Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/15/2021

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: Y.. U. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/ XX, F., právne zastúpená: Mgr. Martina Rusnáková, advokátka, Na Kracinách 8, 900 33 Marianka proti žalovanému: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, H. V., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil, aby nevstupoval do bytu na V. G. XXX/XX, XXX XX U. F. ani do iného bytu alebo domu, kde býva alebo sa zdržiava žalobkyňa z a m i e t a.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil, aby do priestorov, kde žalobkyňa pracuje, t. j. J. F. L.. C.. I.., F. XXA, XXXXX F.-C., ambulancia F. XXA E. Y. X, XXX XX F. a G. W. Y. F., L.. L.. C.. I.., W. L. XX, XXX XX F. vstupoval obmedzene len v nevyhnutnom rozsahu za účelom zabezpečenia svojej zdravotnej starostlivosti a aby sa nepribližoval na vzdialenosť 100 m k Y.G.. U. T., narodená XX. X. XXXX z a m i e t a.

III. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému sa ukladá povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval Y.. U. T., narodená XX. X. XXXX.

IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu o zrušenie zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu Y.. U. T., narodená XX. X. XXXX. Žaloba vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1) Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby a) nevstupoval do bytu na V. G. XXX/XX, XXX XX U. F. ani do iného bytu alebo domu, kde býva alebo sa zdržiava žalobkyňa, b) do priestorov, kde žalobkyňa pracuje, t. j. J. F. L.. C.. I.., F. XXA, XXXXX F.-C., ambulancia F. XXA E. Y.M. X, XXX XX F. E. G. W. Y. F., L.. L.. C.. I.., W. L. XX, XXX XX F. vstupoval obmedzene len v nevyhnutnom rozsahu za účelom zabezpečenia svojej zdravotnej starostlivosti, c) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval žalobkyňu a d) nepribližoval sa k nej na vzdialenosť 100 m. Navrhla, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že ju od 5. 2. 2016 prostredníctvom aplikácie Messenger kontaktuje osoba, ktorá sa predstavila ako Y. U., pričom takto je pomenovaný aj profil na sociálnej sieti Facebook, s ktorým je kontakt

na Messengeri spojený. Žalobkyňa má za to, že osoba žalovaného je totožná s osobou kontaktujúcou ju prostredníctvom aplikácie Messenger. Žalovaný pracoval ako ošetrovateľ, s ktorým sa stretávala v rámci výkonu jej práce lekárky na pracovisku G. V., N. X F.. Žalobkyňa so žalovaným nikdy nemala akýkoľvek blízky vzťah, ani intímny ani priateľský, dokonca ani kamarátsky. Vzťah k žalovanému bol čisto kolegiálny, počas pôsobenia na jednom pracovisku spolu komunikovali minimálne a len v rámci potreby zabezpečenia riadnej starostlivosti o pacientov. Po skončení výkonu práce v G. V. v trvalom pracovnom pomere v roku 2018 nemala informácie o ďalšom pracovnom pôsobení žalovaného. Zo správ žalovaného vyplýva, že pracuje ako ošetrovateľ v W.. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že žalovaný najskôr dlhodobo písal žalobkyni cez Messenger. Spočiatku nebola frekvencia ani obsah správ taký, aby to riešila v súdnou cestou, resp. v trestnoprávnej rovine. Zo slušnosti žalobkyňa sporadicky odpísala. Počas roku 2021 ju žalovaný začal kontaktovať intenzívnejšie a nielen prostredníctvom aplikácie Messenger, ale aj na jej telefónne číslo v GSM sieti z telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX. Nakoľko považuje jeho správanie za obťažujúce, opakovane mu prostredníctvom textovej správy oznámila, že si neželá, aby ju viac kontaktoval. Žalovaný však v písaní správ pokračuje, píše kedykoľvek počas dňa, v noci, nadránom, počas pracovnej doby. Jeho správanie jej zasahuje do súkromného života a komplikuje aj jej pracovný život. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojich správach predstiera, že spolu majú intímny vzťah, dokonca sa chystá s ňou osobne skontaktovať na jej pracovisku. Naviac žalovaný uvádza, že jej meno používa pri získavaní obchodných či pracovných príležitostí ako referenciu, resp. „garanta“, čo nie je pravda a táto skutočnosť je spôsobilá jej spôsobiť problémy v profesionálnom živote. Žalobkyňa vníma správanie žalovaného nielen obťažujúco, ale aj ohrozujúco, nakoľko nie je možné predvídať, čo môže od neho čakať v prípade, ak ju osobne vyhľadá a jeho správanie bude odmietať a brániť sa kontaktu. Spolu s návrhom žalobkyňa predložila screenshot textových správ a oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

