Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: Q.. Q. V., W.. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX. A. XX, právne zastúpená: P. K. A./A., s.r.o., so sídlom V. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: B. W.B., so sídlom L.. XX. P.. X a XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí zo dňa 14.02.2019 č. XXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX-X/XXXX-BA o nepriznaní materskej dávky a preskúmanie rozhodnutí zo dňa 13.11.2018 č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM a č.XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX- XXXXX-X/XXXX-BAM, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.04.2019 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej zo dňa 14.02.2019 o č. XXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX-X/XXXX-BA o im predchádzajúcich rozhodnutí nepriznaní materskej dávky a preskúmanie rozhodnutí zo dňa 13.11.2018 č. XXX-XXXXXX- E NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM a č.XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že mala počas rozhodného obdobia na priznanie materskej dávky štyroch zamestnávateľov. Dva hlavné pracovné pomery, keďže zmenila zamestnávateľa a dva vedľajšie pracovné pomery vo vedeckej oblasti (výskumný projekt P.) a pedagogickej oblasti (výučba medzinárodného práva na právnickej fakulte). Príjmy zo všetkých týchto pracovných pomerov podľa žalobkyne v súhrne v rozhodnom období dosahovali takú výšku, aby žalobkyňa poberala maximálnu sumu materského za rok 2018. Zo všetkých štyroch pracovných pomerov žalobkyňa riadne odviedla štátu odvody na nemocenské poistenie. B. W. však žalobkyni priznala nižšie materské vypočítané iba z príjmov od dvoch zamestnávateľov s odôvodnením, že žalobkyňa pracovala u viacerých zamestnávateľov. Keby žalobkyňa mala len jedného zamestnávateľa a dosahovala rovnakú výšku príjmov, ako mala u viacerých v súhrne, tak by mala nárok na maximálnu sumu materského Podľa žalobkyne B. W. rozdeľuje matky do dvoch kategórií - ak má matka jedného zamestnávateľa, môže dostať maximálnu sumu materského podľa svojich príjmov. Ak však matka má popri hlavnom pracovnom pomere ešte aj iný pracovný pomer na kratší pracovný čas v určité obdobie počas roka, tak tieto matky B. W. potrestá nižším materským. B. W. teda vôbec neberie ohľad na skutočne zaplatené odvody na nemocenské poistenie matkou v rozhodnom období zo všetkých zamestnaní. Žalobkyni vznikol nárok nástupu na materské 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu XX.XX.XXXX, keďže očakávaný termín pôrodu podľa potvrdenia lekára bol X.XX.XXXX. Žalobkyňa porodila XX.XX.XXXX.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v rozhodnom období mala štyroch zamestnávateľov, pričom za každého zamestnania žiadala priznať materské, čo si uplatnila na predpísaných tlačivách 1. B. P. Z. W., 2. B. D. L.K., 3. W. M.K., 4. K. A. B.. B. W. pobočka A. vydala dve rozhodnutia, ktorými nepriznala Žalobkyni materské zo zamestnania pod bodom od B. P. B. W. a W. M.K.. Žalobkyňa v lehote podala odvolanie voči obidvom rozhodnutiam.

