Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoCsp-58-2020.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/58/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu J. Y. G., G., so sídlom C. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX G., 2. K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.935,27 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Csp/168/2019-184 zo dňa 19. februára 2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.935,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 215,03 eur od 21. 6. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 7. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 8. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 9. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 10. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 11. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 12. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 1. 2017 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21. 2. 2017 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu G. G. ako veriteľ poskytol žalovaným, vtedy ešte manželom, spoločne a nerozdielne úver podľa F. o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 480.000,- Sk, t.j. 15.933,08 Eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver spolu s dohodnutými úrokmi 120- timi pravidelnými mesačnými splátkami od 20.03.2007 do 20.02.2017 vo výške 6.470,- Sk, t.j. 214,76 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,20% ročne. Zo zmluvy, tvrdení strán konania a z výpisov z účtov je zrejmé, že žalovaní jednorazovo čerpali tento úver vo výške 15.933,08 Eur v deň uzavretia zmluvy. Z výpisu z účtov, z tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalovaní zaplatili na úver sumu 27.054,96 Eur v termínoch a výškach uvedených vo výpisoch z účtu a vo vyjadreniach žalobcu, pričom na istinu bola započítaná suma vo výške 14.253,21 Eur, na poplatky suma vo výške 2.545,01 Eur, na riadny úrok suma vo výške 10.170,67 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 86,07 Eur. Istina tak predstavuje čerpanie úveru mínus úhrady žalovaného započítané na istinu, t. j. úver 15.933,08 Eur mínus 14.253,21 Eur, ostáva 1.679,87 Eur na istine. Strany nerozporovali uzavretie tejto zmluvy, ani výšku poskytnutého úveru, ani výšku vráteného úveru zo strany žalovaných.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca preukázal právny titul, preukázal svoje tvrdenia, uniesol povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nie je pochýb, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ - banka s licenciou, a na druhej strane spotrebitelia - nepodnikatelia, a z tohto dôvodu na tento spotrebiteľský právny vzťah je potrebné použiť právne normy spotrebiteľského práva a to predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl., vrátane o neprijateľných zmluvných podmienkach a ďalšie ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade súd prvej inštancie zistil, že zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ako to vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a z toho dôvodu ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca má ako veriteľ nárok na zaplatenie celej sumy a veriteľ bol v súlade so zmluvou a VOP oprávnený účtovať platby zo strany žalovaných na jednotlivé položky tak, ako boli uvedené vyššie. Súd prvej inštancie nezistil porušenie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva má dobu trvania, dobu začatia splátok, skončenia splátok, RPMN, úrok je obvyklý, pričom sa jedná o veriteľa banku a sú splnené aj ostatné náležitosti. Zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ide o štandardnú bankovú úverovú zmluvu. Žalovaní svoje tvrdenia nepreukázali a neuniesli dôkaznú povinnosť. Z týchto dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Úver brali žalovaní, v tej dobe ešte ako manželia, a boli teda zaviazaní spoločne a išlo teda o solidárnych dlžníkov a o solidárny dlh.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1. V podanom odvolaní uviedol tabuľkový prehľad úhrad od 01.06.2016 do 20.02.2017 preukazujúci zaplatenie posledných 9 splátok predmetného úveru. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že formou mesačných splátok zaplatil nad rámec predmetného úveru sumu 693,90 Eur. Uviedol, že mesačne uhrádzal dohodnutú anuitnú mesačnú splátku v dobrej viere, že spláca dohodnutú istinu a spláca úroky. Ďalej poukázal na to, že na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, taktiež zákon č. 258/2001 Z. z. a poukázal aj na znenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že až z vyhotoveného písomného rozsudku zo dňa 19.02.2020 sa dozvedel o existencii vyjadrenia žalobcu ku kvázi účtovaniu úveru. Poprel skutočnosť uvedenú v rozhodnutí, že sa oboznámil s týmto vyjadrením, tak ako to uvádza súd prvej inštancie, lebo o skutočnosti, že žalobca si zaúčtoval na poplatky sumu vo výške 2.545,01 Eur sa dozvedel až z písomného rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie ho nesprávnym procesným postupom ukrátil na jeho právach v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že mu bolo vyjadrenie žalobcu zasielané, avšak musel vedieť, že mu doručené nebolo. O uvedenej skutočnosti sa nedozvedel ani na pojednávaní, ale až z vyhotoveného písomného rozsudku. Namietal, že poplatky účtované žalobcom vo výške 2.545,01 Eur sú absolútne neprípustné, keďže