Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-6Sa-13-2022.pdf
PDF · 121.33 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-6Sa/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. A. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 23976-2/2022-BA zo dňa 12. mája 2022 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 200-007557- CA01/2022 zo dňa 25. februára 2022 podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské v období od 27. decembra 2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie z dôvodu, že žalobca nie je zamestnancom pre účely nemocenského poistenia v zmysle § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 01. apríla 2022, v ktorom uviedol, že je zamestnancom na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom McStone Systems Limited so sídlom v Írsku, kam dochádza za prácou na 3-4 týždňové turnusy a mzda mu je vyplácaná týždenne. Z uvedeného vyplýva, že v období pred podaním žiadosti o materské žalobca bol nemocensky poistený ako zamestnanec vykonávajúci závislú prácu v Írsku, teda v členskom štáte Európskej únie, a preto je potrebné na jeho situáciu aplikovať právnu úpravu vzťahujúcu sa na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia - Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“), Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“). Podľa názoru žalobcu, z ním podanej žiadosti bolo zrejmé, že svoj nárok na materské odvádza z vykonávania závislej činnosti ako zamestnanca v členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Írsku, a preto bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne ex offo skúmať a zistiť, či žalobca splnil zákonnú dobu poistenia v rozsahu 270 dní pred podaním žiadosti o materské s prihliadnutím na dobu zamestnania v Írsku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však táto skutočnosť vôbec nevyplýva.
3. Žalovaná rozhodnutím č. 23976-2/2022-BA zo dňa 12. mája 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že žalobca si predložením žiadosti o materské č. B1509555 uplatnil nárok na materské z dôvodu poskytovania starostlivosti dieťaťu F. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX odo dňa 27. decembra 2021 z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa McStone Systems Ltd., T/A Stone Systems, so sídlom Wexford Road Business Park, Wexford Road, Carlow, Reg. 6358321U. Rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá odo dňa 27. decembra 2021 a žalobca naposledy pracoval dňa 22. decembra 2021. Na území Slovenskej republiky bol žalobca naposledy povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa MS-ATLAS, s.r.o. od 07. novembra 2001 do 31. augusta 2002, posledné povinné nemocenské poistenie mal žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01. júla 2005 do 04. januára 2007. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nebol ku dňu uplatnenia nároku na materské na území Slovenskej republiky povinne nemocensky poistený vôbec, t. j. ako povinne nemocensky poistený zamestnanec a ani mu z takto vzniknutého poistného vzťahu neplynula ochranná lehota. Z uvedeného dôvodu nesplnil všeobecnú podmienku nároku na materské v zmysle § 30 zákona o sociálnom poistení.
4. Nakoľko žalobca pred uplatnením nároku na materské pracoval na území Írska, s prihliadnutím na článok 11 ods. 1 až 3 základného nariadenia vyplýva, že na zamestnanca, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky a vykonáva prácu na území iného členského štátu Európskej únie alebo poberá peňažnú dávku ako dôsledok tejto práce, sa v oblasti sociálneho poistenia vzťahujú právne predpisy členského štátu, na území, ktorého túto prácu vykonáva, respektíve z územia, ktorého sa mu vypláca peňažná dávka. Z uvedeného dôvodu sa preto na žalobcu nevzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, teda nie je nemocensky poistený a ani mu neplynie ochranná lehota podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dobu nemocenského poistenia dosiahnutú žalobcom v Írsku by bolo možné zohľadniť v súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na materské od 27. decembra 2021 iba v prípade, ak by na území Slovenskej republiky poberal dávku v nezamestnanosti, ktorej poberaniu by predchádzalo toto írske nemocenské poistenie. Nakoľko žalobca túto podmienku nesplnil, nebolo možné zohľadniť prípadné írske doby nemocenského poistenia, a to ani v prípade, ak by boli potvrdené na relevantnom formulári príslušnou írskou inštitúciou nemocenského poistenia. Vzhľadom na uvedené žalovaná konštatovala, že nárok na materské ani v súlade s koordinačnými predpismi žalobcovi nevznikol.
5. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nesplnil ani osobitnú podmienku nároku na materské iného poistenca, a to, že sa stará o dieťa, ktorého matka nepoberá rodičovský príspevok, nakoľko matka dieťaťa o odňatie požiadala dňa 28. decembra 2021 a tento jej bol odňatý od 01. januára 2022.
II.
Konanie pred správnym súdom
6. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 18. júla 2022, doručenú na Krajský súd v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd toho istého dňa, v ktorej žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa a priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Žalobca poukázal na to, že v čase podania žiadosti o materské bol zamestnaný u zamestnávateľa McStone Systems Ltd. so sídlom v Írsku, kam za prácou dochádzal v 3 - 4 týždňových turnusoch. Mzda mu bola vyplácaná týždenne, pričom z tejto mzdy mu boli zrážané odvody. Žalobca zároveň predložil potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 16. júna 2022 a jeho prílohu označenú ako Employment Detail Summary za rok 2021 zo dňa 17. júna 2022, z ktorých vyplýva, že žalobca v roku 2021 odpracoval u tohto zamestnávateľa 308 dní.
8. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ žalovaná na jeho prípad aplikovala článok 11 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a písm. c) základného nariadenia, záver z neho vyplývajúci nie je správny a v tejto súvislosti je ďalej potrebné nadväzne aplikovať aj osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v Hlave III - Osobitné ustanovenia súvisiace s osobitnými kategóriami dávok; Kapitola 1 - Nemocenské dávky, dávky v
materstve a rovnocenné dávky otcovstve, Článok 17 - Bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát, základného nariadenia.
9. V prípade žalobcu bolo teda povinnosťou orgánu prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej zistiť dobu poistenia, ktorú žalobca dosiahol ako zamestnanec v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Írsku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalovaná zistila iba dobu poistenia dosiahnutú žalobcom výlučne na území Slovenskej republiky a dobu poistenia získanú v Írsku vôbec neskúmala. Uvedený postup je podľa názoru žalobcu jednak v rozpore s článkom 17 základného nariadenia, ako aj so zásadou sčítania dôb poistenia dosiahnutých poistencom v rôznych členských štátoch Európskej únie.
10. Nad rámec uvedených skutočností žalobca uviedol, že centrum hlavných hospodárskych záujmov mal po celú dobu práce v Írsku na území Slovenskej republiky, nakoľko tam dochádzal v 3 - 4 týždňových turnusoch, ubytovanie mal zabezpečené výlučne zamestnávateľom v prenajatom dome vždy v konkrétnom meste, v ktorom vykonával prácu a naopak na území Slovenskej republiky mal trvalé bydlisko v E., v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, tu žije jeho partnerka, maloletý syn aj maloletá dcéra z predchádzajúceho vzťahu.
11. K argumentu žalovanej, že žalobcovi nebolo možné priznať materské odo dňa podania žiadosti, t. j. od 27. decembra 2021, ale najskôr od 01. januára 2022 žalobca uviedol, že žalovanej nič nebráni v tom, aby žalobcovi nárok priznala od neskoršieho dňa, pokiaľ k tomuto dňu splnil podmienky nároku na poskytovanie materského.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci, nesprávne vec právne posúdila, napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné a z uvedených dôvodov navrhuje správnemu súdu napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušiť.
13. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 21. septembra 2022, v ktorom uviedla, že žalobca si nárok na materské uplatnil ako iný poistenec – otec dieťaťa predložením žiadosti o materské č. B1509555 odo dňa 27. decembra 2021 z poistného vzťahu zamestnávateľa McStone Systems Ltd. Na území Slovenskej republiky bol žalobca naposledy povinne nemocensky poistený v období od 07. novembra 2001 do 31. augusta 2002 ako zamestnanec a v období od 01. júla 2005 do 04. januára 2007 ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca nebol ku dňu uplatnenia nároku na materské na území Slovenskej republiky povinne nemocensky poistený vôbec, ani ako povinne nemocensky poistený zamestnanec a ani mu s takto zaniknutého poistného vzťahu neplynula ochranná lehota.
