Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/56/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: R. Z., H.: XX XXX XXX, s miestom podnikania K. XXX/XX, Q. pri O., právne zast.: RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Osvetová 24, Bratislava, proti žalovanému: AL Agroservis, s.r.o., IČO: 36 280 208, so sídlom Vydrany 1093, právne zast.: HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, o zaplatenie 6.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -67 zo dňa 04. júla 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -67 zo dňa 04. júla 2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.12.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 6.900,- eur s príslušenstvom (úrok z omeškania a náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poskytovateľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na základe vzájomnej dohody v mesiaci júl 2022 poľnohospodárskym strojom poľnohospodárske práce, a to zber repky a pšenice podľa požiadaviek žalovaného za cenu v celkovej výške 9.943,20 eur, pričom túto cenu vyúčtoval žalobca faktúrou č. 2022012 zo dňa 31.07.2022 s dátumom splatnosti 22.08.2022. Žalovaný z vyúčtovanej ceny služieb uhradil dňa 08.09.2022 (pred podaním žaloby) sumu 3.043,20 eur, t.j. celkový dlh žalovaného ku dňu podaniu žaloby predstavoval sumu 6.900,- eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom žalobou uplatnený nárok poprel v celom rozsahu s odôvodnením, že ku dňu podania žaloby uplatnený nárok nebol splatný. Žalovaný nepopieral poskytnutie predmetných služieb zo strany žalobcu, avšak argumentoval, že v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie spôsobenej globálnou energetickou krízou, ktorá v značnej miere zasiahla aj odvetvie poľnohospodárstva, bol žalovaný spôsobilý vykonať iba čiastočnú úhradu ceny služieb, a to vo výške 3.043,20 eur. Žalovaný po obdržaní listiny žalobcu s názvom: Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 15.09.2022, kontaktoval žalobcu s cieľom dosiahnuť oddialenie splatnosti faktúry č. 2022012 v jej neuhradenej časti, pričom následne po obdržaní predžalobnej výzvy z 11.10.2022 mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia konkrétne oznámiť žalobcovi, že z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej situácie je

schopný uhradiť zostávajúcu časť pohľadávky až po speňažení úrody za hospodársky rok 2022. Podľa vyjadrenia žalovaného sa mali strany po tomto rozhovore vzájomne dohodnúť na modifikácii splatnosti faktúry č. 2022012 čo do jej neuhradenej časti v sume 6.900,- eur, a to z pôvodnej lehoty splatnosti 22.08.2022 na novú lehotu splatnosti do 31.03.2023. K tomuto navrhol žalovaný vypočuť ako svedka svojho povereného zamestnanca B. O., ktorý podľa jeho vyjadrenia mal za žalovaného vystupovať počas uvedených rokovaní so žalobcom. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca si úroky z omeškania neuplatňuje v súlade s nariadenia vlády SR č.

3. Žalobca v konaní uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú a vykonštruovanú s poukazom na to, že sám žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu uznal podpísaním listiny predloženej mu žalobcom s názvom odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov ku dňu 15.09.2022 s uvedenou dlžnou sumou vo výške 6.900, - eur . Poukázal na to, že žalovaný nespochybnil vykonanie predmetných prác, ktoré zároveň potvrdzuje aj žalobcom predložený príkaz na prácu a výkaz práce poverenou osobou - B. O.. Žalobca spochybnil žalovaným uvedené dôvody neuhradenia dlžnej sumy a výslovne uviedol, že nikdy so žalovaným nehovoril o predĺžení splatnosti faktúry a o ním tvrdených dôvodoch, ktoré by také predĺženie odôvodňovali. Okrem konštatovania v odpore žalovaný žiadnym dôkazom nepreukazoval, že by žalobca súhlasil s predĺžením splatnosti faktúry do marca 2023.

