Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-92-2020.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej D. O., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom M. XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2021 prejednal odvolania prokurátorky a poškodeného Ing. P. O. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2020, sp.zn. 8T/35/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.e), písm.f), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému G.. P. O..
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaná D. O. - nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom M. XX
o d s u d z u j e :
Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, s použitím § 39 ods.2 písm.d), ods.4 Tr.zák. per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm.a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom S. S. XXX, škodu vo výške 1.022,74 € (tisícdvadsaťdva eur a sedemdesiatštyri centov). Podľa § 288 ods.2 Tr.por. sa poškodený G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom S. S. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2020, sp.zn. 8T/35/2019 bola obžalovaný D. O. uznaná vinnou z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 08.07.2018 v čase približne o 11:30 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo GT 937, EČV: TN XXXEL po ceste č. I/9, v smere od Trenčína do Bánoviec nad Bebravou, nevenovala dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke a prešla z vozidlom na pravú krajnicu, kde narazila do
cyklistov F. D. a následne do Y. O., ktorí sa pohybovali za sebou po pravej krajnici vozovky, pri dopravnej nehode utrpel poškodený F. D. drvivé poranenie skeletu lebky a mozgu a poranenie hrudníka, brucha a končatín na následky ktorých na mieste nehody zomrel, poškodená cyklistka Y. O. utrpela opuch mozgu na podklade pomliaždenia tkaniva mozgu a krvácania pod tvrdú a mäkkú plenu mozgu pri polytraume v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, poškodená dňa 11.07.2019 v nemocnici zomrela, pričom obvinená svojim konaním porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e), § 9 odsek 2 a § 137 odsek 2 písmeno c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov tým, že nedbala na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a vošla s vozidlom na pravú krajnicu a porušila pravidlá cestnej premávky v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví. Za to bola odsúdená podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j), písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého jej súd podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil obžalovanej skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 6 (šesť) rokov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom S. S. XXX, U. D., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom S. - E., E. XXX/XXX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie jednak prokurátorka okresnej prokuratúry proti výroku o treste v neprospech obžalovanej, ale i splnomocnenec poškodeného G.. P. O. proti výroku o náhrade škody. Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s trestom uloženým súdom prvého stupňa, nakoľko svojim charakterom pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený v § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s nim následne spojeného generálno-preventívneho účinku, nie je dostatočným. Poukázala na to, že zo znaleckého posudku, ktorý bol v predmetnej trestnej veci vypracovaný, vyplýva, že obžalovaná viedla svoje vozidlo od Trenčína smerom do Bánoviec nad Bebravou, pričom v extraviláne obce Mníchova Lehota na rovnom a prehľadnom úseku vozovky sa dostatočne nevenovala situácii v cestnej premávke a vošla so svojim vozidlom na pravú krajnicu, kde sa v tom čase pohybovali cyklisti - poškodení F. D. a Y. O.. Poškodený F. D. na následky kolízie s vozidlom obžalovanej na mieste dopravnej nehody zomrel a poškodená Y. O. o niekoľko dní neskôr v nemocnici. Po technickej stránke poškodení sa svojim vedením bicykla ako účastníci cestnej premávke žiadnym spôsobom ani v minimálnej miere nepodieľali na vzniku kolízie a bolo preukázané že sa jednalo o výlučnú zodpovednosť obžalovanej. S poukazom na priebeh a skutkové okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu predmetného prečinu, ktorým obžalovaná v príčinnej súvislosti so svojim nedbanlivostným konaním spôsobila zranenie poškodeným nezlučiteľné so životom je evidentné, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nie je v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného poriadku, ktoré nadväzujú na ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona. S ohľadom na značnú závažnosť spôsobeného nenapraviteľného dvojnásobného následku, vrátane závažného spôsobu spáchania činu a z pohľadu naplnenia princípu spravodlivosti v podobe generálnej prevencie a morálneho odsúdenia má prokurátorka za to, že je potrebné obžalovanej uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho reálnym výkonom. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhla, aby odvolací súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v strede zákonnej trestnej sadzby. Poškodený G.. O. odôvodnil odvolanie prostredníctvom splnomocnenca. Splnomocnenec poukázal na to, že G.. O. si voči obžalovanej v prípravnom konaní uplatnil celkovú škodu vo výške 8000 €, z čoho bolo riadne a včas uplatnených 1022,74 € ako náklady za pohreb Y. O., pričom faktúry za pohreb aj doložil a sú obsahom spisu. Zaplatená faktúra obžalovanou v prípravnom konaní vo výške 1000 € spomínaná v odôvodnení rozsudku, predstavovala úhradu pohrebných nákladov - náhradu škody poškodenému U. D., nie poškodenému G.. O.. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby tento priznal poškodenému G.. O. škodu vo výške 1022,74 € a so zvyškom nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces. K odvolaniam sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom obhajcu. Obhajca v písomnom vyjadrení uviedol, že na rozdiel od prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín sú toho názoru, že pri zohľadnení individuálnej i generálnej funkcie trestu, nie je v danej veci nevyhnutné nariaďovať obž. D. O. trest
odňatia slobody spojený s jeho reálnym výkonom. Ako už na to poukázal i v záverečnej reči pred súdom prvého stupňa, žiaľ stala sa tragická udalosť, ktorá sa stať nemala a pri ktorej vyhasli vinou obžalovanej D. O. dva ľudské životy. V živote každého človeka sa celkom iste vyskytnú okamihy a udalosti, ktoré by sme najradšej vrátili späť alebo tieto radšej celkom vymazali, čo sa však nedá. Obžalovaná D. O. by obetovala takmer čokoľvek, aby onú tragickú udalosť, ku ktorej došlo dňa 08.07.2018 a pri ktorej zomreli dvaja celkom nevinní ľudia - poškodení F. D. a Y. O., mohla zvrátiť. Keďže to však nie je možné, nateraz možným postihom v režime právneho štátu je sankcia za jej protiprávne konanie a to buď v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody, tak ako to žiada prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín, alebo, na strane druhej, trest odňatia slobody, ktorého výkon sa odloží na primeranú skúšobnú dobu tak, ako o tom napokon rozhodol i súd prvého stupňa a ako to žiadajú i obžalovaná a obhajca. Chce požiadať odvolací súd, aby dôkladne zvážil, aký druh a výmeru trestu obžalovanej D. O. prípadne uloží. V tej súvislosti uviedol, že je krutou a smutnou realitou, že život poškodeným už nikto nevráti. Avšak, pokiaľ je to čo i len trochu možné, bolo by namieste kompenzovať aspoň peňažným plnením bolesť a stratu blízkym pozostalým. Preto sú toho názoru, že iba ponechanie obž. D. O. na slobode zaručí to, že títo budú môcť byť uspokojení v rozsahu svojich vznesených oprávnených nárokov. Obžalovaná sa na túto situáciu totiž systematicky pripravuje a to napríklad i tak, že na rozdiel od minulosti, kedy pracovala ako fitness-trénerka v pozícií zamestnanca, rozhodla sa prevádzkovať fitness centrum v Trenčíne samostatne, v dôsledku čoho reálne očakáva vyšší príjem, ako tomu bolo v pozícií zamestnanca. Naopak, v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody (hoci i na dolnej hranici alebo i pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej sadzby pre daný trestný čin), by došlo k strate zdroja jej živobytia a príjmov, keď by musela ukončiť podnikanie, nájom fitness centra. Bolo by potom otázne, kedy a či vôbec by sa po výkone trestu odňatia slobody bola schopná zaradiť do normálneho života, zamestnať sa a uspokojovať finančné nároky poškodených. Inak povedané, javí sa nám, že obž. D. O. je užitočnejšia na slobode, ako vo výkone trestu odňatia slobody. Na tomto mieste si pre úplnosť dovoľujeme dodať, že napriek tomu, že od počiatku deklarujeme, že sme pripravení pozostalých odškodniť, ani po ostatnom pojednávaní na Okresnom súde Trenčín sme neboli zo strany pozostalých /ich splnomocnencov/ ohľadne tejto otázky kontaktovaní. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné si uvedomiť, že každý z nás je omylnou bytosťou a v takejto alebo obdobnej situácií sa žiaľ môže nenazdajky ocitnúť kedykoľvek a ktokoľvek z nás, ktorí denne „sedíme“ za volantom motorového vozidla. I v dôsledku nedávnych medializovaných prípadov stretov motorových vozidiel a cyklistov, je žiaľ možné očakávať, že takýchto nehôd bude v dôsledku zvyšujúceho sa počtu automobilov, cyklistov, nedostatočnej infraštruktúry cyklistických chodníkov, zlého stavu ciest a samozrejme i v dôsledku celkovej atmosféry a vývinu medziľudských vzťahov, ktoré sú podľa nášho názoru čoraz horšie, pribúdať. V tej súvislosti obhajca poukázal i na vlastné mnohonásobné konflikty s vodičmi počas jazdy na bicykli, keď, ako to už uvádzal i pred súdom prvého stupňa, títo nás cyklistov často „vybrzďujú," striekajú na nás vodu z ostrekovačov, častujú nás vulgarizmami a pod. Preto je potrebné v prípade takýchto situácií a stretov dôsledne prihliadať napríklad i na formu zavinenia zo strany vodičov motorových vozidiel, intenzitu porušenia dopravných predpisov (keď i v tomto prípade podľa nášho názoru nešlo o hrubé porušenie dopravných predpisov), doterajší spôsob vedenia života (čo okrem iných zahŕňa i lustrácie v evidenčnej karte vodiča) a pod. Pokiaľ by však odvolací súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam pokladal trest uložený súdom prvého stupňa za nedostatočný, dovoľuje si navrhnúť, aby prípadne primerane „navýšil“ či už výmeru trestu odňatia slobody alebo dĺžku skúšobnej doby, alebo i trest zákazu činnosti. Ak však odvolací súd dospeje k záveru, že do úvahy prichádza iba nepodmienečný trest odňatia slobody, s poukázaním na ust. § 408 ods. 3 si dovoľujeme požiadať, aby predseda senátu na nastúpenie do výkonu trestu poskytol obž. D. O. lehotu 15 dní, aby si táto mohla obstarať svoje záležitosti. Čo sa týka výroku o náhrade škody, tento navrhujeme ponechať nezmenený, pričom i na tomto mieste opätovne deklarujeme ochotu vyrovnať sa a s pozostalými mimosúdne v rozsahu ich oprávnene vznesených nárokov. Na záver uviedol, že bez ohľadu na druh a výmeru trestu uloženého súdom, doživotným trestom pre obžalovanú D. O. bude jej vedomie, svedomie a skutočnosť, že svojim konaním pripravila o život dvoch nevinných ľudí. Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaniach, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania okresnej prokurátorky, stotožňuje sa s ním, pričom je toho názoru, že s poukazom na okolnosti prípadu je trest uložený súdom prvého stupňa s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu neprimerane mierny. Pokiaľ ide o výrok o zákaze činnosti, tento považuje za dostatočný. Preto navrhla, aby krajský súd po zrušení výroku o treste sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, na výkon ktorého ju zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného G.. O., toto navrhla podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Splnomocnenec poškodeného G.. O., P.. G.. F. uviedol, že sa rovnako sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania, pričom navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému G.. O. a sám rozhodol tak, že bude poškodenému G.. O. uhradená škoda v tej výške, ktorá bola aj vydokladovaná, jedná sa o náklady spojené s pohrebom a so zvyškom poškodeného odkáže na civilný proces. K vyjadreniu obžalovanej dodal, že obžalovaná deklarovala ochotu uhradiť škodu, avšak do dnešného dňa k tomu neurobila žiadne kroky. Poškodený G.. O. uviedol, že súhlasí so slovami a návrhom svojho splnomocnenca. Obhajca obžalovanej uviedol, že zo strany obhajoby a obžalovanej už bolo povedané všetko, aj s poukazom na vyjadrenie, ktoré bolo prečítané v rámci dnešného verejného zasadnutia, preto navrhol odvolanie tak prokurátorky, ako aj poškodeného zamietnuť podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné. Obžalovaná uviedla, že by sa chcela ospravedlniť pozostalým a uviesť, že jej je veľmi ľúto čo sa stalo, samozrejme je ochotná uhradiť všetky nároky, ktoré na ňu majú. V konečnom dôsledku chce požiadať súd, aby zamietol odvolania prokurátorky ako aj poškodeného. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal D. O. vinnou z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, pretože táto svojím konaním popísaným v skutku naplnila všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, preskúmal v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. odvolaniami napadnutý výrok o uloženom treste a výrok o náhrade škody týkajúci sa poškodeného G.. O. a dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora a poškodeného G.. O. sú dôvodné. Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste prvostupňový súd sa síce zaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre určenie druhu a výmery trestu, avšak tieto podľa krajského súdu nedostatočne zhodnotil, čo malo v konečnom dôsledku vplyv na nesprávne uloženie trestu. Na jednej strane okresný súd správne zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., teda, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, pričom priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Teda prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto pri ukladaní trestu obžalovanej okresný súd správne vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 149 ods. 2 Tr. zákona (od 2 do 5 rokov) upravenej s použitím § 36 písm. j), písm. l), Tr. zák., § 38 ods.2, ods.3, ods. 8 Tr. zák., a teda ukladal trest odňatia slobody obžalovanej v rámci výmery od 2 do 4 rokov. Na druhej strane okresný súd pri ukladaní trestu nedostatočne prihliadol na okolnosti prípadu, najmä príčiny vzniku dopravnej nehody a tiež nenapraviteľný následok, ku ktorému, i keď nedbanlivostným konaním obžalovanej v konečnom dôsledku došlo a ktorý pri dôslednom dodržaní povinností a príslušných predpisov nemusel nastať. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo výlučne zavinením obžalovanej z dôvodu nevenovania sa riadeniu motorového vozidla, kedy k nárazu do cyklistov došlo za situácie, že obžalovaná na prehľadnom úseku vozovky so svojim motorovým vozidlom prešla bez nejakého dôvodu vyplývajúceho z premávky a bez brzdenia pravou stranou vozidla až za vyznačenú čiaru krajnice (stred vozidla bol približne na čiare krajnice), kde došlo prednou časťou vozidla k nárazu do tam jazdiacich cyklistov F. D. a Y. O., ktorí sa pohybovali za sebou po pravej krajnici vozovky. S poukazom na priebeh a skutkové okolnosti, za ktorých došlo k tejto dopravnej nehode, je nepochopiteľné až nedôveryhodné vyjadrenie obžalovanej z prípravného konania, že cyklistov zbadala až tesne pred nárazom. Je zrejmé, že obžalovaná sa vzhľadom na jej vybočenie až za čiaru krajnice pred nehodou vôbec nevenovala vedeniu motorového vozidla. V príčinnej súvislosti s porušením jej povinností ako vodiča motorového vozidla došlo k dopravnej nehode a napokon i k nenapraviteľnému následku v podobe smrti dvoch osôb. Práve s poukazom na okolnosti dopravnej nehody a takýto spôsobený viacnásobný závažný následok, krajský vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr.zák. a vyhodnotiac všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu, berúc do úvahy i účel trestu z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie, dospel napriek inak kladnému hodnoteniu na osobu obžalovanej k totožnému záveru ako prokurátorka, že okresným súdom uložený
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil obžalovanej skúšobnú dobu 3 (tri) roky, je neprimerane mierny. Z uvedených dôvodov krajský súd z podnetu odvolania prokurátorky zrušil v napadnutom rozsudku podľa § 322 ods.1 písm. písm. e), ods.2 Tr.por. výrok o uloženom treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. pri nezmenenom výroku o vine uložil obžalovanej podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, s použitím § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr.zák. per analogiam trest odňatia slobody síce v menšej výmere v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, avšak ako nepodmienečný. Krajský súd pri ukladaní trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr.zák. zohľadnil vyhlásenie obžalovanej, ako i doterajšiu bezúhonnosť a viacero poľahčujúcich okolností, bez zistenia priťažujúcich, pričom na výkon trestu túto zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu po dobu 6 (šesť) rokov, tento zostal rozhodnutím krajského súdu nedotknutý, pričom bol uložený správne a v súlade so zákonom, keďže obžalovaná ako vodička porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, tak ako to vyplýva zo znenia skutkovej vety rozsudku okresného súdu. Takto uložený trest odňatia slobody spolu s uloženým trestom zákazu činnosti podľa presvedčenia odvolacieho súdu je primeraný, zodpovedá závažnosti konania obžalovanej a bude ním splnený účel trestu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie v zmysle ustanovenia § 34 Tr.zák. Napokon krajský súd preskúmal z podnetu poškodeného G.. P. O. aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodený G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom S. S. XXX, s celým uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Zistil pritom, že nebol dôvod poškodeného odkazovať na civilný proces, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, tento si uplatnil voči obžalovanej škodu vo výške 8000 €, z čoho bolo riadne a včas uplatnených 1022,74 € ako náklady za pohreb Y. O.. Doklady o vynaložených nákladoch na pohreb aj doložil v tejto výške. Vo zvyšnej časti uplatnenú škodu nedoložil. Z uvedených dôvodov potom krajský súd zrušil v napadnutom rozsudku aj výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému G.. P. O. a sám rozhodol tak, že podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom S. Turná XXX, škodu vo výške 1.022,74 € (tisícdvadsaťdva eur a sedemdesiatštyri centov) a podľa § 288 ods.2 Tr.por. poškodeného G.. P. O. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.