Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-80-2019.pdf
PDF · 232.5 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Elektrovod Slovakia, s.r.o., so sídlom Bytčická 4, 010 42 Žilina, IČO: 31 615 317, právne zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX N. N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101874427/2019 zo dňa 05.08.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101874427/2019 vydané dňa 05.08.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin Číslo: 100303335/2019 vydané dňa 25.01.2019 a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Číslo: 100303335/2019 zo dňa 25.01.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, Jesenského 23, 036 32 Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodol podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej daňový poriadok) o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 23.960,23 Eur daňovému subjektu: Elektrovod Slovakia, s.r.o., so sídlom Bytčická 4, 010 01 Žilina, IČO: 31 615 317, DIČ: 2020449970, IČ DPH: SK2020449970, ďalej o nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 15.638,77 Eur a vyrubení dane v sume 8.321,59 €. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že vykonal u daňového subjektu Elektrovod Slovakia, s.r.o., Bytčická 4, 010 42 Žilina, IČO: 31 615 317, DIČ: 2020449970, IČ DPH: SK2020449970 (ďalej len Elektrovod Slovakia, s.r.o. alebo daňový subjekt) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly číslo 102065224/2018 zo dňa 16.10.2018 (ďalej ako protokol). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 22.10.2019. Daňová kontrola bola ukončená podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku. V lehote stanovenej správcom vo výzve na vyjadrenie sa ku zisteniam uvedeným v protokole podal dňa 14.11.2018 daňový subjekt vyjadrenie k zisteniam v protokole z daňovej kontroly. Dňa 10.01.2019 sa na základe písomnosti číslo 102490952/2018 zo dňa 06.12.2018 - stanovenie termínu prerokovania pripomienok k protokolu na Daňový úrad Žilina, Janka Kráľa 2, Žilina daňový subjekt ani jeho zástupca nedostavili, o čom spísal správca dane úradný záznam z 10.01.2019. V nadväznosti na to, keďže sa splnomocnený zástupca daňového subjektu nezúčastnil na prerokovaní pripomienok a dôkazov k nim predložených a ani nenavrhol iný termín prerokovania, za deň prerokovania pripomienok sa považuje v zmysle § 68
ods. 3 daňového poriadku deň 10.01.2019. Na základe vykonaných úkonov vo vyrubovacom konaní a dokazovania neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na závery správcu dane uvedené v protokole z daňovej kontroly, t.j. správca dane na základe uvedeného nezmenil výsledok kontrolných zistení v protokole. Daňový subjekt podal podľa § 78 ods. 1 zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty - ďalej len zákon o DPH) za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2017 daňové priznanie. Výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bol nadmerný odpočet vo výške 15.638,77 Eur. Za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2017 daňový subjekt nepodal dodatočné daňové priznanie. Kontrolou dokladov a záznamov DPH správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr interné číslo:
- 1750002100 (číslo 2017039) zo dňa 31.07.2017, dátum dodania 26.07.2017, vystavená na sumu 75.407,99 Eur, z toho základ dane 62.839,99 Eur, DPH 12.568,- Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %,
- 1750002018 (číslo 2017034) zo dňa 19.07.2017, dátum dodania 17.07.2017, vystavená na sumu 71.401,09 Eur, z toho základ dane 59.500,91 €, DPH 11.900,18 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %,
- 1750002019 (číslo 2017035) zo dňa 19.07.2017, dátum dodania 17.07.2017, vystavená na sumu 72.361,06 Eur, z toho základ dane 60.300,88 Eur, DPH 12.060,18 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %, pričom všetky faktúry sú od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o., so sídlom Pernikárska 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 122 931, DIČ: 2023230341, IČ DPH: SK2023230341 (ďalej len Pro Metal Group s.r.o.). Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných uvedenými faktúrami. Z dôvodu preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie júl 2017 v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. chcel správca dane vykonať miestne zisťovanie, predmetom ktorého malo byť preverenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou Elektrovod Slovakia, s.r.o. ako odberateľom. V čase výkonu daňovej kontroly spoločnosti Elektrovod Slovakia, s.r.o. prebiehala v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017 kontrola na dani z pridanej hodnoty a vykonával ju Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca. Túto informáciu správcovi dane poskytla splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. L.. G. O. (tel. XXXXXXXXXX), ktorá v telefonickom rozhovore uviedla zamestnancom správcu dane Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, že všetky doklady za zdaňovacie obdobie júl 2017 boli odovzdané zamestnancom Daňového úradu Žilina, pobočka Martin. Z uvedeného dôvodu sa dňa 21.11.2017 L.. Y. a N. C. dostavili na Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, kde nahliadali do dokladov daňového subjektu Pro Metal Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktoré daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly zamestnancom Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca. Kontrolórky L.. Y. a N. C. v predložených dokladoch zisťovali skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní a výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu Elektrovod Slovakia, s.r.o. O uvedenom postupe bol spísaný úradný záznam číslo 102524362/2017 zo dňa 22.11.2017. Zamestnanci pobočky Martin si na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca vyhotovili kópie dokladov, ktoré sú presne identifikované v obsahu úradného záznamu z 22.11.2017. V rámci preverovania zamestnanci správcu dane zistili, že spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. mala v záznamoch DPH za júl 2017 zaevidované pre odberateľa Elektrovod Slovakia, s.r.o. faktúry číslo:
- číslo 2017034 z 19.07.2017, dátum dodania 17.07.2017 na 71.401,09 Eur pri základe dane 59.500,91 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %,
- číslo 2017035 zo dňa 19.07.2017, dátum dodania 17.07.2017 na 72.361,06 Eur, z toho základ dane 60.300,88 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %,
- číslo 2017039 zo dňa 31.07.2017, dátum dodania 26.07.2017 na 75.407,99 Eur, z toho základ dane 62.839,99 Eur za dodávku Zn SHG 99,995 %. Pri nahliadaní do dokladov daňového subjektu dňa 22.11.2017 správca dane zisťoval od koho spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. tovar, ktorý následne fakturovala daňovému subjektu nadobudla. V tejto časti správca dane poukázal na evidenciu DPH a faktúr za zdaňovacie júl 2017, ktoré sa nachádzali na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, z ktorej bolo zistené, že Pro Metal Group s.r.o. deklaruje, že tovar, ktorý dodávala daňovému subjektu a fakturovala faktúrami číslo 2017034 a 2017035, mala nadobudnúť od spoločnosti Mutual Solutions, s.r.o., Tomášikova 5/B, Bratislava s uvedením dodacej podmienky Sklad, Staničná 23/4, Šaľa. V predmetnej časti odôvodnenia správca dane poukázal na Kupní smlouvu číslo 170717/0001 zo dňa 17.07.2017, uzatvorenú medzi Mutual Solutions, s.r.o., Bratislava a Pro Metal Group s.r.o., v zmysle ktorej sa malo dodanie tovaru Special High Grade Zinc min. 99,995 % Zn pôvodom z Poľska dodať spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. s dodacou adresou FCA Šaľa, Staničná 23/4, Šaľa. Ďalej správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opisuje realizované procesné úkony v rámci vykonaného dokazovania a z nich vyplývajúce zistenia, ktoré následne podroboval hodnoteniu. Správca dane konštatuje, že nespochybňuje existenciu zinku, ale spochybňuje jeho dodanie od spoločnosti
Pro Metal Group s.r.o., ktorá nemohla zinok spoločnosti Elektrovod Slovakia, s.r.o. dodať, pretože nepreukázala jeho nákup od spoločnosti Mutual Solutions, s.r.o., nepreukázala jeho skladovanie, naopak jej tvrdenie o skladovaní neboli potvrdené. Správca dane uvádza, že preverenie miesta náklady tovaru bolo pre posúdenie deklarovaných obchodov dôležitou informáciou, pretože pri zdaniteľných obchodoch je dôležité určiť miesto zdaniteľného obchodu, ktoré priamo súvisí s miestom vzniku daňovej povinnosti a s odvodom dane do štátneho rozpočtu. V tejto časti poukázal správca dane na úpravu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Skonštatoval, že miesto dodania tovaru nebolo preverovaním správcu preukázané, v daných súvislostiach nie je jasné, kde bolo skutočné miesto dodania tovaru. V nadväznosti na to správca dane konštatuje, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. reálne dodala tovar (zinok) odberateľovi - daňovému subjektu, ktorý bol uvedený na faktúrach číslo 1750002018 (číslo 2017034) a číslo 1750002019 (číslo 2017035). Správca dane skonštatoval, že preverovanie v procese daňovej kontroly nepreukázalo, že spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne teda nevzniklo kontrolovanému daňovému subjektu právo odpočítať daň podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že daňový subjekt predložil k výkonu daňovej kontroly listinné dôkazy, a to faktúry a dodacie listy od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. ešte neoprávňuje daňový subjekt na odpočítanie dane. Nebolo preukázané, že zinok bol dodaný práve spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o., pretože nebolo preukázané od koho spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. zinok nadobudla. Nebolo preukázané miesto skladovania a náklady zinku. Ak nevznikla dodávateľovi Pro Metal Group s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nevzniklo ani daňovému subjektu ako odberateľovi právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre číslo 2017034 a 2017035 podľa § 49 zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dôkazy, ktoré správca dane získal v procese daňovej kontroly spochybnili dôkazy daňového subjektu a daňový subjekt tieto pochybnosti neodstránil. Správca dane k prijatým faktúram ako aj k dodaniu tovaru od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. uviedol, že:
- Tovar nie je možné jednoznačne identifikovať, nakoľko sa nejedná o tovar, ktorý má napr. nezameniteľné výrobné číslo. Jedná sa o zinok, ktorý bol použitý v procese zinkovania.
- Ani pohyb zinku nie je možné identifikovať, pretože miesto nakládky a skladovania nebolo spoločnosťou T&B s.r.o. potvrdené.
- Z dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly nevyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené osobou uvedenou na preverovaných faktúrach ako dodávateľ, teda spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o., pričom správca dane niekoľkokrát uviedol, že nespochybňuje existenciu zinku, spochybňuje jeho dodanie spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o.
- Konateľ spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. síce potvrdil dodanie zinku, je to však len tvrdenie, ktoré sa preverovaním správcu dane nepotvrdilo.
- Podľa zákona o DPH odpočítanie dane si platiteľ uplatňuje po splnení podmienok uvedených v § 49 vo väzbe na § 51 zákona o DPH. Odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení si platiteľ môže a nemusí uplatniť.
