Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, E., t. č. M. 2, E., o zaplatenie 1.352,58 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 06. 2021, č. k. -82, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.352,58 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla zn. Q. R. G.: E zavinil dopravnú nehodu, keď nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k ich stretu. Žalobca v rámci likvidácie škodovej udalosti vyplatil poškodenému náhradu škody za poškodenie motorového vozidla vo výške 3.381,46 eur priamo na účet opravcu. Žalovaný neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku, čím porušil svoju povinnosť v zmysle Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, ako aj ust. cit. zákona, , , , a . Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaný ako poistník spôsobil škodu poisteným motorovým vozidlom a že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť stanovenú v , konkrétne, že neoznámil žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Preto súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi žalovanú istinu, ktorá predstavuje časť poistného plnenia vyplateného žalobcom poškodenému v súvislosti so škodovou udalosťou. O náhrade trov konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý uviedol, že v danej veci už podal odpor, kde vecne a jasne odôvodnil svoje stanovisko a súd svojím prístupom nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a nevykonal také dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. On škodovú udalosť spolu s poškodeným nahlásil okamžite v deň, keď sa škodová udalosť stala a za najdôležitejší považuje fakt, že nikde v poistnej zmluve, ani v internom predpise nie je uvedené, že musí poistnú udalosť nahlasovať z jeho telefónneho čísla. Ohlásenie poistnej

udalosti bolo vykonané mobilným telefónom, kde mobilný aparát použili obaja účastníci kolízie a všetko ostatné je len špekulácia zo strany žalobcu.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný uvádza, že škodovú udalosť spolu s poškodeným nahlásil okamžite v deň, keď sa škodová udalosť stala, na pojednávaní dňa 16. 06. 2021 však uviedol, že svoje údaje poskytol poškodenému s tým, že poškodený poistnú udalosť nahlási. Uviedol, že nevedel o svojej povinnosti nahlásiť škodovú udalosť poisťovni do 15 dní, túto nahlásil až 23. 12. 2019.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, uviedol, že vo svojom odvolaní sa jednoznačne vyjadril k nekalým praktikám žalobcu. Dôrazne, jasne a zrozumiteľne vyhlásil, že neľutuje nič voči žalobcovi, koná v rámci svojich zákonných možností a na základe práva, ktoré mu prináleží. Škodová udalosť bola nahlásená ním, aj druhým účastníkom z jeho aparátu, čo je nesporné, takže ďalej nie je čo riešiť. On poskytol všetky údaje a bol okamžite súčinný, celé podanie žalobcu je nezmysel a zámerné ohýbanie práva a podsúvanie klamstiev s cieľom obohatiť sa na jeho úkor.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že dôvodom nariadenia pojednávania bola skutočnosť, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý následne musel byť zrušený a vo veci nariadené pojednávanie. Poukázal na ust. a je nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. Nie je pravdou, že škodová udalosť bola nahlásená žalovaným z mobilu poškodeného, nič také nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Naopak, je z nej len zrejmé, že žalovaný poskytol svoje údaje poškodenému, aby tento škodovú udalosť nahlásil, napokon škodová udalosť nebola ani hlásená poškodeným bezprostredne po jej vzniku, ale až po 4 hodinách. K úvahám žalovaného o tom, že vlastníctvo mobilného telefónu nie je povinnosťou vyplývajúcou z poistnej zmluvy, uviedli, že žalovaný bol v zmysle zákona povinný nahlásiť škodovú udalosť písomne, a to, že berie do úvahy aj telefonické hlásenie, je len na prospech žalovaného.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

7. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ustanovenie . Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

9. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie za podstatný dôvod pre vyhovenie návrhu považoval to, že žalovaný nepreukázal objektívne, že by žalobcovi doručil ohlásenie poistnej udalosti tak, ako mu to ukladá ust.

10. Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti ( až ) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v

Z. z. Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti: a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ tohto zákona má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tiež vtedy, ak poistník spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa písomne neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote uvedenej v ,

11. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

12. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti, tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13. V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia ( ) má žalobca (poisťovateľ) povinnosť tvrdenia v tom, že za poistníka (žalovaného) vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na túto jeho povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje , poskytol poistné plnenie poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa treba zdôrazniť, že ani v konaní s takýmto predmetom žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; a pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva poisťovateľa na uvedenú náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami konania na oboch procesných stranách v závislosti na aktuálnom stave (priebehu konania) a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

14. Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

15. V preskúmavanej veci nebolo sporné, v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej došlo, kto spôsobil škodu a v akej výške bola spôsobená. Rovnako nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie, spochybňovaná nebola ani správnosť určenia výšky poskytnutého poistného plnenia. Zo strany žalobcu teda bola splnená tak procesná povinnosť tvrdenia, ako aj preukázania tvrdení.

16. Žalovaný sa pred súdom bránil argumentáciou, že svoju oznamovaciu povinnosť si riadne splnil v lehote vyplývajúcej z a že v dôsledku toho žalobcovi nevzniklo voči nemu právo na náhradu poistného plnenia v zmysle uvedeného zákona. Toto svoje tvrdenia ale v priebehu celého konania nevedel preukázať žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). Napokon sám na pojednávaní tvrdil, že nevedel o povinnosti, že v lehote 15 dní má škodovú udalosť nahlásiť. Svoju povinnosť predpokladal za splnenú len tým, že oznámil všetky svoje údaje poškodenému, ktorý mal túto škodovú udalosť nahlásiť do poisťovne. Potvrdil, že škodovú udalosť nahlásil telefonicky až dňa 23. 12. 2019. Takto zostala jeho argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia

s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problému s preukazovaním splnenia ich právnych povinností. Účelom ust. je nielen to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného k riadnemu plneniu jeho povinností vyplývajúce z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poistením neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. , potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).