Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Cob-45-2024.pdf
PDF · 140.61 KB
Case nature
Subarea
41Cob/45/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., podnikajúci pod obchodným menom: Marta Štefancová, s miestom podnikania Nám.arm.gen.L.Svobodu 2652/9, 085 01 Bardejov, IČO: 44 605 137, právne zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti odporcovi: 123Kurier, s. r. o., so sídlom Vojtaššákova 616, 027 44 Tvrdošín, IČO: 46 598 863, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 56Cb/104/2023-349 zo dňa 20. decembra 2023 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 56Cb/104/2023-349 zo dňa 20. decembra 2023 v odvolaním napadnutej časti I., II. a IV. výrokovej vety potvrdzuje.
II. Odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 56Cb/104/2023-349 zo dňa 20. decembra 2023 proti odvolaním napadnutej II. a III. výrokovej vete odmieta.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte č. účtu v tvare IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. do výšky 207.445,74 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny 207.445,74 Eur, ktorá vznikla titulom nároku navrhovateľa na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa, druhou výrokovou vetou vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.11.2023 doručený Okresnému súdu Žilina dňa 24.11.2023 doplnený podaním zo dňa 30.11.2023 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.12.2023 zamietol, treťou výrokovou vetou uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia žalobu proti odporcovi na zaplatenie istiny vo výške 207.445,74 Eur a štvrtou výrokovou vetou žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2023 a doplneným písomným podaním doručeným súdu dňa 04.12.2023 sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa (veriteľa) na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu (dlžníka) vedených na podnikateľskom účte, č. účtu v tvare IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., do výšky 207.445,74 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi vo výške istiny 207.445,74 Eur, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa. Navrhovateľ sa rovnako domáhal zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte, č. účtu v tvare IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., do výšky 207.445,74 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny 207.445,74 Eur, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa.
3. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vplýva, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že hlavným predmetom jeho činnosti je predaj pneumatík online. Navrhovateľ sa rozhodol pre doručenie tovaru zákazníkom kuriérskou službou uzavrieť zmluvu s odporcom. Odporca tak od 28.07.2022 na zmluvnom základe vykonával pre navrhovateľa dopravu zásielok, v rámci ktorej aj inkasoval peňažné prostriedky od koncových zákazníkov, ktoré následne poukazoval na účet navrhovateľa a navrhovateľ za prepravné služby uhrádzal odporcovi dohodnutú odmenu. Spočiatku prebiehalo plnenie zmluvných povinností riadnym spôsobom, a teda odporca preberal a doručoval zásielky zákazníkom navrhovateľa a zasielal úhrady z prijatých plnení - dobierok a navrhovateľ uhrádzal odporcovi odmenu za jeho služby na základe fakturácie. Odporca od začiatku mesiaca november 2023 prestal uhrádzať prijaté platby, a hoci úhrady od konečných zákazníkov cestou kuriérov vybral, tieto si ponechával a na dopyty navrhovateľa nijako nereagoval. Odporca dlhuje navrhovateľovi na vybratých úhradách sumu 207.445,74 Eur a prevzal zásielky v hodnote niekoľko desaťtisíc Eur, ktoré sú na ceste ku konečným zákazníkom. Navrhovateľ poukázal na krach odštepného závodu odporcu v Českej republike a rovnako na ekonomické problémy odporcu. Odporca zverejnil na svojom webovom sídle oficiálne stanovisko, ktoré potvrdzuje vážne problémy, a z ktorého je zrejmé, že prerušil svoju činnosť. Platby vybraté odporcom u zákazníkov nie sú jeho majetkom, a tieto neoprávnene zadržuje, v dôsledku čoho je navrhovateľ v existenčnom ohrození svojho podnikania, nakoľko musí vyplatiť takmer štvrť milióna za tovar svojim dodávateľom, pričom sú mu zo strany odporcu zadržiavané úhrady. Navrhovateľ nemá vedomosť o majetku odporcu, má však vedomosť, že tento disponuje bankovými účtami, ktoré vyplývajú z fakturácie odporcu, ako aj z ním poukazovaných platieb. Navrhovateľ nemá vedomosť o výške prostriedkov na jednotlivých účtoch, avšak žiaden iný konkrétny majetok, ktorý by bol spôsobilý k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľovi nie je známy. Keďže nie je možné zistiť výšku prostriedkov na daných účtoch, navrhovateľ sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia k obom účtom.
4. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ustanovenie § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), § 344, § 324, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ako aj § 151d zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), pričom dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Považoval za osvedčené, že navrhovateľom označené účty patria odporcovi, odporca s nimi disponuje za účelom prijímania platieb (z faktúr odporcu na č. l. 288 až 289 spisu, ako aj na č. l. 111 a 112). Súd prvej inštancie tiež uviedol, že je predpoklad, že na predmetných účtoch sú v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia peňažné prostriedky, a zároveň možno predpokladať, že na uvedené účty budú pripísané v budúcnosti aj ďalšie peňažné prostriedky. Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z potvrdenia o prevzatí balíkov na doručenie kuriérmi odporcu, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu spolu s exportom elektrického systému sledovania zásielok, stavu doručenia a úhrad, z ktorých je zrejmé, že platby za doručený tovar boli realizované bezhotovostne a z faktúr za poskytnuté kuriérske služby, z ktorých je zrejmé, že na uvedené účty odporca prijímal platby za poskytnuté kuriérske služby. Súd prvej inštancie konštatoval, že z doručeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je preukázaný spôsobilý predmet záložného práva, navrhovateľ skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a zároveň aj obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie.
5. Súd prvej inštancie mal osvedčenú existenciu zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom, na základe ktorého odporca vykonával pre navrhovateľa dopravu zásielok, v rámci ktorej aj inkasoval peňažné prostriedky od koncových zákazníkov, ktoré následne poukazoval na účet navrhovateľa a navrhovateľ za prepravné služby uhrádzal odporcovi dohodnutú odmenu, a to z exportu zásielok, stavu doručenia a úhrad (č. l. 13 až 21, č. l. 43 až 110, č. l. 295 až 343 súdneho spisu), z faktúr vystavených odporcom za služby poskytované navrhovateľovi (č. l. 111, 112 a č. l. 288, 289 súdneho
spisu), ako aj z potvrdení o prevzatí balíkov na doručenie (č. l. 32 až 42 a č. l. 267 až 285 súdneho spisu). Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že odporca pre navrhovateľa doručoval zásielky, pričom bol povinný vyinkasované peňažné prostriedky od zákazníkov navrhovateľa poukázať navrhovateľovi, čo však neurobil, pričom podľa dokladov na č. l. 267 až 285 súdneho spisu bola výška pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 207.445,74 Eur.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ osvedčil, že odporca v podstate prerušil svoju podnikateľskú činnosť, ktorá je zdrojom jeho príjmu. Samotný odporca zverejnil informáciu, že od 23.11.2023 operatívne uzavrel všetky depá, dočasne pozastavil aj prijímanie, resp. odsúhlasovanie akýchkoľvek nových objednávok, čím sám potvrdil prerušenie podnikateľskej činnosti, zároveň uviedol, že jeho subdodávatelia (kuriéri) si masívne prisvojovali finančné prostriedky inkasované z dobierok od adresátov tovarov. Súd prvej inštancie mal teda osvedčené, že hoci sa odporca úmyselne nezbavuje svojho majetku, tým, že v podstate prerušil svoju podnikateľskú činnosť, jeho konaním, ako aj samotným správaním subdodávateľov odporcu (kuriérov), ktorí si ponechali platby z dobierok, dochádza k reálnemu zmenšeniu majetku odporcu, ktoré odôvodňuje vznik obavy z ohrozenia exekúcie, t. j. v danom prípade ide o také konanie odporcu a jeho subdodávateľov (kuriérov), ktoré podstatnou mierou výrazne nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie zato, že navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil, že v dôsledku objektívnych skutočností na strane odporcu dochádza k zmenšeniu jeho majetku natoľko, aby nepostačoval na úhradu ním (hoc i v budúcnosti) uplatňovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie považoval nepriaznivú ekonomickú situáciu odporcu za dostatočne osvedčenú a uzavrel, že bola jednak osvedčená existencia splatnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, ako aj skutočnosť, že exekúcia tejto pohľadávky môže byť v dôsledku skutočností, ktoré nastali u odporcu, ohrozená.