- Daňová povinnosť z uskutočnených zdaniteľných obchodov (§ 19 zákona o DPH vo väzbe na § 69 ods. 1 zákona o DPH) však platiteľovi vzniká bez ohľadu na to, či si uplatnil alebo neuplatnil nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Daňovým subjektom neboli vo vyrubovacom konaní predložené žiadne doklady - dôkazy ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu júl 2017.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: 101874427/2019 zo dňa 05.08.2019 (ďalej rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie správcu dane Číslo: 100303335/2019 zo dňa 25.01.2019, ktorým správca dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 23.960,23 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2017 daňovému subjektu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia po podrobnom zreprodukovaní podstatnej argumentácie žalobcu odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane poukázal na procesný postup správcu dane, vykonané dôkazy a z nich vyvodené závery v zmysle rozhodnutia správcu dane. Podľa konštatovania odvolacieho orgánu správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Dospel k
záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH. Konkrétne k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné závery:
- Pobočka Martin je organizačnou zložkou Daňového úradu Žilina, pričom rozhodnutie správcu dane bolo vydané Daňovým úradom Žilina, ktorý je uvedený vo všetkých zákonných náležitostiach rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane obsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal. Skutočnosť, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia je názov daňového úradu aj s uvedením pobočky daňového úradu, v danom prípade Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia predstavuje len formálnu úpravu písomnosti vydanej príslušným správcom dane v nadväznosti na organizačnú štruktúru Daňového úradu Žilina. Vedúca a zamestnanci, ktorí daňovú kontrolu vykonávali sú organizačne začlenení na Daňový úrad Žilina, odbor kontroly a analýz, oddelenie daňovej kontroly 8, ktoré je dislokované v pobočke Martin. Vyjadrenie daňového subjektu, podľa ktorého je protokol z daňovej kontroly nezákonný a zmätočný, považuje za irelevantné.
- Zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a ktorí majú vedomosť o zistených skutočnostiach a spôsobe ich získania môžu vykonať vyrubovacie konanie najhospodárnejšie, a preto zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávajú daňovú kontrolu, boli kompetentní a aj oprávnení vykonať aj vyrubovacie konanie. Nemali k účastníkovi konania žiaden pomer, ktorý by mohol založiť pochybnosti o ich nezaujatosti. Z uvedeného dôvodu zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu nepostupovali podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku (Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok).
- Správca dane v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol všetky zistenia, ktoré boli podkladom pre správne určenie dane, vyhodnotil ich a prijal záver o nepriznaní odpočítania dane z fakturovaných obchodov, pretože bolo preukázané, že tieto neboli dodané osobou uvedenou na faktúre a spôsobom deklarovaným v predložených faktúrach.
- Tvrdenie daňového subjektu, že v priebehu daňovej kontroly žiadal od správcu dane o oznámenie pochybností, ktoré správcu dane viedli k prijatému záveru, je zavadzajúce. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepožiadal správcu dane o poskytnutie informácií, nevyužil právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Neuplatnil si svoje právo vyplývajúce z § 23 daňového poriadku, ani nepožiadal o nazeranie do spisu. O pochybnostiach správcu dane bol splnomocnený zástupca daňového subjektu M. L. oboznámený v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 100321550/2018 z 08.02.2018 a správca dane mu dal možnosť predložiť ešte dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane zvrátili.
- K námietke uvedenej v bode 5. odvolania, ktorá je len všeobecnou námietkou, podľa ktorej správca dane znemožnil splniť daňovému subjektu dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, nie je možné zo strany odvolacieho orgánu zaujať konkrétne vyjadrenie bez špecifikácie porušenia procesného postupu správcu dane. Žalovaný na túto námietku neprihliadol. Skutočnosť, že by správca dane pred daňovým subjektom zatajoval, aké má pochybnosti vo veci realizácie predmetných zdaniteľných obchodov a dôvody týchto pochybností vyhodnotil žalovaný ako nepravdivé.
- Úprava podľa § 38 a § 39 daňového poriadku neukladá správcovi dane povinnosť upovedomiť kontrolovaný subjekt o výkone miestneho zisťovania u iného daňového subjektu. Vypočutia osoby L.. S., z ktorého bol spísaný Protokol číslo 2786771/16/3208-62563-800204, sa daňový subjekt nezúčastnil napriek tomu, že oznámenie o vypočutí svedka mu bolo zaslané. Odvolací orgán v tejto časti uviedol, že daňový poriadok neumožňuje kontrolovaný daňový subjekt informovať o úkonoch, ktoré chce správca dane vykonať ako sú miestne zisťovania u iných daňových subjektoch alebo ústne pojednávania s inými osobami.
- Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly neodoprel práva daňového subjektu a nezatajoval mu informácie o vykonaných úkonoch, aby sa nemal možnosť vyjadriť. Naopak sám splnomocnený zástupca daňového subjektu nerešpektoval základné zásady uvedené v § 3 ods. 2 a 8 daňového poriadku a z toho dôvodu nemal vedomosť o zistených skutočnostiach. Správca dane za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci bol oprávnený vykonať preverenie pôvodu nadobudnutého tovaru, t.j. aj u ďalších subdodávateľov v obchodnom reťazci.
- Správca dane nespochybnil existenciu tovaru - zinku. Na základe získaných dôkazov v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane spochybnil, že tovar bol dodaný osobou uvedenou na faktúre a tiež miesto nakládky tovaru (Šaľa). V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa nepreukázalo, že spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. V rámci svedeckej výpovede bol svedok L. oboznámený so skutočnosťou, že má
správca dane k dispozícii kúpnu zmluvu číslo 170717/001 uzatvorenú medzi Mutual Solutions, s.r.o. a Pro Metal Group s.r.o., podľa ktorej tovar mal byť nakupovaný s dodacou podmienkou FCA Staničná 23/4, Šaľa a táto je uvedená aj na faktúrach číslo SK1707170001, 1707170002, ktorými mala spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. nakupovať tovar od spoločnosti Mutual Solutions, s.r.o. Svedok pán V. H. konateľ spoločnosti T&B s.r.o., v priestoroch ktorej sa mal skladovať zinok v mesiaci júl 2017 (na adrese Staničná 23/4, Šaľa) sa vyjadril tak, že v priestoroch jeho prevádzky Staničná 23/4, Šaľa nebol skladovaný žiaden tovar spoločnosti Mutual Solutions, s.r.o.
- Správca dane vykonaným dokazovaním zabezpečil dostatok dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že daňový subjekt nepreukázal oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane, nahliadol aj do spisu spoločnosti Pro Metal Group s.r.o., z ktorého prevzal dôkazy aj do tohto konania a ktoré boli podkladom pri jeho rozhodovaní, preto odvolaciu námietku, v obsahu ktorej daňový subjekt navrhol pripojiť ako dôkaz spis týkajúci sa daňovej kontroly spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017, považuje za neopodstatnenú. V čase výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu a nahliadania do daňového spisu spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. dňa 22.11.2017 prebehla daňová kontrola za zdaňovacie obdobie júl 2017, ktorá však ešte nebola ukončená, a preto správca dane do svojho konania prevzal len dôkazy týkajúce sa tovaru - zinku pre daňový subjekt.
- Záznamy predložené Národnou diaľničnou spoločnosťou nezodpovedali pohybu vozidiel, nebolo potvrdené miesto nakládky tovaru, nebolo preukázané, kto potvrdil v deklarovanom mieste nakládky dodacie listy, záznamy o dobe vedenia vozidla, bezpečnostných prestávkach a dobe odpočinku. Tiež nebolo preukázané, kto tovar v mieste vykládky prevzal. Správca dane nezískal informácie o pohybe vozidiel dožiadaním podľa § 21 daňového poriadku, ale na základe výzvy na poskytnutie informácií správcovi dane podľa § 26 daňového poriadku. Záznamy z elektronického systému NDS sú zákonným dôkazom, ktorý bolo možné použiť v daňovom konaní aj s poukazom na úpravu § 24 ods. 4 daňového poriadku. Postup správcu dane podľa § 26 daňového poriadku je zákonným spôsobom získania dôkazu, preto tieto informácie spĺňajú kritérium zákonného dôkazu. Správca dane v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že bol prepravený nejaký tovar predmetnými vozidlami uvedenými v dokladoch, avšak zistenia správcu dane nepreukazujú, že bol prepravovaný a prijatý ten istý zinok tak, ako je deklarovaný na predmetných faktúrach od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o.
- Napriek tomu, že preverované vozidla sa pohybovali po vymedzených úsekoch ciest Šaľa - Prievidza a Šaľa - Žilina (miesto nakladania nie je špecifikované), toto nepreukázalo reálne dodanie tovaru a tiež, že zinok bol prepravovaný tak, ako je deklarované vo faktúrach číslo 2017035 a 2017034, nakoľko nebolo preukázané miesto jeho nakládky v čase, keď ho mal nadobudnúť daňový subjekt Pro Metal Group s.r.o. Z dôvodu, že nebolo preukázané nakladanie zinku od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. pre daňový subjekt na adrese Staničná 23/4, Šaľa vykonal správca dane dňa 05.10.2017 miestne zisťovanie v prevádzkových priestoroch spoločnosti T&B s.r.o., Staničná 23/4, Šaľa a tiež vypočul konateľa spoločnosti T&B s.r.o., v ktorej priestoroch sa mal tovar - zinok na adrese Staničná 23/4, Šaľa skladovať, pána V. H.. Tento svedok však vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil skladovanie zinku pre Mutual Solutions, s.r.o. a zároveň nepotvrdil ani nakladanie zinku v priestoroch Staničná 23/4, Šaľa pri dodaní od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. pre odberateľa Elektrovod Slovakia, s.r.o. Tvrdenie daňového subjektu, že v priebehu daňovej kontroly navrhol vykonať konfrontáciu vodičov na mieste nakládky, aby odstránil pochybnosti správcu dane a správca dane vykonanie tohto dôkazu odmietol bez náležitého zdôvodnenia, nie je pravdivé. Vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie júl 2017 nebola žiadna konfrontácia vodičov navrhnutá.
- Správca dane bol povinný v súlade s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku do odôvodnenia rozhodnutia uviesť všetky zistené skutočnosti. Keďže miesto nakládky zinku v priestoroch spoločnosti T&B s.r.o. nebolo preukázané, nie je možné určiť ani miesto dodania. Je dôležité preukázať miesto dodania tovaru medzi spoločnosťou Pro Metal Group s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou Elektrovod Slovakia, s.r.o. ako odberateľom, pričom miesto dodania v Šali nebolo v procese daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní preukázané. Správca dane za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu veci preveroval celý obchodný reťazec, takže v predmetnom prípade bolo preukázané, že dodávateľ - spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. tovar nadobudla od spoločnosti Mutual Solutions, s.r.o.