4. Žalobca doplnil, že žalovaný dňa 31.10.2022 vykonal ďalšiu úhradu dlžnej sumy vo výške 1.900,- €, a to na základe predžalobnej výzvy žalobcu, avšak už po podaní návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu na súd. Následne dňa 16.02.2023 vzal svoju žalobu v časti uvedenej úhrady 1.900,- € s prislúchajúcim príslušenstvom čiastočne späť.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -67 zo dňa 04. júla 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.943,- eur od 23.08.2022 do 08.09.2022, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.900,- eur od 09.09.2022 do 14.09.2022, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.900,- eur od 15.09.2022 do 31.10.2022, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 01.11.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur (výrok I.). V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok II.). Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu (výrok III.). 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skonsˇtatoval, zˇe medzi stranami nebolo sporným objednanie predmetných služieb (výkonov) žalovaným, ani riadne a včasné poskytnutie týchto služieb (výkonov) zo strany žalobcu. Taktiež nebolo sporným, že v dňoch 08.09.2022 a 31.10.2022 žalovaný čiastočne uhradil záväzok platbami vo výške 3.034,20 eur a 1.900,- eur, pričom existenciu (zvyšku) svojho záväzku z faktúry č. 2022012 žalovaný výslovne potvrdil pred začatím súdneho konania podpísaním listiny predloženej mu žalobcom s názvom odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov ku dňu 15.09.2022 v sume 6.900,- eur a tiež počas konania žalovaný potvrdil, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi.

7. Medzi stranami sporu zostala spornou len otázka, či medzi nimi došlo k uzavretiu dohody o posunutí splatnosti pohľadávky do 31.03.2023. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaný, ktorý mal k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu aj povinnosť uniesť dôkazné bremeno, toto tvrdenie v konaní ničím konkrétnym nepodložil. Žalovaný netvrdil, že táto dohoda mala byť písomná, nepredložil žiaden listinný (písomný) dôkaz a potvrdil, že nemá ohľadom tvrdeného posunutia splatnosti pohľadávky žiadne listinné dôkazy. V danej súvislosti podaný návrh na výsluch svedka - svojho zamestnanca B. O. súd prvej inštancie považoval za nadbytočný a nehospodárny s ohľadom na to, že žalovaný nepredložil akúkoľvek listinu, ktorá by popri navrhnutom výsluchu zamestnanca žalovaného mohla tvrdenú skutočnosť podporiť, ba naopak priamo na pojednávaní vyšlo najavo, že o existencii takého listinného dôkazu ani nemá vedomosť. V konaní súd nepovažoval za zistené a preukázané tvrdenie žalobcu, že by medzi stranami bola uzavretá aj iná zmluva o dielo. Zo zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol dôvodný, preto žalobu zamietol.

8. Súd prvej inštancie tak po takto vykonanom dokazovaní za preukázané považoval za oprávnený nárok žalobcu na zapltenie vychádzajúci z medzi stranami sporu ústne uzaretej nepomenovanej zmluvy resp. o zmluvy o dielo ( a a nasl. ) a v zmysle ustanovení o uznaní záväzku (, v spojení s ), ktorá po odpočítaní čiastočných úhrad predstavovala sumu 5.000,- eur (výrok I.). Súd v zmysle ust. a ods.

1, 2 , v nadväznosti na vysvetlenie žalobcu podané na pojednávaní k spôsobu výpočtu týchto úrokov, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžných súm istiny - pôvodne vo výške 9.943,20 € a po čiastočných úhradách zo dňa 08.09.2022 a 31.10.2022 v zostávajúcej výške 5.000,- €, a to v rámci zákonnej sadzby 9,50 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,50 % + 9 %), ktorú nariadenia Vlády SR č. pre začiatok omeškania 23.08.2022 upravuje (od 23.08.2022 ako dňa nasledujúceho po dni nezmenenej splatnosti faktúry č. 2022012 do 14.09.2022 v žalobcom požadovanej nižšej výške 8,50 % ročne a od 15.09.2022 do zaplatenia v žalobcom požadovanej takisto nižšej výške 9,25 % ročne) vzhľadom na nepochybné omeškanie žalovaného s plnením svojho peňažného záväzku. Súd tiež priznal žalobcovi sumu 40,- € titulom zákonom upravovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa .

9. V časti istiny 1.900,- eur uhradenej žalovaným súd prvej inštancie na základe späťvzatia žalobcom podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 SCP konanie zastavil (výrok II.).

II. Odvolanie

10. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu podľa , , ). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalovaným, pričom sa žalovaný nestotožnil s odôvodnením, že navrhnutý dôkaz bol nadbytočný a nehospodárny, kedže popri ňom žalovaný nepredniesol žiadne konkrétnejšie skutkové tvrdenia.

12. Žalovaný v priebehu sporového konania v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany tvrdil, že žalobcom uplatnený nárok, t.j. nárok na zaplatenie žalovanej istiny, nie je splatný a žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v žalobou uplatnenej výške. Vo vzťahu k absencii splatnosti žalovanej istiny, ktorá splatnosť je základným predpokladom uplatnenia pohľadávky súdnou cestou, žalovaný v priebehu dokazovania poukazoval na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo ešte v čase pred zahájením súdneho konania k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorej predmetom bolo obojstranné dojednanie o modifikácii splatnosti žalobcom uplatneného nároku. Uvedeným dojednaním strany sporu modifikovali splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý si uplatnil v tomto sporovom konaní, a to tak, že splatnosť záväzku žalovaného voči žalobcovi nastane až do budúcna.

13. Žalovaný s poukazom na a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil žalovaným navrhnutý dôkaz, a to bez jeho vykonania, ako nedôveryhodný, keďže všetky dôkazy majú v sporovom konaní rovnakú právnu silu, pričom ich hodnotenie, čo do dôkaznej sily, je možné až po ich vykonaní, kde je súd povinný dôkazy hodnotiť jednotlivo ako aj všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Jediným možným spôsobom ustálenia existencie dohody strán sporu o modifikácii splatnosti žalobou uplatnenej istiny, by bolo vykonanie žalovaným včas navrhnutého dôkazu, ktorý by po jeho vykonaní a následnom vyhodnotení v spojitosti s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu bolo spôsobilé odstrániť existujúce rozpory v tvrdeniach strán sporu.

III. Vyjadrenie žalobcu po podaní odvolania

14. Žalovca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 19.10.2023. Odvolanie považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Žalobca v plnom rozsahu odmietol akúkoľvek dohodu, ku ktorej by podľa tvrdení žalovaného malo prísť ohľadom posunutia lehoty splatnosti faktúry. Žalovaný v tomto prípade nevyužil svoju procesnú možnosť podať dupliku vo veci a taktiež nijako nekonkretizoval okolnosti uzavretia ním tvrdenej ústnej dohody o posunutí splatnosti predmetnej pohľadávky. Taktiež žalovaný nepredložil

do konania žiadny písomný dokument resp. akúkoľvek listinu, ktorá by popri navrhnutom výsluchu zamestnanca žalovaného mohla tvrdenú skutočnosť podporiť. Ani samotný žalovaný netvrdil (a tým ani nepreukazoval), že by táto dohoda mala byť písomná, pričom však žalovaný takisto žiaden listinný (písomný) dôkaz nepredložil ani na preukázanie prípadnej ústnej dohody v danom smere a tiež aj jeho právny zástupca na pojednávaní potvrdil, že žalovaný nemá ohľadom tvrdeného posunutia splatnosti pohľadávky žiadne listinné dôkazy.

