Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoCsp-52-2020.pdf
PDF · 117.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., o zaplatenie 3.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/60/2020-169 zo dňa 07.10.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku III. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Odmieta odvolanie voči výroku III. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Návrh na prerušenie konania zamieta.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu. Druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobca nemá nárok na ich náhradu a žalovanému súd ich náhradu nepriznal. Tretím výrokom návrh na prerušenie konania zamietol.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 3.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná suma predstavuje časť nezaplatenej istiny vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.02.2014, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľnou, a.s., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.001 eur a ktorú Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu. Postúpená pohľadávka bola vo výške 12.485,96 eur, z ktorej žalobca žaluje iba sumu 3.000 eur. Keďže žalovaný úver nesplácal riadne a včas, Slovenská sporiteľňa a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52 ods. 1 až 4; § 53 ods. 9; § 54a; § 100 ods. 1, 2; § 101; § 103; § 565 Občianskeho zákonníka zistil, že dňa 13.02. bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX. Hneď v časti I. v článku I. v bode 1 sú základné podmienky, z ktorých vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý spotrebný bezúčelový úver 12.001 eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,90 % p.a. Dohodnutých bolo 120 splátok po 190,42 eur mesačne splatných k 25.dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 25.3.2014 a posledná 25.02.2024. V zmluve je uvedené RPMN 15,44 %, jeho priemerná hodnota 8,69 % a celková čiastka na zaplatenie 22.849,04 eur. V tejto časti zmluvy sa tiež uvádza, že banka nevyžaduje poistenie a uvedené sú aj predpoklady použité na
výpočet RPMN a to nasledovne: „úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení“. Podľa bodu 10 Zmluvy v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v súlade s VOP, OP a Všeobecne záväznými právnymi predpismi. V časti I. článku II. Zmluvy sú prehľadne uvedené všetky poplatky a to poplatok za upomienku 25 Eur, poplatok za poistenie k úveru 9,93 eur mesačne. Podľa bodu 7.6.1 písm. a/ VOP Slovenskej sporiteľne a.s. ak je klient v omeškaní jednej splátky istiny alebo úroku viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
4. Žalovaný neplatil splátky riadne a včas. Podľa platobnej histórie poslednú splátku zaplatil 31.03.2016. Listom zo dňa 25.11.2016 Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 1.221,35 eur (čo je nie celých 7 splátok) v lehote 15 dní, v opačnom prípade bol upozornený na právo banky na zosplatnenie úveru. Žalovaný dlžné splátky neuhradil a preto listom z 24.01.2017 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že v dôsledku porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a/ Produktových OP pre splátkové úvery banka vyhlásila ku dňu 29.12.2016 mimoriadnu splatnosť úveru.
5. Slovenská sporiteľňa a.s. listom zo dňa 22.03.2017 vyzvala žalovaného na úhradu jeho dlhu z tejto úverovej zmluvy vo výške 12.022,92 eur a upozornila ho na oprávnenie postúpiť pohľadávku tretej osobe. Dňa 23.06.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. písomnou zmluvou postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi.
6. Prvoinštančný súd zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považoval za zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 OZ. S poukazom na § 879v OZ ex offo sa zaoberal tým, či predmetná pohľadávka nie je už premlčaná.
7. Poukázal na ustálenú súdnu prax a uviedol, že posúdenie premlčania uplatneného nároku je potrebné považovať za prioritné. Podľa § 103 veta druhá OZ pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak je to zreteľne uvedené v zákone. Súd zastáva názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Účelom ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí. Uviedol na podporu svojho rozhodnutia konkrétne rozhodnutia Krajských súdov Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Prešov.
8. Mal za to, že v danom prípade došlo k zákonnému zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ku dňu 29.12.2016. Tomuto jednostrannému právnemu úkonu veriteľa predchádzalo písomné upozornenie z 25.11.2016 žalovaného na využitie práva na zosplatnenie, ak neuhradí dlžnú sumu na splátkach vo výške 1.221,35 eur v lehote 15 dní. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil a keďže bola dodržaná aj zákonná 15dňová lehota podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ úver zosplatnil pre omeškané splátky v rozsahu 1.221,35 eur, čo predstavuje nie celých 7 splátok ku dňu 25.11.2016. Žalovaný sa tak dostal do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou 25.04.2016, pričom toto omeškanie platilo aj v čase zosplatnenia úveru. Preto podľa názoru súdu trojročná premlčacia doba začala plynúť od zročnosti tejto prvej omeškanej splátky, teda od 26.4.2016 a uplynula 26.04.2019. Žaloba bola podaná až 19.08.2019 a teda pohľadávka je premlčaná.