- Pochybnosti správcu dane o tom, že dodávky zinku pre daňový subjekt sa neuskutočnili tak, ako deklarujú listinné dôkazy predložené daňovým subjektom, tento daňový subjekt počas daňovej kontroly neodstránil. Vo väzbe na žalobcom označené rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžf/45/2011 žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci správca dane daňovému subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúr za dodanie zinku od dodávateľa Pro Metal Group s.r.o. pre porušenie §49 ods. 1 a 2 zákona o DPH vo väzbe na úpravu § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/63/2017, na ktorý žalobca poukazuje, nie je možné v prejednávanej veci aplikovať, pretože
v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku už v protokole o výsledkoch daňovej kontroly je uvedené, že dodávateľ nenadobudol právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník, preto nemohol toto právo previesť na žalobcu. V prejednávanej veci však správca dane neviazal nárok na odpočítanie dane na vlastnícke právo k tovaru, teda nemožno tieto dva prípady považovať za identické. Rovnako aj v prípade rozsudku Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-320/88 sa zistené skutočnosti viažu na vlastnícke právo, čo nie je prejednávaný prípad. V tejto súvislosti, i pokiaľ ide o poukaz žalobcu na Smernicu Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, zdôraznil žalobca, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. reálne a bez pochýb dodala odberateľovi Elektrovod Slovakia, s.r.o. predmetný tovar.
- Žalovaný poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03, rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a zdôraznil, že v prejednávanej veci neboli splnené vecné podmienky pre priznanie odpočtu DPH. Daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov. Rovnaký záver sa týka i rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, oproti ktorému v prejednávanom prípade nebola preukázaná materiálna podstata deklarovaných zdaniteľných obchodov. Zároveň v tejto časti odôvodnenia žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora, ktorá pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, v ktorej časti poukázal žalovaný na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10. Rovnako s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében Kft a Pétér Dávid C-80/11 a C-142/11. Žalovaný zdôraznil, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej.
- Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a predloženého spisového materiálu žalovaný nevzhliadol procesné pochybenie správcu dane pri zabezpečení vykonaných dôkazov. Dokazovanie správca dane vykonal v procese daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní - miestne zisťovania, ústne pojednávania, výpovede svedkov, výzvy podľa § 26 daňového poriadku boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami. Rovnaké konštatovanie uvádza i vo vzťahu k námietke, že nedošlo k prerokovaniu protokolu z daňovej kontroly z dôvodu chaotického a neodborného postupu správcu dane.
- Po preskúmaní spisového materiálu o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie december 2017, správca dane skonštatoval, že sa nejedná o zhodný skutkový stav, pretože v zdaňovacom období december 2017 spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. nákup tovaru deklarovala z Poľska ako druhý odberateľ v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, čo nebolo správcom spochybnené.
- Správca dane vychádzal pri daňovej kontrole z dokladov predložených daňovým subjektom a ktoré následne podrobil šetreniu, pričom preveroval reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov. Keďže spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. zinok nevyrobila, ani nenakúpila, nemohla tento dodať spoločnosti Elektrovod Slovakia, s.r.o., a teda z tohto dôvodu nebola preukázaná materiálna podstata deklarovaných zdaniteľných obchodov.
3. Včas podanou správnou žalobou navrhol žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej ako SSP) a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Na odôvodnenie podanej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body: · 1. Rozhodnutie správcu dane ako aj protokol z daňovej kontroly sú nulitné, pretože boli vydané neexistujúcim subjektom, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 64 ods. 2 písm. a) daňového poriadku. Zároveň poukázal na úpravu podľa § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 daňového poriadku a § 2 ods. 3, § 5 ods. 1, 6 zákona č. 479/2009 Z. z. Zdôraznil, že pobočka daňového úradu je jeho organizačnou zložkou. Žalobca ako obchodná spoločnosť má sídlo v Žiline, a teda jeho daňovým úradom - správcom dane je Daňový úrad Žilina a nie Daňový úrad Žilina, pobočka Martin. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, nie je verejným orgánom a nemá rozhodovaciu kompetenciu, a preto nemôže vydávať rozhodnutia, a to ani procesné. Žalobca zdôraznil poukaz na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého verejný orgán môže konať len tak, ako mu to zákon dovoľuje. Neobstoja ani odkazy žalovaného na interné dokumenty finančnej správy napríklad na organizačný poriadok daňových úradov, ktorý nie je všeobecne záväzným právnym aktom. Na protokole z daňovej kontroly je pečiatka orgánu, ktorý nie je správcom dane žalobcu, nie je verejným orgánom a v protokole je uvedené, že ho vydal Daňový úrad, pobočka Martin, hoci ho vydal Daňový úrad Žilina, ale to v protokole nie je uvedené. Protokol z daňovej kontroly podpísali L. a N., avšak z protokolu nie je možné určiť, za koho tieto osoby konajú, čo zakladá jeho zmätočnosť. Rozhodnutie správcu dane uvádza v záhlaví označenie Daňového úradu, pobočka
Martin, avšak v texte skutočnosti oznamuje Daňový úrad Žilina, čo zakladá zmätočnosť rozhodnutia. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 63 ods. 3 písm. a) daňového poriadku, v zmysle ktorej rozhodnutie musí obsahovať označenie orgánu, ktorý ho vydal. V rozhodnutí správcu dane a v protokole z daňovej kontroly nie je nikde uvedené sídlo správcu dane žalobcu Daňového úradu Žilina, z čoho vyplýva skutočnosť absencie takejto náležitosti v rozhodnutí správcu dane a v tejto súvislosti poukázal žalobca na úpravu podľa § 47 písm. a) daňového poriadku. Rovnaký argument dopadá i na protokol z daňovej kontroly. Daňový poriadok výslovne o nulite protokolu nehovorí, ale to neznamená, že protokol z daňovej kontroly nulitný nemôže byť. Z uvedeného vyvodzuje žalobca porušenie článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 2 a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca konkrétne poukázal na skutočnosť, že v hlavičke rozhodnutia správcu dane je uvedený iný orgán, ako ten, ktorý rozhodnutie vydal. V rozhodnutí správcu dane nie je označený orgán, ktorý rozhodnutie vydal, a teda absentuje základná (jedna zo základných) náležitostí rozhodnutia. Nie je zhoda medzi označením orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a orgánom, ktorý zaslal daňovému subjektu výzvu, v ktorej sa uvádza, že dane určil správca dane - Daňový úrad Žilina a ktorá výzva je opatrená okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Žilina. V nadväznosti na uvedené je zároveň žalobcom tvrdená nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a ignorovania námietok žalobcu, čo zároveň zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Rozhodnutie žalovaného je taktiež nezákonné pre zmätočnosť aj bez zákonných náležitostí. Odkaz na úpravu podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. v rozhodnutí žalovaného nie je vysporiadaním sa s námietkami žalobcu, a teda je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. · 2. Žalobca namietal, že vo vyrubovacom konaní mali zamestnankyne správcu dane N. a L. samé ex offo namietať svoju zaujatosť podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku (nie podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku), v nadväznosti na úpravu podľa § 60 ods. 1 daňového poriadku, keď dospeli k záveru v daňovej kontrole pri hodnotení dôkazov, že mali pomer k veci, ktorý vylučoval ich nezaujatosť vo vyrubovacom konaní. Označené zamestnankyne správcu dane vykonávali daňovú kontrolu do momentu doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý je zároveň momentom ukončenia daňovej kontroly podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, potom už nemali úkony vykonávať, pretože ich poverenie stratilo účinky. Vykonávali daňovú kontrolu chaoticky, zaujato a sústavne v neprospech žalobcu, čo vyplýva z obsahu protokolu, kde vyhodnocujú dôkazy v neprospech žalobcu a v dôsledku toho mu nepriznávajú právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Keďže mohli konať len v daňovej kontrole a nie vo vyrubovacom konaní, čo vyplýva z ich pracovného zaradenia a poverenia, nemohli vykonať úkony vo vyrubovacom konaní a mali oznámiť bezodkladne príslušnému nadriadenému svoju zaujatosť, čo neurobili, vytvorili si skutkový a právny názor, čím prejavili vzťah k veci, k žalobcovi a jeho zástupcovi, ako vyplýva z § 60 ods. 3 daňového poriadku a z toho vyplýva, že porušili nevyslovením svojej zaujatosti podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku ustanovenie § 60 ods. 1 daňového poriadku, a tým aj práva žalobcu. Žalobca zdôraznil, že na vylúčenie zamestnanca správcu dane stačí pochybnosť a vzťah zamestnanca k veci sa nemusí týkať len jeho osoby, ale vzťahu daňového subjektu alebo jeho zástupcu (priateľský alebo nepriateľský), dôvodom vylúčenia je skutočnosť, že sa zamestnanec zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa, pretože by posudzoval úkony z vlastného postupu, čo nemôže byť objektívne a vyplýva z toho existencia dôvodu na vylúčenie zamestnanca podľa § 60 ods. 2 daňového poriadku. V protokole zamestnanci správcu dane uviedli na základe nimi realizovaného vyhodnotenia dôkazov závery skutkové i právne. Vo vyrubovacom konaní sa má preskúmavať postup správcu dane v daňovom konaní a ak vyrubovacie konanie uskutočnia rovnakí zamestnanci správcu dane, posudzujú vlastný postup a svoje vlastné závery, čím je vylúčená objektívnosť. Zásada hospodárnosti, na ktorú poukazuje žalovaný, nie je nadradená právu daňového subjektu na spravodlivé konanie. I v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že správny orgán konal podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR a nie podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR. Z uvedeného vyvodzuje žalobca porušenie práva na spravodlivé konanie - na spravodlivé konanie pred nezávislým a nestranným orgánom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a § 60 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, podľa ktorej žalobca nemal možnosť navrhnúť zmenu termínu prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, keď nevedel, že vo vyrubovacom konaní konajú noví zamestnanci správcu dane, čo je v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, nakoľko novým zamestnancom bolo vyzradené daňové tajomstvo týkajúce sa žalobcu a žalobca sa o tom vôbec nikdy nedozvedel a nie je o tom ani zmienka v rozhodnutí správcu dane (č.l. 47). Tento postup je zjavne nezákonný, v rozpore so základnými zásadami správy daní podľa § 3 ods. 1, 2, 8 daňového poriadku. Žalovaný sa s námietkami žalobcu nevysporiadal v rozhodnutí, ktoré je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 3. Z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo správca dane považuje za dôkaz a čo za informáciu, z čoho vyplýva rozpor s úpravou podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého má správca dane postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. V rozhodnutí správcu dane nie je uvedený ani jeden
