Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cb-54-2022.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: R. Z., H.: XX XXX XXX, W. Q. V. K. XXX/XX, Q.R. V. O., právne zast.: RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Osvetová 24, Bratislava, proti žalovanému: AL Agroservis, s.r.o., IČO: 36 280 208, so sídlom Vydrany 1093, právne zast.: HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 6.900,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- € spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 8,50 % ročne zo sumy 9.943,- € od 23.08.2022 do 08.09.2022, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.900,- € od 09.09.2022 do 14.09.2022, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.900,- € od 15.09.2022 do 31.10.2022, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.000,- € od 01.11.2022 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie vo zvyšnej časti žaloby z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou na tunajší súd dňa 23.12.2022 (po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní) domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6.900,- € s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako poskytovateľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na základe vzájomnej dohody v mesiaci júl 2022 poľnohospodárskym strojom poľnohospodárske práce, a to zber repky a pšenice podľa požiadaviek žalovaného za cenu v celkovej výške 9.943,20 €, pričom túto cenu vyúčtoval žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.07.2022 s dátumom splatnosti 22.08.2022. Žalovaný z vyúčtovanej ceny služieb uhradil dňa 08.09.2022 (t.j. ešte pred podaním žaloby) sumu 3.043,20 €, t.j. celkový dlh žalovaného ku dňu podaniu žaloby predstavoval sumu 6.900,- €. Žalobca si v žalobe súčasne uplatňoval aj zákonné úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
2. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vo veci (odpor zo dňa 05.12.2022, ústny prednes na pojednávaní 04.07.2023) uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, keďže ten ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol splatný. Žalovaný nepopieral poskytnutie predmetných služieb zo strany žalobcu, avšak argumentoval, že v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie spôsobenej
globálnou energetickou krízou, ktorá v značnej miere zasiahla aj odvetvie poľnohospodárstva, bol žalovaný spôsobilý vykonať iba čiastočnú úhradu ceny služieb, a to vo výške 3.043,20 €. Žalovaný po obdržaní listiny žalobcu s názvom: Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 15.09.2022, kontaktoval žalobcu s cieľom dosiahnuť oddialenie splatnosti faktúry č. XXXXXXX v jej neuhradenej časti, pričom následne po obdržaní predžalobnej výzvy z 11.10.2022 mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia konkrétne oznámiť žalobcovi, že z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej situácie (v danom čase spôsobenej okrem energetickej krízy aj následkami sucha majúceho negatívny vplyv na výnosnosť poľnohospodárskych plodín) je schopný uhradiť zostávajúcu časť pohľadávky až po speňažení úrody za hospodársky rok 2022. Podľa vyjadrenia žalovaného sa mali strany po tomto rozhovore vzájomne dohodnúť na modifikácii splatnosti faktúry č. XXXXXXX čo do jej neuhradenej časti v sume 6.900,- €, a to z pôvodnej lehoty splatnosti 22.08.2022 na novú lehotu splatnosti do 31.03.2023. K tomuto navrhol žalovaný vypočuť ako svedka svojho povereného zamestnanca Š. O., ktorý podľa jeho vyjadrenia mal za žalovaného vystupovať počas uvedených rokovaní so žalobcom. Z vyššie uvedeného dôvodu namietal žalovaný, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný predčasne, t.j. ešte pred vzájomne dohodnutou novou lehotou splatnosti predmetnej faktúry. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca si úroky z omeškania neuplatňuje v súlade s § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.07.2023 doplnil, že žalovaný nemá ohľadom tvrdeného posunutia splatnosti pohľadávky žiadne listinné dôkazy a k tomuto tvrdeniu navrhuje vykonať iba výsluch vyššie označeného svedka.
