Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-36-2021.pdf
PDF · 77.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XX, XXX XX U. I., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov č. 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vymoženie 274,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník z 02.02.2021, č. k. 1Er/52/2004 - 34 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému vo výške 100 %, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov v oboch prípadoch bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že exekučným titulom je v danom prípade notárska zápisnica zo dňa 16.11.2003, ktorej predmetom bolo vyhlásenie advokáta Y.. M. V., konajúceho na základe plnej moci v mene povinnej osoby, o súhlase s vykonateľnosťou predmetnej Notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) OSP a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj o právne významných skutočnostiach, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Primárny vzťah medzi účastníkmi vznikol podľa zmluvy o úvere z 24.03.2003, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V predmetnej zmluve pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok povinná splnomocnila advokáta, aby v jej mene a právnymi účinkami pre ňu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti z titulu predmetnej zmluvy o úvere uzatvoril a podpísal v prospech oprávneného notársku zápisnicu ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto Notárska zápisnica mala pritom obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zo zmluvy o úvere a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Prvoinštančný súd ustálil, že táto notárska zápisnica ako exekučný titul je absolútne neplatná. Neplatnosť dohody o plnomocenstve má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinného s vykonateľnosťou, a teda nie je exekučným titulom. Preto predmetnú notársku zápisnicu vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Nezaoberal sa preto návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP v spojení s § 203 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Namieta tvrdenia súdu prvej inštancie o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Zdôrazňuje, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvom podľa § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Povinnému ako dlžníkovi nič nebránilo v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, výška záväzku bola povinnému známa a oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu tohto záväzku, keď špecifikoval vždy jeho aktuálnu výšku. Plnomocenstvo udelené advokátovi je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako neplatný právny úkon. Nepochybne dlžník, a teda povinný splnomocnil Y.. V., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve. Splnomocnenec tak konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve, v ktorom je jasne a zrozumiteľne vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva. Oprávnený zdôrazňuje, že uzatváral zmluvu o úvere v dobrej viere, že povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plniť, a preto aj poskytol úver. Konanie povinného, ktorý dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi a princípmi poctivého obchodného styku. Pokiaľ ide o spomínané plnomocenstvo zdôrazňuje, že z jeho obsahu je zrejmé kto ho udeľuje a akého konania sa týka. Bolo určité a zrozumiteľné, podpísané navrhovateľom a jej zvoleným zástupcom. V danom prípade tak nemožno hovoriť o absencii niektorej z náležitostí vôle a povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto zmluvu, v ktorej je obsiahnuté aj toto plnomocenstvo. Štandardne sa uzatvárali s klientmi zmluvy, v ktorých chýbalo sporné plnomocenstvo. Na základe týchto dôvodov oprávnený navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je v danom prípade notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie účastníka o uznaní záväzku v plnom rozsahu a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. napísaná 16.11.2003, č. k. XXXX/XXXX, Nz XXXXXX/XXXX. Uvedená notárska zápisnica bola vyhotovená notárom R.. I. Ď. za účasti Y.. F. Ž., konajúceho v mene povinnej osoby.
8. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11.2010, sp. zn. 3Cdo 63/2009).
9. Podľa § 22 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
10. Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ).
11. Odvolací súd poznamenáva, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Y.. V. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. O dobrovoľný výber zo strany povinného by nešlo ani v prípade, ak by mal povinný možnosť výberu z viacerých splnomocnencov, ak aj títo boli vopred vybraný veriteľom. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa Y.. M. V. zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
12. K námietke oprávneného, že súd 1. inštancie neskúmal, či povinný odvolal plnomocenstvo odvolací súd poznamenáva, že keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný ani nemohol plnomocenstvo odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
13. Súd 1. inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
14. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I;uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.
15. Z týchto dôvodov je nutné napadnuté uznesenie súdu 1. inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení exekučného konania postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku hodnotiť ako vecne správne. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Povinný bol v odvolacom konaní úspešná, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a oprávnenému ako procesne neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Z tohto dôvodu účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).