dôkaz, nie je uvedené, aké dôkazy správca dane hodnotil a ani vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Z toho vyplýva, že rozhodnutie správcu dane je preto zmätočné a nezrozumiteľné, čo zakladá porušenie základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a rozpor rozhodnutia správcu dane s úpravou podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, keďže rozhodnutie správcu dane neuvádza, aké dôkazy boli podkladom rozhodnutia správcu dane, absentujú v ňom úvahy správcu dane a je len súpisom zistení. Správca dane nerozlišuje medzi zistením a dôkazom. Žalobca tvrdí, že nie všetky zistenia správcu dane sú dôkazmi, pričom dôkazom je len to, čo bolo zistené v súlade s právnymi predpismi, a teda v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri zachovaní práv daňového subjektu podľa § 3 daňového poriadku. Keďže rozhodnutie správcu dane neuvádza, čo považuje za dôkaz, je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nestačí, že správca dane uvedie, že zhodnotil všetko podľa svojej úvahy, je povinný uviesť dôkazy a ich hodnotenie v prospech aj v neprospech daňového subjektu svedčiace, ako aj všetko, čo v daňovej kontrole a následne vo vyrubovacom konaní vyšlo najavo, a to skutočne aj uviesť v samotnom rozhodnutí, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Všetky zistenia správcu dane ale nemožno považovať za dôkazy, a to najmä preto, že by neboli vykonané pred daňovým subjektom vôbec alebo boli vykonané až po ich vyhodnotení správcom dane z čoho vyplýva, že neboli získané v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, v ktorej časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 1, 2, 8 daňového poriadku. Daňový subjekt má právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným a nie až vykonaným dôkazom, čo zakladá v danej veci rozpor s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku. · 4. Správca dane neoznámil žalobcovi, čo ho vedie k pochybnostiam, nie je to uvedené ani v protokole z daňovej kontroly v rozpore s povinnosťou správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, hoci o to žalobca žiadal. Správca dane uvedené neoznámil a žalobcu ani podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku nevyzval. Tento nezákonný postup správcu dane spôsobuje nezákonnosť protokolu, a tým tento protokol ani nemôže byť použitý vo vyrubovacom konaní. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorej je povinnosťou správcu dane preukázať, že úkon podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku bol riadne vykonaný, pričom nestačí daňovému subjektu doručiť výzvu s formálnym odkazom na § 46 ods. 5 daňového poriadku. Výzva musí obsahovať uvedenie pochybností správcu dane a dôvody týchto pochybností. Postup správcu dane bez takejto výzvy bol svojvoľný a je preto nezákonný. Pokiaľ správca dane poukazuje na oznámenie pochybností podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.02.2018 (č. 100321550/2018) žalobca tvrdí, že oboznámenie s výsledkami dokazovania je nezákonné, pretože takýto postup daňový poriadok nepozná. Takýto postup správcu dane je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. V označenej zápisnici z ústneho pojednávania nie je ani zmienka o oznámení pochybností a ich dôvodov v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Tvrdenie správcu dane o oznámení pochybností nie je pravdivé a skutkový stav tejto časti, ktorý vzal správca dane za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalovaný k tejto námietke žalobcu poukazuje vo svojom rozhodnutí, že správca dane oznámil pochybnosti na ústnom pojednávaní 08.02.2018, z ktorého je vyhotovená zápisnica číslo 100321550/2018, pričom takéto ústne pojednávanie sa však v tejto daňovej kontrole - v daňovej kontrole týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia júl 2017 nikdy neuskutočnilo. Úkon oboznámenia daňového subjektu s výsledkami dokazovania je nezákonným úkonom, lebo daňový poriadok takýto úkon nepozná, a teda sa jedná o postup správcu dane v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. V označenej zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 08.02.2018 nie je zmienka o oznámení pochybností s poukazom na úpravu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. · 5. V daňovej kontrole nebol vykonaný žiaden dôkaz navrhnutý daňovým subjektom, správca dane vykonal len zisťovanie a preverovanie, ktoré uznal za vhodné a o vykonávaní dôkazov daňový subjekt v súlade s úpravou § 3 ods. 2 daňového poriadku neoboznámil. Práva daňového subjektu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR zachované neboli. Výsledky zistení sú jednostranné, neboli získané s účasťou daňového subjektu pri ich vykonávaní. Správca dane zatajoval pred daňovým subjektom, že má pochybnosti a aké sú ich dôvody, a tým znemožnil daňovému subjektu splniť si jeho povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. K tejto námietke daňového subjektu sa žalovaný nevyjadril, čo vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 6. Správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza kontrolné zistenia, ktoré prebral z inej daňovej kontroly vykonávanej u Pro Metal Group s.r.o. a rozhodnutie správcu dane z týchto zistení vychádza. Konkrétne ide na strane 5 protokolu o Bod 2. „Úradný záznam číslo 1023662128/2018 zo dňa 10.11.2017 z telefonického rozhovoru uskutočneného so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu Pro Metal Group s.r.o., Pernikárska 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 122 931, DIČ: 2023230341, IČ DPH SK2023230341 z dôvodu dohodnutia termínu miestneho zisťovania spoločnosti Pro Metal Group s.r.o..“ a Bod 3. „Úradný záznam číslo 102524362/2017 zo dňa 22.11.2017 - nahliadnutie do dokladov spoločnosti Pro
Metal Group s.r.o., ktoré sa z dôvodu výkonu daňovej kontroly v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. nachádzali na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca a vyhotovenie fotokópií dokladov.“ Tieto zistenia nie sú dôkazmi, pretože neboli získané v súlade so všeobecne záväznými predpismi, o ich získaní nebol žalobca upovedomený, nevidel ich a nemohol sa k nim vyjadriť, z čoho vyplýva porušenie práva žalobcu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a § 46 ods. 1 písm. f) daňového poriadku (žalobca sa nemohol zúčastniť týchto úkonov), z čoho vyplýva, že sú tieto úkony nezákonné a nemôžu byť správcom dane použité. V tomto žalobnom bode žalobca uvádza, že konfrontácia s dodávateľom by poskytla dostatočné dôkazy. Rozhodnutie žalovaného uvádza, že vychádza i zo svedeckej výpovede konateľa Pro Metal Group s.r.o., ale žalobca o žiadnom výsluchu svedka nikdy nebol upovedomený, z čoho vyplýva dôkaz o neodbornosti právnej neznalosti a účelovom konaní zamestnancov finančnej správy v neprospech žalobcu. Výsluch tohto svedka sa vykonal pri iných daňových kontrolách, v tejto daňovej kontrole týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia júl 2017 nebol žalobca o výsluchu svedka upovedomený. V odvolacom konaní k tejto námietke žalobcu, ktorá bola použitá ako odvolacia námietka žalovaný uvádza skutočnosti, ktoré neboli namietané a týkajú sa iných daňových kontrol, z čoho vyplýva, že sa žalovaný nevenoval odvolaniu žalobcu, nečítal ho, a preto je rozhodnutie žalovaného arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 7. Správca dane uvádza, že chcel vykonať miestne zisťovanie na preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov za júl 2017 v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. na preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov tohto subjektu ako dodávateľa a daňového subjektu ako odberateľa, pričom žalobca v tomto žalobnom bode tvrdí, že nikdy nebol upovedomený o uvedenom miestnom zisťovaní, a teda sa k nemu ani nemohol vyjadriť. Pri nahliadnutí do dokladov daňového subjektu dňa 22.11.2017 mal správca dane zisťovať, od koho spoločnosť Pro Metal Group s.r.o. tovar, ktorý následne fakturovala daňovému subjektu, nadobudla. Takéto skutočnosti ale správca dane z nahliadnutia do dokladov daňového subjektu nemohol zistiť, pretože sa tieto skutočnosti v dokladoch daňového subjektu nenachádzajú, nakoľko so zdaniteľným obchodom medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľom nemá nič spoločné. Správca dane uvádza, že nahliadol aj do dokladov spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. a takisto, že od nejakej spoločnosti Mutual Solutions, s.r.o. žiadal predložiť doklady. O týchto úkonoch správcu žalobca nemá vedomosť a nikdy k nim nemal možnosť vyjadriť sa, čím bolo porušené jeho právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj základné zásady správy daní uvedené v § 3 ods. 2, 8 daňového poriadku. Tieto dôkazy nemôžu pri ich získaní v rozpore so zákonom, byť použité ako dôkazy v daňovej kontrole. Žalobca so spoločnosťou Mutual Solutions, s.r.o. nikdy neobchodoval, nemá s ňou nič spoločné. Žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobcu, len svojvoľne skopíroval svoje vyjadrenie z iných konaní, čím opäť porušil právo žalobcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Tiež zrejme týmto postupom došlo k prezradeniu daňového tajomstva, v ktorej časti odkázal žalobca na úpravu podľa § 11 daňového poriadku a trestnoprávny dopad. Rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 8. Správca dane uvádza odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, kde žiadal o výsluch konateľa subjektu Pro Metal Group s.r.o. L. ako svedka a na strane 12 konštatuje skutočnosti v nadväznosti na odpoveď a vyjadrenie svedka, ktoré potvrdzuje jednoznačne existenciu tovaru, jeho pôvod a skutočnosť, že dodávateľ zinku vyhotovil faktúry číslo 2017034, 2017035 a číslo 2017039. Žalobca postupoval s maximálnou opatrnosťou pri výbere dodávateľa, overoval ho z dostupných zdrojov aj prostredníctvom jeho bankového spojenia, overoval ho v Živnostenskom registri a v Obchodnom registri, zisťoval, či je platcom DPH. Ďalej žalobca zdôraznil, že tovar bol dodaný a žalobca ho zaplatil. L. vo vyrubovacom konaní potvrdil všetky dodania zinku tak, ako sú uvedené vo faktúrach, ale správca dane napriek tomu skonštatoval, že táto výpoveď nepreukázala, že k dodaniu zinku došlo. Žalobca tvrdí, že správca dane spochybňuje výpoveď tohto svedka tým, že nemal vedomosť o skutočnostiach, ktoré sa týkajú iných subjektov. To je zjavne nesprávne, účelové a v neprospech žalobcu. Svedok L.. S. bol Českou daňovou správou informovaný o výpovedi svedka pána H.. Žalobca zdôraznil, že protokol nie je rozhodnutím a ustanovenie podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa ho netýka. Z uvedeného vyvodzuje, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože sa žalovaný nezaoberal podstatou námietky žalobcu. · 9. Jediný dôvod neuznania práva na odpočet podľa protokolu je nepreukázanie dodania zinku od Pro Metal Group s.r.o. Správca dane nevyzval žalobcu na vysvetlenie podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neumožnil mu, aby mohol navrhnúť dôkazy. Žalobca preto navrhuje pripojiť spisy o daňovej kontrole subjektu Pro Metal Group s.r.o. za júl 2017, z ktorého vyplýva, že daňové orgány v plnom rozsahu uznávajú dodanie tovaru pre žalobcu a vznik daňovej povinnosti Pro Metal Group s.r.o. podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca splnil všetky podmienky Smernice 2006/112 a podľa záverov rozsudkov EÚ, ktoré smernicu vykladajú. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane,