7. Pokiaľ ide o primeranosť zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia tak, ako ho navrhuje navrhovateľ by došlo k zásahu do vlastníckych práv odporcu, resp. do jeho majetku v znásobenej miere, nakoľko navrhovateľ v návrhu žiada zriadiť záložné právo na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na dvoch podnikateľských účtoch odporcu, na každom do výšky 207.445,74 Eur (zabezpečenie spolu teda do výšky 414.891,48 Eur), čo nie je v súlade so zásadou proporcionality, nakoľko osvedčená pohľadávka navrhovateľa predstavuje polovicu uvedenej sumy. Zdôraznil, že zabezpečovacie opatrenie má postihovať majetkovú sféru povinného - odporcu do výšky vymáhaného nároku, zároveň musí byť zachovaný pomer medzi vymáhaným nárokom navrhovateľa a zásahom do subjektívnych práv odporcu, čo by v tomto prípade nebolo dodržané a nastal by tu hrubý nepomer. Súd prvej inštancie preto zriadil záložné právo len na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na jednom účte odporcu, a to na prvom účte odporcu, na ktorý mali byť podľa predložených dôkazov, faktúr vystavených odporcom (č. l. 288 a 289 súdneho spisu) realizované platby navrhovateľa za poskytnuté kuriérske služby.
8. Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo možné vyhovieť len čiastočne, preto návrhu vyhovel v časti tak, ako to vyplýva z prvej výrokovej vety napadnutého rozhodnutia. Keďže zriadením záložného práva na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených aj na druhom účte odporcu v rozsahu celej uplatňovanej pohľadávky by bol zásah do práv odporcu neprimeraný voči navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a došlo by tak k hrubému nepomeru, súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol.
9. Pretože navrhovateľ podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej a súd prvej inštancie rozhodol o zabezpečovacom opatrení pred začatím súdneho sporu, zároveň uložil navrhovateľovi, aby proti odporcovi podal žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy 207.445,74 Eur, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok nepriznal, pretože navrhovateľ ako aj odporca mali úspech vo veci len čiastočný.
10. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, prizná odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania a zároveň, aby mu odvolací súd priznal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Odporca v odvolaní uviedol, že záložné právo na pohľadávku žalovaného voči banke nie je možné zriadiť. Poukázal na ustanovenie § 151d OZ, v zmysle ktorého predmetom záložného práva môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Predmetom záložného práva teda nemôže byť právo, ktorého prevod, resp. postúpenie vylučuje Občiansky zákonník alebo iný zákon. Z právneho vzťahu s bankou vyplýva, že pohľadávky z účtov sú nepostúpiteľné, a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva. Existuje dohoda medzi bankou a klientom o nepostúpiteľnosti pohľadávok z účtu, a to z hľadiska výkladu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ, ktoré slúži na ochranu záložného veriteľa. Obsahom tejto dohody je zákaz postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ. Možno tvrdiť, že zabezpečovacie opatrenie je v tomto smere neplatné, resp. sa na takéto pohľadávky voči banke nevzťahuje, lebo pohľadávka voči banke je neprevoditeľná, a teda nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Pretože odporca nedisponuje úplným znením zmluvnej dokumentácie a aktuálnymi obchodnými podmienkami s bankou navrhol, aby odvolací súd vyžiadal od banky, v ktorej je účet odporcu vedený, zmluvné podmienky k tomuto účtu, ako aj stanovisko predmetnej banky k neprevoditeľnosti pohľadávky odporcu ako klienta voči banke.
