Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-75-2020.pdf
PDF · 90.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/75/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: E. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, E., t.č. M. 2, E., o zaplatenie 1.352,58 €, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.352,58 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.7.2020 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.352,58 € a trovy konania. Podanú žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že dňa 14.10.2019 žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla zn. Q. R. G.: E zavinil dopravnú nehodu, keď nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste v E., v dôsledku čoho došlo k ich stretu. Poškodeným bolo motorové vozidlo G.: C Z titulu uzavretého povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla G.: E č. poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX, žalobca v rámci likvidácie škodovej udalosti vyplatil poškodenému náhradu škody za poškodenie motorového vozidla vo výške 3.381,46 € priamo na účet opravcu. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z, v zmysle ktorého mu voči žalovanému vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka vyplatil, nakoľko poistník porušil svoju povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku. Žalovaný poistnú udalosť nahlásil až na základe výzvy žalobcu dňa 23.12.2019. Od žalovaného si uplatnil na zaplatenie časť vyplateného poistného plnenia, avšak žalovaný výzvu na zaplatenie tejto sumy neprevzal. Preto si nárok na zaplatenie sumy 1.352,58 € uplatnil podanou žalobou.
2. Súd po preskúmaní podanej žaloby a jej príloh vydal dňa 25.8.2020 platobný rozkaz č.k. 14Csp/75/2020-26. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietal oprávnenosť uplatneného nároku. Konštatoval, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa nachádzal v zahraničí, odkiaľ aj nahlásil škodovú udalosť, na uvedené však neprihliadal. Telefonické ohlásenie škodovej udalosti vykonal dňa 23.12.2019 o 8.45 hod.. Jeho ohlásenie škodovej udalosti bolo totožné s hlásením škodovej udalosti poškodeným, tým prejavil dobrú vôľu a súčinnosť, čo je základným predpokladom každého právneho správania a tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú neodstrániteľnú náležitosť právneho úkonu. V čase doručovania doporučeného listu, tento z dôvodu svojej neprítomnosti na území SR prevziať nemohol, predmetná zásielka bola dňa 10.3.2020 uložená. Tiež poukázal na to, že dňa 11.3.2020 bolo vydané uznesenie Vlády SR č. 111 k návrhu na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území SR. Jeho možnosti návratu na územie SR boli
z uvedeného dôvodu obmedzené a teda aj jeho možnosť prevziať si zásielku od žalobcu a k tejto sa vyjadriť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nechcel riešiť situáciu mimosúdne, považoval za zneužitie tvrdenia, keďže žalobca vedel, že si ju žalovaný nemôže prevziať a reagovať na ňu a ďalšiu zásielku od žalobcu už nedostal, bola mu doručená až žaloba v tejto veci. Uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 14.10.2019, táto škodová udalosť bola v tento deň (t.j. 14.10.2019) žalobcovi nahlásená. Mal za to, že povinnosť bola splnená, keď na základe dohody s poškodeným, telefonický hovor obsahujúci nahlásenie škodovej udalosti vykonal poškodený. Pri nahlásení škodovej udalosti boli poskytnuté všetky jeho osobné údaje, ktoré poškodenému poskytol za účelom telefonického oznámenia škodovej udalosti, čo sa udialo dňa 14.10.2019 o 14.21 hod.. Z uvedených dôvodov žiadal podanú žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu namietal pravosť podpisu žalovaného na podanom odpore poukazujúc na iné listiny, ktoré podpísal žalovaný. Poukázal na žalovaným nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu, že k nahláseniu škodovej udalosti zo strany žalovaného došlo až dňa 23.12.2019. Konštatoval, že k poistnej udalosti došlo na území SR, spôsobil ju žalovaný, teda v čase poistnej udalosti sa na území SR preukázateľne zdržiaval. Jeho obrana v tom smere, že v čase hlásenia sa mal nachádzať v zahraničí preto neobstojí. Nakoľko žalobcovi postačuje i telefonické hlásenie škodovej udalosti, žalovanému nič nebránilo uskutočniť takého hlásenie v zákonom stanovenej lehote do 15 dní od vzniku škodovej udalosti aj zo zahraničia. Tiež poukázal na to, že žalovaný mal možnosť zabezpečiť si preberanie jemu určených zásielok v čase svojho pobytu v zahraničí cestou splnomocnenej osoby. To, že tak neurobil, je v neprospech žalovaného. Podanej žalobe navrhol v celom rozsahu vyhovieť.
4. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu dôrazne odmietol tvrdenie a pochybnosť žalobcu, že podpis na podanom odpore nie je jeho. Zopakoval svoju obranu uvedenú v podanom odpore a platobný rozkaz žiadal v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietnuť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.6.2021, na ktorom vec prejednal v prítomnosti poverenej zamestnankyne žalobcu a žalovaného. Po vypočutí si prednesu poverenej zamestnankyne žalobcu a žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín predložených stranami sporu v priebehu konania, a to hlásenia poistnej udalosti, fotografie ručne vypísanej správy týkajúcej sa dopravnej nehody, výzvy k nahláseniu škodovej udalosti, hlásenia poistnej udalosti, faktúry, oznámenia o poukázaní náhrady škody, oznámenia o platbe, výpisu z účtu, výzvy, výzvy, kópie doručenky a ostatných ku spisu pripojených listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že na základe návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 15.3.2019 uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo motorové vozidlo zn. Q. R. G.: E Poistenie bolo dojednané počnúc od 15.3.2019.