pretože plnenie mohlo byť zahrnuté do iného zdaňovacieho obdobia dodávateľa žalobcu Pro Metal Group s.r.o., čo ale môže preveriť len správca dane, pretože daňový subjekt takú možnosť nemá. Správca dane z daňovej kontroly Pro Metal Group s.r.o. za júl 2017 prevzal len to, čo sa mu hodilo a bolo zdanlivo v neprospech žalobcu. Tým postupoval spôsobom, ktorý založil nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dodávateľa žalobcu pri dodaní tovaru pre žalobcu nikto nikdy nespochybnil vrátane skutočnosti, že by tovar žalobcovi dodal. Uvedené plnenie mohlo byť zahrnuté i do iného zdaňovacieho obdobia dodávateľa žalobcu, a to je oprávnený preveriť len žalovaný. · 10. Informácie z elektronického mýtneho systému, ktorý nie je systémom, cieľom ktorého je preukazovanie pohybu tovaru, nemôžu byť podľa žalobcu dôkazom o dodaní tovaru. O dožiadaní správcu dane na Národnú diaľničnú spoločnosť žalobca vôbec nevedel, preto bol dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, žalobca sa k zisteným skutočnostiam ani nemal priestor vyjadriť, čím bolo porušené jeho právo podľa článku 48 od. 2 Ústavy SR a tieto dôkazy nemôžu byť použité ako dôkaz vo vyrubovacom konaní pre rozpor s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný sa tejto argumentácii žalobcu vôbec nevenuje. · 11. Z výpovede L. o spôsobe prepravy tovaru a z informácií získaných z mýtnych transakcií (hoci boli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi) vyplýva potvrdenie dodania tovaru ako je uvedené na faktúrach. Vyhodnotenie výpovede svedka v spojení s informáciami z mýtnych transakcií je v rozpore so skutkovým stavom, ale aj v rozpore so zdravým rozumom. Všetky zistené skutočnosti potvrdili, že tovar v rovnakej kvalite a v rovnakom množstve ako je na faktúrach prepravili zo Šale do miesta určenia. Je vylúčené, aby išlo o iný tovar. Ak má správca dane pochybnosti o mieste nakladania tovaru, navrhoval žalobca vykonať konfrontáciu vodičov na mieste náklady, aby tieto pochybnosti správcu dane vysvetlili. Tento dôkaz nemohol žalobca navrhnúť v tejto daňovej kontrole, pretože správca dane s ním vôbec v daňovej kontrole nespolupracoval (č.l. 56). Preprava tovaru nemá nič spoločné s právom žalobcu na odpočet najmä, ak tovar bol prepravovaný tak, ako to potvrdili vodiči. Z uvedeného vyvodzuje žalobca, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 12. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukazuje na výpoveď svedka H. - konateľa subjektu T&B s.r.o.. Miestne zisťovanie nemá podľa tvrdenia žalobcu význam, pretože daňový subjekt nemá so skladovými priestormi v Šali nič spoločné, daňový subjekt nezabezpečoval prepravu tovaru, a preto žalobca opodstatnenosť skúmania toho, kde sa nachádzal tovar v čase nakládky, nevidí. Zinok si nevyžaduje žiadne špeciálne uskladnenie. Daňový subjekt so spoločnosťou Mutual Solutions, s.r.o. neobchodoval, nemal s touto spoločnosťou nič spoločné, jeho obchodným partnerom bol dodávateľ Pro Metal Group s.r.o. Vzťahy dodávateľa so subdodávateľmi, o ktorých žalobca nič nevie a netýkajú sa ho, nie sú významné pre právo žalobcu na odpočet DPH a ich preverovanie je v rozpore s účelom daňovej kontroly. Z uvedeného vyvodzuje žalobca, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. · 13. Ak správca dane skonštatoval, že nadobudol pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody medzi žalobcom a Pro Metal Group s.r.o. uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach, bol povinný postupovať podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, aby mohol žalobca navrhnúť dôkazy na vyvrátenie pochybností správcu dane, čo správca dane ale neurobil. · 14. Správca dane nemá absolútnu dôkaznú povinnosť, čo ale neznamená, že je oprávnený na subjektívny a svojvoľný výklad bez právneho základu. Správca dane neviedol daňovú kontrolu v súlade s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku, nevykonal žiadne dokazovanie, vykonával len úkony v neprospech daňového subjektu a v neprimeranej miere na daňový subjekt preniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správca dane nevyužil možnosti na úplné zistenie obchodnej transakcie. Žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 30/2018. Skonštatoval, že správca nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákonodarca dáva na zistenie
- úplné zistenie uskutočnenej obchodnej transakcie. So závermi, ktoré cituje v tomto žalobnom bode a ktoré prijal správca dane, žalobca nesúhlasí. Tvrdí, že z platnej judikatúry vyplýva, že dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a správca dane je viazaný faktom. V otázke rozloženia dôkazného bremena žalobca tvrdí, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú poznačené podvodom vo vzťahu k W., predstavujú dodanie tovaru v zmysle článku 2 ods. 1, článku 4, článku 5 ods. 1 šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977, ak spĺňajú kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (v tejto časti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Neuznanie odpočtu by znamenalo, že štát zdanil tovar dvakrát, čo je zakázané. Správca dane mal možnosť vykonať ohliadku u daňového subjektu podľa § 36 daňového poriadku, čo nevyužil, hoci bol žalobca ochotný spolupracovať. S uvedenými námietkami žalobcu sa správca dane nevysporiadal. · 15. Žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/45/2011, ďalej rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 13S/63/2017 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-320/88 a uviedol, že ak žalovaný spochybňuje aplikovateľnosť uvedených rozhodnutí, ide o nesprávne právne posúdenie. V uvedených rozsudkoch žalobca poukazuje na zásady fungovania DPH, ktoré sú v nich stanovené, a to že nie je možné spochybňovať dodanie tovaru žalobcom (č.l. 61) na základe skutočností, ktoré uvádza správca dane aj žalovaný. · 16. Správca dane konštatuje, že nebolo preukázané dodanie zinku od Pro Metal Group s.r.o., avšak žalobca predložil všetky doklady, ktoré mal podľa zákona povinnosť predložiť a tým, keďže neboli dôvodne správcom dane spochybnené, svoju dôkaznú povinnosť splnil. Pochybenia a porušenia dodávateľa alebo dokonca jeho dodávateľa nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva na odpočet, pretože je to porušením zásady neutrality DPH, na ktorej je postavená Smernica EÚ o DPH. Žalobca predložil okrem faktúr aj iné písomné doklady, boli vykonané výpovede svedkov - konateľa dodávateľa a vodičov kamiónov, pričom všetci svedkovia potvrdili uskutočnenie obchodu tak, ako je na faktúrach a potvrdzujú to i údaje z elektronického mýtneho systému. Správca dane nespochybnil dobromyseľnosť žalobcu, z čoho vyplýva, že tovar bol dodaný práve subjektom Pro Metal Group s.r.o. · 17. Správca dane nevykonal dokazovanie, ale len vyhľadávaciu činnosť bez súčinnosti daňového subjektu, pričom zistenia z tohto procesu vyplývajúce sú informáciami a nie dôkazmi. Porušenie zásady správy daní v celej daňovej kontrole zodpovedá porušeniu úpravy podľa § 3 ods. 1, 2, 6, 8 Daňového poriadku a článku 48 ods. 2 Ústavy SR. V tomto žalobnom bode žalobca žiada, aby správca dane oznámil, kedy vykonal dokazovanie. Zistené informácie nie sú dôkazmi vedúcimi ku spochybneniu, nesúvisia s predmetom daňovej kontroly. Správca dane nemôže nútiť daňový subjekt preukazovať, ako dodávateľ daňového subjektu nadobudol tovar. · 18. Žalobca poukazuje na stabilnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (vo veci Bonik, Maks Pen EOOD, PPUH Stehcemp a podobne). Správca dane musí tieto rozsudky poznať a je povinný ich aplikovať v každej veci, čo nerešpektoval. Tieto rozsudky sú vzhľadom na rovnakú podstatu skutkového stavu plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci a sú pre správcu dane záväzné. Ak správca dane tvrdí, že nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia, je to v rozpore so skutkovým stavom, keď v celej veci nikdy nebola spochybnená reálna existencia tovaru - teda materiálne plnenie. · 19. Nedošlo k prerokovaniu pripomienok k protokolu pre neodborný a chaotický postup zamestnancov správcu dane. Ak správca dane konštatuje, že splnomocnený zástupca žalobcu v daňovej kontrole a ani následne v daňovom konaní nevykonal žiaden úkon, nič nepredložil, ani nenavrhol, je potrebné zdôrazniť, že splnomocnený zástupca nie je účastníkom konania, čo svedčí o neodbornosti zamestnancov správcu dane a neznalosti inštitútu zastúpenia. Tým je porušený článok 6 zákona č. 35/2019 Z.z, podľa ktorého sú zamestnanci správcu dane povinní dodržiavať Etický kódex finančnej správy, ktorý vyžaduje aj odbornosť a svedomitosť, preto je takýto postup nezákonný. Ak správca dane konštatuje, že sa žalobca nezúčastnil na prerokovaní pripomienok dňa 10.01.2019, žalobca namieta, že tento úkon nemohol byť ani vykonaný, pretože žalobca vo vyjadrení z 19.12.2018 vzniesol námietku zaujatosti proti zamestnancom správcu dane, ktorí vo vyrubovacom konaní konali. Tu žalobca poukázal na úpravu podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku. O námietke žalobcu bolo rozhodované až 11.01.2019 a právoplatne až 29.01.2019 doručením rozhodnutia vedúcej oddelenia daňovej kontroly 8 a z uvedeného dôvodu zamestnanci správcu dane nesmeli vykonávať úkon prerokovania pripomienok k protokolu a keď ho aj vykonali, bol takýto úkon z uvedených dôvodov nezákonný, a to len zavinením správcu dane. Z uvedeného vyplýva, že zavinením správcu dane a jeho nesprávnym postupom nikdy nedošlo k prerokovaniu pripomienok k protokolu a správca dane sa nevysporiadal so žiadnou z relevantných námietok žalobcu podľa vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly. Rozhodnutie správcu dane je zmätočné a nepreskúmateľné. Nezákonným postupom správcu dane tento znemožnil žalovanému
navrhovať dôkazy vo vyrubovacom konaní v nadväznosti na reakcie správcu dane na pripomienky žalobcu k protokolu. Uvedené zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a táto námietka nebola žalovaným vysporiadaná, čím došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy SR. · 20. Správca dane nepriznal odpočet z dôvodu spochybnenia, že tovar bol dodaný subjektom Pro Metal Group s.r.o., ale priznal odpočet za december 2017 a ten je už aj vrátený. V tejto časti poukázal žalobca na § 3 ods. 9 daňového poriadku a uviedol, že subjekt Pro Metal Group s.r.o. je riadne fungujúcou obchodnou spoločnosťou, žalobca tovar reálne odobral. Ide o tovar nevyhnutný pre podnikateľskú činnosť žalobcu. Správca dane uvádza nezmyselné frázy o preverovaní obchodného partnera, hoci za december 2017 odpočet už i vyplatil za dodávku rovnakého tovaru. · V bode 21. žaloby vykonal žalobca sumarizáciu svojich argumentov uvedených v správnej žalobe.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.01.2020. V jeho obsahu poukázal na procesný postup a vykonané dokazovanie vedené správcom dane a z neho vyplývajúce skutočnosti a závery s vyústením do konštatovania, že šetrením správcu dane nebolo preukázané dodanie zinku od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. pre Elektrovod Slovakia, s.r.o., čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH u deklarovaného dodávateľa. Spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. vznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH (strana 10 vyjadrenia žalovaného). Ak nevznikla dodávateľovi Pro Metal Group s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nevzniklo ani odberateľovi - daňovému subjektu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol žalobca argumentáciu, ktorá je v podstatnom a relevantnom obsahu obsiahnutá už v odôvodnení jeho rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Osobitne vo vzťahu k námietke podľa 6. žalobného bodu uvádza, že predložené faktúry, ktoré dodávateľ vystavil a ústne potvrdil, dodanie tovaru nepreukazujú, nie sú dôkazom vecného plnenia obchodu. Správca dane za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci bol oprávnený vykonať preverenie pôvodu nadobudnutého majetku, t.j. aj ďalších subdodávateľov v obchodnom reťazci. Správca dane zabezpečil dostatok dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane, nahliadal aj do spisu spoločnosti Pro Metal Group s.r.o., z ktorého prevzal dôkazy, a ktoré boli podkladom pri jeho rozhodovaní.