12. V podanom odvolaní odporca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, a teda aj samotný tvrdený nárok navrhovateľa, pričom poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Medzi stranami sporu však ide o zmluvný vzťah, ktorý má charakter zasielateľskej služby a nie kuriérskej služby. Navrhovateľ je viazaný všeobecnými obchodnými podmienkami odporcu, ktorých znenie a záväznosť navrhovateľ vždy potvrdzuje elektronicky pri každom jednom zadaní objednávky na zasielateľské služby. Vo Všeobecných podmienkach odporcu ods. 15 a 16 písm. e) je uvedené, že preprava zásielok je možná aj na dobierku. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že v prípade výberu a odovzdania dobierok/dobieročného spôsobom podľa ods. 46 a 47 Všeobecných obchodných podmienok nejde o peňažný nárok ako taký, ale výhradne a výlučne o poskytnutie služby zo strany odporcu. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa podľa ods. 54 a 55 Všeobecných obchodných podmienok subsumuje pod § 601 zákona č. 513/1991 zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), t. j. riadi sa ustanoveniami o zasielateľskej zmluve. Odporca preto vo vzťahu k dobierkam a dobieročnému ako k hnuteľným veciam, nie ako k pohľadávke, môže vystupovať len z právnej pozície detentora. Odporca je povinný vo svojom mene avšak na účet navrhovateľa niečo vykonať, a tento výkon spočíva vo vybratí a odovzdaní druhovo určených hnuteľných vecí - dobieročného, a preto sa vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa nejedná o pohľadávku v právnom ani v účtovnom slova zmysle, ale o poskytnutie služby v podobe konania zákonom stanoveným a zmluvne dohodnutým spôsobom. Podľa názoru odporcu ide o plnenie iného ako peňažného charakteru, a to poskytnutie zasielateľskej služby v mene odporcu ale na účet navrhovateľa, resp. jej časti v podobe vybratia a odovzdania dobierky, ktorá je však nerozlučne spojená a naviazaná na službu samotného faktického doručenia zásielky a nemožno oddeľovať a izolovane posudzovať len jednu časť tejto služby, od druhej časti a tvrdiť, že sa tak jedná len o peňažný nárok/pohľadávku. Podľa názoru odporcu tu teda nie je splnená podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky. Dobieročným odporca nedisponuje z dôvodu, že dobierky boli hromadne odcudzené dopravcami po ich prevzatí od adresátov zásielok, a teda sa k odporcovi ani nedostali do jeho faktickej moci. Z uvedeného dôvodu, aj bez ohľadu na to, že navrhovateľ nie je v priamom zmluvnom vzťahu s dopravcami, odporca zatiaľ nie je objektívne schopný splniť svoju zmluvnú povinnosť a poskytnúť zasielateľskú službu v celosti, t. j. doručiť zásielku, vybrať a odovzdať konkrétne dobierky, a to práve z dôvodov, za ktoré nezodpovedá, pretože nebolo možné rozumne predpokladať, že nastane nežiadúci stav na základe protizákonného konania dopravcov odporcu. Banka odporcu zároveň zablokovala obidva v návrhu spomínané účty, a tým odporcovi objektívne znemožnila nakladať s prostriedkami na účtoch. Zdôraznil, že k neposkytnutiu služby navrhovateľovi riadne a včas (keďže dobierky nemá vo svojej faktickej moci) došlo hromadnou činnosťou a protiprávnym konaním zmluvných dopravcov a postojom banky, pričom v súčasnosti boli z jeho strany všetkým dopravcom zaslané predžalobné výzvy na vrátenie dobierok, ako aj hromadné trestné oznámenie za odcudzenie dobierok.
13. Odporca k svojej majetkovej situácii uviedol, že pozastavil svoju činnosť nie z dôvodu, že plánoval prísť o zdroj príjmu, ale z dôvodu, aby nedošlo ku škodám, hlavne na majetku obchodných partnerov, ako aj v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škôd. Pozastavením činnosti odporcu nedošlo k zmenšeniu majetku, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, odporca prišiel len o budúci zisk. V súčasnosti si odporca uplatňuje voči zodpovedným dopravcom aj nárok na zaplatenie dohodnutých zmluvných pokút a disponuje pohľadávkami v celkovej výške približne 7.000.000,- Eur. Odporca nemieni svoju činnosť a pôsobenie na trhu, napriek nekalým snahám konkurencie, ukončiť.
14. V podanom odvolaní odporca ďalej namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie je formálne, arbitrárne a bez riadneho odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd pri rozhodovaní vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie smerodajné a z akého dôvodu sa súd inými dôležitými skutočnosťami vôbec nezaoberal. Uviedol, že články z médií predložené navrhovateľom nemôžu byť považované za dôkaz v konaní, pretože média prezentujú verejnosti len „senzáciu“ výlučne v snahe zvýšiť sledovanosť a nie fakty, pričom to robia na úkor pravdy, ktorú ani len nemajú záujem hľadať a zisťovať.
15. Odporca s podaným odvolaním predložil listinné dôkazy označené ako oznámenie okamžitej splatnosti Zmluvy o kontokorentnom úvere, Všeobecné obchodné podmienky odporcu ako prevádzkovateľa služieb a internetového obchodu 123Kuriér. sk, vzor Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci, oznámenia a predžalobné výzvy adresované jednotlivým dopravcom a zápisnicu o trestnom oznámení.