zo zmluvy vyplývajú iba poplatky, ktoré v tabuľkovom prehľade uviedol v podanom odvolaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nešpecifikuje opodstatnenosť účtovania týchto poplatkov. Všeobecné zmluvné podmienky nie sú aktom, ktorý by ho zaväzoval ako spotrebiteľa s tým, že s týmito Všeobecnými zmluvnými podmienkami sa nikdy nezoznámil a ani ich nepodpísal tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. V tomto smere preto poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Poukázal na to, že žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiaden právny titul, žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by oprávňovala účtovať poplatky, ktoré mali oporu v predmetnej zmluve, okrem vyčíslenia a priloženia Všeobecných podmienok poskytovateľa úveru. Ďalej uviedol, že banke zaplatil v pravidelných mesačných splátkach 27.054,96 Eur. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal o aké poplatky sa jedná a v akej výške. Tieto poplatky považoval za neprijateľné zmluvné podmienky. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval skutočnosť, kedy jednostranne zo strany banky dochádzalo k účtovaniu dohodnutej anuitnej splátky na iné poplatky. Na základe uvedeného mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rovnako mal za to, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti sú obsiahnuté v spise a konštatovanie, že neuniesol dôkaznú povinnosť je neprípustné. V závere poukázal na to, že súd prvej inštancie zaviazal aj jeho bývalú manželku aj napriek skutočností zistených z jej vyjadrenia, že súd nikdy manželku nepredvolala na pojednávanie, a to že súd vedie voči nej konanie ani nevedela. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, resp. aby zamietol žalobcov návrh ako neopodstatnený.
7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že v odvolaní žalovaného neboli uvedené skutočnosti a ani preukázané dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie predmetnej pohľadávky. V zmysle čl. II. bodu 2 zmluvy žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vo svojom vyjadrení uviedol ďalej aj prehľad účtovania poplatkov, pričom uviedol, že z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 2.545,01 Eur, a tak na poplatkoch zostala neuhradená suma vo výške 24,- Eur. K poplatkom za upomienky uviedol, že ide o sankčné poplatky spojené primárne s donucovacím zámerom. Žalovaný si bol pri uzatváraní zmluvy vedomý výšky sankčných poplatkov, pričom tieto spĺňajú donucovaciu funkciu a psychologicky vplývajú na žalovaného. Pokiaľ ide o povahu poplatkov, tak všetky poplatky a náklady, či iné zložky ceny súvisiace s úverom boli dohodnuté v príslušnej zmluve a jej súčastiach. Pritom treba brať na zreteľ aj to, že poplatky či iné zložky ceny úveru predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Ide jednoducho o cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko žalovaný neplnil v zmysle zmluvy riadne a včas a opakovane, dostal sa do omeškania so splácaním dohodnutých splátok, pôvodný veriteľ zaslal žalovanému upomienky a účtoval si za omeškanie poplatky v zmysle vyššie uvedeného.
8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná 2. Mala za to, že ako účastník konania bola ukrátená o svoje právo na spravodlivý proces v rámci civilného konania na súde prvej inštancie. Jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces je aj právo na osobnú účasť v konaní a právo navrhovať v rámci konania dôkazy. Práve na týchto právach bola z jej pohľadu ukrátená. Uviedla, že nikdy sa nestalo aby neprevzala poštovú zásielku alebo sa akýmkoľvek spôsobom vyhýbala akémukoľvek konaniu, a nie to ešte konaniu vedenom na súde. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby ju súd prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom informoval, respektíve predvolal ako účastníka konania v predmetnej veci. Nikdy sa nezúčastnila žiadneho konania, nikdy jej nebola súdom prvej inštancie daná možnosť vyjadriť sa ku konaniu, nikdy jej nebola daná možnosť navrhovať dôkazy, a do dnešnej doby jej nie je zrejmé, do akej miery ju zmluva o úvere zaväzuje, keďže jej banka žiadne peniaze neposkytla. Keďže súd prvej inštancie jej počas konania nedal žiadnu možnosť navrhovať dôkazy, bol porušený fundamentálny princíp civilného sporového konania, čiže kontradiktórnosť, výsledkom čoho súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, a vôbec ho nezaujímali jej tvrdenia ako protistrany, a aj tak priznal podľa neho neštandardne nárok žalobcovi. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.
9. K podanému odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril tak, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.
10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
12. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že žalovaní namietajú porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p.).
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, pretože žalovanej 2. nebolo doručované predvolanie na pojednávanie, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces.
15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to vo vzťahu k posúdeniu dohodnutia spôsobu započítavania úhrad žalovaného na poskytnutý úver.
16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, keďže súd prvej inštancie síce na predmetný prípad aplikoval správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.