5. Podaním zo dňa 06.03.2020, ktoré bolo správnemu súdu doručené po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby dňa 10.03.2020, učinil žalobca repliku. Zdôraznil, že sa žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nevenuje podstate žalobných námietok prezentovaných žalobcom. Jeho vyjadrenie je len potvrdením nezákonného postupu žalovaného, ktorý sa v napadnutom rozhodnutí nevenoval podstate námietok žalobcu. Žalobca pri každom bode žaloby uvádza vyjadrenie žalovaného a vždy následne poukazuje a odôvodňuje nezákonnosť jeho vyjadrení, ignorovanie námietok žalobcu a arbitrárnosť tvrdení žalovaného. Žalobca zdôrazňuje, že v časti vyjadrenie, v ktorom žalovaný opakuje skutkový stav v tejto veci správne uvádza subdodávateľa spoločnosť Mutual Solutions, s.r.o., v časti vyjadrenia žalovaného k jednotlivým námietkam žalobcu od strany 10 jeho vyjadrenie už uvádza subdodávateľa e-Word s.r.o. a táto obchodná spoločnosť nemá s prejednávanou vecou nič spoločné a táto vec sa jej netýka. Z uvedeného je zrejmé, že sa žalovaný touto vecou ani žalobou žalobcu a jej dôvodmi vôbec nezaoberal, iba automaticky a nezmyselne kopíruje podania z iných vecí. Vyjadrenie žalovaného je preukázaním nezákonného a neprofesionálneho postupu žalovaného v tejto veci, ktoré je v rozpore s Etickým kódexom finančnej správy, ktorý je právne záväzný podľa článku 6 zákona č. 35/2019 Z.z. Svedčí o generalizácii postupu žalovaného proti žalobcovi len s cieľom neuznať jeho právo na odpočítanie dane, a to len na základe vymyslených tvrdení a záverov správcu dane bez reálnych zákonných dôvodov. Žalobca v replike konštatuje, že na svojvoľné vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré sa však týka úplne inej veci, nie je možné ani riadne sa vyjadriť. Podstatou veci je skutočnosť, že reálna existencia tovaru nebola spochybnená správcom dane v daňovej kontrole, ani ju nemožno spochybňovať na základe zisteného skutkového stavu. Okrem faktúr predložil žalobca aj iné písomné doklady, boli vykonané výpovede svedkov konateľa, dodávateľa a vodičov kamiónov. Všetci vo svojich výpovediach potvrdili uskutočnenie obchodu tak ako je uvedené na formálnych dokladoch. Tým, že správca dane nespochybňuje použitie tovaru na výstupe, je preukázané, že musel existovať tento tovar najprv na vstupe, teda že ho žalobca musel kúpiť. Uvedené konštatovanie podotýka žalobca v spojení s dôležitou skutočnosťou, že správca dane nespochybňuje ani využitie tovaru pre zdaniteľné plnenie na výstupe, čo preukazuje, že žalobca predmetný tovar - zinok reálne nadobudol. Rovnako nikdy v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní nebola spochybnená dobromyseľnosť žalobcu a nikdy nebol preukázaný a ani len preukazovaný podvod v obchodnom reťazci. Pochybnosti správcu dane, týkajúce sa osôb, ktoré s
právom žalobcu na odpočítanie dane nemajú nič spoločné, nemôžu byť dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi. Rovnako informácie a skutočnosti zistené správcom dane vyhľadávacou činnosťou a skutočnosti zistené z iných konaní, nemožno považovať automaticky za dôkazy v tomto konaní, pretože žalobca o nich nevie, nemá s nimi nič spoločné, a preto správca dane ani nemôže od daňového subjektu vyžadovať, aby sa k nim vyjadroval a predkladal dôkazy a niesol dôkazné bremeno za iné subjekty. Nestačí len spochybňovanie tvrdení daňového subjektu, ale je povinnosťou správcu dane riadne vykonanými dôkazmi preukázať, že k plneniu nedošlo tak, ako o tom svedčia predložené dôkazy. Kým výpoveď svedka pána H., konateľa subjektu T&B s.r.o., správca dane aj žalovaný používajú ako hlavný dôkaz spochybnenia dodávky tovaru, s výpoveďou konateľa dodávateľa žalobcu, ktorou bola v plnom rozsahu potvrdená dodávka tovaru pre žalobcu, nesúhlasia. Keď žalobca navrhol, aby sa vykonala obhliadka na mieste samom a správca dane videl ako nakladanie tovaru reálne prebieha, uvedené správca dane odmietol ako dôkaz vykonať bez uvedenia relevantného dôvodu. Nezákonnosť postupu správcu dane sa prejavila aj v pri výsluchu svedka H., ktorý správca dane uvádza ako dôkaz v daňovej kontrole. Aj žalovaný na strane 5 svojho vyjadrenia uvádza, že svedka pána H. predvolal na výsluch 23.10.2017 a v tento istý deň mal o výsluchu svedka v tejto daňovej kontrole upovedomiť aj kontrolovaný subjekt. Daňová kontrola v tejto veci ale začala až 07.11.2017, takže uvedený výsluch ani nemal s touto daňovou kontrolou nič spoločné a tento výsluch ani nemožno v tejto veci ako dôkaz použiť. Žalobca preveril dostatočne svojho dodávateľa, dodávateľ tovar dodal, žalobca ho použil na vlastné zdaniteľné plnenie, čo nespochybňuje ani správca dane. Správcom dane neboli v daňovej kontrole ani v daňovom konaní predložené dôkazy o konaní dodávateľa žalobcu, ktoré by preukazovali, že konal v rozpore s nejakými právnymi predpismi a už vôbec nie podvodne. Skutočnosti, že konateľ spoločnosti sa nestretáva so všetkými konateľmi spoločností, s ktorými obchoduje, že s nimi komunikuje iba e-mailom a osobne sa nezúčastňuje každej nakládky tovaru, nie sú protizákonné, ale naopak sú pri obchodovaní úplne bežné. Závery správcu dane, že žalobca nekonal so starostlivosťou riadneho hospodára, sú preto nelogické a nezákonné.
6. Na pojednávaní dňa 16.06.2021, ktoré sa uskutočnilo podľa § 114 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej SSP, v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť podaním zo dňa 15.06.2021 ospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť, žalobca cestou právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. Zdôraznil, že žalobca nikdy netvrdil, že tovar bol skladovaný v Šali, pretože na dvore v Šali došlo len k preloženiu tovaru z kamiónu na kamión. Nestačí len spochybňovať, spochybnenia je potrebné preukázať.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia správcu dane ako i postupy predchádzajúce ich vydaniu, všetko podľa § 177 a nasl. SSP. Vychádzal pritom z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v tejto veci v nadväznosti na úpravu podľa § 183 SSP. Na základe uvedeného správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná a podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, pretože skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a zároveň z rovnakého dôvodu zrušil na návrh žalobcu podľa § 191 ods. 3, písm. a) SSP aj rozhodnutie správcu dane a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie
8. Podľa § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3 Zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 01.07.2019: Orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov sú: po c) daňové úrady. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.
Podľa § 5 ods. 1, ods. 6 Zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 01.07.2019: Daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 8 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej Daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 45 ods. 1 písm. e), f) Daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, po f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
Podľa § 60 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku: Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu. O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.