14. Žalovaná ďalej v tejto súvislosti poukázala na čl. 11 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. a) základného nariadenia, v zmysle ktorého na zamestnanca, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky a vykonáva prácu na území iného členského štátu Európskej únie alebo poberá peňažnú dávku ako dôsledok tejto práce, sa v oblasti sociálneho poistenia vzťahujú právne predpisy členského štátu, na území ktorého túto prácu vykonáva, respektíve, z územia ktorého sa mu vypláca táto peňažná dávka. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že sa na žalobcu nevzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, a teda nie je ani nemocensky poistený, ani mu neplynie ochranná lehota podľa slovenských právnych predpisov. Žalovaná zároveň poukázala na znenie čl. 11 ods. 3 písm. c) základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba prijímajúca dávku nezamestnanosti v súlade s čl. 65 základného nariadenia podľa právnych predpisov členského štátu bydliska podlieha právnym predpisom tohto členského štátu, z čoho možno vyvodiť záver, že po zániku nemocenského poistenia v inom členskom štáte Európskej únie podliehajú právnym predpisom Slovenskej republiky len tie osoby, ktoré poberajú dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky a len týmto osobám môže byť v konaní pred Sociálnou poisťovňou zohľadnené zahraničné nemocenské poistenie predchádzajúce poberaniu dávky v nezamestnanosti pri posúdení nároku na nemocenskú dávku podľa slovenských právnych predpisov. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol naposledy evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie na území Slovenskej republiky dňa 12. marca 2017 (dňa 13. marca 2017 bol z evidencie vyradený).
15. K námietke žalobcu, že sa na jeho prípad malo aplikovať ustanovenie čl. 17 základného nariadenia žalovaná uviedla, že toto ustanovenie sa vzťahuje na vecné dávky, teda nejde o peňažné plnenie, ale
o nepeňažné plnenie poskytované formou zdravotnej starostlivosti, a preto uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na nemocenské dávky poskytované výlučne peňažnou formou.
16. Žalovaná tiež opäť poukázala na skutočnosť, že ku dňu 27. decembra 2021 žalobca nespĺňal ani osobitnú podmienku nároku na materské iného poistenca a to, že matka dieťaťa nie je poberateľkou rodičovského príspevku, nakoľko tento bol matke dieťaťa odňatý až od 01. januára 2022. Ak žalobca tvrdil, že mu žalovaná mala priznať materské od neskoršieho dňa žalovaná uviedla, že to nebolo možné, nakoľko žalobca ani k tomuto dňu nebol poistený podľa slovenských právnych predpisov.
17. Žalovaná vo veci nežiadala nariadiť pojednávanie.
18. V replike zo dňa 01. novembra 2022 žalobca zotrval na svojich doterajších argumentoch a zdôraznil potrebu aplikácie zásady sčítania dôb poistenia.
19. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
20. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
21. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. apríla 2024. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe trvá. Odkazujúc na písomné znenie žaloby uviedla, že je potrebné aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Samotným faktom, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, platí na vnútornom trhu voľný pohyb osôb, pracovníkov, tovarov a služieb. Úvodné ustanovenia tohto nariadenia zavádzajú určité princípy a zásady, ktorými sa majú riadiť postupy pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, pričom poukázala napríklad na zásadu zaobchádzania s niektorými faktami alebo udalosťami, ku ktorým dochádza na území rôznych členských štátov akoby sa udiali na území jedného členského štátu, predovšetkým ide o zásadu sčítavania dôb. Aj podľa predpisov Slovenskej republiky aplikujúc tieto princípy európskeho práva dosiahol žalobca potrebnú dobu poistenia. Zároveň poukázala na zásadu proporcionality, ktorá spočíva v tom, že nesmie dôjsť k prekrývaniu rôznych skutočností, čo v prípade žalobcu nedošlo. Zástupca žalovanej zotrval na doterajších písomných stanoviskách, poukázal na znenie čl. 11 ods. 3 písm. a) a c) základného nariadenia a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
27. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
28. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
29. Podľa čl. 11 ods. 2 základného nariadenia, na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako dôsledok tejto činnosti, sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky alebo pozostalostné dôchodky alebo, na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo na nemocenské peňažné dávky vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby.
30. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
31. Podľa čl. 17 základného nariadenia, poistenec alebo jeho rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, poberajú v členskom štáte bydliska vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby bol poistený podľa daných právnych predpisov.
32. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení (v rozhodnom znení ku dňu podania žiadosti dňa 28. decembra 2021), sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
33. Podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.
34. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, a) zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
35. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského.
36. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
37. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
38. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
39. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
40. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
41. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
42. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
43. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Sa/13/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. PO-6Sa/13/2022.
44. V prípade žalobcu sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach. Z koncepcie právnej úpravy vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Zároveň aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal postupom podľa § 199 v spojení s § 203 ods. 2 SSP, t.j. nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, avšak nevzhliadol dôvodnosť podanej žaloby a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.
45. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania, sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov o materské z dôvodu poskytovania starostlivosti dieťaťu F. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX žiadosťou č. B1509555 zo dňa 28. decembra 2021;
- v čase podania žiadosti bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa McStone Systems Ltd., T/A Stone Systems, so sídlom Wexford Road Business Park, Wexford Road, Carlow, Reg. 6358321U;
- posledné povinné nemocenské poistenie v Slovenskej republike bolo u žalobcu evidované ako u zamestnanca od 07. novembra 2001 do 31. augusta 2002, a ako u samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. júla 2005 do 04. januára 2007;
- rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov č. PO3/RHNNVAŠSD/ SOC/2022/71463-11 bolo rozhodnuté o žiadosti A. E. G. zo dňa 28. decembra 2021 o odňatí rodičovského príspevku od 01. januára 2022 z dôvodu, že otec dieťaťa si uplatňuje nárok na materské.
46. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie otázky, či žalobcovi vznikol nárok na materské podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nakoľko v čase podania žiadosti o materské bol zamestnancom zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte, konkrétne v Írsku.
47. Správny súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na znenie čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, z ktorého vyplýva, že každá osoba, na ktorú sa toto nariadenia vzťahuje, môže podliehať právnym predpisom len jedného členského štátu, pričom tieto sa určia v súlade s Hlavou II základného nariadenia. Nakoľko žalobca bol v čase podania žiadosti zamestnaný, je potrebné následne postupovať podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v určitom členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Rozhodujúcim pravidlom základného nariadenia teda je určenie príslušného právneho poriadku podľa miesta výkonu ekonomickej aktivity osoby, a to či už závislej práce alebo samostatne zárobkovej činnosti – tzv. princíp lex loci laboris. Z uvedeného preto možno dospieť k záveru, že pre určenie rozhodného práva na prípad žalobcu je potrebné aplikovať právne predpisy toho členského štátu, v ktorom žalobca vykonával činnosť zamestnanca, a teda právne predpisy Írska. Uplatnenie právnych predpisov iného členského štátu má zároveň za následok (čl. 11 ods. 1 základného nariadenia), že na strane žalobcu nie je daný právny základ pre uplatnenie nárokov z nemocenského poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
48. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na Hlavu III, Osobitné ustanovenia súvisiace s osobitnými kategóriami dávok, Kapitola 1, Nemocenské dávky, dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve, Oddiel 1, Poistenci a ich rodinní príslušníci, s výnimkou dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, a to konkrétne na skutočnosť, že na jeho prípad je potrebné aplikovať tiež čl. 17 základného nariadenia, v tejto súvislosti správny súd prisvedčil názoru žalovanej, že uvedené ustanovenie upravuje jednak poberanie vecných, nie peňažných dávok v štáte bydliska poistenca spočívajúcich v zdravotnej starostlivosti (čl. 1 písm. va) základného nariadenia), navyše však ide o vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta bydliska, a teda aj v tomto prípade je príslušným členským štátom štát iný, ako je štát bydliska poistenca. Správny súd preto ani z čl. 17 základného nariadenia ani z iných ustanovení Hlavy III základného nariadenia nedospel k inému záveru ako k tomu, že na prípad žalobcu sa právne predpisy Slovenskej republiky neuplatnia. Správny súd v tejto súvislosti dopĺňa, že vychádzajúc zo základného nariadenia ako aj vykonávacieho nariadenia. otázka zachovania bydliska sa v prípade dávky v materstve primárne taktiež neposudzuje. Otázka bydliska by do úvahy prichádzala len za podmienky aplikácie čl. 11 ods. 3 písm. c) základného nariadenia, ak by žalobca poberal dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 65 základného nariadenia podľa právnych predpisov členského štátu bydliska, v takom prípade by podliehal právnym predpisom tohto členského štátu bydliska – Slovenskej republiky. Uvedené však nie je prípad žalobcu.
