Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: G. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. E. XXXX/XX, N., zast. splnomocneným zástupcom H. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. H. XX, N., adresa na doručovanie písomností: G. G., Q. E. XXXX/XX, N. proti žalovaným v 1. rade: HEVEA Slovakia, s.r.o., IČO: 36849499, so sídlom 17.novembra 1702/2, 911 01 Trenčín, v 2. rade: NOKUCHiKUSHi, s.r.o., IČO: 44868596, so sídlom Bystrická cesta 2761, 034 01 Ružomberok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 31.08.2020 domáhal, aby súd určil, že G. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. E. XXXX/XX, XXX XX N. je spoluvlastníkom parcely pod číslami: C-KN Č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 v k. ú. H., obec H., okres H. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele X/XX, C-KN Č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719 m2 v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele X/XX, C-KN Č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29.432 m2 v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele X/XX, C-KN Č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 725 mX v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele 2/30 a C-KN Č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11.476 m2 v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele 2/30. Žalobca sa taktiež domáhal, aby žalovaní nahradili žalobcovi trovy konania do troch dní. Dňa 22. mája 2019 žalobca zistil, že parcela E-KN č. XXXX, nachádzajúca sa v k. ú. Ružomberok, obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorú nadobudol dedením po rodičoch v konaní číslo lD 1374/84 s tým, že z pôvodnej výmery 2.539 m2 má táto aktuálne výmeru 111 m2. Z pôvodnej parcely E-KN Č. XXXX nachádzajúca sa v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok sa v súčasnosti nachádzajú parcely pod číslami - C-KN Č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161m2 v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, C-KN Č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719 m2 v k. ú. H., obec H., okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29.432 m2 v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, C-KN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 725 m2 v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX a C-KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11.476 m2 v k. ú. Ružomberok, obec Ružomberok, okres Ružomberok zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, ktoré

buď svojou celou výmerou alebo určitou časťou svojej výmery zasahujú do pôvodnej parcely E-KN č. XXXX o čom svedčí geometrický (polohopisný) plán zameraný dňa 30. apríla 1964 potvrdený Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom dňa 14. mája 2020 a odpis výkazu plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu číslo 17/59-413-920 zo dňa 22. februára 1965 potvrdený Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom dňa 14. mája 2020 ako aj platná katastrálna mapa v stave C-KN. Na základe skúmania stavu a príčin dňa 29. júna 2020 žalobca osobne podal žiadosť zo dňa 26. júna 2020 o vydanie úradného odpisu listín, ktoré preukazujú vytvorenie parciel C-KN číslo XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX, a XXXX z parcely E-KN číslo XXXX nachádzajúce sa v k. ú. H., obec Ružomberok, okres Ružomberok. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor mailom zo dňa 3. júla 2020 žalobcu informoval, že nie je účastníkom ani v jednej zmluve a preto mu nemôže poskytnúť kópie zmlúv a o takéto listiny môže žiadať v prípade konania jedine súd. Zároveň žalobca bol informovaný, že môže iba nahliadnuť a robiť si odpisy. Žalobca následne počas osobnej návštevy zistil, že v predmetnej veci bol vytvorený geometrický plán číslo 761-0009-1 zo dňa 14. decembra 1971 ako podklad pre vytvorenie nových vyššie uvedených parciel. V predmetnej veci boli vedené na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálnom odbore konania vedené pod týmito číslami N 167/22, V 1070/95, V 712/05, V 1622/11 a V 1765/12.

2. Žalovaný v 2/ rade sa vyjadril k podanej žalobe tak, že žiadal, aby súd návrh na začatie konania v časti, ktorou smeruje voči osobe žalovaného v 2/ rade zamietol v celom rozsahu. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok ani sčasti, žalobný nárok v celom rozsahu popiera, a tiež popiera jeho skutkovú aj právnu relevanciu, a to každé jedno zo skutkových tvrdení žalobcu. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že žaloba ako celok pôsobí viac než nezrozumiteľne a zmätočne. V tomto kontexte poukázal už na nesprávne označenie žalovaného v 1/ rade, nakoľko spoločnosť s obchodným menom SHEVEA Slovakia, s.r.o. neexistuje a takáto spoločnosť nie je zapísaná v obchodnom registri SR a taktiež nie je vlastníčkou žiadnych pozemkov v k. ú. Ružomberok. Žalovaný v 2/ rade tiež poukázal na to, že tvrdenie, že žalobca je vlastníkom pozemku s parcelou č. XXXX o výmere 111 m2 nie je úplne pravdivé, nakoľko žalobca je len podielovým spoluvlastníkom danej parcely a to v podiele 2/30-iny z celku. Zo žiadnej listiny predloženej žalobcom nevyplýva, že by výmera tejto parcely dosahovala ním udávaných 2539 m2, pričom on sám doteraz ani len neidentifikoval túto ním nepodložene tvrdenú výmeru. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že túto parcelu v uvedenej výmere mal nadobudnúť dedením na základe priloženého rozhodnutia štátneho notárstva v Žiline, žalovaný v 2/ rade uviedol, že z výroku tohto rozhodnutia sp. zn. -17 takáto skutočnosť nevyplýva. Z pohľadu identifikácie dedičskej podstaty v ods. 2 Výroku I označeného rozhodnutia štátneho notárstva je zrejmé, že tento je absolútne neurčitý a teda neplatný, pretože formulácia: Poľnohospodárska pôda úžitku v JRD v Ružomberku v evidenčnej hodnote 1100 Kčs, podľa žalovaného v 2/ rade neumožňuje zistiť o akú pôdu sa jedná, aké parcely majú byť jej súčasťou a v akej výmere a čo bolo predmetom dedenia. Žalovaný v 2/ rade podotkol, že všeobecnú záväznosť môže mať len výrok súdneho rozhodnutia akým je aj rozhodnutie o dedičstve, nie jeho odôvodnenie, a to len pokiaľ je určité a konateľné, pričom týmto kritériám dané dedičské rozhodnutie nezodpovedá. Asi aj preto doteraz nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti, hoci od jeho vydania uplynulo viac ako 35 kalendárnych rokov. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba vyznieva viac než neurčito aj preto, že tvrdenia žalobcu sú vo svetle ním predložených listín nepreskúmateľné, a nie je zrejmé, v akom rozsahu sa mal stať pôvodný pozemok súčasťou iných parciel a tieto nie sú nijako identifikované. Podľa žalovaného v 2/ rade, sám žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo usúdiť, že je vlastník alebo spoluvlastník pozemkov, uvedených v žalobnom petite jeho návrhu. Vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo menovaného k pozemkov uvedených v petite žaloby žalovaný popiera a sám žalobca neosvedčil existenciu vlastníckeho práva ani k parc. č. KN-C XXXX/XX, a ani k parcelám č. KN-C XXXX/XX, 6863/1XXXX, XXXX. Pozemky opísané v petite žaloby návrhu tvorili areál bývalých Severoslovenských tehelní, n.p. ktorý vznikol v 70-tich rokoch minulého storočia, pričom tento areál vznikol podľa všeobecne dostupných informácií na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia z 10.06.1960 č. 330-2302/1960 zapísaným ako hospodárska zmluva č. 9/71 g. p. č. 761-009-1 (VZ53/72). Od vzniku uvedeného štátneho podniku bol celý areál od Bystrickej cesty vyvlastnený v prospech štátu a nerušene užívaný označeným národným podnikom a jeho právnymi nástupcami, ktorými sú aj žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade, pričom v minulosti boli vyššie uvedené parcely predmetom najmenej 5. prevodov vlastníckeho práva. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že pozemok s parc. č. KNC XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 k. ú. Ružomberok nadobudol na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. V XXXX/XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 20.07.2017. Predmetný pozemok, ako uvádza žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení, bol vytvorený odčlenením od parc. č. XXXX/XX, na základe geometrického plánu č.

