Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-47-2016.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, S., zastúpenej advokátom Mgr. Lukášom Radoským, Školská 326/11, Krakovany, proti žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29147-2/2016-BA zo dňa 05.04.2016 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia č. 29147-2/2016-BA zo dňa 05.04.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 29147-2/2016-BA zo dňa 05.04.2016, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. zamietol jej odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-003250- CA02/2016 zo dňa 29.01.2016 priznávajúce žalobkyni nárok na nemocenské za predpokladu, že dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní za obdobie od 24.01.2016 do zániku na nemocenské vo výške 1,49721000 eur za deň.
2.
Žalobkyňa namietala, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach tým, že jej nemocenská dávka nebola priznaná zo správneho vymeriavacieho základu dosiahnutého u oboch jej zamestnávateľov v rozhodnom období. Má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej interpretácii ustanovení § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pri ktorej žalovaný dospel k mylnému záveru, že jej vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa SEDOS, s.r.o. za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2015 a od 16.09.2015 do 30.11.2015 nemožno pri výpočte výšky nemocenského zohľadniť, pretože ide o vymeriavacie základy dosiahnuté u toho istého zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie dávky. Žalovaný podľa jej názoru opomenul, že ustanovenie § 54 ods. 3 zákona upravuje iba spôsob, akým sa stanovuje rozhodujúce obdobie, a pokiaľ na tento účel vylučuje čas poistenia dosiahnutý u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie dávky, tak tento postup je možné aplikovať výlučne za účelom určenia rozhodujúceho obdobia. Za potrebné podľa nej odlišovať spôsob určenia rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona od výpočtu denného vymeriavacieho základu pre nemocenskú dávku podľa § 55 ods. 1 zákona, pri ktorom je potrebné vychádzať zo súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Nesprávnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spočíva v nesprávnom určení výšky denného vymeriavacieho základu, na základe
ktorého bola žalobkyňa následne ukrátená na svojich právach priznaním nižšej výšky nemocenskej dávky, ako jej zo zákona o sociálnom poistení prislúcha. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, výška denného vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období roku 2015, z ktorého Sociálna poisťovňa vypočítala žalobkyni nárok na nemocenskú dávku, nezohľadňuje vymeriavací základ z nemocenského poistenia u zamestnávateľa SEDOS, s.r.o., Hlavná 7, 922 02 Krakovany, ale vychádza len z výšky vymeriavacieho základu dosiahnutého u zamestnávateľa K&L Real Krakonavy, spol. s r.o., Staničná 1, 821 04 Bratislava. Žalobkyňa má za to, že výška jej denného vymeriavacieho základu mala byť určená súčtom oboch vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období roku 2015, a teda pre určenie výšky nemocenskej dávky malo byť zohľadnené aj jej nemocenské poistenie u zamestnávateľa SEDOS, s.r.o..
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4.
Uvádzal, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnankyne zamestnávateľa SEDOS, s.r.o., z ktorého si uplatnila nárok na nemocenské dňa 16.09.2015. Dôvod na poskytnutie nemocenského (dočasná pracovná neschopnosť) jej vznikol dňa 14.01.2016. V období od 01.12.2015 do 31.12.2015 bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Za toto obdobie (31 dní) v zmysle § 140 ods. 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. neplatila poistné na nemocenské poistenie. Uvedené obdobie sa preto z rozhodujúceho obdobia vylúčilo. Žalobkyňa dosiahla pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platilo poistné na nemocenské poistenie v trvaní 89 dní (od 16.09.2015 do 13.01.2016, s výnimkou decembra 2015), t.j. bolo kratšie ako 90 dní. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určené ako kalendárny rok 2015, v ktorom žalobkyňa dosiahla viac ako 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iného zamestnávateľa, ako u ktorého si uplatnila nárok na nemocenské, t.j. u zamestnávateľa K&L Real Krakovany, spol. s r.o.. Žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa tohto zamestnávateľa v roku 2015 v týchto obdobiach: · od 01.01.2015 do 30.09.2015, t.j. 273 dní (dohoda o pracovnej činnosti od 09.06.2014) · od 01.10.2015 do 31.12.2015, t.j. 92 dní (dohoda o vykonaní práce)
5.