4. Žalobkyňa vyslovila právny názor, že v zmysle Z.z môžu existovať tri typy nemocenských poistení, a) zo zamestnania (), b) zo samostatne zárobkovej činnosti (), c) dobrovoľné () Tieto tri typy nemocenských poistení môžu existovať popri sebe v jeden deň. Ďalej mala za to, že nie je však možné, aby existovali „dve poistenia zo samostatne zárobkovej činnosti“ alebo nie je možné, aby existovali „dve dobrovoľné poistenia“. Je však možné, aby existovali v jednom dni/časovom úseku dve a viac poistení „zo zamestnania“, keďže osoba môže pracovať v rovnakom čase u viacerých zamestnávateľov na kratší pracovný čas. Podľa , nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Podľa žalobkyne B. W. pri výklade zákona má za to, že každé zamestnanie u jednej osoby je samostatné nemocenské poistenie. Teda, že nemocenské poistenia sú samostatné nielen v kategóriách zamestnanec - SZČO - dobrovoľné, ale že aj kategória nemocenského poistenia zo zamestnania sa „delí“ na samostatné nemocenské poistenia podľa počtu zamestnávateľov resp. podľa počtu pracovných zmlúv. Podľa zákona ,,Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Podľa žalobkyne B. W. vo svojich rozhodnutiach má za to, že uvedených 270 dní musí existovať „povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa. Žalobkyňa má však za to, že takýto výklad zákona je v rozpore s jeho účelom, zmyslom a logikou ako aj v rozpore . Podľa žalobkyne logikou zákona je, aby počas posledných dvoch rokov trvalo nemocenské poistenie minimálne 270 dní, a nie aby každý pracovný pomer trval minimálne 270 dní. Keď ide o podmienku trvania nemocenského poistenia 270 dní, je logické, aby táto podmienka bola splnená u pracujúcej matky, teda aby v rozhodnom období nebola nezamestnaná, ale aby pracovala. Logikou materskej dávky je zachovanie čistých príjmov u matky, ktorá sa po pôrode stará o svoje dieťa. Nezákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že B. W. nesprávne vyložila a aplikovala na rozhodnutie Zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka však má za to, že v tomto ustanovení sa myslí typ nemocenského poistenia vymedzený v paragrafoch 20, 21 a 23 zákona, teda buď „zo zamestnania“, alebo „zo samostatne zárobkovej činnosti“ alebo „dobrovoľné“. Teda, podmienka poistenia 270 dní sa vzťahuje na tieto tri typy poistenia a nie na jednotlivé pracovné pomery. Preto ak matka pracuje v rozhodnom období u viacerých zamestnávateľov, materské sa má vypočítať z úhrnu všetkých odvedených odvodov štátu zo zamestnaní. Aplikovaním zákona, tak ako ho vykladá a aplikuje B. W., vznikajú diskriminačné podmienky pre niektoré skupiny matiek. Dve matky sa tak môžu ocitnúť pri rovnakých podmienkach v rôznych situáciách, čo je v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania zakotveného v . Podľa žalobkyne matka nemôže byť pri výpočte materskej potrestaná za to, že jej príjmy zo zamestnania prichádzajú na účet od viacerých zamestnávateľov. Rovnako, matka nemôže byť v systéme sociálneho poistenia trestaná za to, že riadne pracuje, vytvára hodnoty a riadne odvádza štátu dane a odvody.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním, pričom zotrvala na správnosti postupu pri určení výšky materského priznaného žalobkyni právoplatným rozhodnutím pobočky č. XXX-XXXXXX-CAXX/ XXXX zo dňa 7. novembra 2018 žalobkyni (ktoré žalobkyňa nenapadla opravným prostriedkom) a súčasne zotrvala na správnosti a zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX-X/ XXXX-BA, obe zo dňa 14. februára 2019, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia pobočky o zamietnutí nároku žalobkyne na materské - z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. a z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa W. M.K. n.o. Žalovaná navrhla správnu žalobu žalobkyne zo dňa 18. apríla 2019 zamietnuť.

6. Žalovaná v rámci vyjadrenia uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Žalobkyňa si uplatnila prostredníctvom žiadosti č. A. XXXXXXX materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa K. A. B., žiadosti č. B XXXXXXX materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. D. L.K., žiadosti č. A. XXXXXXX materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z., Žiadosti č. A. XXXXXXX materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa W. M.K. n.o.. Lekár

