Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/60/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Premac, spol. s r.o., so sídlom Stará Vajnorská 25, 832 17 Bratislava, IČO: 17 316 138, zastúpený JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Hečkova 18, Bratislava, IČO: 30 868 122, proti žalovanej: Z. N., nar. XX.X.XXXX bytom B. XX, XXX XX W., zastúpená: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 73.546,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. novembra 2019 č. k. -1138, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Levice) rozsudkom zo dňa 28.11.2019 č. k. -1138 pri právnom posúdení podľa , , , (ďalej iba „Obch. zák.“), , (ďalej iba „OZ“) žalobu o zaplatenie sumy 72.556,04 eura spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,8 % zo sumy 72.556,04 eura od 13.3.2008 do zaplatenia zamietol (výrok I. rozsudku).

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa , a , tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 97,30 %. Vychádzajúc zo sumy právoplatne priznanej žalobcovi vo výške 990,70 eura potom pomer úspechu a neúspechu strán v tomto spore predstavuje u žalobcu úspech v rozsahu 1,35 % a neúspech v rozsahu 98,65 %. U žalovanej predstavuje úspech v spore rozsah 98,65 % a neúspech rozsah 1,35 %. Rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej v tomto spore a jej percentuálnym neúspechom, t. j. 98,65 % - 1,35 % predstavuje 97,30 %, čo je celkový pomer úspechu žalovanej v tomto spore, pričom v takto určenom percentuálnom rozsahu je povinný žalobca podieľať sa na úhrade vzniklých trov na strane žalovanej. O výške týchto trov rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

3. V danej prejednávanej veci ide v poradí o druhé rozhodnutie vo veci samej, pretože Krajský súd v Nitre ako súd odvolací svojím uznesením č. k. -1063 zo dňa 10.10.2018 rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu zrušil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 17.5.2016 č. k. -1031 vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby ako aj vo výroku o náhrade trov konania s následným vrátením veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplýva z predbežnej fotokópie zmluvy o spolupráci, ktorú fotokópiu považoval za listinný dôkaz, tak dňa 10.9.2004 došlo medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovanou ako vykonávateľkou k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb podľa Obch. zák. V zmysle čl. III. predmetom tejto zmluvy bolo vypracovávanie štatistických hlásení Intrastat-systém štatistického zisťovania o výmene tovaru v rámci EÚ, daňových výkazov. Súkromný výkaz - prehľad tržieb za vývoz tovaru v rámci EÚ, kontrola náležitostí dokladov vystavených v rámci EÚ. Podľa čl. IV. odmena za plnenie predmetu zmluvy ako vyplýva z obsahu zmluvy bola účtovaná: - vypracovanie štatistických hlásení Intrastat 45.000,- Sk x 14 bez DPH na každý kalendárny rok, vypracovanie daňových výkazov, súhrnný výkaz 40.000,- Sk x 4 bez DPH za každý kalendárny rok, kontrola náležitostí dokladov vystavených v rámci EÚ 41.000,- Sk bez DPH za každý kalendárny rok. Podkladom pre úhradu odmeny je faktúra. Fakturuje sa čiastočne. Splatnosť faktúry je 14 dní od dátumu vystavenia. Faktúra sa považuje za uhradenú pripísaním fakturovanej čiastky na bankový účet vykonávateľa. Ako vyplýva z predloženej fotokópie zmluvy o poskytovaní služieb na strane vykonávateľa je táto opatrená podpismi štatutárnych zástupcov spoločnosti a na strane objednávateľa žalovanou, pričom ako už súd prvej inštancie správne konštatoval, správne mali byť na strane objednávateľa uvedení štatutárni zástupcovia objednávateľa a na strane vykonávateľa uvedená žalovaná. Ako vyplýva z ďalšieho dokazovania, dôkazom, ktorý predložila žalovaná, dňa 20.8.2007 bola predmetná zmluva o poskytovaní služieb vypovedaná na základe výpovede. Podľa bodu II. tejto výpovede ukončenie spolupráce na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 10.9.2004. Spolupráca sa končí dňom 31.12.2007. Podľa bodu III. uvedenej výpovede všeobecné a záverečné ustanovenia, výpoveď nadobúda platnosť po podpísaní objednávateľom.