17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
18. Primárnou odvolacou námietkou žalovanej 2. bola skutočnosť, že súdom prvej inštancie bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, keďže nebola predvolaná ak účastníčka konania a nebola jej daná možnosť navrhovať dôkazy a ani možnosť vyjadriť sa ku konaniu. Odvolací súd preto preskúmal obsah spisu a postup súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je plne dôvodné. Už z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca ako pasívne vecne legitimovaných označil oboch žalovaných, voči ktorým sa dožadoval aj vydania platobného rozkazu. Upomínací súd vyhovel návrhu žalobcu a vydal platobný rozkaz, ktorým boli zaviazaní obaja žalovaní na plnenie voči žalobcovi spoločne a nerozdielne (č.l. 84). Uvedený platobný rozkaz bol doručovaný aj obom žalovaným, avšak žalovaný 1. v zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto platobnému rozkazu odpor v dôsledku čoho bola vec postúpená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vykonaní príslušných procesných úkonov bol následne vytýčený termín pojednávania na deň 19.02.2020 o 09:00 hod. (č.l. 142a). Z obsahu spisu vyplýva, že uvedené predvolanie na pojednávanie bolo doručované hybridne jednak právnemu zástupcovi žalobcu, a jednak aj žalovanému 1. (doručenky za č.l. 142). Doručenka, ktorou by bolo preukázané doručovanie predvolania na pojednávanie žalovanej 2. sa však v spise nenachádza. Z uvedeného tak možno prisvedčiť odvolaniu žalovanej 2. o porušení jej práva na spravodlivý súdny proces, keďže súd prvej inštancie nepostupoval správne a vôbec jej ako účastníčke konania nedoručoval predvolanie na pojednávanie, čím jej odňal možnosť osobne sa zúčastniť na pojednávaní, na ktorom mohla prípade uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Odvolací súd na tomto mieste dáva ešte do pozornosti, že žalovaný už v podanom odpore namietal spôsob účtovania splátok na jednotlivé položky úveru, avšak súd prvej inštancie len všeobecne zhodnotil, že okrem toho, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, spôsob účtovania platieb bol v súlade so zmluvou a VOP, bez toho, aby bližšie ozrejmil, prečo spôsob akým bolo započítanie splátok zakotvené v zmluve, resp. vo VOP bolo v súlade s právnymi predpismi, prípade prečo súd prvej inštancie nevzhliadol neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky.
20. K námietke žalovaného 1. o porušení jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu neoboznámenia sa s vyjadrením žalobcu o kvázi účtovaní úveru odvolací súd uvádza, že na základe zistených skutočností dospel k záveru, že v prípade žalovaného 1. nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v tomto smere. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie žalobcu o spôsobe účtovania splátok na predmetný úver bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 06.02.2020 (doručenka na č.l. 169), pričom v spise sa nachádzala len Informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu žalovanej 2. (za č.l. 172), z ktorej vyplýva, že uvedené vyjadrenie žalobcu bolo dňa 11.02.2020 zasielané hybridne žalovanej, avšak uvedená zásielka sa vrátila späť z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. V spise sa však už žiadna ďalšia informácia o doručovaní uvedeného vyjadrenia aj žalovanému 1. nenachádzala. Odvolací súd však po nahliadnutí do elektronického súdneho spisu (ďalej len „ESS“) zistil, že uvedené vyjadrenie žalobcu bolo doručované aj žalovanému 1., a to rovnako dňa 11.02.2020, pričom v prípade žalovaného 1. sa rovnako zásielka vrátila ako nedoručená z dôvodu, že nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote. Z uvedeného tak vyplýva, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.02.2020, v ktorom opisoval spôsob účtovania platieb žalovaných bolo doručované priamo aj žalovanému 1., a to na adresu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., t.j. adresu uvedenú v registri obyvateľov (keďže žalovaný 1. v konaní neuviedol inú adresu, na ktorú mu mali byť písomnosti doručované), tento si však zásielku neprevzal v odbernej lehote, preto v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. bolo možné deň vrátenia zásielky považovať za deň doručenia, a to aj v prípade, ak sa o tom žalovaný 1. ako adresát nedozvedel. Z uvedeného tak vyplýva, že námietka žalovaného 1. o porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalobcu o kvázi účtovaní úveru nebola dôvodná. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky dokumenty a listiny boli súčasťou nielen ESS, ale aj súdneho spisu v listinnej podobe.
21. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - dodržať procesný postup vo vzťahu k obom žalovaným a opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok zohľadňujúc vyjadrenia sporových strán v priebehu konania, s ktorými sa bude potrebné
v odôvodnení nového rozhodnutia aj náležite vysporiadať - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).