49. K námietke žalobcu, že v jeho prípade bolo potrebné aplikovať zásadu sčítavania dôb poistenia (čl. 6 základného nariadenia) správny súd uvádza, že uvedená zásada nemá vplyv na súdený prípad, nakoľko nebola sporná otázka dosiahnutia potrebnej doby poistenia, ale samotný vznik nároku na materské podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Čl. 6 základného nariadenia nezakladá aplikáciu právnych predpisov Slovenskej republiky na prípad žalobcu – nepojednáva o rozhodnom práve, ktoré sa v danom prípade uplatní, ale uvádza, že ak je posúdenie otázky súvisiacej s nárokom na dávku, pokrytím právnymi predpismi a poistením podmienené dosiahnutím určitých dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, do dôb potrebných na splnenie týchto podmienok možno započítať aj doby dosiahnuté v inom členskom štáte, ak základné nariadenie v ostatných ustanoveniach neustanovuje inak.
50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, ak dospeli k záveru, že žalobca nepodlieha právnym predpisom Slovenskej republiky.
51. Správny súd sa však nestotožnil so záverom žalovanej, že žalobca nesplnil ani podmienku pre priznanie nároku na materské inej osobe v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, nakoľko matka požiadala až dňa 28. decembra 2021 o odňatie rodičovského príspevku a tento jej bol odňatý až k 01.januáru 2022, teda v čase podania žiadosti o materské žalobcom bola poberateľkou rodičovského príspevku.
52. V zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jednou z podmienok vzniku nároku na výplatu materského je podanie žiadosti, pričom je nesporné, že žalobca si túto povinnosť splnil jej podaním pod č. B1509555 dňa 28. decembra 2021. Je pravdou, že žalovaná správne vyhodnotila, že ku dňu 28. decembra 2021 osobitné podmienky pre priznanie nároku na materské v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení splnené neboli, avšak medzičasom (v priebehu prebiehajúceho administratívneho konania ešte pred vydaním rozhodnutia orgánu prvého stupňa) prekážka odpadla. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ o nároku žalobcu na materské ako na dávku nemocenského poistenia nebolo právoplatne rozhodnuté, je potrebné aplikovať § 109 ods. 1 prvú vetu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň, podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/122/2020 zo dňa 30. novembra 2021, v zmysle ktorého: „V prípade, že žiadateľ o dávku podmienky pre priznanie dávky dodatočne skutočne splnil, dávku je potrebné priznať, avšak až dňom splnenia všetkých zákonných podmienok viazaných na vznik nároku na dávku.“, preto správny súd konštatuje, že poberanie rodičovského príspevku matkou v čase podania žiadosti o materské bez iného nevylučuje neskoršie priznanie nároku na materské v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
53. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko po posúdení veci dospel k záveru, že závery správnych orgánov o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na materské podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je na mieste. Zároveň dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovanej boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
54. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).