16. Žalovaný nesporoval skutočnosť, že v dňoch 08.09.2022 a 31.10.2022 vykonal na predmetnú pohľadávku čiastočné úhrady vo výške 3.034,20 eur a 1.900,- eur, pričom existenciu (zvyšku) svojho záväzku z faktúry č. 2022012 aj výslovne potvrdil jednak ešte pred začatím predmetného súdneho konania podpísaním listiny predloženej mu žalobcom s názvom odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov ku dňu 15.09.2022 s tam deklarovanou dlžnou sumou vo výške 6.900,- eur, ako aj už počas prebiehajúceho konania formuláciou v odpore, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi. Uvedené úhrady (časti) istiny z faktúry č. 2022012, ako aj odsúhlasenie zostatku záväzku žalovaného z tejto faktúry ku dňu 26.09.2022 vo výške 6.900,- € mali pritom nepochybne účinky uznania ohľadom zvyšku toho istého a jediného záväzku žalovaného z predmetnej faktúry (konkrétne ohľadom zvyšnej časti istiny a celkového príslušenstva pohľadávky) v zmysle ustanovenia a v spojení s .

17. K žalovaným navrhnutému dôkazu - výsluch svedka zamestnanca žalovaného B. O., žalobca uviedol, že tento návrh bol nadbytočný a nehospodárny, keďže vzhľadom na doterajší obsah spisového materiálu nie je zrejmé, čo by tento výsluch svedka mohol vniesť do predmetného sporu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a podstatného obsahu spisu, pričom vo vzťahu k navrhnutému výsluchu svedka súd správne aplikoval ustanovenie , t.j. sudcovskú koncentráciu konania a uviedol, že žalovaný ani výslovne nežiadal súd o predvolanie tohto svedka (v odpore len žiadal o to, aby cestou súdu bol vykonaný výsluch svedka, t.j. nie aj jeho samotné predvolanie) a jeho účasť na pojednávaní napokon žalovaný nezabezpečil i napriek patričnému poučeniu v predvolaní, podľa ktorého mala účasť osôb navrhnutých na výsluch zabezpečiť na pojednávaní samotná strana, ktorá taký výsluch navrhla, pričom právny zástupca žalovaného taktiež na pojednávaní 04.07.2023 vyhlásil, že nepozná dôvod neprítomnosti uvedeného svedka na pojednávaní a ani nepredložil súdu žiaden doklad, ktorým by preukazoval (ospravedlniteľný) dôvod jeho neúčasti.

IV. Relevantné právne predpisy

18. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

23. Podľa ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

24. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Podľa ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

26. Podľa za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

27. Podľa ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

28. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

29. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

30. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

V. Posúdenie veci odvolacím súdom

32. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi uvedenými v odvolaní ( a ) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na . Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s v spojení s .

33. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č.k. -67 zo dňa 04. júla 2023, ktorého výroková časť je opísaná v ods. 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia a odôvodnenie v ods. 6 až 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

34. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe ústne uzavretej zmluvy mal pre žalovaného žalobca vykonať poľnohospodárske práce (zber repky a pšenice podľa požiadaviek žalovaného). Účastníkmi dohodnutým spôsobom bola určená cena za práce v celkovej výške 9.943,20 eur. Súd prvej inštancie klasifikoval tento dvojstranný právny úkon ako inominátnu zmluvu príbuznú zmluve o dielo. Odvolací súd v tejto súdvislosti poukazuje na to, že charakterom vzniknutého záväzku na strane žalobcu je predmetný právny úkon najbližšie k príkaznej zmluve (§ 724 Občianskeho zákonnka). Na veci však táto charakteristika nič nemení a možno konštatovať, že na strane žalobcu vznikol záväzok plniť žalovanému na základe jeho požiadaviek v podobe činností súvisiacich so zberom poľnohospodárskych plodín a na strane žalovaného vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu.

35. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca riadne a včas svoj záväzok voči žalovanému splnil a žalovanému vystavil faktúru č. 2022012 zo dňa 31.07.2022, v ktorej bola uvedená splatnosť dňa 22.08.2022. Žalovaný z fakturovanej sumy splatil iba čiastočne, a to v splátke vo výške 3.043,20 eur dňa 08.09.2022 (pred podaním žaloby) a vo výške 1.900,- eur dňa 31.10.2022 (po podaní žaloby).