5. V priebehu konania žalobca namietal platnosť týchto právnych úkonov, tvrdiac, že ide o falzifikát. Súd v danej veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom ako už bolo uvedené, pretože nebol znalcom v konaní ustanoveným predložený originál predmetných listín, nebolo možné vyhodnotiť, či ide skutočne o falzifikát, tak ako tvrdil žalobca. V priebehu ďalšieho konania boli vyzvané obe strany sporu na predloženie originálu zmluvy o spolupráci a takisto aj výpovede z tejto zmluvy. Ani jedna zo strán sporu žiadané originály listín nepredložila a z tohto dôvodu je pravdepodobné a až hraničiace s istotou, že nariadenie, resp. doplnenie znaleckého dokazovania by bolo nadbytočné. Z doplňujúcich výpovedí je ale nesporné, a to aj napriek nezabezpečeniu originálov požadovaných listín, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 10.9.2004, ktorú skutočnosť nerozporoval ani žalobca. V prípade, že došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o spolupráci, ktorá v zmysle zákona nevyžaduje písomnú formu. Dôležité je však špecifikovať predmet tejto zmluvy a zároveň aj cenu za poskytované služby zo strany vykonávateľa. Žalovaná predložila fotokópie žiadaných originálov listín, pričom aj napriek opätovnej výpovedi žalovanej sa súdu s určitosťou nepodarilo zistiť, berúc do úvahy aj súčasný zdravotný stav žalovanej, na akom mieste došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti žalovaná tvrdila iba to, že pri uzatváraní predmetného zmluvného vzťahu bola bez doprovodu a pamätala si iba osobu pána R.. Bližšie sa k podrobnostiam uzatvorenia zmluvného vzťahu vyjadriť napriek opakovanej výpovedi nevedela. Žalobca tak nerozporoval uzavretie zmluvného vzťahu so žalovanou dňa 10.9.2004 a zároveň uznal, že daný zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou dňa 31.12.2007, ktoré údaje rezultujú z písomnej zmluvy o spolupráci a písomnej výpovede. Nie je potom sporné uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou dňa 10.9.2004 a zároveň aj jeho ukončenie dňa 31.12.2007. Sporným zostalo iba ustálenie predmetu danej zmluvy o spolupráci, ako aj cena za poskytnuté služby zo strany žalovanej žalobcovi.

6. Samotný žalobca, ktorý nepoprel uzatvorenie daného zmluvného vzťahu, sa nevedel vyjadriť ani ku konkrétnemu predmetu, t. j. konkrétnemu predmetu plnenia zo strany žalovanej a ani k dohodnutej cene za poskytnuté služby. Štatutárny zástupca žalobcu v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol, že cena za poskytnuté služby bola v rozsahu 18.000,- Sk až 19.000,- Sk mesačne, čo považuje súd len za účelné tvrdenie, pretože počas trvania celého zmluvného vzťahu žalobca nenamietal rozsah poskytnutých služieb a ani vyfakturovanú cenu žalovanou za tieto poskytnuté služby.

7. V spore vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili uzatvorenie predmetného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa bližšie nevedeli vyjadriť k okolnostiam takto uzavretého právneho vzťahu. Až po vykonaní samotného auditu v spoločnosti žalobcu boli zistené porušenia zo strany zamestnancov firmy, konkrétne Ing. Z. I., nielen pokiaľ ide o žalovanú, ale aj ostatných subjektov. Uvedená skutočnosť je preukázateľná aj z prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu podvodu voči obžalovanej Ing. Z. I., ktoré konanie nie je zatiaľ

právoplatne skončené. Samotný žalobca si v tejto trestnej veci uplatňuje v rámci adhézneho konania náhradu škody.

