Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-45-2020.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcu: „Môj domov", zariadenie sociálnych služieb Topoľčany , IČO: 42 118 727, so sídlom P. O. Hviezdoslava 66,955 01 Topoľčany, proti žalovanému: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX A., občan SR, zastúpený opatrovníkom „CLEMENTIA", Zariadenie sociálnych služieb Kovarce, so sídlom SNP 11, 956 15 Kovarce , o zaplatenie 936,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2020, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatia sumy 936,40eur a náhrady trov konania. 1.1. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 43/2011 zo dňa 01.07.2011 bola žalobcom poskytovaná sociálna služba žalovanému. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný povinný odo dňa 04.07.2011, ktorý je dňom začatia poskytovania sociálnej služby podľa Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, pravidelne v mesačných splátkach hradiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu žalobcovi. Celkový dlh, ktorý vznikol žalobcovi voči žalovanému bol ku dňu 07.12.2020 vo výške 936,40 eur. So žalovaným bola na základe žiadosti o ukončenie poskytovania sociálnej služby zo dňa 10.10.2012 uzatvorená Dohoda o ukončení poskytovania sociálnej služby ku dňu 17.10.2012. Dlh voči žalovanému spočíva vo vyčíslení nezaplatených úhrad za poskytovanie sociálnej služby na základe Zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu č. 43/2011 zo dňa 01.07 .2011 v znení neskorších dodatkov, za obdobie od 01.07.2011 do 17.10.2012 vo výške 936,40 eur. 2. Vo veci bol dňa 22.02.2021 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s tým, že nastúpil do ZSS „Clementia“ dňa 18.10.2012 zo ZSS „Môj Domov“, Topoľčany. Ma dôchodok vo výške 396,60 eur. Z toho ma platiť úhradu za služby vo výške 360,23eur, ale platí 342,89 eur lebo nemá dostatočný príjem a musí mu zostať 25% životného minima vo výške 53,71 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému chýba na úhradu 17,34 eur v zariadení ZSS „Clementia mesačne. Dlh za služby v ZSS „Clementia „ ku dňu podaného odporu činil sumu 337,69 eur. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný nemá z čoho uhradiť dlh voči ZSS „Môj Domov“. 3. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. 4. Žalovaný sa na pojednávaní vzniesol námietku premlčania a vyjadril sa, že má pohľadávku i v zariadení ZSS „Clementia“ Kovarce, kde nastúpil dňa 18.10.2012. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
5.1. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.10.2013 č.k. 9Ps/1/2013-48 bol žalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony úplne a bol mu ustanovený opatrovník, „Clementia“ Zariadenie sociálnych služieb Kovarce. 5.2. Dňa 01.07.2011 uzatvoril žalobca ako poskytovateľ so žalovaným ako prijímateľom Zmluva o poskytovaní sociálnej služby č. 43/2011 uzatvorená v zmysle § 74 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) znení neskorších prepisov , v zmysle ktorej poskytoval žalobca žalovanému sociálnu službu v jeho zariadení, za ktorú v zmysle čl. IV bol 1. mal platiť žalovaný úhradu vo výške 244,19 eur mesačne od doby poskytovania sociálnej služby 28.06.2013. 5.3. Dodatkom č. 1 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby c. 43/2011 bola upravená výška úhrady na sumu 253,49 eur od 01.09.2011. Nezaplatená bola úhrada vo výške 253,49 eur. 5.4. Dodatkom č. 2 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby c. 43/2011 bola upravená výška úhrady na sumu 253,49 eur a platba za poskytovanú sociálnu službu s ohľadom na svoj príjem vo výške 24,53 € a to počínajúc dňom 20. 09. 2011. Nezaplatená bola úhrada vo výške 228,96 eur. 5.5. Dodatkom č. 3 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby c. 43/2011 bola upravená výška úhrady na sumu 253,49 eur a platba za poskytovanú sociálnu službu s ohľadom na svoj príjem vo výške 59,22 € a to počínajúc dňom 20. 10. 2011. Nezaplatená bola úhrada vo výške 194,27 eur. 5.6. Dodatkom č. 4 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby c. 43/2011 bola upravená výška úhrady na sumu 253,49 eur a platba za poskytovanú sociálnu službu s ohľadom na svoj príjem vo výške 115,02 € a to počínajúc dňom 20.01. 2012. Nezaplatená bola úhrada vo výške 138,47 eur. 5.7. Dodatkom č. 5 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby c. 43/2011 bola upravená výška úhrady na sumu 256,49 eur a platba za poskytovanú sociálnu službu s ohľadom na svoj príjem vo výške 114,07 € a to počínajúc dňom 15. 07. 