určil očakávaný deň pôrodu na X. F. XXXX; žalobkyňa porodila dňa XX. N. XXXX. Žalovaná uviedla, že žalobkyni povinné nemocenské poistenia zamestnanca u vyššie uvedených zamestnávateľov trvali v nasledovných obdobiach (uvedené boli len tie, ktoré spadajú do rokov XXXX a XXXX): u zamestnávateľa K. A. B. od X. Q. XXXX (ku dňu XX. Y. XXXX trvalo), pričom toto poistenie bolo prerušené z dôvodu čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy v obdobiach: XX. a XX. júna XXXX, XX. a XX. júna XXXX, 6. a 7. júla XXXX, od XX. júla do XX. augusta XXXX, v období od XX. do XX. apríla XXXX bola žalobkyňa dočasne práceneschopná). U zamestnávateľa B. D. L.K. o od l. H. XXXX do XX. V. XXXX, od X. Q. XXXX do XX. B. XXXX (dohoda o pracovnej činnosti), o od X. Y. XXXX do XX. Y. XXXX. U zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. (dohoda o vykonaní práce) od X.. Q. XXXX do XX. Q. XXXX. U zamestnávateľa W. M.K. n.o. od X. Y. XXXX do XX. H. XXXX.

7. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ si žiadateľ o dávku uplatní nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, je potrebné aplikovať ustanovenie § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Zamestnanca na účely nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení pozitívne vymedzuje v úvodnej vete ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Ide spravidla o zamestnancov v pracovnom pomere, prípadne štátnozamestnaneckom pomere, a s účinnosťou od 1. januára 2013 aj v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti, prípadne tiež dohody o vykonaní práce, ak je splnená podmienka práva na pravidelný mesačný príjem. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia zamestnanca zákon o sociálnom poistení upravuje v § 20. Povinné nemocenské poistenie (spolu s povinným dôchodkovým poistením a povinným poistením v nezamestnanosti) zamestnancovi spravidla vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Zamestnanec môže mat' súbežne niekoľko právnych vzťahov, ktoré mu zakladajú právo na pravidelný mesačný príjem. Každý takýto právny vzťah mu zakladá nemocenské poistenie, preto môže mať súbežne niekoľko trvajúcich povinných nemocenských poistení zamestnanca. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské zo štyroch povinných nemocenských poistení zamestnanca predloženými štyrmi žiadosťami o materské. Keďže nárok na materské a jeho výplatu bol uplatnený zo štyroch nemocenských poistení, v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol posúdený samostatne z každého nemocenského poistenia. Z každého poistného vzťahu sa pritom najprv posudzuje splnenie všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky a ak sú tieto splnené, posudzuje sa aj splnenie osobitných podmienok nároku na konkrétnu nemocenskú dávku, v prípade žalobkyne na materské. Až keď sú splnené všetky podmienky stanovené zákonom, vzniká z daného poistného vzťahu nárok na materské. Všeobecnými podmienkami nároku na nemocenskú dávku zamestnanca sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, a podmienka absencie príjmu, ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské sú ustanovené v § 48 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a tiež v § 50 - ak bol nárok na materské uplatnený v ochrannej lehote. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské je podmienka dosiahnutia najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom; na účely splnenia tejto podmienky sa započítava aj obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia za predpokladu, že pred dňom pôrodu bolo ukončené. Pokiaľ je nárok na materské uplatnený z viacerých nemocenských poistení, splnenie tejto podmienky sa sleduje z každého z týchto nemocenských poistení. Podľa § 58 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Výška materského sa určuje podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 53 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, percentuálnou sadzbou (75 %), v zásade z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky, ktorého spôsob výpočtu ustanovuje § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Na to, aby bolo možné určiť denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, je potrebné najskôr určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu, t. j. dobu, v ktorej sa zisťuje vymeriavací základ poistenca ako základ na stanovenie výšky nemocenskej dávky. Pravidlá pre určenie rozhodujúceho obdobia sú upravené v § 54 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