Podľa § 63 ods. 3 písm. a), ods. 5 Daňového poriadku: Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať po a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť realizácie daňovej kontroly u daňového subjektu Elektrovod Slovakia, s.r.o., so sídlom Bytčická 4, Žilina, IČO: 31 615 317, za zdaňovacie obdobie júl 2017, v rámci ktorej bol vydaný správcom dane protokol číslo: 102065224/2018 zo dňa 16.10.2018, tak ako je prílohou pripojeného administratívneho spisu. Tento protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 17.10.2018 doručený daňovému subjektu prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu dňa 22.10.2018. V rámci vyrubovacieho konania bol na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správcu dane vykonaný pred Finančným úradom pre Moravskosliezský kraj, územné pracovište, so sídlom Frýdlant nad Ostravicou dňa 16.07.2018 výsluch svedka L.. A. S., o čom svedčí protokol č. j.: 2786771/16/3208-62563-800204 zo 16.07.2018, ktorý je prílohou administratívneho spisu. Následne vydal správca dane rozhodnutie, ktoré bolo po včas podanom odvolaní žalobcu žalovaným potvrdené, pričom rozhodnutie správcu dane a žalovaného je súčasťou pripojeného administratívneho spisu a podstatný obsah ich odôvodnenia je skonštatovaný v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
10. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v prvom žalobnom bode, tieto správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto časti správny súd primárne zdôrazňuje, že inštitút nulitného rozhodnutia (paaktu, resp. ničotného právneho aktu) je pre oblasť správy daní zadefinovaný v ust. § 64 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku, osobitne podľa odseku 2, ide o úpravu jednotlivých typov nulitných rozhodnutí, ktoré
sú v tomto ustanovení upravené prostredníctvom taxatívneho výpočtu v písmene a) až c). Rozhodnutie správcu dane nie je možné podradiť pod žiaden z prípadov nulitného rozhodnutia podľa úpravy § 64 ods. 2 písm. a) až c) Daňového poriadku a nulita rozhodnutia správcu dane nemôže byť skonštatovaná na základe žiadnej inej relevantnej právnej úpravy daňového konania alebo inej verejno-právnej úpravy. Uvedené konštatovanie sa uplatní i vo vzťahu k úprave podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, ktorá sa týka výlučne vecnej nepríslušnosti všeobecne akéhokoľvek orgánu správy daní a miestnej nepríslušnosti len vo vzťahu k špeciálnemu subjektu - k obci, čo s ohľadom na subjekt správneho orgánu prvého stupňa v prejednávanej veci (správca dane) a úpravu podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona č. 479/2009 Z. z. vo vyššie citovanom relevantnom znení, v spojení s § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 všetko Daňového poriadku, naplnené nie je. V nadväznosti na označenú právnu úpravu správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, je správnym orgánom, ktorý je vecne a miestne príslušným správcom dane žalobcu a označenie pobočky tohto správcu dane v Martine reflektuje skutočnosť vyplývajúcu z organizačnej štruktúry v rámci vnútorného usporiadania tohto správcu dane - daňového úradu, v nadväznosti na žalovaným v napadnutom rozhodnutí označené rozhodnutie Ministra financií SR č. MF/27507/2011-76 zo dňa 10.11.2011, ktorým boli zriadené pobočky daňových úradov vrátane predmetnej pobočky Daňového úradu Žilina umiestnenej v Martine. Označenie pobočky a jej sídla Daňového úradu Žilina umiestnenej v Martine v rozhodnutí správcu dane nezakladá právny dôsledok nulity rozhodnutia správcu dane. Zároveň výkonom daňovej kontroly Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin nedošlo ani ku zmene miestnej príslušnosti žalobcu pre žalobcu príslušného správcu dane, ktorým naďalej (od začiatku daňového konania) bol Daňový úrad Žilina. Žalobca v prvom žalobnom bode uviedol argumentáciu, ktorá má svoj základ v súkromno-právnej úprave, v pomeroch ktorej z dôvodu absencie právnej subjektivity organizačnej zložky, napríklad obchodnej spoločnosti, právna úprava určuje právne dôsledky vo vzťahu k právnemu úkonu realizovanému organizačnou zložkou, čo sa však v pomeroch verejnoprávnej úpravy postavenia daňového úradu a jeho pobočky v zmysle vyššie uvedeného neuplatní. Označenie Daňového úradu Žilina, pobočky Martin v rozhodnutí správcu dane spĺňa požiadavku označenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal v zmysle úpravy § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku a nespôsobuje nulitu rozhodnutia správcu dane. Označenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie správcu dane zahŕňa v súlade s úpravou § 63 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku jeho oficiálny názov (Daňový úrad Žilina) a prostredníctvom označenia adresy sídla pobočky i označenie sídla (Jesenského 23, 036 32 Martin). Tieto závery dopadajú i na označenie správcu dane v protokole z daňovej kontroly, vo vzťahu ku ktorému protokolu správny súd osobitne zdôrazňuje, že relevantná verejnoprávna úprava ani nevymedzuje zákonné dôvody nulity protokolu, nakoľko protokol z daňovej kontroly nie je rozhodnutím, a teda argumentácia žalobcu v tejto časti viažuca sa k protokolu neobstojí primárne z tohto dôvodu. Žalobcom v prvom bode namietané porušenie článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 2 a článku 46 ods. 1 Ústavy SR a ani zmätočnosť rozhodnutia správcu dane, nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie správnym súdom konštatovaná nie je. Rovnako v tejto časti správny súd v nadväznosti na označenie správneho orgánu prvého stupňa v jeho rozhodnutí, na základe vyššie uvedených záverov, nevzhliadol ani opodstatnenie procesného postupu podľa § 191 ods. 1, písm. b) SSP a ani podľa § 134 ods. 2, písm. b) SSP.
11. Námietky žalobcu, ktoré boli obsahom druhého žalobného bodu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd vychádza z úpravy dôvodov vylúčenia zamestnanca podľa § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku. Situácia, kedy jeden a ten istý zamestnanec, resp. viacerí zamestnanci správcu dane vykonávali úkony v rámci daňovej kontroly, teda vo fáze do skončenia daňovej kontroly, ktorá v predmetnej veci skončila podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, teda doručením protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, i následne vo vyrubovacom konaní, nie je situáciou, ktorá by zakladala existenciu niektorého z dôvodov pre postup zamestnancov podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku, teda, ktorá by predstavovala existenciu dôvodu ich vylúčenia so zreteľom na pomer k veci alebo účastníkom konania, pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti a tiež sa nejedná o rozhodovanie týchto zamestnancov ako zamestnancov orgánu iného stupňa (vyrubovacie konanie predstavuje ďalšiu fázu daňového konania zavŕšeného vydaním rozhodnutia správcu dane, a teda sa nejedná o rozhodovanie v inštančnom postupe, nakoľko stále ide o činnosť jedného a toho istého stupňa orgánu verejnej správy - správcu dane a uvedené je zároveň spojené s absenciou potreby zmeny v pracovnej zmluve alebo vystavenia osobitného poverenia pre zamestnancov správcu dane vykonávajúcich ďalšie úkony v rámci daňového konania vo vyrubovacom konaní). Subjektívne presvedčenie právneho zástupcu žalobcu o zaujatom postupe pracovníkov správcu dane na uvedených záveroch nič nemení a naviac nemá ani vecný základ v zadokumentovanom postupe správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacom konaní,
ako vyplýva z administratívneho spisu, rovnako ako žalobcom tvrdený chaotický postup zamestnancov správcu dane. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozhodnutia správcu dane podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietkach zaujatosti podaných žalobcom voči zamestnancom správcu dane L. (rozhodnutie číslo 100126338/2019 z 11.01.2019) a proti N. (rozhodnutie správcu dane číslo 100126560/2019 zo dňa 11.01.2019), ktorými rozhodnutiami správcu dane, a to prostredníctvom vedúcej oddelenia L. (§ 60 ods. 6 Daňového poriadku) uvedené zamestnankyne správcu dane neboli vylúčené z predmetného daňového konania. Vychádzajúc z uvedených konštatovaní a záverov správny súd nevzhliadol žalobcom namietané porušenie práva na spravodlivé konanie pred nezávislým a nestranným orgánom v nadväznosti na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, porušenie úpravy podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku a ani porušenie povinností správneho orgánu prvého stupňa postupovať podľa § 2 ods. 2 Ústavy SR, tak ako to tvrdil žalobca.
12. Námietky uplatnené žalobcom v žalobných bodoch v predloženej správnej žalobe sú rozsiahle a zahŕňajú argumentáciu, ktorá je uplatnením generálnych nedostatkov (nulity rozhodnutia správcu dane, procesných rozhodnutí, protokolu alebo absencie postupu zamestnancov správcu dane podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku), cez námietky konkrétnych vád postupu správcu dane (absencia postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku) až po hmotnoprávnu argumentáciu týkajúcu sa preukázania splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH. Pri takto široko koncipovaných dôvodoch správnej žaloby bolo potrebné tieto usporiadať tak, aby sa správny súd s nimi efektívne vysporiadal. Správny súd sa preto zaoberal primárne hodnotením námietok, ktoré boli obsahom žalobných bodov 1. a 2. predloženej správnej žaloby.
13. Následne správny súd hodnotil námietky, ktoré boli obsiahnuté v žalobnom bode 6., čiastočne v bode 7., a to ťažiskovo, pokiaľ ide o námietky žalobcu, podľa ktorých správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza kontrolné zistenia, ktoré prebral z inej daňovej kontroly vykonávanej u spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. a z ktorých rozhodnutie vychádza. Konkrétne ide o nasledujúce písomnosti tak, ako ich uvádza správca dane na strane 5 Protokolu v časti „Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov“, bod 2. „Úradný záznam číslo 1023662128/2018 zo dňa 10.11.2017 z telefonického rozhovoru uskutočneného so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu Pro Metal Group s.r.o., Pernikárska 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 122 931, DIČ: 2023230341, IČ DPH SK2023230341 z dôvodu dohodnutia termínu miestneho zisťovania spoločnosti Pro Metal Group s.r.o..“ a predovšetkým bod 3. „Úradný záznam číslo 102524362/2017 zo dňa 22.11.2017 - nahliadnutie do dokladov spoločnosti Pro Metal Group s.r.o., ktoré sa z dôvodu výkonu daňovej kontroly v spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. nachádzali na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca a vyhotovenie fotokópii dokladov.“ Vo vzťahu k týmto zisteniam žalobca v správnej žalobe uvádza, že nie sú dôkazmi v tomto konaní, pretože neboli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. O získavaní týchto skutočností z iných daňových kontrol žalobca nebol upovedomený, nikdy ich nevidel a ani sa k nim nikdy nemohol vyjadriť. Zdôrazňuje, že uvádzané skutočnosti sú úplne právne irelevantné a nemôžu byť použité ako dôkaz, pretože o týchto úkonoch nebol upovedomený, čo potvrdzuje aj správca dane v Protokole. Preto sa nemohol zúčastniť týchto úkonov a tým boli porušené jeho základné práva vyplývajúce z článku 48 ods. 2 Ústavy SR a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a tieto úkony sú teda nezákonné a ako nezákonné ich správca dane nemôže použiť.
14. V tejto časti správny súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorá definuje inštitút dôkazu demonštratívnym výpočtom typov dôkazov (§ 24 ods. 4 veta druhá daňového poriadku), ale najmä prostredníctvom zadefinovania účelu inštitútu dôkazu podľa § 24 ods. 4 veta prvá daňového poriadku, v zmysle ktorého je účelom dôkazu prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Na základe tejto právnej úpravy inštitútu dôkazu bolo v súlade so zákonom, aby ako to vyplýva z úradného záznamu o nahliadnutí do dokladov Pro Metal Group s.r.o. zo dňa 22.11.2017 číslo 102524362/2017 (ďalej len Úradný záznam z 22.11.2017), vypracovaného správcom dane, ako dôkaz boli použité doklady, ktoré sú vymedzené v opise zistených skutočností nasledovne:
- Kupní smlouva číslo 170717/0001 zo dňa 17.07.2017, uzatvorená medzi Mutual Solutions, s.r.o., Tomášikova 5/8, 821 00 Bratislava, IČO: 46 821 694, DIČ: SK2023615550 (ďalej len Mutual Solutions, s.r.o.) a Pro Metal Group s.r.o.,
- Objednávka číslo 170717/001 zo dňa 17.07.2017 Mutual Solutions, s.r.o. a Pro Metal Group s.r.o.,
- Dodávateľská faktúra číslo SK1907170001 zo dňa 19.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 68.839,02 Eur z tohto DPH 11.473,17 Eur + dodací list DL - SK07170003 zo dňa 19.07.2017,
- Dodávateľská faktúra číslo SK2607170001 zo dňa 26.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 69.663,78 Eur z toho DPH 11.610,63 Eur + dodací list DL - SK07170004 zo dňa 26.07.2017,
- Dodávateľská faktúra číslo SK1707170001 zo dňa 17.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 68.537,56 Eur z toho DPH 11.422,93 Eur + dodací list DL - SK07170001 zo dňa 17.07.2017,
- Dodávateľská faktúra číslo SK1707170002 zo dňa 17.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 69.459,01 Eur z toho DPH 11.576,50 Eur + dodací list DL - SK07170002 zo dňa 17.07.2017 a
- evidencia DPH za júl 2017.