9. Prvoinštančný súd k názoru žalobcu, že k mimoriadnej splatnosti úveru došlo 29.12.2016, kedy bola splnená zákonná podmienka trojmesačného omeškania podľa § 53 ods. 9 OZ, ale toto právo bolo využité pre nezaplatenie splátky splatnej 25.12.2016, preto odvtedy plynie trojročná premlčacia doba uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí. Ani v liste týkajúcom sa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ totiž neuviedol, kvôli ktorej nezaplatenej splátke dané právo využil. Aj z toho dôvodu je preto potrebné vychádzať už z prvej omeškanej splátky. Vo vzťahu k právnej úprave podľa § 565 OZ, ktorá je všeobecnou právnou úpravou, poukázal na § 53 ods. 9 OZ, ktorý patrí medzi špeciálnu právnu úpravu, vzťahujúcu sa na spotrebiteľské právne vzťahy a ktorý má prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou. Pre využitie práva veriteľa na zosplatnenie úveru pri spotrebiteľskej zmluve musí byť splnená zákonná podmienka uvedená v § 565 OZ, týkajúca sa dohody strán o tejto možnosti, ale ďalšia časť tohto ustanovenia (o zániku práva do splatnosti najbližšej splátky pokiaľ sa nevyužije právo) je v rozpore s § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého k zosplatneniu úveru môže dôjsť až pri minimálne trojmesačnom omeškaní splátky, kedy je prioritnou úprava § 53 ods. 9 OZ.
10. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP s tým, aby súd podal návrh na Ústavný súd SR o tom, či § 54a OZ je v súlade s Ústavou SR, prvoinštančný súd tento návrh zamietol s odôvodnením, že nezdieľa názor žalobcu o protiústavnosti daného hmotnoprávneho ustanovenia.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca v spore nebol úspešný v celom rozsahu, preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol, na rozdiel od úspešného žalovaného, ktorému však preukázateľne žiaden trovy konania nevznikli.
12. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že nesprávnym procesným postupom mu súd znemožnil uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, predmetné konanie má vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na § 565, § 101 a § 103 OZ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil premlčanie uplatneného nároku. Podľa § 565 OZ, právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky, preto mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pred nesplnením inej splátky, než splátky, ktorá vyhlásením mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala - v danom prípade splátky splatné dňa 25.12.2016. Pre splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali v zmysle § 103 OZ, plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. splátky splatné 25.12.2016). Výklad súdu prvej inštancie druhej vety § 103 OZ, že za „nesplnené splátku“ je potrebné považovať prvú splátku, s ktorou sa dostal dlžník do omeškania je preto nesprávny. Znamenalo by to v praxi, že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by boli nepremlčané, avšak zostatok dlhu (splátky od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) by už v ten istý moment bol premlčaný, resp. sám veriteľ by si využitím práva § 565 OZ privodil premlčanie celého nároku (ak by dlžník bol v čase vyhlásenia splatnosti v omeškaní s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 roky), nakoľko by plynutie premlčacej doby splátok, splatných od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, bolo uvedeným súdnym výkladom posunuté o niekoľko mesiacov dozadu, t.j. splátka úveru splatná napr. druhý mesiac pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by sa premlčala neskôr, ako splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo považuje žalobca za absolútne. Navyše súdnym výkladom premlčania došlo k skráteniu premlčacej doby splátok splatných odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až o osem kalendárnych mesiacov, nakoľko súd považoval za nesplnenú splátku úveru už splátku splatnú 25.04.2016 a veriteľ využil svoje právo zosplatniť úver pre nesplnenie splátky splatnej 25.12.2016 (za súčasného dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ). Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že splátky úveru splatné dňa 25.08., 25.09., 25.10., 25.11. a 25.12.2016 boli v prejednávanom prípade bez ohľadu na súdny výklad druhej vety § 103 OZ uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, lebo ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - t.j. také, pre ktorú splátku plynie samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa splatnosti tej ktorej splátky. Ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 24.01.2017 ku dňu 29.12.2016, toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej 25.12.2016 (t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 OZ, po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Premlčacia lehota tak začala plynúť odo dňa 25.12.2016, t.j. od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a uplynula by najneskôr 25.12.2019. Keďže žaloba bola podaná na súd 19.08.2019, nárok bol uplatnený včas. Žalobcovi preto vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko tento nárok nemožno považovať za premlčaný. Na podporu uvedeného názoru poukázal na uznesenia Krajského súdu v Bratislave, Nitre, ktoré špecifikoval. V ďalšom poukázal na článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1 CSP, ako aj § 164; § 193 a § 217 ods. 1 CSP s návrhom na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP s
požiadavkou, aby súd podal návrh na Ústavný súd SR o nesúlade ust. § 54a OZ s Ústavou SR Uviedol, že Okresný súd Martin podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 Ústavy SR, konkrétne o súlade ust. § 54a OZ s Ústavou SR. Na uvedené mal súd prihliadať najmä vzhľadom na to, že práve aplikujúc uvedené ust. § 54a OZ žalobu zamietol. Žalobca tak považoval za inú vadu v konaní to, ak súd vediac o spornosti § 54a OZ neprerušil konanie na základe už prebiehajúceho konania na Ústavnom súde SR a uvedené ustanovenie aplikoval. Navyše rôznorodosť názorov všeobecných súdov Slovenskej republiky v otázke aplikácie sporného § 54a OZ je v právnom štáte neprípustná. Uvedené skutočnosti žalobca vníma ako zásah do jeho právnej istoty. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nárok žalobcu nie je premlčaný. Alternatívne navrhol prerušiť konanie až do doby, pokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a OZ s Ústavou SR. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 338,14 eur.