16. Proti výroku II. a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že „blokovanie“ jedného účtu je na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa postačujúce. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na súdnu prax, ktorá zaujala stanovisko, že primeraným, teda proporcionálnym je zriadenie záložného práva do dvojnásobku hodnoty istiny pohľadávky s príslušenstvom s tým, že s výkonom záložného práva sú spojené nemalé náklady a rovnako narastá aj príslušenstvo pohľadávky. Keďže súd ani žalobca nedisponujú informáciou o stave účtov odporcu, mal za to, že aj z toho dôvodu bolo namieste navrhnúť zabezpečenie dvoch účtov, čo zodpovedá aj východiskám praxe o dvojnásobnej hodnote zálohu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
17. Keďže súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia druhovou výrokovou vetou sčasti zamietol, odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP umožnil odporcovi, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k odvolaniu navrhovateľa, ako aj k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Odporca v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.03.2024, uviedol, že podanie navrhovateľa nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti odvolania v zmysle ustanovenia § 363 CSP a nasl., pretože navrhovateľ sa len stroho vyjadril, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a odvolal sa na súdnu prax, ktorú však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ riadnym spôsobom neodôvodnil naplnenie ním deklarovaného odvolacieho dôvodu v zmysle zákona. Odporca uviedol, že k nesprávnemu právnemu posúdenie veci dochádza v momente, ak súd a) neaplikuje príslušnú právnu normu, b) aplikuje nesprávnu normu, c) obsah správnej právnej normy nesprávne aplikuje, d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikuje. Podľa odporcu z odvolania navrhovateľa tieto skutočnosti v žiadnom prípade nevyplývajú a nie sú ani len z jeho strany deklarované. Mal za to, že z dôvodu nedostatku náležitostí podania navrhovateľa je namieste aplikovať postup podľa § 373 ods. 1 CSP. Odporca zároveň uviedol, že k tvrdenej súdnej praxi zaistiť nárok do dvojnásobku istiny pohľadávky s príslušenstvom navrhovateľ nepredložil žiadnu relevantnú judikatúru ani bližšie nepoukázal na prípadné konkrétne rozhodnutia súdov, z ktorých vychádzal. Uviedol, že všeobecne platí, že v prípade zabezpečovacích opatrení zásah do majetkových pomerov dlžníka musí byť primeraný výške pohľadávky, na ktorej zabezpečenie súd zriaďuje záložné právo. Zabezpečenie majetku nesmie byť v zjavnom nepomere k uplatňovanej pohľadávke. Zabezpečovacie opatrenie musí byť v súlade s princípom proporcionality. Mal tiež zato, že pokiaľ zo strany navrhovateľa nie je ani len podaná žaloba, je neprimerané, aby došlo k zabezpečeniu majetku v rozsahu požadovanom
navrhovateľom, a tým aj k významnému ovplyvneniu podnikateľskej činnosti odporcu. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietol.
19. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu ani k jeho písomnému vyjadreniu zo dňa 18.03.2024 nevyjadril.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa a odvolanie odporcu nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v časti odvolaním napadnutej I., II. a IV. výrokovej vety potvrdil a podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 359 CSP v časti odporcom podaným odvolaním napadnutej II. a III. výrokovej vety odmietol, pretože odvolanie bolo v tejto časti podané neoprávnenou osobou.
21. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
23. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
24. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
25. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
29. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
30. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
31. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
32. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia, je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho zriadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aj keď zriadením zabezpečovacieho opatrenia dochádza dočasne k obmedzeniu práv odporcu, je mu ako strane budúceho súdneho sporu zaručené právo na konečnú, definitívnu ochranu poskytnutú súdom rozhodnutím vo veci samej. Bez významu nie je ani skutočnosť, že ochranu odporcu poskytuje Civilný sporový poriadok aj možnosťou navrhnúť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenia zákonných podmienok.
33. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
34. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré by v prípade plurality záložných práv malo garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
35. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
36. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pred zriadením zabezpečovacieho opatrenia skúmal, či je daná existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a či navrhovateľ v návrhu tvrdené skutočnosti osvedčil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyhodnotil aj skutočnosť, či navrhovateľ riadne odôvodnil obavu z ohrozenia exekúcie a či zriadením záložného práva objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Rovnako sa súd prvej inštancie zaoberal aj hodnotením, či navrhovaným zabezpečovacím opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a či právne účinky zabezpečovacieho opatrenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah nebudú obmedzovať.