3. Žalobca sa k tejto procesnej obrane žalovaného vyjadril vo svojej replike z 20.12.2022, ako aj ústne na pojednávaní 04.07.2023 tak, že ju považuje za nedôvodnú a vykonštruovanú s poukazom na to, že sám žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu uznal podpísaním listiny predloženej mu žalobcom s názvom odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov ku dňu 15.09.2022 s dlžnou sumou vo výške 6.900,- €. Žalobca tiež zdôrazňoval, že žalovaný v podanom odpore nespochybňuje vykonanie predmetných prác zo strany žalobcu, ktoré zároveň potvrdzuje aj predložený príkaz na prácu a výkaz práce poverenou fyzickou osobou - Š. O.. Žalobca spochybnil žalovaným uvedené dôvody neuhradenia dlžnej sumy a výslovne uviedol, že nikdy so žalovaným nehovoril o predĺžení splatnosti faktúry a o ním tvrdených dôvodoch, ktoré by také predĺženie odôvodňovali. Predošlá komunikácia medzi stranami tak ako je táto popísaná v replike žalobcu svedčí práve o tom, že žalovaný nemal záujem riešiť úhradu, resp. uhradil vždy len časť dlžnej sumy, a aj to na základe určitej udalosti. V tejto súvislosti žalobca doplnil, že žalovaný dňa 31.10.2022 vykonal ďalšiu úhradu dlžnej sumy vo výške 1.900,- €, a to na základe predžalobnej výzvy žalobcu, avšak už po podaní návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu na súd. Okrem konštatovania v odpore pritom žalovaný ani žiadnym dôkazom nepreukazoval, že by žalobca súhlasil s predĺžením splatnosti faktúry do marca 2023. Žalobca následne dňa 16.02.2023 vzal svoju žalobu v časti uvedenej úhrady 1.900,- € s prislúchajúcim príslušenstvom čiastočne späť.
Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.07.2023 prostredníctvom svojho zástupcu zopakoval, že v plnom rozsahu odmieta akúkoľvek dohodu, ku ktorej by podľa tvrdení žalovaného malo dôjsť ohľadom posunutia lehoty splatnosti faktúry. Navrhnutý dôkaz spočívajúci vo výsluchu svedka - zamestnanca žalovaného Š. O. považoval žalobca za nadbytočný a nehospodárny, keďže vzhľadom na doterajší obsah spisového materiálu nie je zrejmé, čo by tento výsluch svedka mohol vniesť do predmetného sporu. Vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania žalobca vysvetlil, že si ich uplatňuje podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., t.j. v rámci sadzby, ktorú tento odsek pre začiatok omeškania 23.08.2022 upravuje - 9,50 % s tým, že žalobca si v rámci tejto sadzby uplatňuje menšie úroky z omeškania a to tak ako to vyplýva z petitu žaloby.
4. Súd predmetnú vec prejednal v prítomnosti obidvoch strán sporu (resp. ich právnych zástupcov) na ústnom pojednávaní dňa 04.07.2023, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä: žaloba č.l. 1-13 vrátane jej príloh podľa zoznamu na č. l. 4-5 spisu, odpor žalovaného z 05.12.2022 č.l. 21-23, replika žalobcu z 20.12.2022 č.l. 38-39, čiastočné späťvzatie žaloby z 16.02.2023 č.l. 52-53), ako aj prednesmi strán, ktorých podstatu obsahujú predchádzajúce odseky odôvodnenia rozsudku. Súd po takto vykonanom dokazovaní a
právnom posúdení veci podľa prvej a tretej časti Obchodného zákonníka (ďalej aj len ako „ObZ“), a to podľa ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch vrátane ustanovení o čase plnenia (§ 340 a nasl. ObZ), ako aj ustanovení o nepomenovanej zmluve resp. o zmluve o dielo (§ 269 ods. 2 a § 536 a nasl. ObZ) a ustanovení o uznaní záväzku (§ 323 ods. 1, 2 v spojení s § 407 ods. 3 ObZ) zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: V konaní nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo aj jednoznačne potvrdené, že medzi stranami sporu (ktoré ohľadom predmetu sporu konali ako podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b), d), resp. písm. a) ObZ pri výkone ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 ObZ) vznikol zmluvný vzťah s podstatnými prvkami zmluvy podľa ustanovení § 269 ods. 2 v spojení s § 536 a nasl. ObZ, z ktorého na základe vzájomnej dohody strán a konkrétnej požiadavky žalovaného ako objednávateľa vyplýval pre žalobcu ako poskytovateľa záväzok vykonať pre žalovaného v mesiaci júl 2022 poľnohospodárskym strojom poľnohospodárske práce, a to zber repky a pšenice, pričom žalovanému z tohto vzťahu vyplýval záväzok zaplatiť za poskytnuté služby (výkony) cenu, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.07.2022 s dátumom splatnosti 22.08.2022 (č.l. 7 spisu).