8. Napriek zisteniam z vykonaného dokazovania, na základe ktorých je možné konštatovať, že zmluvný vzťah o spolupráci medzi stranami tohto sporu vznikol dňa 10.9.2014, pričom bol ústne ukončený dňa 31.12.2017, žalobca v konaní nepreukázal aj keď nerozporoval uzatvorenie zmluvného vzťahu, samotný predmet takto dohodnutej zmluvy a ani dohodnutú cenu. Samotné tvrdenia žalobcu v tomto smere boli rozporné a to aj s poukazom na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu. Vzhľadom k tomu, že prvoinštančný súd si ozrejmil, že zmluvný vzťah medzi stranami tohto sporu vznikol na základe ústnej zmluvy o spolupráci a bol ukončený takisto ústne v termínoch ako bolo zistené (20.9.2004 a 31.12.2007). Súd nakoniec ustálil, keď žalobca nepreukázal opak, že predmet zmluvy o spolupráci, ako aj cena bola dohodnutá tak, ako prezentovala, aj keď len predloženými fotokópiami týchto listín, žalovaná.

9. Na margo inštitútu bezdôvodného obohatenia prvoinštančný súd uviedol, že ide o samostatný záväzkový právny vzťah, vznikajúci v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu. To, či v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje objektívna skutočnosť a to, že k bezdôvodnému obohateniu dôjde, resp. došlo na základe právom uznaných dôvodov. Oprávneným subjektom v prípade vzniklého bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal.

10. Vykonaným dokazovaním a aj s poukazom na vyjadrenie strán sporu mal súd preukázané, že strany sporu ústnou formou dňa 10.9.2004 uzatvorili zmluvu o spolupráci, pričom tento zmluvný vzťah skončil s poukazom na zhodný prejav strán sporu dňa 31.12.2007. Podľa názoru súdu bola predmetná zmluva o spolupráci uzatvorená platne, a to aj napriek jej ústnej forme, pretože zákon pri právnom úkone tohto druhu písomnú formu nevyžaduje. Spornou skutočnosťou bol predmet tejto zmluvy, ako aj cena za poskytnuté služby zo strany poskytovateľa, t. j. žalovanej.

11. Žalovaná v rámci vlastnej procesnej obrany predložila kópiu zmluvy o spolupráci, v ktorej bol špecifikovaný predmet plnenia a zároveň aj cena. Túto písomnú zmluvu o spolupráci žalobca rozporoval, avšak v priebehu konania žalobca ním tvrdené skutočnosti ohľadne predmetu a ceny tohto plnenia nijakým spôsobom nepreukázal, a tým pádom neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Vyjadrenia žalobcu boli v priebehu celého konania rozdielne zmätočné a nepreukázané ani jednou z vykonaných svedeckých výpovedí. Nakoľko súd zaujal záver o ústnej forme uzatvorenia predmetnej zmluvy, súd následne ustálil, že predmet tejto zmluvy, ako aj cena za poskytnuté služby zo strany žalovanej žalobcovi boli stanovené v tom rozsahu, ako vyplýva z dôkazu predloženého žalovanou v rámci jej procesnej obrany (kópie zmluvy o spolupráci), pričom žalobca opak nepreukázal.

12. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu samotný žalobca nerozporoval rozsah predmetu zmluvy o spolupráci, ani cenu, pričom za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu žalobca nijakým spôsobom tieto skutočnosti nenamietal. Pravidelne bola vykonávaná (každý rok) inventarizácia vzájomných záväzkov. Žalobca tak žalovanej plnil na základe ústne uzatvorenej zmluvy cenu za poskytnuté služby v rozsahu uzatvorenej dohody, akceptujúc výšku ceny za poskytnuté služby taktiež v zmysle dohody o spolupráci. Po skončení zmluvného vzťahu (31.12.2007) žalovaná ďalšie poskytnuté plnenie zo strany žalobcu, tomuto ako jej nepatriace vrátila.

13. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, pri aplikácii ust. súd prvej inštancie ustálil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe ústne uzatvorenej zmluvy dňa 10.9.2004 a bol ukončený ústne dňa 31.12.2007. Žalobca tak v spore nepreukázal, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila s tým, že by mala prijať plnenie zo strany žalobcu plnenie bez právneho dôvodu a to z neplatného právneho úkonu v zmysle . Súd prvej inštancie v predmetnom spore svojím rozsudkom zo dňa 28.11.2019 č. k. -1138 rozhodol tak, že ad právoplatne priznanú sumu žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia 997,70 eura s príslušenstvom (rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 17.5.2016 č. k. -1031) žalobu o zaplatenie 72.556,04 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 72.566,04 eura od 13.3.2008 do zaplatenia zamietol.