2012. Nezaplatená bola úhrada vo výške 142,42eur. 5.8. Dodatkom č. 6 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby c. 43/2011 bola upravená výška úhrady na sumu 331,20 eur a platba za poskytovanú sociálnu službu s ohľadom na svoj príjem vo výške 288,58 € a to počínajúc dňom 01. 09. 2012. Nezaplatená bola úhrada vo výške 42,62eur. 5.9. Z výpisu úhrad za obdobie od 04.07.2011 do 17.10.2012 vyplynula výška pohľadávky žalobcu v sume 936,40 eur. 5.10. Žalovaný dňa 10.10.2012 požiadal o ukončenie poskytovania sociálnej služby ku dňu 17.10.2012. 5.11. Žalobca ukončil listom zo dňa 10.10.2012 poskytovanie sociálnej služby žalovanému v jeho zariadení ku dňu 17.10.2012 s tým, že Za obdobie od 04. 07. 2011 do 17. 10. 2012 , kedy za dobu umiestnenia v jeho zariadení a vzhľadom na príjem žalovaného bola platená čiastočná úhrada za poskytované sociálne služby, vznikol záväzok voči zariadeniu za poskytnuté sociálne služby v sume 1 176,30 eur. 5.12. Dňa 10.10.2012 podpísali strany v konaní Dohoda o ukončení poskytovania sociálnej služby k zmluve o poskytovaní sociálnej služby č. 43/2011 zo dňa 01. 07. 2011 5.13. Dňa 06.05.2016 zaslal žalobca žalovanému žiadosť o splatenie pohľadávky vo výške 936,40 eur do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. 5.14. Dňa 02.11.2020 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu pohľadávky, ktorú prevzal žalovaný dňa 16.11.2020. 6. Súd vec právne posúdil: 6.1. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok. (§ 488 Občianskeho zákonníka) 6.2. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. (§ 489 Občianskeho zákonníka) 6.3. Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. (§ 5l Občianskeho zákonníka) 6.4. Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy. (§ 74 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách), 6.5. V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č. 3, alebo b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov (§ 35 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z.,)
6.6. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. (čl. 11 ods. 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“)) 6.7. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (čl. 15 Základných princípov CSP) 6.8. Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. (§ 215 ods. 1,2 CSP) 6.9. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (§ 657) 6.10. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 6.11. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). 7. Na základe prevedeného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi za poskytnutú sociálnu službu, ktorú využíval v období od 01.07.2011 do 17.10.2012 v celkovej sume 936,40 eur. 8. Žalovaný namietol premlčanie nároku žalobcu. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinností. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo vecí samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zo. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009,2 Cdo 194/2011,3 Cdo 231/2009,3 Cdo 187/2013,7 Cdo 305/2014). 9. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. 10. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. 11. Strany sa nie vždy dohodnú na splatnosti záväzku. Okamih splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (viď § 101 Občianskeho zákonníka) a pre začiatok omeškania dlžníka (§517 Občianskeho zákonníka). Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. ( R 28/1984). V tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax [rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 25/2003, R 91/2004] zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie. Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. 12. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nakoľko išlo o pohľadávku za obdobie od 01.07.2011 do 17.10.2012, kedy došlo k ukončeniu poskytovania sociálnych služieb a žalobca mal vedomosť o pohľadávke ako i o jej výške, čo vyplýva i z dokladu o ukončení poskytovania sociálnej služby, v ktorom bol dlh vyčíslený a nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania, žalobca si mohol svoju pohľadávku uplatňovať v súdnom konaní. Žalobca zaslal žalovanému Žiadosť o splatenie pohľadávky zo dňa 06.05.2016, ktorú prevzal žalovaný dňa 10.05.2016, pohľadávka ani po doručení tejto žiadosti v lehote 3 rokov nebola vymáhaná.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.1, 2 CSP) 14. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalovaný mal v spore plný úspech a preto by mu v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanému preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, súd mu v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, na Krajský súd v Nitre. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).