5. Žalovaný počas celého konania nerozporoval objednanie predmetných služieb (výkonov) žalovaným, riadne a včasné poskytnutie týchto služieb (výkonov) zo strany žalobcu žalovanému primerane podľa ust. § 537 a nasl. a 554 a nasl. ObZ, čo bolo potvrdené aj na predloženom príkaze na prácu a výkaze prác poverenou fyzickou osobou - Š. O. v znení ako je na č.l. 6 spisu (v konaní bolo nesporné, že žalovaný poskytnuté služby / výkony nijakým spôsobom nereklamoval), a takisto ani oprávnenosť vyúčtovania príslušnej ceny za poskytnuté služby (výkony) žalobcom primerane podľa § 546 a nasl. v spojení s § 340 a nasl. ObZ vyššie uvedenou faktúrou v celkovej výške 9.943,20 €, so splatnosťou 22.08.2022. Tieto skutočnosti v podobe skutkových tvrdení žalobcu preto súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p., ako aj s poukazom na k nim predložené listinné dôkazy, považoval za nesporné a za dostatočne preukázané. Žalovaný taktiež nesporoval skutočnosť, že v dňoch 08.09.2022 a 31.10.2022 vykonal na predmetnú pohľadávku čiastočné úhrady vo výške 3.034,20 € a 1.900,- €, pričom existenciu (zvyšku) svojho záväzku z faktúry č. XXXXXXX aj výslovne potvrdil jednak ešte pred začatím predmetného súdneho konania podpísaním listiny predloženej mu žalobcom s názvom odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov ku dňu 15.09.2022 s tam deklarovanou dlžnou sumou vo výške 6.900,- € (č.l. 6 zadná strana), ako aj už počas prebiehajúceho konania formuláciou v odpore, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi. Uvedené úhrady (časti) istiny z faktúry č. XXXXXXX, ako aj odsúhlasenie zostatku záväzku žalovaného z tejto faktúry ku dňu 26.09.2022 vo výške 6.900,- € mali pritom nepochybne účinky uznania ohľadom zvyšku toho istého a jediného záväzku žalovaného z predmetnej faktúry (konkrétne ohľadom zvyšnej časti istiny a celkového príslušenstva pohľadávky) v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObZ v spojení s § 407 ods. 3 ObZ. Žalovaný to ani nerozporoval v konaní a nepreukazoval opak, t.j. že by takto uznávaný záväzok v čase jeho uznania neexistoval, resp. netrval.
6. Medzi stranami zostala sporná len tá skutočnosť (ktorá bola zároveň jedinou vecnou námietkou žalovaného v konaní), či neskôr nedošlo medzi nimi k uzavretiu dohody o posunutí splatnosti pohľadávky do 31.03.2023, čo žalobca v celom rozsahu popieral. Súd rešpektoval u žalobcu v tejto otázke negatívnu dôkaznú teóriu, pričom konštatuje, že žalovaný, ktorý mal k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu aj povinnosť uniesť dôkazné bremeno, toto tvrdenie v konaní ničím konkrétnym nepodložil, a teda ho vôbec nepreukázal. Ani samotný žalovaný netvrdil (a tým ani nepreukazoval), že by táto dohoda mala byť písomná, pričom však žalovaný takisto žiaden listinný (písomný) dôkaz nepredložil ani na preukázanie prípadnej ústnej dohody v danom smere a tiež aj jeho právny zástupca na pojednávaní potvrdil, že žalovaný nemá ohľadom tvrdeného posunutia splatnosti pohľadávky žiadne listinné dôkazy. Pokiaľ tak bol v danej súvislosti podaný žalovaným návrh na výsluch svedka - svojho zamestnanca Š. O., tak súd uvádza, že tento návrh považoval za nadbytočný a nehospodárny, keďže popri ňom žalovaný žiadne konkrétnejšie skutkové tvrdenia nepredniesol, čo sa týka okolností uzavretia ním tvrdenej ústnej dohody (napr. kedy zo strany žalobcu mala byť taká ústna dohoda uzavretá, resp. kedy a ako s tým mal žalobca súhlasiť), a taktiež k týmto okolnostiam nepredložil žiaden písomný dokument, resp. akúkoľvek listinu, ktorá by popri navrhnutom výsluchu zamestnanca žalovaného mohla tvrdenú skutočnosť podporiť, ba naopak priamo na pojednávaní vyšlo najavo, že o existencii takého listinného dôkazu právny zástupca žalovaného ani nemá vedomosť. Za daných okolností považoval súd za nehospodárne odročiť pojednávanie len z dôvodu vykonania uvedeného výsluchu, ktorým by mohol žalovaný prostredníctvom vyjadrenia tohto svedka nanajvýš dosiahnuť procesný stav, kedy by stálo proti sebe bližšie špecifikované pozitívne tvrdenie zamestnanca žalovaného a negatívne