15. Úradný záznam zo dňa 22.11.2017 je súčasťou administratívneho spisu. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že kontrolórky L. a N. v predložených dokladoch zisťovali skutočnosti, ktoré sú potrebné pre účely správy daní a výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu Elektrovod Slovakia s.r.o. Zamestnancom pobočky Martin boli na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca vyhotovené kópie dokladov tak, ako sú identifikované vyššie. Uvedený postup bol realizovaný v rámci zaznamenania výsledku zisťovania skutočností potrebných pre účely správy daní v dokladoch daňového subjektu Pro Metal Group s.r.o., Pernikárska 1, Žilina za zdaňovacie obdobie júl 2017 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, ktorý vykonáva u daňového subjektu kontrolu DPH a má zapožičané od uvedeného daňového subjektu doklady, čo celkom jasne vyplýva z predmetu úradného záznamu tak, ako je v úradnom zázname z 22.11.2017 vymedzený. Z dokladov, ktoré sú vymedzené v časti „Opis zistených skutočností“ v úradnom zázname z 22.11.2017 sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu nasledovné doklady:
- Kupní smlouva číslo 170717/0001 zo dňa 17.07.2017, uzatvorená medzi Mutual Solutions, s.r.o., Tomášikova 5/8, 821 00 Bratislava, IČO: 46 821 694, DIČ: SK2023615550 (ďalej len Mutual Solutions, s.r.o.) a Pro Metal Group s.r.o.,
- Objednávka číslo 170717/001 zo dňa 17.07.2017 Mutual Solutions, s.r.o. a Pro Metal Group s.r.o.,
- Dodávateľská faktúra číslo SK1707170001 zo dňa 17.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 68.537,56 Eur z toho DPH 11.422,93 Eur,
- Dodávateľská faktúra číslo SK1707170002 zo dňa 17.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 69.459,01 Eur z toho DPH 11.576,50 Eur. Doklady:
- dodací list DL - SK07170003 zo dňa 19.07.2017,
- Dodávateľská faktúra číslo SK2607170001 zo dňa 26.07.2017 vyhotovená pre Pro Metal Group s.r.o. v celkovej výške 69.663,78 Eur z toho DPH 11.610,63 Eur + dodací list DL - SK07170004 zo dňa 26.07.2017,
- dodací list DL - SK07170001 zo dňa 17.07.2017,
- dodací list DL - SK07170002 zo dňa 17.07.2017,
- evidencia DPH za júl 2017, súčasťou administratívneho spisu nie sú a dodávateľská faktúra číslo SK1907170001 je len uvedená v prílohách k žurnalizovanému spisu (bod 43.).
16. Správny súd konštatuje, že pre efektívne uplatnenie práva daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, teda práva daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim je nevyhnutné, aby mal daňový subjekt vytvorený zákonným postupom správcu dane priestor pre uplatnenie tohto práva. V prejednávanej veci to konkrétne znamená, že pokiaľ mal daňový subjekt mať reálnu možnosť podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia, tak ako vyplývajú z úradného záznamu z 22.11.2017 predpokladalo to, že doklady, ktoré boli ako kópie vyhotovené zamestnancom pobočky Martin pobočkou Čadca a sú v texte tohto úradného záznamu uvedené ako doklady potrebné na účely daní, mali byť súčasťou administratívneho spisu. Uvedené naplnené nebolo vo vzťahu k dokladom, ktoré súčasťou administratívneho spisu neboli v zmysle ich konkrétneho vymedzenia uvedeného vyššie. Správny súd zdôrazňuje, že podstatnou práva daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku je existencia možnosti využitia tohto práva daňového subjektu v nadväznosti na čo skutočnosť, či daňový subjekt toto právo i reálne využije je v týchto súvislostiach irelevantná. Uvedený záver správny súd konštatuje a zdôrazňuje vo väzbe na skutočnosti vyplývajúce z Úradného záznamu číslo 102058696/2018 zo 16.10.2018 v spojení s Úradným záznam číslo 102046881/2017 zo dňa 15.10.2018, podľa obsahu ktorých Daňový úrad Žilina, pobočka Martin vykonáva u daňového subjektu Elektrovod
Slovakia s.r.o. kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec, apríl, júl a december roku 2017. Podľa úradného záznamu zo dňa 15.10.2018 súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobie marec správca dane listom číslo 101886100/2018 zo dňa 24.09.2018 určil daňovému subjektu deň prerokovania pripomienok za marec 2017 v termíne 16.10.2018 o 09:30 hod. na Daňovom úrade Žilina, Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, miestnosť 5. Daňový subjekt mal určeného splnomocneného zástupcu spoločnosti M.. N. D. z Banskej Bystrice, ktorému správca dane doručil predmetnú písomnosť. V súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, aby správca dane nezaberal časový priestor a prostriedky na cestovanie daňového subjektu 16.10.2018 pristúpi správca dane aj k oboznámeniu M.. N. D. - splnomocneného zástupcu Elektrovod Slovakia, s.r.o. s výsledkom zistení správcu dane zistených počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017. Podľa úradného záznamu zo dňa 16.10.2018 dňa 16.10.2018 o 09:30 hod. sa malo na Daňovom úrade Žilina, Janka Kráľa č. 2, 010 01 Žilina, miestnosť č. 5 uskutočniť ústne pojednávanie, predmetom ktorého malo byť oboznámenie daňového subjektu alebo jeho splnomocneného zástupcu s výsledkom zistení správcu dane počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl a marec 2017. Zamestnanci Daňového úradu Žilina, pobočka Martin sa v stanovený termín t.j. 16.10.2018 o 09:15 hod. dostavili na Daňový úrad Žilina, kde sa malo uskutočniť pojednávanie o ktorom bol splnomocnený zástupca spoločnosti oboznámený listom číslo 101886100/2018 zo dňa 24.09.2018. Daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca sa do 10.00 hod. na určené miesto nedostavili. Správny súd konštatuje, že ani v prípade osobnej účasti žalobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu na oboznamovaní s výsledkami zistení počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017, by daňový subjekt nemohol byť v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017 vzhľadom na absenciu dokladov podľa úradného záznamu zo dňa 22.11.2017 v zmysle ich vyššie uvedeného konkretizovania v administratívnom spise, s týmito dokladmi oboznámený, nakoľko sa tieto doklady v administratívnom spise týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia júl 2017 nenachádzajú a nebolo preukázané, že by boli súčasťou jeho obsahu k rozhodnému momentu pre posúdenie správneho súdu v nadväznosti na úpravu podľa § 135 ods. 1 SSP. Uvedený záver platí i pre prípad uplatnenia práva daňového subjektu nazerať do spisov podľa § 23 ods. 1 alebo nazerať do zápisnice do miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu alebo do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe podľa § 45 ods. 1 písm. d), g) všetko daňového poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu pripojeného v tejto veci nevyplýva, že by prípadne boli doklady uvedené konkrétne v úradnom zázname zo dňa 22.11.2017, ktoré sa v zmysle vyššie uvedeného v obsahu pripojeného administratívneho spisu týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia júl 2017 nenachádzajú, boli súčasťou iného administratívneho spisu správcu dane a v rámci toho by bol žalobca s nimi oboznámený (všetko s ohľadom na skutočnosť výkonu daňovej kontroly i za iné zdaňovacie obdobia ako vyplýva z obsahu úradného záznamu zo dňa 15.10.2018 č. 102046881/2018).
17. Správny súd poukazuje na konštatovanie správcu dane vyplývajúce či už z protokolu o daňovej kontrole ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, z ktorých vyplýva, že uvedené doklady (doklady vymedzené v úradnom zázname zo dňa 22.11.2017) a z nich vyplývajúce zistenia boli predmetom posudzovania správcu dane a predmetom hodnotenia podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, pričom samotná relevancia (jej miera) priradená týmto zisteniam zo strany správcu dane pri rozhodovaní správcu dane je v uvedených súvislostiach irelevantná (konkrétne v obsahu protokolu z daňovej kontroly poukazuje správny súd na časť II. Výsledok kontroly, bod 2.3 Preukázané kontrolné zistenia na strane 5, podbod 3. a na stranu 8 až 9 bode 2.4 Kontrolované obdobie: júl 2017 a v odôvodnení rozhodnutia správcu dane na stranu 5 až 6 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane).
18. Skutočnosť absencie niektorých dokladov konkretizovaných v úradnom zázname z 22.11.2017 v obsahu administratívneho spisu v spojení so skutočnosťami vyplývajúcimi z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, kde správca dane i o tieto doklady oprel skutkové závery svojho rozhodnutia ako o zistený skutkový stav, zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa § 191 ods. f) SSP, teda z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že procesnou povinnosťou žalobcu v konaní pred správnym súdom je už priamo v správnej žalobe (najneskôr do uplynutia lehoty na včasné podanie správnej žaloby) náležité vymedzenie žalobných bodov podľa § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Ustálenie konkrétneho dôvodu zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP je kompetenciou správneho súdu pri právnom posúdení veci. Skutočnosti vymedzené žalobcom v 6. a čiastočne v 7. žalobcom bode a namietané žalobcom vyhodnotil správny súd ako zakladajúce dôvod pre zrušenie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP. Zároveň pri zohľadnení skonštatovaného dôvodu zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP nevzhliadol správny súd ako dôvodné vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu
- oboznámenia dokladov z daňovej kontroly u daňového subjektu Pro Metal Group s.r.o. za obdobie, kedy tento subjekt dodával žalobcovi zinok, po ich pripojení, v nadväznosti na čo správny súd tento dôkazný návrh na pojednávaní dňa 16.06.2021 zamietol.
19. Na základe skonštatovaného dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia správny súd v súlade s návrhom žalobcu rozhodol o i zrušení rozhodnutia správcu dane podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, a to pri zohľadnení skutočnosti, že dôvody zrušenia sa týkajú priamo rozhodnutia správcu dane a zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa.
20. Pre úplnosť odôvodnenia správny súd konštatuje, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré rozhodol o zrušení rozhodnutia správcu dane i žalovaného sa k námietkam, ktoré boli obsahom ostatných žalobných bodov nevyjadruje, nakoľko tieto už súvisia predovšetkým s hodnotením vecných podmienok odpočtu DPH a tomu prislúchajúceho postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, k čomu je možné pristúpiť až potom ako skutkový stav, ktorý vezmú správne orgány za základ svojich rozhodnutí bude mať oporu v administratívnom spise, čo v zmysle vyššie uvedeného nebolo naplnené.
21. Úlohou správcu dane bude v ďalšom konaní svojim zákonným procesným postupom zabezpečiť pri rešpektovaní záväzných právnych záverov správneho súdu podľa tohto rozsudku, aby skutkový stav, ktorý vezme za základ svojho rozhodnutia mal oporu v administratívnom spise a aby svojim zákonným postupom daňovému subjektu zabezpečil podmienky pre uplatnenie práva daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, to i vo vzťahu k dokladom uvedeným v úradnom zázname z 22.11.2017 číslo 102524362/2017 pokiaľ budú tieto podkladom záverov prijatých v rozhodnutí správcu dane.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
23. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia správcu dane a žalovaného, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešný v celom rozsahu žalobca, ktorému súd voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.