44388446-099/18. Žalobca nie je a nikdy nebol jeho spoluvlastníkom a ani vlastníkom. Naopak, žalovaný v 2/ rade nerušene užíva vyššie uvedený pozemok od jeho nadobudnutia a rovnako ho v minulosti po dobu viac ako 35 rokov nerušene užívali jeho právni predchodcovia. V čase nadobudnutia tohto pozemku bol podľa vyjadrenia žalovaného v 2/ rade pozemok riadne zapísaný v katastri nehnuteľnosti na meno právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade bez akejkoľvek zmienky o domnelých nárokoch žalobcu, pričom rovnaká situácia bola aj u právnych predchodcov žalovaného v 2/ rade. Z priloženej kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene 2/2017 M z 28.06.2017 je podľa žalovaného v 2/ rade zrejmé, že žalovaný v 2/ rade uvedenú nehnuteľnosť kupoval od žalovaného v 1/ rade, pričom súčasťou textu zmluvy v čl. IV boli ustanovenia pojednávajúce o tom, že vlastníctvo žalovaného v 1/ rade je nesporné a nespochybniteľné a neviažu sa k nemu žiadne ťarchy či záväzky. Ani užívacie práva tretích osôb, pričom sa nevedie žiadne ani správne konanie predmetom ktorého by bol podľa slov žalovaného v 2/ rade zápis práv k predmetu kúpnej zmluvy. Čo sa týka právneho vzťahu účastníkov danej kúpnej zmluvy, žalovaný v 2/ rade uviedol, že išlo o obchodnoprávny vzťah, v ktorom obaja účastníci kúpnej zmluvy vystupovali ako podnikatelia.

3. Žalovaný v 1/ rade sa vyjadril k podanej žalobe tak, že žiadal, aby súd návrh na začatie konania v časti, ktorou smeruje voči osobe žalovaného v 1/ rade zamietol v celom rozsahu. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok ani sčasti, žalobný nárok v celom rozsahu popiera, a tiež popiera jeho skutkovú aj právnu relevanciu, a to každé jedno zo skutkových tvrdení žalobcu. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že žaloba ako celok pôsobí viac než nezrozumiteľne a zmätočne. V tomto kontexte poukázal už na nesprávne označenie žalovaného v 1/ rade, nakoľko spoločnosť s obchodným menom SHEVEA Slovakia, s.r.o. neexistuje a takáto spoločnosť nie je zapísaná v obchodnom registri SR a taktiež nie je vlastníčkou žiadnych pozemkov v k. ú. Ružomberok. Žalovaný v 1/ rade tiež poukázal na to, že tvrdenie, že žalobca je vlastníkom pozemku s parcelou č. XXXX o výmere 111 m2 nie je úplne pravdivé, nakoľko žalobca je len podielovým spoluvlastníkom danej parcely a to v podiele 2/30-iny z celku. Zo žiadnej listiny predloženej žalobcom nevyplýva, že by výmera tejto parcely dosahovala ním udávaných 2539 m2, pričom on sám doteraz ani len neidentifikoval túto ním nepodložene tvrdenú výmeru. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že túto parcelu v uvedenej výmere mal nadobudnúť dedením na základe priloženého rozhodnutia štátneho notárstva v Žiline, žalovaný v 1/ rade uviedol, že z výroku tohto rozhodnutia sp. zn. -17 takáto skutočnosť nevyplýva. Z pohľadu identifikácie dedičskej podstaty v ods. 2 Výroku I označeného rozhodnutia štátneho notárstva je zrejmé, že tento je absolútne neurčitý a teda neplatný, pretože formulácia: Poľnohospodárska pôda úžitku v JRD v Ružomberku v evidenčnej hodnote 1100 Kčs, podľa žalovaného v 1/ rade neumožňuje zistiť o akú pôdu sa jedná, aké parcely majú byť jej súčasťou a v akej výmere a čo bolo predmetom dedenia. Žalovaný v 1/ rade podotkol, že všeobecnú záväznosť môže mať len výrok súdneho rozhodnutia akým je aj rozhodnutie o dedičstve, nie jeho odôvodnenie, a to len pokiaľ je určité a konateľné, pričom týmto kritériám dané dedičské rozhodnutie nezodpovedá. Asi aj preto doteraz nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti, hoci od jeho vydania uplynulo viac ako 35 kalendárnych rokov. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba vyznieva viac než neurčito aj preto, že tvrdenia žalobcu sú vo svetle ním predložených listín nepreskúmateľné, a nie je zrejmé, v akom rozsahu sa mal stať pôvodný pozemok súčasťou iných parciel a tieto nie sú nijako identifikované. Podľa žalovaného v 1/ rade, sám žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by sa dalo usúdiť, že je vlastník alebo spoluvlastník pozemkov, uvedených v žalobnom petite jeho návrhu. Vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo menovaného k pozemkov uvedených v petite žaloby žalovaný popiera a sám žalobca neosvedčil existenciu vlastníckeho práva ani k parc. č. KN-C XXXX/XX, a ani k parcelám č. KN-C XXXX/XX, XXXX/1XXXX, XXXX. Pozemky opísané v petite žaloby návrhu tvorili areál bývalých Severoslovenských tehelní, n.p. ktorý vznikol v 70-tich rokoch minulého storočia, pričom tento areál vznikol podľa všeobecne dostupných informácií na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia z 10.06.1960 č. 330-2302/1960 zapísaným ako hospodárska zmluva č. 9/71 g. p. č. 761-009-1 (VZ53/72). Od vzniku uvedeného štátneho podniku bol celý areál od Bystrickej cesty vyvlastnený v prospech štátu a nerušene užívaný označeným národným podnikom a jeho právnymi nástupcami, ktorými sú aj žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade, pričom v minulosti boli vyššie uvedené parcely predmetom najmenej 5. prevodov vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti tvoriace predmet konania a ktoré sú špecifické v petite žaloby, žalovaný v 1/ rade uviedol, že tieto neboli vytvorené z pozemku s parc. č. XXXX. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov s parc. č. KN-C XXXX/XX, KN-C XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX, pričom právnym základom vzniku jeho vlastníctva je Kúpna zmluva z 1. 8. 2012, návrh na vklad ktorej bol Správe katastra Ružomberok podaný dňa 1. 8. 2012 a jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 2. 8. 2012. Pokiaľ ide o právny vzťah účastníkov tejto kúpnej zmluvy, žalovaný v 1/rade poukázal