Prehľad vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie u zamestnávateľa K&L Real Krakovany, spol. s r.o. za jednotlivé mesiace rozhodujúceho obdobia, spolu s počtom dní platenia poistného, je uvedený v tabuľke rozhodnutia žalovanej č. 29147-2/2016-BA zo dňa 05.04.2016. Súčet vymeriavacích základov dosiahnutých žalobkyňou v roku 2015 u zamestnávateľa K&L Real Krakovany, spol. s r.o., je 332,10 eur a počet dní rozhodujúceho obdobia je 122.
6.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (332,10 eur) a počtu dní rozhodujúceho obdobia (122), je po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor 2,7222 eur. Výška nemocenského žalobkyne je od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 24.01.2016, 55% denného vymeriavacieho základu (2,7222 eur), čo predstavuje sumu 1,49721000 eur za deň.
7.
S námietkami žalobkyne sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom uviedol, že ustanovenia § 54 ods. 3 zákona je potrebné vykladať v spojení s § 55 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva, že pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky sa
vychádza z vymeriavacích základov, ktoré poistenec dosiahol v rozhodujúcom období. Pokiaľ v zmysle § 54 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov do rozhodujúceho obdobia nemožno zahrnúť obdobie nemocenského poistenia získané u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v prípade žalobkyne SEDOS, s.r.o.), pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky, nemožno prihliadať na vymeriavacie základy dosiahnuté u tohto zamestnávateľa, nakoľko nespadajú do rozhodujúceho obdobia. Z uvedeného dôvodu sa pri výpočte nemocenského vychádzalo len z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobkyňou u zamestnávateľa K&L Real Krakovany, spol. s r.o..
8.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 199 a nasl. SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) v spojení s § 491 ods. 1 a § 23 ods. 2 písm. b) SSP, na pojednávaní vo veci vypočul oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na právnej argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
9.
Skutkový stav veci týkajúci sa období nemocenského poistenia žalobkyne u dvoch zamestnávateľov nebol v konaní medzi účastníkmi sporný, sporným nebolo ani určenie kalendárneho roka 2015 ako rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Žalobnou námietkou v konaní bola výlučne výhrada žalobkyne voči spôsobu aplikácie ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vo veci rozhodujúcimi správnymi orgánmi a v súvislosti s tým nezahrnutie vymeriavacieho základu dosiahnutého v roku 2015 u zamestnávateľa SEDOS, s.r.o. do výpočtu denného vymeriavacieho základu z dôvodu, že ide o zamestnávateľa, u ktorého v roku 2016 vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
10.
Podľa § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 55 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
11.
V tejto súvislosti v súlade s právnym názorom žalobkyne, bolo potrebné konštatovať, že spôsob výpočtu denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky upravuje ustanovenie § 55 ods. 1 (a nasl.) zákona, ktoré vymeriavací základ poistenca dosiahnutý v rozhodujúcom období u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, zo súčtu vymeriavacích základov vstupujúceho do výpočtu nevylučuje. Ustanovenie § 54 ods. 3 upravuje výlučne spôsob stanovenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, pričom skutočnosť, že z minimálneho rozsahu poistenia v roku predchádzajúcom vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej
dávky vylučuje obdobie nemocenského poistenia dosiahnuté u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie dávky, neposkytuje dôvod pre nezohľadnenie aj vymeriavacích základov dosiahnutých u tohto zamestnávateľa. Opačný význam zákonných ustanovení prezentovaný v konaní žalovaným a uplatnený pri výpočte nemocenskej dávky žalobkyne nemá podľa zistenia súdu oporu v gramatickom, logickom (žalovaný relevantný výklad príslušných zákonných ustanovení podporujúci jeho tvrdenia súdu neposkytol) ani systematickom výklade zákona a pokiaľ žalovaný napriek tomu vo svojej praxi spôsob výpočtu uplatnený u žalobkyne používa, ide zrejme iba o snahu znížiť výdavky na nemocenské dávky nemajúcu oporu v zákone a poškodzujúcu poistencov. Predpokladom jeho prípustnosti (opačného výkladu) by bol iba v ustanovení § 55 obsiahnutý odkaz na doby poistenia zohľadňované podľa § 54 ods. 3 zákona, ktorý v platnej právnej úprave absentuje.
12.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného vychádzajúcim z nesprávneho právneho posúdenia veci bola žalobkyňa ukrátená na jej právach a preto preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 29.01.2016.
13.
Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnutí po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.