8. Žalovaná uviedla, že pobočka v prvom stupni a žalovaná v odvolacom konaní posúdila nárok žalobkyne na materské z každého zo všetkých štyroch nemocenských poistení, z ktorých si žalobkyňa

tento nárok uplatnila. Z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa K. A. B., ktoré vzniklo dňa 1. júna 2017 a ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského (23. októbra 2018) trvalo, žalobkyňa všetky podmienky nároku na materské splnila. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu bolo určené podľa prvej časti vety ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako obdobie od 1. júna 2017 do 30. septembra 2018 (z neho boli vylúčené obdobia prerušenia tohto poistenia a obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti). To znamená, že do výpočtu výšky denného vymeriavacieho základu vstupovali vymeriavacie základy, ktoré žalobkyňa dosiahla u zamestnávateľa K. A. B. nielen v roku 2017, ale aj v roku 2018 (do konca mesiaca predchádzajúcemu mesiacu október 2018). V rozhodujúcom období žalobkyňa u tohto zamestnávateľa dosiahla vymeriavacie základy, ktorých súčet predstavuje sumu 17.491,98 EUR, a to za 456 dni. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky bol určený podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako podiel súčtu vymeriavacích základov a počtu dní rozhodujúceho obdobia (17 491,98 EUR : 456 dní), t. j. po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor predstavuje sumu 38,3597 EUR. Z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. D. L.K., ktoré vzniklo 5. októbra 2018 a zaniklo 22. októbra 2018, žalobkyňa všetky podmienky nároku na materské splnila; ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského (23. októbra 2018) žalobkyni plynula ochranná lehota po zániku tohto nemocenského poistenia. Žalobkyňa síce z tohto nemocenského poistenia získala len 18 dní, ale na účely splnenia podmienky najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (pred 30. novembrom 2018) bolo možné zohľadniť jednak celé obdobie ukončeného povinného nemocenského poistenia u tohto zamestnávateľa (B. D. L.K.), ktoré trvalo od 5. júna 2017 do 30. septembra 2017 (118 dní) a jednak potrebný počet dní (134) získaných z ukončeného povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. (dohoda o vykonaní práce), ktoré trvalo od 1. januára 2017 do 30. júna 2017, t. j. spolu 181 dní. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu bolo určené podľa § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako kalendárny rok 2017, nakoľko obdobie nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa B. D. L.K. pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia (od 5. októbra 2018 do 22. októbra 2018). Aplikujúc § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do výpočtu výšky denného vymeriavacieho základu vstupovali vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou v roku 2017 u iných zamestnávateľov, a to B. P. Z. W., o.z. a W. M.K. n.o. (vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa K. A. B. už boli zohľadnené pri výpočte denného vymeriavacieho základu z tohto poistného vzťahu, a vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa B. D. L.K. nebolo možné zohľadniť, keďže išlo o toho istého zamestnávateľa, u ktorého vznikol nárok na materské). V rozhodujúcom období žalobkyňa u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. dosiahla vymeriavacie základy, ktorých súčet predstavuje sumu 1 350,00 EUR (za mesiace február až jún 2017; za január 2017 dosiahla nulový VZ), a u zamestnávateľa W. M.K. n.o. dosiahla vymeriavacie základy, ktorých súčet predstavuje sumu 1.528,04 EUR (za mesiace október až december 2017), t. j. súčet vymeriavacích základov u oboch uvedených zamestnávateľov predstavuje sumu 2 878,04 EUR, a to za 242 dni. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky bol určený podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako podiel súčtu vymeriavacích základov a počtu dní rozhodujúceho obdobia (2 878,04 EUR : 242 dní), t j. po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor predstavuje sumu 11,8928 EUR. Z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z., ktoré vzniklo 1. januára 2017 a zaniklo 30. júna 2017, žalobkyňa nesplnila podmienku existencie nemocenského poistenia - všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku zamestnanca ustanovenú v Žalobkyni povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. zaniklo dňa 30. júna 2017 a ochranná lehota po jeho zániku uplynula dňa 7. júla 2017, t. j. dňa 23. októbra 2018 poistenie netrvalo a ani neplynula ochranná lehota. Ďalej nebolo dôvodné skúmať splnenie ďalších zákonných podmienok nároku na materské. Nárok na materské žalobkyni z tohto povinného nemocenského poistenia zamestnanca nevznikol. Z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa W. M.K. n.o., ktoré vzniklo 1. októbra 2017 a zaniklo 28. februára 2018, žalobkyňa nesplnila podmienku existencie nemocenského poistenia - všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku zamestnanca ustanovenú vo vyššie citovanom . Žalobkyni povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa W. M.K. n.o. zaniklo dňa 28. februára 2018. Od 1. marca 2018 začala síce plynúť osemmesačná ochranná lehota, ale podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov plynutie ochrannej lehoty sa skončilo dňom 5. októbra 2018, kedy žalobkyni vzniklo nové nemocenské poistenie - povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa

B. D. L.K. (z ktorého si nárok na materské tiež uplatnila a tento jej aj vznikol), t. j. dňa 23. októbra 2018 poistenie netrvalo a ani k tomuto dňu (a ani ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred skutočným dňom pôrodu) neplynula ochranná lehota. Ďalej nebolo dôvodné skúmať splnenie ďalších zákonných podmienok nároku na materské. Nárok na materské žalobkyni z tohto povinného nemocenského poistenia zamestnanca nevznikol. Podľa žalovanej žalobkyni vznikol nárok na materské z dvoch nemocenských poistení - povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa K. A. B. a povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. D. L.K.. Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, výška materského bola určená z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z týchto dvoch nemocenských poistení (38,3597 EUR + 11,8928 EUR), t. j. zo sumy 50,2525 EUR. 75 % z uvedenej sumy je 37,68937500 EUR (výška materského podľa § 53 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Pobočka právoplatným rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 7. novembra 2018 žalobkyni podľa § 48 a § 58 zákona o sociálnom poistení priznala nárok na materské z úhrnu na určenie výšky materského z nemocenského poistenia ako zamestnanca K. A. B. A. a zamestnanca B. D. L.K., C. vo výške 37,68937500 EUR za deň od 23. októbra 2018 do zániku nároku na materské. Pobočka žalobkyni vyplatila materské za obdobie od 23. októbra 2018 do 17. júna 2019 v celkovej sume 8 970,50 EUR; pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci bolo materské vyplatené v sume 1.168,40 EUR. Žalobkyňa žiadala nárok na materské priznať zo štyroch nemocenských poistení, pričom nárok na materské jej bol priznaný z dvoch nemocenských poistení. Pri výpočte výšky materského sa však de facto vychádzalo z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobkyňou u troch zamestnávateľov, a to K. A. B., B. P. Z. W., o.z. a W. M.K. n.o.. Na túto skutočnosť žalovaná upozornila v oboch druhostupňových rozhodnutiach. Pri výpočte výšky materského neboli zohľadnené len vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou u zamestnávateľa B. D. L.K.. Tiež je potrebné uviesť, že maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky platný v roku 2018 bol v sume 59,9672 EUR. Je nutné zdôrazniť, že ak by sa zohľadnili vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou v roku 2017 u všetkých zamestnávateľov, tak ako to žiada žalobkyňa, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky by nedosiahol maximálnu výšku, ako sa žalobkyňa domnieva, ale bol by len približne o 3,50 EUR vyšší ako ten, z ktorého bola určená výška materského priznaná právoplatným rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/ XXXX zo dňa 7. novembra 2018.

9. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že z obsahu právnych predpisov nevyplýva, že charakter pracovnej činnosti má zakladať rôzne prístupy k poistencom. Žalobkyňa vyslovila právny názor, že žalovaná si svojou vlastnou praxou do výkladu zákonných ustanovení pridala, že poistenie sa delí a tým aj vzniká a zaniká podľa typov pracovnej činnosti a podľa začiatku a konca zmluvného základu. Žalobkyňa má za to, že je nepretržite poistená aj v prípade, ak by niekoľkokrát alebo popri hlavnom pracovnom pomere vznikali a zanikali iné druhy zmlúv. Žalovaná však svojim rozdielnym prístupom k zamestnaným matkám pomocou svojho výkladu umocňuje diskrimináciu medzi nimi. Žalobkyňa mala za to, že právne vzťahy vznikajú a zanikajú podľa potrieb zmluvných strán, a nemôže byť im uvedené na ujmu, pokiaľ odvádzali poistné v súlade so zákonom. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2018.

10. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu s prihliadnutím na dôvody uvedené v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou fyzickou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiam, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu a vykonaní pojednávania, na ktorom sa vyjadrila k veci žalobkyňa dospel jednoznačne k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

11. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní zotrvala na žalobe a tvrdeniach v nej uvedených v celom rozsahu. Mala za to, že prístup žalovanej a jej výklad právnych predpisov je zásadne znevýhodňujúci a diskriminačný pre nemocensky poistenú matku, ktorá zmenila zamestnávateľa a hoci poctivo a čestne plnila si svoje povinnosti je finančne znevýhodnená proti zamestnankyni, ktorá vykonávala prácu len u jedného zamestnávateľa. Žiadala o vykonanie dokazovania ohľadne jej príjmov v roku 2017 a 2018 pre účely preskúmania žaloby. Žalobkyňa ďalej opakovane tvrdila, že jej nikdy nebolo doručené rozhodnutie o priznanej výške dávky, a to ani keď o to žalovanú žiadala.

12. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila v konaní písomným podaním zo dňa 26.05.2021, kde žiadala zohľadniť v podaní uvedené teoretické výpočty materskej podľa príjmov zistených v roku 2017, ktoré boli vo výške 19.628,20 eur a v roku 2018, v ktorom boli príjmy vo výške 16.861,37 eur za 10 mesiacov. Súčasne poukázala na skutočnosť, že mala ďalšieho zamestnávateľa, ktorý nebol zohľadnený pri výpočte materskej. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že žalovaná jej rozhodnutie o priznaní výšky materskej nikdy nedoručila, a to ani napriek jej opakovanej žiadosti. Záverom uviedla, že materská by mala nahradiť matke príjem, ktorý mala v období pred nástupom na materskú, avšak žalovanou vypočítaná materská nepredstavuje ani priemernú výšku príjmov za roky 2017-2018.

13. Predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.02.2019 o č. XXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX-X/XXXX-BA o im predchádzajúce rozhodnutia nepriznaní materskej dávky a preskúmanie rozhodnutí zo dňa 13.11.2018 č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM a č.XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM.

14. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa sa žiadosťami č. B XXXXXXX materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z., Žiadosti č. A. XXXXXXX materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa W. M.K. n.o.. požiadala o priznanie materského od uvedených zamestnávateľov. Žalovaný (pobočka A.) rozhodnutiami zo dňa 13.11.2018 č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM a č.XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM rozhodol tak, že žalobkyňa nemá nárok na materské od 23.10.2018 z uvedených pracovných pomerov. Dôvodom, nepriznania materského na základe nemocenského poistenia vzniknutého u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. rozhodnutím č XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM bola skutočnosť, že pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa skončil dňa 30.06.2017, a preto zaniklo nemocenské poistenie z tohto pracovného pomeru, a preto nebolo možné samostatne priznať z uvedeného nemocenského poistenia materské. Dôvodom, nepriznania materského na základe nemocenského poistenia vzniknutého u zamestnávateľa W. M.K. n.o., č XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM bola skutočnosť, že pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa skončil dňa 28.02.2018 a ochranná lehota 8 mesiacov skončila uzavretím dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom B. D. L.K. dňa 05.10.2018.

15. Voči uvedeným rozhodnutiam podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorých rozhodla žalovaná rozhodnutiami zo dňa 14.02.2019 č. XXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX-X/XXXX-BA tak, že odvolania zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie B. W. v prvom stupni.