na to, že išlo o obchodnoprávny vzťah, v ktorom obaja účastníci tejto kúpnej zmluvy vystupovali ako podnikatelia. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že rozhodnutie o vklade vydal príslušný orgán verejnej moci, a jeho rozhodnutie nebolo doteraz nikým ani len napadnuté a teda platí aj v súčasnosti a má všeobecnú záväznosť. Právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade bola spoločnosť Florance, s. r. o., ktorá ako predávajúca priamo v kúpnej zmluve uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade vyhlásila, že predávané nehnuteľnosti nie sú predmetom úradne registrovaných alebo iných predávajúcemu známych práv tretích osôb, alebo práv držby alebo užívania. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/ rade, tento pozemok s parc. č. KNC XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2, k. ú. H. nadobudol od žalovaného v 1/ rade na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena č. V XXXX/XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20. 7. 2017. Predmetný pozemok bol vytvorený odčlenením od parc. č. XXXX/XX, na základe geometrického plánu č. 44388446-099/18. Podľa žalovaného v 1/ rade, žalobca nie je a nikdy nebol spoluvlastníkom a ani vlastníkom žiadneho z predmetov konania, žalovaný v 1/ rade tieto nerušene užíva od jeho nadobudnutia a rovnako ho v minulosti po dobu viac ako 35 rokov nerušene užívali jeho právni predchodcovia. V čase nadobudnutia tohto pozemku bol tento riadne zapísaný v katastri nehnuteľností na meno právneho predchodcu žalovaného v 1/ rade bez akejkoľvek zmienky o domnelých nárokoch žalobcu. V kontexte s vyššie uvedeným tvrdením o nerušenom výkone držby, užívania a výkone vlastníctva aj k predmetom konania žalovaný v 1/ rade predložil časové výpisy z katastra nehnuteľností a to : výpis z LV č. 4852, k. ú. Ružomberok z 12. 6. 2011, z ktorého je zrejmé, že jeho právnym predchodcom bola spoločnosť SETA Tehelne, a. s., ktorý bol tiež riadne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetov konania, pričom oprávneným nájomcom týchto nehnuteľností bola spoločnosť Wienerberger - Slovenské tehelne spol. s r. o., výpis z LV č.XXXXX, k. ú. H. z 12. 6. 2011, z ktorého je zrejmé, že jeho právnym predchodcom bola spoločnosť Wienerberger - Slovenské tehelne spol. s r. o., ktorý bol tiež riadne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetov konania, výpis z LV č.XXXXX, k. ú. Ružomberok z 25. 6. 2012, z ktorého je zrejmé, že jeho právnym predchodcom bola spoločnosť Florance s. r. o, ktorý bol tiež riadne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetov konania a výpis z LV č.XXXXX, k. ú. Ružomberok z 2. 12. 2020. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe tiež uviedol, že predložený polohopisný plán nedokazuje žiadne z tvrdení žalobcu, navyše to nie je doklad o existencii a ani o vzniku vlastníckeho práva a nie je spôsobilý nahradiť geometrický plán, práve naopak, preukazuje, že po všetky pozemky v areáli bývalého štátneho podniku boli riadne a zákonným spôsobom vyvlastnené v prospech štátu. Žalobca, ak by disponoval nejakými nárokmi, mal tieto uplatniť v rámci reštitučných konaní, čo zjavne neučinil, preto jeho takéto prípadné nároky márne zanikli, ak by aj boli dané a nemožno jeho pasivitu v tomto smere nahrádzať podaním žaloby o akej sa dnes koná. V tomto smere konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu a je zjavne obchádzaním zákona, konkrétne reštitučných zákonov, keď je zrejmé že zákonnú lehotu na ich prípadné uplatnenie žalobca márne zmeškal.

4. Žalovaný v 1/ rade doplneným vyjadrením uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a má za to, že žaloba nie je hmotno-právne a ani procesno-právne opodstatnená. Nad rámec pôvodne uvedených argumentov žalovaný v 1/rade poukázal aj na to, že vadou danej žaloby je aj to, že žalovanými v 1/ a 2/ rade sú len súčasní vlastníci označených nehnuteľností, ale nie aj ich početní právni predchodcovia, ktorých bolo niekoľko. Na podporu záveru o oprávnenosti vlastníctva žalovaných k žalovaným nehnuteľnostiam žalovaný v 1/rade predložil dodatočne získané a zabezpečené listinné doklady, preukazujúce okrem iného aj oprávnenosť držby žalovaných : rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2020, rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2019, rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2018, rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2017, rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2016, rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2015, rozhodnutie Mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2013, rozhodnutie Mesta Ružomberok o určení súpisného čísla stavby XXXX, ako aj Rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok o oprave chyby v katastrálnom operáte z 28. 9. 2020, ktoré sa nedotýka sporných nehnuteľností, ale z jeho obsahu je zrejmé, že všetky pozemky pod Severoslovenskými tehelňami, národný podnik boli vysporiadané v celom areáli a zápis vyvlastnených pozemkov do katastra nehnuteľností bol vykonaný už v roku 1972. Žalovaný v 1/ rade dodatočne zabezpečil po nahliadnutí do zbierky listín Okresného úradu, katastrálny odbor aj nasledujúce doklady, preukazujúce neopodstatnenosť podanej žaloby od začiatku a v celom rozsahu: Návrh Severoslovenských tehelní, národný podnik Žilina o zavedenie pozemku do evidencie z 25. 1. 1972, prílohou ktorého sú nielen kúpnej zmluvy na kúpu časti zapísaných pozemkov, vrátane