36. Účastníci konania dňa 22.09.2022 podpísali listinu pod názvom „Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 15.09.2022“, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznal pohľadávku, ktorú voči nemu eviduje žalobca vo výške 6.900,- eur na základe faktúry č. 2022012 splatnej dňa 22.08.2022. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že po obdržaní listiny „Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 15.09.2022“ kontaktoval žalobcu s cieľom dosiahnuť oddialenie splatnosti faktúry a zároveň tvrdil, že medzi stranami v rozhovore vznikla dohoda o posunutí splatnosti faktúry do 31.03.2023, odvolací súd musí konštatovať, že toto tvrdenie je v zrejmom protiklade s tým, čo je obsahom listiny, ktorá nezaznamenáva nič so žalovaným tvrdenej ústnej dohody, ale naopak prisvedčuje tvrdeniu žalovaného o tom, že žalovaný akceptoval pohľadávku (uznal ju čo do výšky aj dôvodu) a tiež akceptoval lehotu splatnosti faktúry.

37. Z vyššie uvedených (predovšetkým) listinných dôkazov odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca mal voči žalovanému nárok na zaplatenie fakturovanej ceny za vykonané činnosti v sume 6.900,- eur, pričom žalovaný akceptoval splatnosť faktúry dňa 22.08.2022. Tiež z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu nad všetky pochybnosti vyplýva, že po čiastkových úhradách faktúry, mal žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenej zvyšnej ceny za vykonané činnosti (istinu) v sume 5.000,- eur.

38. Nosnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v navrhnutom rozsahu. Žalovaný navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie vypočuť svedka, svoho zamestnanca B. O., ktorý podľa jeho vyjadrenia mal za žalovaného vystupovať počas uvedených rokovaní so žalobcom. S ohľadom na skutkové zistenia opísané v ods. 34 až 36 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považoval vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu za nadbytočné. Bez ohľadu na to, čo by svedok pred súdom vypovedal, nemohol by vyvrátiť nepochybne tvrdenia žalobcu potvrdzujúce listinné dôkazy.

39. Pokiaľ žalovaný nenamietal prekročenie oprávnení osoby konajúcej za právnickú osobu a zároveň potvrdil, že p. B. O. komunikoval za žalovaného po celý pre posúdenie veci relevantný čas, nemohol by súd uveriť opisu iného priebehu realizácie medzi stranami uzavretého obchodu, ako vyplýva z listín. Hoci by aj svedok potvrdil žalovaného verziu o tom, že bola dohodnutá iná splatnosť predmetnej faktúry, jeho tvrdenie by bolo dôkazom osamoteným oproti celej (vyššie vymenovanej) množine hodnoverných dôkazov. Takýto dôkaz, nepodporený iným dôkazom, nemohol by podľa názoru odvolacieho súdu priniesť pre žalovaného priaznivejší výsledok sporu. Preto argumentáciu žalovaného, ktorou zdôvodňoval, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, nepovažoval za dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

40. Odvolací súd považoval skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie za správne a spoľahlivo zistený a rovnako za vecne správne považoval jeho právne posúdenie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok týkajúci sa príslušenstva vo výroku I a čiastočného zastavenia konania vo výroku II, týchto sa v odvolaní uvedená argumentácia žalovaného nedotkla. Odvolací súd sa preto v tejto časti výrokom ani odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemusel zaoberať.

41. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na , podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami .

42. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkove´ zistenia su ´du prvej insˇtancie v posudzovanej veci za u´plne´ a ich pra´vne posu´denie za spra´vne. Preto v súlade s ustanovením odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

43. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa , , v spojeni´ s . Zˇalobcovi, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na ´rok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

44. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne ( za´kona cˇ. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.

Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.

Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.

Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).

Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).

Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.

Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.

Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.

V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).

Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.

Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.

Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.

Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.