37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím založil dočasnú úpravu práv a povinnosti strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Pred zriadením zabezpečovacieho opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú inak potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci. Súd môže rozhodnúť o návrhu aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka rýchlosti prevláda nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní mal súd vykonávať dokazovanie. Pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia, ktorú súd prvej inštancie nepochybne zohľadnil v čase svojho rozhodnutia a dostatočne vyargumentoval.
38. Odporca v podanom odvolaní namietal, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve, preto predmetom sporu nie je peňažná pohľadávka. Uvedené má podľa odporcu vyplývať zo znenia jeho všeobecných obchodných podmienok.
Odporca tvrdil, že navrhovateľovi mal odovzdať dobieročné ako druhovo určené hnuteľné veci, ktorými však nedisponuje, keďže dobierky mu neboli kuriérmi odovzdané. Zároveň nepoprel existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a rovnako nepoprel, že zásielky boli konečným zákazníkom navrhovateľa doručené, pričom odporca úhrady dobierok od novembra 2023 navrhovateľovi nepoukázal. Sám odporca potvrdil, že navrhovateľ nie je v priamom zmluvnom vzťahu s dopravcami, ktorí prijaté dobierky od zákazníkov vybrali. Odvolací súd konštatuje, že pohľadávkou je takzvané právo na plnenie, ktoré patrí osobe oprávnenej voči osobe povinnej zo záväzkového vzťahu. V tomto konkrétnom prípade uvedenému zodpovedá tvrdené právo navrhovateľa na úhradu istiny vo výške 207.445,74 Eur titulom jeho nároku na zaplatenie úhrad prijatých dopravcami odporcu od koncových zákazníkov navrhovateľa. Odporca pripustil, že nie je objektívne schopný splniť svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi, pretože neželaný stav nastal v dôsledku konania dopravcov, ktorí pre odporcu zabezpečujú doručovanie zásielok, pričom nerozporoval ani navrhovateľom tvrdenú výšku vybratých úhrad, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby majú charakter peňažnej pohľadávky.
39. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu podrobne sa zaoberať tvrdeniami odporcu, ktorými sa snaží spochybniť pohľadávku uplatnenú navrhovateľom, pretože tieto tvrdenia budú predmetom dokazovania vo veci samej. Dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa nie je potrebné pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia dokázať, stačí ho len osvedčiť. V prejednávanej veci navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil všetky relevantné okolnosti, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť jeho návrhu na zriadenie záložného práva na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, pretože existuje obava, že exekúcia bude ohrozená v dôsledku aktuálnej nepriaznivej ekonomickej kondícii odporcu. Hoci odporca vo svojom odvolaní tvrdil, že samotným pozastavením jeho činnosti k reálnemu zmenšeniu majetku odporcu nedošlo, dostatočne však nevyvrátil ani tvrdenie navrhovateľa, že disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné tvrdenú pohľadávku navrhovateľa v budúcnosti uhradiť. Odvolací súd po preskúmaní odvolania odporcu dospel k záveru, že odporca žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie týkajúcej sa tvrdenej pohľadávky navrhovateľa a v súvislosti s týmto zákonným predpokladom dostatočným spôsobom nepresvedčil odvolací súd o svojej aktuálnej majetkovej situácii.
40. V súvislosti s námietkou odporcu, že záložné právo na pohľadávku odporcu voči banke nie je možné zriadiť, pretože z jeho právneho vzťahu s bankou vyplýva, že pohľadávky z účtov nie sú prevoditeľné, a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva, odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka je bez právneho významu. K argumentu o nespôsobilosti zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu odporcu vedeného v banke odvolací súd uvádza, že predmetom záložného práva podľa ustanovení § 151a až § 151me OZ môže byť aj pohľadávka voči subjektu, u ktorého má dlžník zriadený účet, inú formu vkladu (okrem cenných papierov) alebo od ktorého získal úver. Pokiaľ odporca odvolaciemu súdu navrhol, aby súd požiadal banku o zmluvnú dokumentáciu k účtu odporcu, ako aj o stanovisko banky k existencii dohody medzi ním a bankou o neprevoditeľnosti pohľadávky odporcu ako klienta voči banke, odvolací súd zastáva názor, že odporca, ktorý je klientom banky, má objektívne možnosť kedykoľvek banku požiadať o predloženie zmluvnej dokumentácie, prípadne o vydanie akéhokoľvek potvrdenia, ktoré následne môže predložiť súdu v rámci svojej procesnej obrany. Odvolací súd nemá zákonnú povinnosť reparovať procesnú pasivitu odporcu formou zaobstarania dôkazov v prospech jeho skutkových tvrdení. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v podanom odvolaní odporca neuviedol skutkové tvrdenia, právnu argumentáciu a hodnoverne neosvedčil skutkový stav v rozsahu, ktorý by bol spôsobilý spochybniť dôvodnosť zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na bankovom účte.