Vyvlastňovacieho rozhodnutia Odboru výstavby a vod. hospodárstva MsNV Ružomberok sp. zn. Výst. 330-2.302/1960 z 10. 8. 1960, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť už 31. 8. 1960, z ktorého je viac než zrejmé, že v prospech právneho predchodcu žalovaných - Severoslovenské tehelne, národný podnik Žilina došlo k vyvlastneniu aj nehnuteľností pod poradovým číslom 19 tohto rozhodnutia, teda parciel ktorým bolo pridelené nové komasačné číslo XXXX o výmere 2713 m2, pričom k vyvlastneniu došlo v rozsahu celého tohto pozemku, jeho vlastníkom bola poskytnutá náhrada v zmysle uvedeného rozhodnutia. Ako vyplýva aj z priložených výkazov plôch v tom čase spracovaných geometrických plánov, ktoré žalovaný v 1/ rade predložil, pôvodná komasovaná parcela zanikla a stala sa súčasťou iných parciel vo vlastníctve Severoslovenské tehelne, národný podnik Žilina. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že z uvedeného je viac než zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu neboli už od 31. 8. 1960 spoluvlastníkmi komasovanej parcely č. XXXX, a preto ani žalobca nemohol platne a účinne dňa 29. 10. 1984 zdediť túto parcelu, pričom aj z predlženého dedičského rozhodnutia je viac než zrejmé, že ani v odôvodnení rozhodnutia o dedičstve nie je uvedené, že by predmetom dedenia bola komasovaná parcela č. XXXX. V uvedenom rozhodnutí - a iba v jeho odôvodnení nie vo výroku sa udávajú len pôvodné protokoly z pozemkovej knihy, ktoré ale v dôsledku vzniku komasovanej parcely vytvorenej práve z označených parciel, už v čase prejednania tohto dedičstva ani neexistovali. To, že išlo o zjavnú zmätočnosť dedičského rozhodnutia je dané aj tým, že jeho obsah nikdy nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. Na margo zápisu na LV č. 18559 vzťahujúceho sa k vlastníctvu parc. č. KN-E XXXX o výmere 111 m2 žalovaný v 1/ rade uvádza, že tento zápis je nesprávny nakoľko celá komasovaná parcela bola vyvlastnená v prospech právneho predchodcu žalovaných a daný zápis svedčiaci o údajnom spoluvlastníctve žalovaného v rozsahu 2/30-ín je zjavne vadný ( aj táto časť pôvodnej komas. parc č. XXXX bola celá vyvlastnená, teda vrátane tejto jej časti ). Aj keď žalobca doteraz nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetom konania a ani jeho časti, a z dokladov priložených aj k touto podaniu je žalovanému v 1/ rade zrejmé, že to ani objektívne preukázať nemôže, nakoľko vlastníctvo k spornej parcele svedčí v prospech žalovaných a ich predchodcov. Žalovaný v 1/ rade si z opatrnosti dovolil poukázať na nasledujúce závery, ktorých uplatnenia by bolo v danej veci na mieste v prípade, že by žalobca takúto okolnosť preukázal. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným, resp. skutočným vlastníkom. Žalovaný v 1/ rade vo svojom doplnenom vyjadrení poukázal na Najvyšší súd Slovenskej republiky ako na súd dovolací v uznesení sp. zn. z 27. februára 2013, ktorý uviedol ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Žalovaný v 1/ rade taktiež poukázal na Ústavný súd Českej republiky, v náleze sp. zn. z 11 mája 2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 23.01.2001. Ďalej poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra je právne záväzná pre všetky orgány verejnej moci Slovenskej republiky, kde poukázal na rozsudok vo veci GLADYSHEVA v. Ruská federácia z 06.12.2011 (sťažnosť č. 097/10) ako aj na mnohé ďalšie rozhodnutia, BEYELER v. Taliansko rozsudok veľkého senátu z 28.05.2002 (sťažnosť č. 33202/96), MOSKAL v. Poľsko, rozsudok z 15.09.2009 (sťažnosť č. 10373/05), ŐNERYILDIZ v. Turecko, rozsudok z 30.11.2009(sťažnosť č. 48939/99), či Žáková v. Česká republika, rozsudok z 03.10.2013, (sťažnosť č. 2000/09). Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2016, v ktorom ústavný súd v súlade s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou zaujal zásadný postoj v riešení otázky „nemo plus iuris“, ako aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, nález sp. zn. z 28.01.2016 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach napr. , a . Okrem vyššie uvedeného, žalovaný v 1/ rade poukázal vo svojom doplnenom vyjadrení aj na to, že čím dlhší čas uplynie od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavnoprávna ochrana princípu právnej istoty bona fide vlastníka na pomyseľnej miske váh „väčšiu váhu“ než má ochrana vlastníckeho práva pôvodného, resp. skutočného vlastníka. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 1/ rade poukázal na štát, na jeho pozitívny záväzok, a na to, aby bol jeho právny poriadok spoľahlivý. Ak niekto pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vychádza zo štátom stanovenej evidencie nehnuteľnosti, t.j. koná v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, potom je štát povinný vlastníckemu právu tejto osoby poskytnúť primeranú právnu ochranu- V prípade pochybenia štátu v evidencii nehnuteľností má niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú pôvodnému, resp. skutočnému vlastníkovi štát, nie dobromyseľný nadobúdateľ vlastníckeho práva. Súd by v tomto prípade nemal svojim rozhodnutím v prospech pôvodného vlastníka vytvárať z dobromyseľného vlastníka ďalšieho poškodeného. Na základe uvedených citovaných záverov súdnej praxe, žalovaný v 1/ rade poukázal

na to, že každý zo žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľnosti konal dobromyseľne a vždy za situácie, keď zápis o vlastníctve predmetov tohto sporu podľa katastra nehnuteľností svedčil vždy v prospech ich právnych predchodcov, čo jednoznačne preukazuje ich dobromyseľnosť bez ďalšieho, pričom išlo o kúpne zmluvy ktoré boli uzatvárané medzi úplne cudzími subjektmi právnych vzťahov, a to za trhových podmienok. Aj vo svetle týchto okolností vyznieva podľa žalovaného v 1/ rade podaná žaloba ako nedôvodná a ničím nepodložená.

5. Súd vypočul konateľa žalovaného v 1/ rade U. P., ktorý uviedol, že nebol nikdy kontaktovaný žiadnym subjektom ohľadom majetku, ktorý kúpila jeho spoločnosť HEVEA Slovakia s.r.o. Konateľ sa na pojednávaní obrátil na stranu žalobcu s otázkou či z predmetných pozemkov, ku ktorým došlo nadobudnutím v roku 1985, platil žalobca daň z nehnuteľnosti. Splnomocnený žalobca uviedol, že v roku 1985 keď boli pozemky prededené, boli v užívaní socialistickej organizácie, takže dane platiť nemohol a po r. 1989 sa im tieto parcely nepodarilo zistiť, nakoľko boli prečíslované. K vyššie uvedenému konateľ reagoval tak, že pokiaľ by žalobca dane platil, tak štát by zistil duplicitu v zaplatení dane a následne by sa to začalo riešiť. Na to reagoval splnomocnený zástupca žalobcu tým, že relevantné informácie zistili až po ROEPke po roku 1989 a keď skontaktovali tehelne, tie neboli ochotné komunikovať a riešiť danú situáciu. Splnomocnený zástupca žalobcu ďalej uviedol, že od roku 2019 už mali vedomosť, čo sa týka daní a začali riešiť dane k výmere 111 m2 predmetného pozemku parc. č. XXXX.