7. Z listín predložených žalobcom vyplynulo, že dňa 14.10.2019 o 10.30 hod. došlo v E. v H. K. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný, keď nedal prednosť motorovému vozidlu G.: C ktoré riadil S. K.. Hlásenie škodovej udalosti vykonal dňa 14.10.2019 o 14.21 hod. S. K.. Medzi žalovaným a S. K. bol spísaný záznam údajov k hláseniu škodovej udalosti s nákresom vzniku škodovej udalosti, ktorý bol podpísaný žalovaným a S. K.. Podaním zo dňa 23.11.2019 žalobca vyzval žalovaného k nahláseniu predmetnej škodovej udalosti a poučil ho o jeho zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť žalobcovi nahlásil telefonicky dňa 23.12.2019 o 8.45 hod.. Poškodenému - spoločnosti Klíma s.r.o. žalobca dňa 3.1.2020 uhradil škodu po predložení faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2019 v sume 3.381,46 €, čo poškodenému oznámil listom zo dňa 2.1.2020 (oznámenie založené na č.l. 12 spisu, výpis z účtu založený na č.l. 14 spisu). Výšku poškodenému poskytnutého poistného plnenia oznámil žalobca písomne žalovanému podaním zo dňa 2.1.2020. Písomným podaním z rovnakého dňa, t.j. zo dňa 2.1.2020, si žalobca uplatnil od žalovaného zaplatenie sumy 1.352,58 € titulom nároku na náhradu časti poistného plnenia z dôvodu porušenia zákonom stanovenej povinnosti nahlásiť poistnú udalosť poisťovateľovi do 15 dní od jej vzniku. Zo sumy poskytnutého poistného plnenia si od žalovaného uplatnil čiastku zodpovedajúcu 60 % poškodenému uhradenej sumy. Zaplatenie tejto sumy si žalobca uplatnil od žalovaného aj výzvou zo dňa 4.3.2020. Túto výzvu žalovaný neprevzal, podľa doručenky založenej na č.l. 17 spisu zásielka nebola adresátom v odbernej lehote prevzatá a táto bola dňa 16.4.2020 vrátená žalobcovi ako odosielateľovi.
8. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok poisťovateľa na náhradu časti poskytnutého plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uplatnený nárok právne zdôvodnil ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z..
9. Na pojednávaní dňa 16.6.2021 poverená zamestnankyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a tejto navrhla vyhovieť. Konštatovala, že žalovaný nespochybňoval, že poistnú udalosť nenahlásil v zákonom stanovenej lehote a ani výšku žalobcom uplatnenej sumy. Uviedla, že poškodenému najprv žalobca poslal oznámenie, že mu poistné plnenie nebude vyplatené, nakoľko zo strany žalovaného nebola škodová udalosť nahlásená. Až následne po nahlásení škodovej udalosti žalovaným žalobca vedel škodovú udalosť vyriešiť, nakoľko za vinníka škodovej udalosti mohol označiť žalovaného až na základe jeho telefonického oznámenia zo dňa 23.12.2019. Následne potom žalobca mohol škodovú udalosť vyriešiť, zlikvidovať ju a poškodenému vyplatiť poistné plnenia.
10. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.6.2021 uviedol, že po dopravnej nehode všetky svoje údaje poskytol poškodenému s tým, že škodovú udalosť nahlási poškodený. O tom, že aj on má povinnosť nahlásiť škodovú udalosť v lehote do 15 dní od jej vzniku, nevedel. V tom čase bol zamestnaný v Nemecku, v ten týždeň, keď sa stala škodová udalosť, bol na dovolenke na Slovensku. Predtým žiadnu dopravnú nehodu nemal, o povinnosti hlásiť škodovú udalosť v lehote do 15 dní od jej vzniku nevedel. Potvrdil, že škodovú udalosť nahlásil žalobcovi telefonicky až dňa 23.12.2019. Poprel, že by tak konal v dôsledku výzvy žalobcu zo dňa 23.11.2019, pretože takáto výzva mu doručená nebola, v čase jej doručovania sa nezdržiaval na území SR. O tejto udalosti sa rozprával s kolegami v práci a tí ho upozornili na jeho povinnosť nahlásiť škodovú udalosť žalobcovi. Preto tak dňa 23.12.2019 učinil. Doplnil, že po škodovej udalosti ho kontaktoval poškodený a vyhrážal sa mu. Uviedol, že dlžnú sumu naraz uhradiť nevie, požiadal súd o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach po 50,- €. Doplnil, že je zamestnaný s príjmom 508,- € mesačne. Z tejto sumy uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 250,- € mesačne, náklady spojené s telefónom, internetom a televíziou vo výške 40,- € mesačne a tiež potrebuje uhradiť nevyhnutné náklady na pokrytie základných životných potrieb. Vyjadril ľútosť nad vznikom celej tejto situácie.
11. Poverená zamestnankyňa žalobcu s návrhom žalovaného na úhradu dlžnej sumy v splátkach nesúhlasila. Doplnila, že na základe žiadosti dlžníkov po preukázaní ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobca zvykne s dlžníkmi uzatvárať dohodu so splátkovým kalendárom.
12. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti b) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.
13. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaný ako poistník spôsobil škodu poisteným motorovým vozidlom a že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť stanovenú v § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne, že neoznámil žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní po jej vzniku. Preto súd rozhodol tak, že podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1.352,58 €, ktorá predstavuje časť poistného plnenia vyplateného žalobcom poškodenému v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou žalovaným dňa 14.10.2019, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bol žalobca v spore plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP, keď nevyhovel žiadosti žalovaného o povolenie úhrady dlžnej sumy v splátkach, nakoľko žalovaný svoje skutkové tvrdenie o tom, že dlžnú sumu nevie uhradiť naraz nepreukázal a žalobca s návrhom na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach nesúhlasil. S ohľadom na výšku žalovanému uloženej sumy na plnenie však súd žalovanému určil dlhšiu lehotu na plnenie než vyplýva z § 232 ods. 3 veta prvá CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.