16. Žalovaná v rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 14.02.2019 uviedla, že žalobkyňa nesplnila pre vznik nároku na materské dávky podmienku ustanovenú v a tým je nevznikol nárok na materské uplatnený žiadosťou o materské č. A Žalovaná mala za to, že provoinštančný orgán rozhodol správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov, keď napadnutým rozhodnutím č XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX NP XXX-XXXXX- X/XXXX-BAM zo dňa 13.11.2018 nepriznal nárok na materské. Žalovaná mala za to, že u nemocenské poistenie u uvedeného zamestnávateľa zaniklo dňa 30.06.2017, pričom v rozhodnom čase žalobkyni neplynula ochranná doba, a preto nemá nárok na materské z uvedeného nemocenského poistenia. Žalovaná v rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-BA uviedla, že žalobkyňa nesplnila pre vznik nároku na materské dávky podmienku ustanovenú v a tým je nevznikol nárok na materské uplatnený žiadosťou o materské č. A Žalovaná mala za to, že provoinštančný orgán rozhodol správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov, keď napadnutým rozhodnutím č XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM zo dňa 13.11.2018 nepriznal nárok na materské. Žalovaná mala za to, že u nemocenské poistenie u uvedeného zamestnávateľa zaniklo dňa 28.02.2018, pričom ochranná lehota 8 mesiacov skončila uzavretím dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom B. D. L.K. dňa 05.10.2018.

17. Správny súd vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o nedoručení rozhodnutia žalovanej č. XXX-XXXXXX- CAXX/XXXX zo dňa 07.11.2018 žalobkyni požiadal žalovanú o pripojenie uvedeného spisu. Z obsahu spisu nebolo možné zistiť, či rozhodnutie bolo žalobkyni skutočne doručené, nakoľko sa v ňom potvrdenie o doručení (doručenka) nenachádzalo. Správny súd dopytoval telefonicky príslušnú pobočku s dopytom, či bol zaslaný celý spis a ak nie, kde je doručenka. Bola poskytnutá informácia, že vzhľadom na to, že ide o vyhovujúce rozhodnutie, tak toto bolo doručované ako obyčajná zásielka bez potvrdenia o doručení.

18. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie B. W..

20. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

22. Podľa , poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo pred skutočným dňom pôrodu.

24. Podľa , ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov..

25. Podľa , plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi vzniklo nemocenské poistenie.

26. Podľa , zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a .

27. Podľa (v znení účinnom v rozhodnom čase), povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa , nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

29. Správny súd konštatuje, že predmetom prieskumu sú rozhodnutia označené v ods. 1 tohto odôvodnenia, pričom podstatou sporu, resp. rozdielnych právnych názorov žalobkyne a žalovanej v otázke sumy priznanej materskej. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutia, resp. právny výklad žalovanej a nepriznanie materskej od dvoch zamestnávateľov zo štyroch, ktorých mala počas rozhodného obdobia je diskriminačné a viedlo to k priznaniu nižšej sumy materskej dávky než na ako by bola mala podľa jej názoru nárok. Podľa názoru žalobkyne postupovala žalovaná nesprávne keď posudzovala jednotlivé nároky z pracovných pomerov, ktoré mala v rokoch 2017-2018 samostatne, čím došlo k nesprávnemu výkladu právnych predpisov a posúdeniu jej nárokov, čo zakladá nesprávnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobkyne mali byť posúdené nároky z nemocenského poistenia jej ako zamestnankyne ako jeden celok a nemali byť tieto posudzované samostatne, nakoľko zo zamestnaneckého vzťahu podľa jej názoru môže vzniknúť len jedno nemocenské poistenie.