2) K návrhu žalobkyňa predložila tieto dôkazy:

3) Zo screenshotov textových správ vyplýva, že ide o správy, ktorými označená osoba ako Y. U. kontaktuje žalobkyňu, na ktoré žalobkyňa opakovane reaguje, aby žalovaný ju nekontaktoval, nakoľko ju to obťažuje. Opakovane ho vyzývala, aby so zasielaním správ prestal.

4) Z oznámenia žalobkyne doručeného Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava I dňa 11. 05. 2021 vyplýva, že bolo podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin. Toto oznámenie žalobkyňa odôvodnila nasledovne: V súlade s ustanovením podávam oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, v ktorom uviedla, že ju od 5. 2. 2016 prostredníctvom aplikácie Messenger kontaktuje osoba, ktorá sa predstavila ako Y. U., pričom takto je pomenovaný aj profil na sociálnej sieti Facebook, s ktorým je kontakt na Messengeri spojený. Má preto za to, že kontaktujúcou osobou je Y. U., ošetrovateľ, s ktorým krátku dobu pracovala na pracovisku W. V.. Nikdy s ním nemala blízky, intímny, priateľský, dokonca ani kamarátsky vzťah. Ich vzťah bol kolegiálny, počas pôsobenia na jednom pracovisku spolu komunikovali minimálne, len v rámci potreby zabezpečenia riadnej starostlivosti o pacientov. Žalovaný jej písal dlhodobo cez Messenger, pravidelne, spočiatku nebola frekvencia ani obsah správ taký, aby túto záležitosť riešila v trestnoprávnej rovine. Zo slušnosti mu odpísala na prianie k Vianociam a pod. Počas roku 2021 ju začal kontaktovať intenzívnejšie a nielen prostredníctvom aplikácie Messenger, ale aj na jej telefónne číslo v GSM sieti z telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX. Nakoľko považuje jeho správanie za obťažujúce, opakovane mu prostredníctvom textovej správy oznámila, že si neželá, aby ju kontaktoval. Žalovaný v písaní správ pokračuje, pričom jej píše kedykoľvek počas dňa, v noci, nadránom, počas pracovnej doby. Jeho správanie jej zasahuje do súkromného života a komplikuje jej aj pracovný život. Žalovaný vo svojich správach predstiera, že spolu majú vzťah, dokonca sa chystá s ňou osobne skontaktovať. Jej meno používa pri získavaní obchodných či pracovných príležitostí ako referenciu, resp. „garanta“, čo nie je pravda a môže jej spôsobiť problémy v profesionálnom živote. Z oznámenia ďalej vyplýva, že správanie pána U. vníma nielen obťažujúco, ale aj ohrozujúco, nakoľko nevie, čo môžem od neho čakať v prípade, ak ma osobne vyhľadá a jeho správanie budem odmietať a brániť sa kontaktu. Jeho číslo si nezablokovala, nakoľko sa obáva, že v prípade, ak by obsah správ predstavoval riziko pre jej fyzickú bezpečnosť, nedozvedela by sa o tom a nemohla by prijať preventívne opatrenia.

5) Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6) V zmysle , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7) Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8) Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b)zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9) Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10) V zmysle , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11) Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12) V zmysle , , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13) V zmysle , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14) Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

15) Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo.

16) V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. , podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

17) Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. ) Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn.

18) Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa , a .

19) Tieto citované ustanovenia umožňujú súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zatiaľ čo pri písm. f) citovaného zákona, zákon výslovne vyžaduje, aby žalovaný výslovne ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa, v obmedzeniach podľa písmen g) a h) je postačujúce, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa , a nie je vylúčená. Žiada sa dodať, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle . Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa

20) Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

21) Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia , , postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

22) Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15. 10. 2012).

23) Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt. V konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15. 10. 2012).

24) Tretia hlava, tretej časti v a nasl. predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu, ktorá nahradila predchádzajúcu právnu úpravu o predbežných opatreniach, a upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zákon pritom predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. už výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zväčša ide o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana žalobcovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobca sa preto nemusí vždy domáhať následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej, ako už bolo konštatované i vyššie. Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, obmedzí sa iba na poučenie strany, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a aké právne následky sú s tým spojené.

25) Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

26) Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nebude teda narušený princíp proporcionality.

27) Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú žalobkyňu. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie však nepochybne preukázať) možnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity aktuálnym zakázaným správaním žalovaného.

28) Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby a) nevstupoval do bytu na V. G. XXX/XX, XXX XX U. F. ani do iného bytu alebo domu, kde býva alebo sa zdržiava žalovaná, b) do priestorov, kde žalobkyňa pracuje, t. j. J. F. L.. C.. I.., F. XXA, XXXXX F.-C.K., E. F. XXA E. Y. X, XXX XX F. E. G. W. Y. F., L.. L.. C.. I.., W. L. XX, XXX XX F. vstupoval obmedzene len v nevyhnutnom rozsahu za účelom zabezpečenia svojej zdravotnej starostlivosti, z obsahu návrhu a spisu súd mal zato, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť návrhu v tejto časti. Nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia je naplnenie princípu opodstatnenosti, teda osvedčenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu navrhnutej neodkladnej úpravy pomerov. Bolo preto nevyhnutné, aby žalobkyňa ako nositeľka dôkazného bremena v tomto smere aspoň osvedčila, že žalovaný v čase blízko predchádzajúcom podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedovolene vstúpil či vstupoval do bytu alebo priestoru, alebo tak plánuje a tým by jej telesnú alebo duševnú integritu ohrozil svojim konaním. Z predložených dôkazov ohrozenie integrity takýmto konaním nie je osvedčené. Žalobkyňa v trestnom oznámení uvádza, že žalovaný ju kontaktuje od roku 2016. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla, že by ju žalovaný doma alebo na pracovisku od roku 2016 dodnes niekedy navštívil. Žalobkyňa iba v návrhu uviedla, že nie je možné predvídať, čo môže od žalovaného očakávať v prípade, ak ju osobne vyhľadá, a jeho správanie bude odmietať a brániť sa kontaktu. Žalobkyňou nebolo osvedčené žiadne konanie žalovaného, ktorým by bola ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie podľa . Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nebol dôvodný, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

29) Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. v plnom rozsahu vyhovel a nariadil, aby žalovaný písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval žalobkyňu. Súd mal zato, že žalobkyňa priamo k návrhu pripojila množstvo správ, kde je preukázané, že žalovaný ju veľmi často kontaktuje, a vypisuje jej správy s opakujúcim sa obsahom, kde jej prejavuje bližšiu náklonnosť, na ktoré žalobkyňa reaguje tak, že žiada žalovaného, aby jej prestal písať. Keďže tieto správy na žalobkyňu pôsobia obťažujúceho, tvrdí, že jej zasahujú do jej súkromného a pracovného života, žalovaný ju nimi kontaktuje kedykoľvek počas dňa, žalobkyňa mu oznámila, aby ju prestal kontaktovať, súd mal zato, že vzhľadom na postoj žalobkyne k obsahu týmto správam súd mal za osvedčené, že nimi žalovaný zasahuje do duševnej integrity žalobkyne. Takého naďalej pretrvávajúce kontaktovanie žalobkyne žalovaným napriek jej nesúhlasu je aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel.

30) Súd taktiež nevyhovel návrhu na uloženie zákazu žalovanému na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov približovať sa k žalobkyni, pretože žalobkyňa žiadnymi dôkazmi neosvedčila dôvodnosť tohto návrhu. Nebolo osvedčené také konanie žalovaného, ktorým jej telesnú alebo duševnú integritu ohrozil pri osobnom stretnutí, preto súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd poukazuje na totožné dôvody, uvedené v ods. 28 tohto uznesenia.

31) Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia.

32) Keďže súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pre prípad, že by žalovaný mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni, prípadne ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo nej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

33) Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené aj postupom podľa , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sú aktívne legitimované obe strany sporu, žalobkyňa aj žalovaný.

34) Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35) V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36) Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37) V konaní bol úspešnejší žalovaný, keďže zo 4 návrhoch podľa , a súd vyhovel iba jednému návrhu podľa . Úspešnému žalovanému by tak patrila náhrad trov konania. Keďže však doposiaľ žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania / - Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb /už v tomto konečnom rozhodnutí rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.