vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo určitým spôsobom. Pri uzavieraní dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlasntíctva manželov platí dispozitívna voľnosť, a preto sa účastníci dohodli na základe vzájomnej zhodnej vôle, môžu od zásad vyporiadania obsiahnutých v § 150 OZ odchýliť. Dohoda strán má vždy prednosť, keďže vôľu strán treba rešpektovať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že strany sporu dňa 18. 03. 2020 v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobkyne uzavreli dohodu ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie preto túto dohodu schválil v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Ďalej uviedol, že medzi sporovými stranami došlo k dohode ohľadom vyporiadania podstatnej časti hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva s tým, že z vecí, ktoré žalobkyňa označila ako patriace do BSM a ktoré neboli zahrnuté v dohode sporových strán, ostali predmetom konania zlaté náušnice a retiazky uvedené v žalobe pod položkami č. 14 a 15. Pokiaľ ide o tieto veci súd prvej inštancie uviedol, že z výpovede žalobkyne na pojednávaní 14. 09. 2020 vyplynulo, že tieto patrili jej dcéram. Uviedol, že pokiaľ veci patria deťom bývalých manželov, nemôžu
byť predmetom vyporiadania BSM. Naviac vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že tieto veci v čase rozhodovania súdu sú k dispozícií niektorej zo sporových strán, resp., že ešte existujú.
3. Vo vzťahu k týmto hnuteľným veciam teda súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné zahrnúť ich do masy BSM a vyporiadať v tomto konaní. Nerozhodoval o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM, nakoľko hnuteľné veci nadobudla žalobkyňa bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu a žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, keďže jej rozhodnutím Centra právnej pomoci bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci vyporiadania BSM po rozvode.
4. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá sa vyjadrila, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Žiadala o opätovné prešetrenie a prejednanie veci vzhľadom k tomu, že neboli vyporiadané všetky veci patriace do BSM. Tvrdí, že po rozvode matka žalovaného vzala veci do jej bytu, tieto hnuteľné veci sú zničené. Počas tohto súdneho konania z jej strany bola uvedená hodnota týchto vecí a žiadala, aby žalovaný jej za tieto veci vyplatil jej podiel. Taktiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o žalovaného, tento vybral peniaze zo stavebného sporenia, išlo o finančné prostriedky, ktoré sa týkali detí, a z týchto bola vyplatená len suma po 900 eur. Žalovaný po dobu štyroch rokoch držal všetky hnuteľné veci vo svojej dispozícií a tieto veci sa znehodnotili. Teraz tieto veci sa majú vrátiť, avšak ona o tieto znehodnotené veci záujem nemá. Zdôrazňuje, že je zamestnaná a pracuje len na úväzok 4 hodiny denne a nemá k dispozícií finančné prostriedky na to, aby mohla napr. deťom zakúpiť postele, ktoré ako v odvolaní uvádzala, sú zničené a znehodnotené. Na základe týchto dôvodov žalobkyňa navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.
6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň sa súd prvej inštancie nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie o veci.
8. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
9. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
10. Podľa ust. § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ust. § 150 . Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
11. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. Občiansky zákonník formou BSM upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre BSM je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne
určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci a tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účastí spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielovosť účastí na výkone spoluvlastníckych práv a povinností preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi.
13. Strany sporu boli manželmi, a to od 23. 10. 2010 do 27. 04. 2018, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 06. 03. 2018, č. k. 2P/30/2017-157 o rozvode ich manželstva.
14. Podanou žalobou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáhala vyporiadania BSM takým spôsobom, že opísala rozsah a zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, ktoré strany sporu nadobudli za trvania manželstva a do BSM podľa žalobkyne patrili aj finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch F.. Celkovú zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí a finančných prostriedkov žalobkyňa kvantifikovala sumou 6 683,28 eura a navrhovala, aby hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s uložením povinnosti zaplatiť jej z titulu vyporiadania BSM vyrovnávací podiel vo výške 3 341,64 eura.
15. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu dňa 18. 03. 2020 uzavreli dohodu ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí, na základe ktorej všetky hnuteľné veci, ktoré boli označené v žalobe pod položkami č. 1 - 28, okrem položky č. 7 - televízor F. a položka č. 14 a 15 - zlaté náušnice a retiazky, pripadnú do výlučného vlastníctva žalobkyne, televízor značky F. sa už aktuálne nachádza u žalobkyne a pokiaľ ide o finančné prostriedky vyplatené F.. a. s., z týchto sa žalovaný zaviazal vyplatiť sumu po 900 eur v prospech oboch mal. detí strán konania. Sporným ostalo, či aj hnuteľné veci - zlaté náušnice a zlaté retiazky patrili do BSM a či ich bolo potrebné vyporiadať.
16. V súlade s citovaným § 149 OZ k vyporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Občiansky zákonník dáva prednosť dohode o vyporiadaní BSM, na ktorú sa vzťahujú ust. § 34 - § 50 OZ. Ak dôjde k jej uzavretiu, manželia sú povinní vydať si na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sú predmetom dohody len hnuteľné veci, právna úprava nepredpisuje určitú formu, táto sa obligatórne vyžaduje v prípade vyporiadania nehnuteľností, kedy dohoda musí mať formu písomnú a účinnosť nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.
17. Existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Právne účinky vyporiadania BSM dohodou nastávajú dňom jej uzavretia.
18. Vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, ak nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou.
19. Ak dohoda čiastočne vypriadava spoločný majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bez toho, žeby toto vysporiadanie bolo v rozpore so zásadami uvedenými v § 150 OZ, musí byť pri následnom vyporiadaní ďalšieho majetku v BSM rešpektovaná (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1622/1998).
20. Je potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisu, ani preskúmavaného rozhodnutia nemožno vyvodiť záver, žeby súd prvej inštancie o veci rozhodoval schválením zmieru strán konania tak, ako to predpokladá ust. § 148 CSP. Nie je zároveň zrejmé, na základe akého právneho dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o schválení dohody strán sporu o vyporiadaní (zrejme časti) ich bezpodielového spoluvlastníctva, keď v zmysle uvádzaných záverov, právne účinky vyporiadania dohodou nastávajú dňom jej uzavretia. Súd prvej inštancie zároveň nezistil existenciu prípadného ďalšieho majetku, ktorý by patril do BSM a ktorý by bolo potrebné v nadväznosti na tvrdenú dohodu strán ešte vyporiadať.
21. Obsahové náležitosti rozsudku určuje § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
22. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.
24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
25. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.
26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť či vo vzťahu medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva ku konkrétne vymedzeným veciam, či táto dohoda je platná v zmysle predpokladov § 34 - § 50 OZ, a či táto sa týkala celého rozsahu ich spoluvlastníctva. V závislosti od toho ustáli, či je dané jeho oprávnenie rozhodnúť o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán konania. Pokiaľ súd prvej inštancie zistí, že takáto platná (hoci aj čiastočná) dohoda o vyporiadaní BSM strán konania uzatvorená nebola, prichádza do úvahy takéto vyporiadanie súdnym rozhodnutím, keď pri prípadnom schvaľovaní zmieru strán je potrebné postupovať už podľa spomínaného ust. § 148 CSP. V závislosti od uvedeného súd prvej inštancie o veci rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám plynúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.
27. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).