30. Správny súd po preskúmaní veci má za to, že žalovaná postupovala správne, keď posúdila v súlade s jednotlivé žiadosti žalobkyne posudzovala samostatne. Podľa pre vznik a zánik nemocenského poistenia je rozhodujúci vznik a zánik prípadných pracovných pomerov, nakoľko zamestnancovi ako nemocensky poistenej osobe vzniká poistenie dňom uzavretia pracovného pomeru s každého takto uzavretého pracovného pomeru, ktoré potom následne v podľa je potrebné posudzovať samostatne. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaná správne rozhodla v otázke posúdenia existencie nemocenského poistenia u zamestnávateľa B. P. Z. W., o.z. rozhodnutím č XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX NP XXX-XXXXX-X/XXXX-BAM bola skutočnosť, že pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa skončil dňa 30.06.2017 a teda nebola splnená podmienky podľa na priznanie materského z uvedeného nemocenského poistenia, ktoré v rozhodnom čase už zaniklo. Rovnako tak bol správny záver žalovanej, že žalobkyni nevznikol nárok na materské z nemocenského poistenia u zamestnávateľa W. M.K. n.o., uvedený v rozhodnutí č XXX-XXXXXX-CA/XX/XXXX NP XXX- XXXXX-X/XXXX-BAM, nakoľko pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa skončil dňa 28.02.2018 a ochranná lehota 8 mesiacov skončila uzavretím dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom B. D. L.K. dňa 05.10.2018 v súlade s . Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli správne aj rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-BA a č. XXXX-X/XXXX-BA tak, že odvolania žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutia B. W. v prvom stupni.

31. Správny súd na základe vyššie uvedeného má za to, že rozhodnutia žalovaného boli vydané na základe účinného právneho predpisu, vydal ich orgán, ktorý na to bol zo zákona oprávnený, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, sú preskúmateľné a zrozumiteľné, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, nie je v rozpore s administratívnymi spismi, nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutia obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a sú v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené a úplné. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky relevantné námietky. Podľa súdu neobstojí ani žalobkyňou namietaný nesprávny právny výklad o samostatnom posudzovaní nárokov z nemocenského poistenia pri rozdielnych zamestnaniach.

32. Správny súd záverom dodáva, že obsahovo žaloba smerovala aj proti výške priznanej materskej, pričom podľa názoru súdu (tak ako bolo uvedené aj v predbežnom právnom posúdení) bolo potrebné napadnúť opravným prostriedkom práve toto rozhodnutie, nakoľko toto je podstatné z pohľadu požiadaviek žalobkyne. Z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že tento pri výpočte materských dávok zohľadnil aj vymeriavacie základy z pracovného pomeru (nemocenského poistenia), z ktorého nepriznal materskú dávku, nezohľadnil však všetky vymeriavacie základy z nemocenských poistenia, pričom tento postup žalovaného sa javí ako súladný so zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25.01.2017, ktoré riešilo obdobnú žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu o výške priznanej materskej a na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 13.10.2017. Správny súd má za to, že v danom prípade malo byť odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla o výške priznaného materského. Tu správny súd ďalej uvádza, že nakoľko sa javí uvedené rozhodnutie ako neprávoplatné (nevyplýva z obsahu administratívneho spisu jeho doručenie žalobkyni), a preto neobstojí tvrdenie žalovaného o jeho doručení, nebolo by možné ani za daného stavu prejednať správnu žalobu voči takémuto rozhodnutiu, nakoľko pred podaním žaloby je potrebné podať opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu. Tu správny súd uvádza, že žalobkyňa má aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie.

33. Vzhľadom na uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné a zdôvodnené. Námietky žalobkyne sú nedôvodné a preto nie daný dôvod prijatie záveru o nesprávnosti rozhodnutí žalovaného. Podľa názoru správneho súdu bolo rozhodnuté správne na základe riadne zisteného skutkového stavu. Správny súd dodáva, že zo žaloby, ani administratívneho spisu/ov nevyplývajú ex offo žiadne ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle , a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

34. Žalovanej, ktorá bola v konaní pred správnym súdom úspešná, nebola náhrada trov konania priznaná, nakoľko si náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.