6. Súd vypočul žalobcu G.a G., ktorý uviedol, že jeho rodičia za života nikdy nespomínali tieto pozemky a keď sa na ne pýtal, rodičia mu povedali, že sú v užívaní socialistickej organizácie. Keď matka žalobcu zomrela, bolo dedičské konanie, platila sa daň a keď zomrel otec žalobcu, tak to zdedil všetko žalobca, s tým aby kataster označil žalobcu za vlastníka. Žalobca tiež uviedol, že to všetko bolo napísané v dedičskom rozhodnutí a že všetky pozemky po otcovi boli prevedené na žalobcu. Na otázku súdu či začiatkom 90-tych rokov žalobca neriešil uzatvorenie nájomnej zmluvy, nakoľko žalobca tvrdil, že pozemky sú v užívaní socialistickej organizácie, žalobca odpovedal, že nie, nič. Na to, či žalobca kontaktoval subjekt, ktorý jeho pozemky užíval, žalobca uviedol, že daný subjekt nekontaktoval z toho dôvodu, že si bol vedomý, že pozemky sú jeho. Na otázku súdu či sa bol pozrieť na predmet svojho vlastníctva - na pozemky, ako v skutočnosti vyzerajú v teréne žalobca uviedol, že sa na predmet svojho vlastníctva nebol pozrieť. Žalobca na otázku súdu, či platil dane za vyššie spomínané pozemky, konkrétne dane z nehnuteľností odpovedal, že neplatil. Žalobca ďalej uviedol, že sa zaujímal o predmetné pozemky, a to konkrétne o stav zápisov v katastri nehnuteľnosti, nakoľko aj zistil, že sa robila ROEP. V súvislosti s ROEP a s riešením predmetných pozemkov, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto spore uviedol, že predmetné pozemky zdedil po otcovi a v ROEP bol vedený ako vlastník. Na otázku súdu, z akého dôvodu nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, resp. spoluvlastník a domáha sa určenia vlastníckeho práva na súde, žalobca dodal, že všetky tieto záležitosti chodil so žalobcom vybavovať jeho syn, ktorý je žalobcov splnomocnený zástupca v tomto spore, ktorému žalobca udelil plnú moc. Následne súd pristúpil k výsluchu žalobcu zo strany právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade. Na otázku právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade či si žalobca uplatňoval po rodičoch nejaké reštitučné nároky, žalobca uviedol, že žiadne reštitúcie si neuplatňoval, nakoľko nemal ani na to dôvod. Žalobca ďalej uviedol, že okrem sporných pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho sporu, nepodával žiadnu inú žalobu, ani voči iným ako žalovaným v tomto konaní. Na otázku právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade, v užívaní ktorej socialistickej organizácie boli sporné pozemky, žalobca uviedol, že tou socialistickou organizáciou boli Tehelne. Žalobca tiež uviedol, že si nepamätá v ktorom roku bol na katastri počas ROEP. Na otázku zo strany právneho zástupcu či vie uviesť, kde sa nachádza parcela č. CKN XXXX/XX v k.ú. Ružomberok, žalobca uviedol, že okolo parcely chodí jeho syn, že on to všetko ovláda. Žalobca ďalej uviedol, že vie, kde sa nachádzali bývalé tehelne. Na otázku či vie, kde sa nachádzajú ostatné parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, a to konkrétne parcela č. CKN XXXX/XX, XXXX/X, 6887 a XXXX k.ú. Ružomberok, odpovedal, že on sa o to tak nezaujímal, skôr sa o to zaujímal jeho syn. Žalobca tiež uviedol, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby nevykonával žiadnu hospodársku činnosť, ako je napríklad kosenie či siatie. Taktiež nevedel o okolnostiach vzniku Severoslovenských tehelní v Ružomberku, nakoľko sa o to staral syn. Na otázku či vie o okolnostiach vyvlastnenia týchto pozemkov, žalobca uviedol, že nič sa nevyvlastnilo. Ak by aj áno, rodičia by mu o tom niečo povedali. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa to dedilo a keď notár v dedičskom konaní konal, tak si pýtal podklady z katastra, ktoré následne uviedol aj v dedičskom rozhodnutí. Na otázku, ako sa volala žalobcova mama, žalobca uviedol S. G., rod. B.. Následne na otázku konateľa žalovaného v 1/ rade, v zmysle vyjadrenia Ing. U. D. tento uvádza, že jeho zamestnanci niečo riešili s p. G. v priebehu tvorby ROEP, to bolo v r.2011, z akého dôvodu žaloba v tomto spore bola žalobcom podaná až cca po 9

rokoch, žalobca uviedol, že v roku 2012 navštívil p. D. v Ružomberku, nakoľko ho on predvolal v rámci ROEP. Žalobca ďalej uviedol, že mu predložil dedičské rozhodnutie, on si to zapísal a ukázal žalobcovi, kde je jeho pozemok pod chalupou. V závere výsluchu žalobca uviedol, že o všetky vyššie uvedené veci sa staral jeho syn, ktorý ho následne o pozemkoch informoval.