41. K odvolacej námietke odporcu spočívajúcej v tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje dostatočne jasné, určité a presvedčivé zákonné odôvodnenie, odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a argumenty navrhovateľa, predložené dôkazy a ako vec právne posúdil. Rovnako v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie zrozumiteľne objasnil základné dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
42. Odvolací súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by odporca ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
43. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte (č. účtu v tvare IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) do výšky 207.445,74 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. Navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj nebezpečenstvo bezprostrednej reálnej obavy, že exekúcia by v prípade vymáhania jeho pohľadávky mohla byť ohrozená, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti I. výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
44. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, ktorý nesúhlasil so zriadením záložného práva na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených len na jednom účte odporcu a poukazujúc na súdnu prax za primerané považoval zriadenie záložného práva do výšky dvojnásobku hodnoty istiny pohľadávky s príslušenstvom, odvolací súd uvádza, že jedným zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako ich správne definoval aj súd prvej inštancie, je aj primeranosť, t. j. proporcionalita navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorej uspokojenie má byť zabezpečené zriadením záložného práva na základe súdneho rozhodnutia.
45. Proporcionalita znamená vyváženie práv a povinností strán sporu, t. j. posúdenie, či účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pri posudzovaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov sporových strán, pričom musí starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Súd je povinný skúmať, či požadované zabezpečovacie opatrenie svojim rozsahom a účinkami pri zásahu do právneho postavenia povinnej osoby nebude neprimerané vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky. Uvedenú proporcionalitu je súd povinný skúmať za každých skutkových okolností. Odvolací súdu preto zastáva názor, že pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné dodržanie princípu proporcionality rešpektovať. Jeho uložením nie je možné neprimerane, nad rámec zámeru sledovaného návrhom, zasiahnuť do práv a povinností sporových strán, pretože zabezpečovacie opatrenie je vydané iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez vykonania dokazovania vo veci samej.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že zriadenie záložného práva do výšky až dvojnásobku hodnoty istiny pohľadávky s príslušenstvom je v danom prípade primerané. Naopak, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tvrdenú výšku pohľadávky navrhovateľa, ktorá predstavuje sumu 207.445,74 Eur, by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom rozsahu zriadením záložného práva na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na každom z dvoch podnikateľských účtov odporcu do výšky 207.445,74 Eur, t. j. spolu vo výške 414.891,48 Eur, vznikol výrazný nepomer medzi zabezpečovacím opatrením chránenými právami navrhovateľa a nariadeným zabezpečovacím opatrením obmedzenými právami odporcu. Pokiaľ odporca v rámci svojho odvolania odkazoval na súdnu prax, ktorá za primerané považuje zriadenie záložného práva do výšky dvojnásobku istiny zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom, je v tomto kontexte nutné dať za pravdu odporcovi, že navrhovateľ k predmetnej argumentácii nepredložil žiadnu relevantnú judikatúru a žiadne konkrétne súdne rozhodnutie v súvislosti so svojou argumentáciou v odvolaní ani neoznačil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu len na
jednom podnikateľskom účte odporcu je primerané zámeru sledovanému návrhom, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti II. výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
47. Navrhovateľ a odporca napadli odvolaním aj IV. výrokovú vetu predmetného rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov nepriznal. Odvolací sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania s tým, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov aplikoval zásadu pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu v konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v ďalšej odvolaním napadnutej časti, čo do IV. výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
48. Podaným odvolaním odporca napadol aj II. a III. výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšku zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. a III. výrokovej vety nie je rozhodnutím v neprospech odporcu, pretože zamieta návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sčasti a ukladá povinnosť podať žalobu vo veci samej iba navrhovateľovi, preto odporca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania aj voči týmto výrokovým vetám rozhodnutia. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie odporcu voči II. a III. výrokovej vete uznesenia podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepriznal, nakoľko tak navrhovateľ, ako aj odporca mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný.
52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).