14. Proti tomuto rozsudku v jeho výrokoch I. a II. podal včas odvolanie žalobca poukazujúc na odvolacie dôvody podľa a , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -1138 zo dňa 28.11.2009 v zmysle rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 73.546,73 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 73.546,74 eura od 13.3.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

15. V rozpore s rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -1031 zo dňa 17.5.2016 súd v napadnutom rozsudku uvádza ústne uzatvorenie zmluvy dňa 10.9.2004, zatiaľ čo v rozsudku zo dňa 17.5.2016 uvádza písomné uzatvorenie tejto zmluvy, pričom ďalšie dokazovanie, ktoré by ozrejmilo uzatvorenie zmluvy nevykonal. Rozsudok súd nedostatočne odôvodnil najmä s poukazom na to, prečo vyhodnotil svedecké výpovede štatutárnych zástupcov za účelné, ako aj prečo vyhodnotil znalecké dokazovanie v prospech žalovanej. Žalovaná nikdy nepredložila originál údajnej zmluvy, ale iba kópiu zmluvy. Takisto ani nevysvetlila, prečo nedisponuje originálom zmluvy, keď ho podľa kópie zmluvy mala prevziať. Obdobne zo strany žalovanej v priebehu celého sporu nebola ani vysvetlená zámena podpisov pri označení zmluvných strán. Dvaja svedkovia v spore vypočutí a to bývalí konatelia žalobcu V.. I. W. a S.. V.. Z. R. popreli podpísanie zmluvy so žalovanou, pričom štatutárny zástupca žalobcu S.. V.. Z. R. jednoznačne a zrozumiteľne uviedol, že žalovaná spracovávala pre žalobcu iba hlásenia Intrastatu za dohodnutú odmenu 18.000,- Sk mesačne. Je zaujímavé, že žalovaná si na nič nespomína, avšak že podpísala zmluvu, kde bolo voľné miesto a že pri podpise zmluvy bol prítomný pán R. si pamätá.

16. Znalkyňa z odboru písmoznalectva vo svojom č. 48/2011 zo dňa 21.11.2011 uviedla, že znaky badateľne na písomnostiach pri podobnom mikroskopickom skúmaní nasvedčujú tomu, že sporné podpisy boli na písomnosti prenesené pomocou niektorej z metód technického falšovania. Jedinou osobou, ktorá údajne videla podpísanú zmluvu medzi žalobcom a žalovanou je blízka príbuzná žalovanej V.. Z. I., ktorá je stíhaná v trestnom konaní. Skutočnosť, že žalovaná nedisponuje originálom predmetnej zmluvy, ktorý by mohol nejednoznačnosť záverov znaleckého dokazovania odstrániť, znamená, že dôkazné bremeno predloženia originálu tejto zmluvy zaťažuje žalovanú a nie žalobcu.

Žalobca jasne a preukázateľne svedeckými výpoveďami preukázal dohodu o predmete odmeny za poskytované služby žalovanou vo výške 18.000,- Sk, pretože táto spracovávala iba hlásenia intrastat.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca za to, že vzájomný vzťah žalobcu a žalovanej je možno posudzovať len s prihliadnutím na ústne uzatvorenú zmluvu, čo aj súd nakoniec správne skonštatoval, pričom zo skutočného správania sa zmluvných strán vyplynulo, že žalovaná sa podieľala výhradne iba na príprave intrastatu. V tejto súvislosti poukázal aj na listinné dôkazy, ako napr. prehľad ním poskytnutých služieb za obdobie 2004 - 2007 rozdelených na daň z pridanej hodnoty a základ, nachádzajúce sa v spise.

17. Žalobca je aj naďalej presvedčený, že doposiaľ vykonané dokazovanie potvrdzuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku voči žalovanej, pričom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

18. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo strany žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože je z neho zrejmé to, aký skutkový súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania ustálil, ako ho vyhodnotil a aj právne posúdil. Je dostatočne odôvodnené, a preto odvolaciemu súdu navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. V rámci dokazovania platí zásada, že kto tvrdí aj zároveň dokazuje (affirmatni incumbit probatio).

20. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobcu, ohľadom rozsahu služieb, ktoré mu mala poskytovať. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložila vo fotokópii zmluvu uzavretú so žalobcom. Aj fotokópia zmluvy (listiny) je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným k tomu, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2013. Samotný V.. R. uviedol, že sa ohľadne ceny prác dohodol s p. I. a nie so žalovanou, čo znamená, že aj vyjadrenia žalobcu sú rozporuplné. Aj podľa

zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. -1063 je zrejmé, že zmluvný vzťah vznikol, pričom úlohou súdu v ďalšom konaní bolo ustáliť cenu za poskytnuté služby a predmet zmluvy.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 73.546,74 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.3.2008 do zaplatenia zároveň aj s priznaním náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Opätovne poukázal na závery konštatované znalkyňou Mgr. Alenou Najšlovou, tak, ako súd uvedené v č. 48/2011 o dňa 21.11.2011. Osoby oprávnené za žalobcu konať (V.. I. W. a dipl. V.. Z. R.) vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdili, že zmluvu so žalovanou nikdy neuzatvorili. Uvedené potom po logickej dedukcii znamená, že žiadna zmluva byť uzavretá nemohla.

23. Je vysoko pravdepodobné, že v prípade poskytovania služieb žalovanou mohlo dôjsť zo strany jej príbuznej V.. Z. I. k zakrývaniu rozsahu poskytnutých služieb pre žalobcu.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie v danom spore bolo podané oprávneným subjektom v zákonnej lehote na podanie odvolania ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania zo strany žalobcu ( a ) prejednal predmetné odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania, viazaný svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či odvolaním odvolateľa napadnuté rozhodnutie v danom prípade zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28.11.2019 č. k. -1138 nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, tak ako sú uvedené v ust. , dospel k tomu záveru, že odvolaním žalobcu napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým aj na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

27. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu spočívajúcom v uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 72.556,04 eura s príslušenstvom (v časti o zaplatenie 990,70 eura s príslušenstvom, bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 17.5.2016 č. k. -1031) v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v zmysle aj následne správne posúdil podľa odcitovaných ustanovení všeobecných hmotnoprávnych predpisov (, , , Obch. zák., a , Obč. zák.). Takisto súd prvej inštancie v súvislosti s vydaním v poradí svojho druhého rozhodnutia vo veci samej rešpektoval aj záväzný právny názor v zmysle , tak ako vyplýval zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. -1063 zo dňa 28.11.2019.

28. Na podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na charakter podanej žaloby, resp. žalobného petitu v nej obsiahnutého je zrejmé, že žalobca pri požadovanom finančnom plnení pôvodne vo výške 73.564 eur s príslušenstvom bol povinný ako (dominus litis) preukázať právny titul, od ktorého odvíja svoj finančný nárok a takisto preukázať aj predmet a rozsah plnenia viažuceho sa k tomuto právnemu titulu (zmluve uzatvorenej dňa 10.9.2004). Zo zhodného prejavu obidvoch strán v tomto smere je možné ustáliť, že doba trvania tejto zmluvy bola z časového hľadiska ohraničená jej začiatkom dňa 10.9.2004 a koncom, t. j. výpoveďou ku dňu 31.12.2007. Na margo dojednaného rozsahu a predmetu poskytovaných služieb zo strany žalovanej žalobcovi, žalovaná predložila do spisu listinný dôkaz a to fotokópiu Zmluvy o poskytovaní služieb, uzatvorenú podľa Obch. zák. dňa 10.9.2014 na dobu neurčitú s tým, že každá zmluvná strana obdrží jedno vyhotovenie (rovnopis) zmluvy. Je síce pravdou, že žalobca, resp. jeho konateľ akékoľvek písomné uzatvorenie zmluvy v tomto smere rozporoval a takisto k rozsahu a predmetu dojednaných služieb so žalovanou zdôraznil, že tieto sa výlučne týkali Intrastatu a ničoho iného. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že je neočakávaná výpoveď zmluvy uzavretej dňa 10.9.2004 výpoveďou zo dňa 31.12.2007, avšak už v písomnej forme, pričom vo všeobecnosti sa vychádza z takého úzusu, že v akej forme bol právny úkon uzavretý, tak aj v takej forme by mal byť vypovedaný alebo zrušený. V kontexte uvedeného sa odvolací súd prikláňa ku konštatácii prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobca v spore nepreukázal opak vo vzťahu k rozsahu a predmetu poskytovaných služieb žalovanou žalobcovi, tak ako vyplýval z predloženej fotokópie zmluvy zo dňa 10.9.2004. Žalobca do sporu nedoložil ani rovnopis zmluvy, ktorý pri jej podpise obdržať mal. Na základe uvedeného je potom možné konštatovať (zhodne ako súd prvej inštancie), že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočne dojednaného rozsahu poskytovaných služieb zo strany žalovanej pre neho ako aj ceny za takto poskytnuté služby, čím zároveň nemohlo dôjsť zo strany žalovanej na jeho úkor k zisku niektorého z druhov bezdôvodného obohatenia špecifikovaného v ust. § 451 ods. 2 Obč. zák.