7. Splnomocnený zástupca žalobcu k vykonanému dôkazu výpoveďou žalobcu uviedol, že v dôsledku zdravotných problémov žalobcu bol on ten, kto vybavoval všetky veci, nakoľko on sám sa v tom vyznal najlepšie. Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že dôvodom prečo bola žaloba podaná až po určitých rokoch, boli zdravotné problémy žalobcu a pôsobenie splnomocneného zástupcu v zahraničí. Splnomocnený zástupca žalobcu ďalej uviedol, že k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, konkrétne k vyvlastneniu pozemkov nedošlo, nakoľko v rozhodnutí vyvlastňovacom sa jasne hovorí, že do 3 rokov sa má začať so stavbou na vyvlastnených pozemkoch. Z toho splnomocnený zástupca žalobcu vyvodil, že keby to bolo vyvlastnené, tak by to nebolo dedené. Na otázku súdu či má vedomosť o tom, že by nejaký dotknutý majiteľ, teda jeho právny predchodca žiadal prinavrátenie pozemku, ktorý bol vyvlastnený, splnomocnený zástupca uviedol, že pravdepodobne áno, síce v tom čase bol ešte dieťa Splnomocnený zástupca ďalej uviedol, že v ďalšom odseku je uvedené, že predmetné vyvlastnenie v prípade neuskutočnenia výstavby do stanoveného termínu môže byť celé alebo sčasti zrušené. Stavba nebola začatá v stanovenom termíne, geometrický plán z r. 1965 je neplatný, konkrétne plán č. 17/59-413-920. Ďalej poukázal na to, že so stavbou sa nezačalo v lehote 3 rokov a na základe toho, že sa nezačalo do 3 rokov so stavbou, boli zapísané vlastnícke práva v prospech dedičov po jeho starej mame. Na katastri mu nevedeli vysvetliť, ako je to možné právne, že sa uskutočnili tie zápisy. Poukázal na komasačnú parcelu č. XXXX, ktorú nikto nevedel do r. 2012 zidentifikovať, ani Tehelne ani katastrálny úrad. Splnomocnený zástupca žalobcu tiež uviedol, že geometrický plán z r. 1965 je sporný, lebo je vytvorený v r. 1965 a nie v stanovenom termíne do 10.08.1963. Ten geometrický plán však mal byť vyhotovený do 10.08.1963, aby mohli stavať. Splnomocnený zástupca žalobcu, ako aj samotný žalobca sú podľa ich slov vlastníkmi týchto parciel od r.1941, ktoré neboli nikdy predané, zaplatili zaň dedičskú daň a nemali dôvod neveriť tomu dedičskému rozhodnutiu. Záverom splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že vyššie uvedené parcely boli ich preto trval na vrátení týchto parciel.

8. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to najmä s rozhodnutím v dedičskom konaní po poruč. S. G. -17 čl.4, výkazom plôch ku geometrickému plánu č. 17/59-413-920, mapou určeného operátu k EKN parcele č. XXXX, žiadosťou žalobcu adresovaná OU Ružomberok, katastrálny odbor o vydanie úradného odpisu listín, mailovou komunikáciou OU Ružomberok, katastrálneho odboru so žalobcom, výpisom z LV č. XXXXX k.ú. Ružomberok, výpisom z LV č.XXXXX k.ú. Ružomberok, výpisom z LV č. XXXXX k.ú. Ružomberok, s rozhodnutím v dedičskom konaní po poruč. S. G., rod. B. sp.zn. D 719/76-19, komasačným hárkom č. 0926 komasačnou parcela č. XXXX, prípisom OU Ružomberok, katastrálny odbor - zaslanie overenej fotokópie geometrického plánu č. 761-0009-1 k.ú. Ružomberok bez grafickej časti výkaz plôch, opätovne zaslaným mailom geometrický plán č. 761-009-1 + príloha OU Ružomberok, katastrálnym odborom, kúpnou zmluvou, rozhodnutím o povolení vkladu, kúpnou zmluvou, návrhom na vklad vlastníckeho práva do KN, rozhodnutím o povolení vkladu, výpisom z LV č. 4852 k.ú. Ružomberok vyhotovený 12.06.2011, výpisom z LV č. XXXXX k.ú. Ružomberok vyhotovený 12.06.2011, výpisom z LV č. XXXXX k.ú. Ružomberok vyhotovený 25.06.2012, výpisom z LV č. XXXXX vyhotovený 02.12.2020, kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúck SETA Tehelne a.s. a kupujúcim Florance s.r.o., návrhom na vklad,, rozhodnutím o povolení vkladu č. V XXXX/XX, kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim Wienerberger Slovenské tehelne spol. s r.o. a kupujúcim Florance s.r.o., návrhom na vklad, rozhodnutím o povolení vkladu č. V XXXX/XX, mailovou komunikáciou OU Ružomberok, katastrálnym odborom a OS Ružomberok + „s kresbou“ ku g.p. č. 761-009-1, s rozhodnutiami mesta Ružomberok týkajúcimi sa vyrubenia dane z nehnuteľnosti, ďalej s rozhodnutím mesta Ružomberok o určení súpisného čísla objektu, rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte vydaného OU Ružomberok, katastrálny odbor, návrhom Severoslovenských tehelní n.p. Žilina na zavedenie pozemku do evidencie nehnuteľností vrátane príloh tohto návrhu: kúpnopredajné zmluvy, hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku, vyvlastňovacie rozhodnutie, výkazom plôch ku geometrickému plánu 17/59-413-920, výkazom plôch ku geometrickému plánu č. 761-009-1, výkazom plôch ku geometrickému plánu č. 915-038/c-4.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Podľa , ods. 1 :

(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa : Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

10. V predmetnom spore domáha sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že je spoluvlastníkom CKN parciel v spoluvlastníckom podiele X/XX, ide o parcely reg. C zobrazené na katastrálnej mape č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161m2 k.ú. Ružomberok, XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719m2 k.ú. Ružomberok, XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29432m2 k.ú. Ružomberok, parcela č. I. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 725m2 k.ú. Ružomberok a napokon parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11476m2 k.ú. Ružomberok. Žalobca tvrdí, že je spoluvlastníkom parcely č. EKN XXXX k.ú. Ružomberok zobrazenej na mape určeného operátu zapísanej na LV č. XXXXX, ktorú nadobudol dedením po rodičoch v dedičskom konaní č. .

11. Súd je toho názoru, že v prvom rade bolo potrebné zaoberať sa otázkou prípustnosti takejto žaloby. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca tvrdil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko vzhľadom na zápis v KN je jeho právne postavenie neisté - ako vlastníci predmetných pozemkov v celosti sú zapísaní žalovaní v 1. a 2 . rade , pričom žalobca tvrdí, že aj on je spoluvlastníkom predmetných pozemkov, a to v spoluvlastníckom podiele 2/30. Súd má za to, že toto tvrdenie žalobcu je dôvodné, keď poukazuje na ustálenú judikatúru k tejto právnej otázke, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (Zo súdnej praxe č. 24/2009). Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, čo sa týka požiadavky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle , súd má za to, že pokiaľ nie je žalobca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, tak jeho právne postavenie je neisté a nápravu možno dosiahnuť práve rozsudkom súdu na základe podanej žaloby v tomto spore. Preto súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, táto zákonná požiadavka týkajúca sa predmetného sporu je splnená.