13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do veci samej, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.06.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu čo do veci samej nie je dôvodne a odvolanie čo do výroku III. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné. 15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do merita veci na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel taký relevantný argument, teda taký argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. 16. Keďže žalobca v odvolaní namieta právne posúdenie jeho nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.
17. Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa ust. § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa § 100 ods.1 a ods. 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
21. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 879 v) OZ, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom bola uzavretá úverová zmluva na základe ktorej bol zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaný zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný neuhrádzal mesačne splátky riadne a včas, došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru ku dňu 29.12.2016. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise je možné usúdiť, že v danom prípade k zosplateniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 25.04.2016. Preto od zročnosti tejto splátky (25.04.2016) a nie až od splatnosti splátky splatnej dňa 25.12.2016, ako sa nesprávne domnieva žalobca, začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 25.04.2019. Keďže žaloba bola podaná až dňa 19.08.2019, bola podaná neskoro, po uplynutí premlčacej lehoty. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a správne zohľadnil premlčanie žalobcom uplatneného nároku.
26. Odvolací súd ešte dodáva, že vo všeobecnosti splnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou resp. zročnou podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa ust. §101 Občianskeho zákonníka plynie samostatne. Toto však platí iba do času, keď ešte nenastala splatnosť celého dlhu, ktorý v danom prípade v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia nastal z vôle právneho predchodcu žalobcu ku dňu 29.12.2016. Po zosplatnení už žalobca nemá nárok na plnenie v splátkach.
27. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že premlčacia lehota (v zmysle druhej vety §103 Občianskeho zákonníka) začala plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplatenej splátky, splatnej ku dňu 25.04.2016, ktorá bola dôvodom pre mimoriadne zosplatnenie, keďže vo výzve na úhradu dlh právny predchodca žalobcu špecifikoval dlh sumu 1221,35 Eur, čo zodpovedá skoro 7-mim splátkam a následne pristúpil k zosplatneniu úveru. Teda nebolo konkretizované, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k zosplatneniu. Správne preto prvoinštančný súd vychádzal zo záveru, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú ku dňu 25.04.2016. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú ku dňu 25.12.20116, lebo pre mimoriadne zosplatnenie k uvedenému dňu by nebola splnená podmienka troch mesiacov od omeškania. Preto za splátku, ktorá zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala správne bola považovaná splátka zo dňa 25.04.2016. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že ak v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú dňa 25.04.2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného dlhu tak uplynula najneskôr 25.04.2019. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 19.08.2019, stalo sa tak v čase, keď už nárok žalobcu bol nepochybne premlčaný, a preto ho nebolo možné priznať.
28. Možno preto konštatovať, že žalobca si v konaní uplatňuje premlčané právo ktorého vymáhaniu bráni ust. § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 879v Občianskeho zákonníka. Na tomto závere nič
nemení ani citované judikatúra iných súdov v samotnom odvolaní. Právny názor na danú problematiku na tunajšom súde je taký, ktorý aplikoval aj súd prvej inštancie v predmetnej veci. 29. Keďže v danej veci ide o spotrebiteľskú vec, bolo nutné realizovať aj výklad smerujúci k počítaniu lehôt premlčania v prospech spotrebiteľa, t.j. žalovaného tak, ako to pri vyhodnocovaní spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. (najmä § 54 OZ) ukladá zákon.
30. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strany sporu, žalovaný bol nečinný v konaní, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. 31. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04). 32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo zmenu rozhodnutia ako takú. 33. So zreteľom na všetky tieto dôvody rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP, stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj čo do správneho výroku o trovách konania.
34. Keďže odvolanie bolo podané aj proti výroku III., ktorým prvoinštančný súd návrh na prerušenie konania zamietol , proti ktorému odvolanie nie je s poukazom na § 357 písm. n) CSP a contrario prípustné, preto bolo odvolanie voči uvedenému výroku odmietnuté poľa § 386 písm. c) CSP.
35. Návrh žalobcu na prerušenie konania v odvolacom konaní bol rovnako zamietnutý, lebo ani podľa názoru odvolacieho súdu tu neboli podmienky na vyhovenie mu z rovnakých dôvodov, pre ktoré tomuto návrhu nevyhovel ani súd prvej inštancie.
36. O trovách odvolacieho konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu
trov konania v odvolacom konaní a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Preto bolo vyslovené, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).