29. Pokiaľ ide o vykonané znalecké dokazovanie pre potreby tohto sporu ohľadne preverenia pravosti podpisov zmluvných strán na Zmluve, ktorá mala byť uzatvorená dňa 10.9.2004, odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na nepredloženie originálu zmluvy uzatvorenej dňa 10.9.2004 obidvom znalcom, nebolo možné objektívne vyhodnotiť, či išlo o falzifikát predmetnej zmluvy, alebo nie. Znalkyňa Mgr. Alena Najšlová z odboru písmoznalectva v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že keďže ide o fotokópie, nedá sa vylúčiť možnosť, že sporné podpisy (konateľa) mohli byť na písomnosti prenesené niektorou z metód technického falšovania. Takýto záver vypracovaného znaleckého posudku nemá charakter záveru takmer hraničiaceho s istotou. Zo záveru znaleckého posudku Mgr. Mareka Rychnavského, znalca z odboru kriminalistika, grafická diagnostika, vyplýva, že preskúmaním jednotlivých podpisov a ich porovnaním s jednotlivými reprodukciami podpisov neboli zistené také skutočnosti, ktoré by potvrdili, že tieto podpisné vzory boli použité ako predlohy (vzory) pri vyhotovení jednotlivých reprodukcií.

30. V prospech potvrdenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu svedčí aj ten fakt, že žalovaná ešte pred uzatvorením predmetnej zmluvy dňa 20.9.2004 rozšírila oblasť podnikania o živnosť automatizované spracovanie dát. Počas celého obdobia spolupráce v rozmedzí rokov 2004 až 2007 neboli zo strany žalobcu na rozsah a kvalitu prác žalovanej žiadne pripomienky, čoho dôkazom je aj inventarizácia záväzkov realizovaná na ročnej báze vždy k 31.12 kalendárneho roka. Tieto inventarizácie boli odsúhlasované navzájom obidvoma zmluvnými stranami, pričom zároveň potvrdzujú aj existenciu vzájomného obchodného vzťahu. V rámci tejto spolupráce, t. j. od roku 2004 do roku 2007 vždy k 31.12 prebiehalo aj vzájomné odsúhlasovanie pohľadávok a záväzkov, ktoré vzhľadom na svoj obsah počas inkriminovanej doby neobsahovalo zistenie žiadneho preplatku na strane žalobcu voči žalovanej.

31. Pri akceptovaní rozsahu dostatočne zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom a jeho následným správnym posúdením vzhľadom na ním odcitované ustanovenia, odvolací súd nemal inú možnosť, ako odvolanie žalobcu vyhodnotiť za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdiť. Ako vecne správny podľa , odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa náhrady trov prvoinštančného konania.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s tým, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej voči žalobcovi v plnom rozsahu, pretože to bola žalovaná,

ktorá mala v tomto konaní plný úspech. O výške týchto trov rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).