12. Skutkový stav. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. Ružomberok je preukázané, že parcela reg. E evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX druh orná pôda o výmere 111m2 v spoluvlastníckom podiele 2/30-iny patrí žalobcovi, keď ako titul nadobudnutia je uvedené D 1374/84-17 a komasačný hárok 0926. Označené dedičské rozhodnutie bolo vydané Štátnym notárstvom v Žiline v dedičskej veci po poručiteľovi S. G. dňa 29.10.1984, kde vo výroku tohto dedičského rozhodnutia je uvedené, že poľnohospodársku pôdu v úžitku JRD v Ružomberku v hodnote 1.100,-Kčs nadobúda do vlastníctva syn poručiteľa G. G.. Až v odôvodnení je uvedený odkaz na nehnuteľnosti v pozemkovej knihe k.ú. Ružomberok, konkrétne sú uvedené pozemno-knižné vložky a čísla pozemno-knižných parciel. Z komasačného hárku 0926 k.ú Ružomberok vyplýva, že bola vytvorená nová parcela XXXX zapísaná v komasačnom hárku 0926 a sú uvedené jednotlivé pozemno-knižné vložky, z pozemnoknižných parciel v nich obsiahnutých h bola vytvorená nová komasačná parcela XXXX. Zároveň sú tu uvedení aj pôvodní pozemno-knižní vlastníci, kde okrem iných je uvedená aj v podiele 2/30-iny S. B.. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľke S. G., rod. B. D 719/76-19 vyplynulo, že na poľnohospodársku pôdu v úžitku socialistickej organizácie, ktorej stav je neidentický, zapíše sa vlastníctvo pre Tibora G., toto dedičské rozhodnutie obsahuje odkazy na jednotlivé pozemno-knižné vložky. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v r.2019 zistil, že parcela č. EKN XXXX z pôvodnej výmery 2539m2 má aktuálne výmeru 111m2 a že z pôvodnej EKN parcely XXXX v súčasnosti nachádzajú sa parcela č. I. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX, ktoré buď svojou celou výmerou alebo časťou svojej výmery zasahujú do pôvodnej EKN parcely č. XXXX, súd toto tvrdenie žalobcu nemal ničím preukázané, zo žiadnej listiny ním predloženej táto skutočnosť nevyplýva. Z predmetného LV č. XXXXX vyplýva, že dedičské rozhodnutie ako titul nadobudnutia sa síce vzťahuje na parcelu č. EKN XXXX, ale výmera k uvedenej parcele je na uvedenom LV len 111m2, čo zďaleka nekorešponduje s výmerou pozemkov, ktorých určenia vlastníctva sa v spore žalovaný domáha, resp. spoluvlastníckych podielov k nim. K tvrdeniu žalobcu, že z komasačnej parcely XXXX o výmere 2539m2 boli vytvorené

I. parcely, ktorých určenia spoluvlastníctva sa domáha v tomto spore, súd konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz k tejto skutočnosti, t.j. nepredložil identifikáciu I. parciel s pozemno- knižnými parcelami, ktoré sú obsiahnuté v dedičských rozhodnutiach po poručiteľoch - jeho rodičoch, resp. s komasačnou parcelou č. XXXX o výmere 2539m2. Súd zistil v konaní relevantnú skutočnosť z listín predložených žalovanými, a to najmä z návrhu Severoslovenských tehelní, n.p. Žilina na zavedenie pozemku do evidencie nehnuteľností zo dňa 25.01.1972, že 10.08.1960 bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie štátnym orgánom - Miestnym národným výborom v Ružomberku, odbor výstavby a vodného hospodárstva č. Výst. 330-2.302/1960, kde nepochybne z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe tam popísaných skutočností vyvlastňujú sa pre Severoslovenské tehelne n.p. Žilina ďalej uvedené nehnuteľnosti a pod bodom 19. je uvedená nová komasačná parcela č. XXXX s výmerou 2713m2, kde pod písmenom e) je uvedená vlastníčka mal. S. B. v 2/30-inách. Za vyvlastnené pozemky v zmysle uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia v zmysle tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia patrila náhrada. Toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo súčasťou návrhu Severoslovenských tehelní n.p. Žilina na zavedenie pozemku do evidencie nehnuteľností, kde bolo len jednou časťou komplexu vysporiadania nehnuteľností - pozemkov pre vlastníka Severoslovenské tehelne,´n.p. Žilina, ktoré mali byť zavedené do evidencie nehnuteľností, kde okrem nehnuteľností vyvlastnených riešili sa aj nehnuteľnosti znárodnené, nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na základe zmluvy o prevode správy národného majetku, nehnuteľnosti, ktoré boli vykúpené na základe kúpnopredajných zmlúv od jednotlivých súkromných vlastníkov týchto pozemkov. Predložené boli tiež ako podklad pre zavedenie pozemkov do evidencie nehnuteľností geometrické plány - geometrický plán č. 761-009-1, geometrický plán č. 17/59-413-920, geometrický plán č. 915/038/C.4, vyvlastňovací súpis č. 915-038-4. Čo sa týka vyvlastnenia, v tomto prípade je relevantný geometrický plán č. 17/59-413-920, ktorý priložil aj žalobca k žalobe, z výkazu plôch ku tomuto geometrickému plánu vyplýva, že komasačná parcela č. XXXX v celom rozsahu sa ruší a zapisuje sa k parcele č. 3049 v rozsahu celej jej výmery 2713m2.

13. Uvedené listiny týkajúce sa vyvlastnenia komasačného pozemku parc.č. XXXX zavedené do evidencie nehnuteľností relevantným spôsobom spochybnili tvrdenia žalobcu o vlastníctve k pozemno- knižným parcelám uvedeným v dedičských rozhodnutiach po jeho rodičoch - pokiaľ došlo v roku 1960 k vyvlastneniu novovytvoreného komasačného pozemku parc.č.XXXX, ktorého vlastníkom bola v podiele 2/30 matka žalobcu, t.j. ešte počas jej života, nebolo už možné následne zaradiť tento pozemok do dedičstva v roku 1976 či 1984, nemohlo dôjsť k nadobudnutiu tohto dedičstva žalobcom, k prechodu vlastníckeho práva v dedičskom konaní k pozemo-knižným parcelám na žalobcu tam uvedeným.

14. Čo sa týka žalovaných v 1. a 2. rade, títo predložili v konaní svoje právne tituly - kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli predmetné nehnuteľnosti I. parcely do svojho vlastníctva. Žalovaným v 1. rade bola predložená súdu kúpna zmluva o nadobudnutí pozemkov od predávajúceho Florance s.r.o., kde došlo k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V XXXX/XX, taktiež bola predložená kúpna zmluva medzi predávajúcim SETA Tehelne a.s. a kupujúcim Florance s.r.o., kde došlo k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu č. V XXXX/XX a taktiež kúpna zmluva medzi predávajúcim Wienerberger Slovenské tehelne s.r.o. a kupujúcim Florance s.r.o., kde došlo k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu č. V 1622/2011. Rovnako čo sa týka žalovaného v 2.rade, bol predložený súdu jeho nadobúdací titul k predmetnému pozemku - kúpna zmluva medzi predávajúcim HEVEA Slovakia s.r.o. a kupujúcim žalovaným v 2.rade, kde bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu č. V XXXX/XXXX.

15. Z týchto prevodov vyplýva, že ich vlastníctvo sa odvodzovalo od vlastníctva tehelní, ako vyplýva z označenia predávajúcich, čo taktiež nasvedčuje vyvlastneniu komasačného pozemku parc.č. XXXX patriaceho pôvodnej vlastníčke - matke žalobcu v podiele 2/30. Tieto zistenia sú relevantné z hľadiska posúdenia dobrej viery u žalovaných v 1. a 2. rade pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností vzhľadom na ich tvrdenie, že vychádzali pri kúpe pozemkov z údajov v katastri nehnuteľností, keď bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe uvedených prevodov. Naviac ani žalovanému v 1., ani žalovanému v 2. rade neboli adresované akékoľvek nároky tretích osôb, v konaní sa vyjadril žalobca vo svojej výpovedi, že žiadna písomná výzva v smere namietania vlastníctva k uvedeným pozemkom žalovaným v 1. a 2. rade, resp. ich právnym predchodcom daná z jeho strany nebola. Osobitne súd podotýka, že sa tak nestalo ani po zmene spoločensko - politickej situácie v roku 1989 (kedy boli prijaté zákony v oblasti vlastníckych práv k pôde, evidencii pozemkového vlastníctva a pozemkových úprav, zmyslom ktorých bolo navrátenie skonfiškovaných nehnuteľností ich pôvodným majiteľom, dobudovanie evidencie

pozemkového vlastníctva a jeho usporiadanie pomocou pozemkových úprav) až do podania žaloby v tomto spore, t.j. za obdobie cca 30 rokov, pričom stav vlastníctva k pozemkom, t.j. skutočnosť, že nie je vedený ako vlastník, bol žalobcovi známy z obdobia realizácie ROEP v Ružomberku cca v roku 2010. Uvedenú skutočnosť nemožno vyhodnotiť inak ako dlhodobú pasivitu, hoci je pravdou, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, avšak nepretržitá oprávnená držba nehnuteľnosti po zákonom stanovenú dobu už môže mať závažné právne dôsledky týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti a preto je dôležité byť bdelý a uplatňovať svoje práva včas. Je nutné zdôrazniť, že podľa tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré bolo v konaní nesporné, pozemok je umiestnený v areáli, ktorý je oplotený a nehnuteľnosti boli užívané žalovanými v 1. a 2. rade, resp. ich právnymi predchodcami dlhodobo, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, žalobca pozemky neužíval, neprenajímal ich, ani nevedel súdu uviesť vo svojej výpovedi, kde sa tieto pozemky nachádzajú. Daň z nehnuteľností k sporným pozemkom platili žalovaní v 1. a 2. rade, čo bolo v konaní preukázané listinami predloženými žalovanými v 1. a 2. rade - rozhodnutia mesta Ružomberok o vyrubení dane z nehnuteľností. Bez ohľadu na kritérium dobrej viery, ktorá svedčí žalovaným v 1. a 2. rade, súd zdôrazňuje, že žalobca svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom nepreukázal, preto ani neprichádza do úvahy posúdenie právnych úkonov - kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli predmetné pozemky ako neplatné.

16. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

17. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je rozsah uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. I. označené v petite žaloby. Matke žalobcu preukazateľne pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia patril podiel 2/30 na komasačnom pozemku parc.č. XXXX o výmere 2713 m2, avšak ako vyplýva z petitu žaloby žalobca uplatňuje v tomto spore určenie vlastníckeho práva v podiele 2/30 k pozemkom parc.č. I. rádovo neporovnateľnej výmery 42.511 m2. Keby aj argumentácia uvedená v žalobe bola dôvodná, čo súd tak nevyhodnotil, nebolo by možné vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

18. K námietke žalobcu týkajúcej sa zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia, súd konštatuje, že je nedôvodná, nakoľko nebola v konaní preukázaná skutočnosť, že došlo k zrušeniu vyvlastňovacieho rozhodnutia, nebolo súdu predložené žiadne rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia. Išlo len predpoklad žalobcu o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia - žalobca sa domnieval, že investor svojim konaním porušil zákon, nakoľko nebolo začaté so stavbou do 3 rokov. Je pravdou, že právna úprava z roku 1960 možnosť zrušenia kolaudačného rozhodnutia pripúšťala, avšak súd zdôrazňuje, že k zrušeniu vyvlastňovacieho rozhodnutia mohlo dôjsť len v správnom konaní rozhodnutím vydaným príslušným správnym orgánom po zistení skutkového stavu a konštatovaní splnenia zákonných podmienok k tomu. Uvedené skutočnosti ani neboli tvrdené zo strany žalobcu, ani neboli v konaní preukázané. Preto súd na túto námietku neprihliadol. Okrem toho súd poukazuje, že táto námietka bola prednesená na pojednávaní dňa 17.06.2021, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie spolu so súvisiacimi listinami bolo do spisu doručené právnym zástupcom žalovaných v 1. a 2. rade dňa 14.12.2020 a následne žalobcovi doručené dňa 29.01.2021, čo podľa názoru nie je včasné uplatnenie prostriedku procesného útoku, teda je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania v zmysle . Súd poznamenáva, že ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Označené ustanovenie zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií alebo subjektívnych kritérií v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade však žalobca súdu neuviedol žiaden dôvod pre účely ospravedlnenia oneskoreného predloženia tohto prostriedku procesného útoku, preto nebol žiaden dôvod ospravedlniť tento postup žalobcu. Súd zdôrazňuje, že súd v prípade že by bezdôvodne tento postup žalobcu ospravedlnil a predloženým prostriedkom procesného útoku žalobcu by sa zaoberal, znevýhodnil by tým stranu žalovaných, čo nie je prípustné vzhľadom k princípu rovnosti strán sporu zakotveného v Základných princípov . Preto ani z uvedeného dôvodu nebolo možné na túto námietku prihliadnuť.

19. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, a to výsluch svedka - zástupcu Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z roku 1960, a to jednak z dôvodu, že nebola označená konkrétna osoba svedka a jednak z dôvodu nejasnosti predmetu tejto

výpovede, keď nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti by mal zástupca Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor v súčasnosti k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu vydanému Miestnym národným výborom v Ružomberku, odbor výstavby a vodného hospodárstva dňa 10.08.1960, ktoré nepochybne bolo zavedené do evidencie nehnuteľností uvádzať. Súd zdôrazňuje, že právne posúdenie existencie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom dáva súd v tomto spore na základe podanej žaloby.

20. Súd dodáva, že na návrhu na vykonanie dôkazu, a to vypovede svedka Ing. U. D., žalobca nezotrval, ako vyplynulo z prednesu jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní na 17.06.2021.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že priznal žalovanému v1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade boli v spore úspešní v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, na rozdiel od žalobcu.

22. Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.