tvrdenie žalobcu o uvedenej skutočnosti, pričom však uvedený výsluch svedka, ktorého dôveryhodnosť by bola prirodzene oslabená tým, že bol / je v závislom pracovnom pomere k žalovanému, by len sám osebe nemohol rovnováhu v týchto názoroch prevážiť na stranu žalovaného, keďže tvrdenie žalovaného v danej otázke žiadne iné skutkové zistenia vo veci nepotvrdzujú. Na základe uvedených dôvodov a súčasne za stavu, keď žalovaný v tomto prípade nevyužil svoju procesnú možnosť podať dupliku vo veci a taktiež bližšie neskonkretizoval žiadne také konkrétne okolnosti uzavretia ním tvrdenej ústnej dohody o posunutí splatnosti predmetnej pohľadávky, ktoré by zároveň potvrdzovali (objektívne mohli potvrdzovať) aj iné skutkové zistenia vo veci (napr. keď by žalovaný uskutočnil úhradu zostatku pohľadávky po ním tvrdenej posunutej lehote 31.03.2023, k čomu však nedošlo dodnes) súd aplikoval ustanovenie § 153 C.s.p., t.j. sudcovskú koncentráciu konania a vykonanie tohto dôkazu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný ani výslovne nežiadal súd o predvolanie tohto svedka (v odpore len žiadal o to, aby cestou súdu bol vykonaný výsluch svedka, t.j. nie aj jeho samotné predvolanie) a jeho účasť na pojednávaní napokon žalovaný nezabezpečil i napriek patričnému poučeniu v predvolaní na č.l. 57 spisu, podľa ktorého mala účasť osôb navrhnutých na výsluch zabezpečiť na pojednávaní samotná strana, ktorá taký výsluch navrhla, pričom právny zástupca žalovaného taktiež na pojednávaní 04.07.2023 vyhlásil, že nepozná dôvod neprítomnosti uvedeného svedka na pojednávaní a ani nepredložil súdu žiaden doklad, ktorým by preukazoval (ospravedlniteľný) dôvod jeho neúčasti. V dôsledku uvedeného teda súd nemal preukázané, že by splatnosť predmetnej faktúry bola akokoľvek posunutá na základe zhodne prejavenej vôle strán, resp. na základe akéhokoľvek platného právneho úkonu strán, ku ktorému by došlo po pôvodne určenej splatnosti faktúry 22.08.2022, čo žalobca v konaní kategoricky odmietal. 7. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto žalobe vyhovel v celej zostávajúcej časti ceny za poskytnuté služby (výkony) vo výške 5.000,- €, na ktorú vznikol žalobcovi nárok na základe vyššie špecifikovanej ústne uzavretej zmluvy a v medziach zákonnej úpravy obsiahnutej v § 269 ods. 2 v spojení s § 536 a nasl. ObZ. Súd zároveň v zmysle ust. § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 ObZ, v nadväznosti na vysvetlenie žalobcu podané na pojednávaní k spôsobu výpočtu týchto úrokov, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžných súm istiny - pôvodne vo výške 9.943,20 € a po čiastočných úhradách zo dňa 08.09.2022 a 31.10.2022 v zostávajúcej výške 5.000,- €, a to v rámci zákonnej sadzby 9,50 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,50 % + 9 %), ktorú § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. pre začiatok omeškania 23.08.2022 upravuje (od 23.08.2022 ako dňa nasledujúceho po dni nezmenenej splatnosti faktúry č. XXXXXXX do 14.09.2022 v žalobcom požadovanej nižšej výške 8,50 % ročne a od 15.09.2022 do zaplatenia v žalobcom požadovanej takisto nižšej výške 9,25 % ročne) vzhľadom na nepochybné omeškanie žalovaného s plnením svojho peňažného záväzku. Súd tiež priznal žalobcovi sumu 40,- € titulom zákonom upravovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (všetko spolu výrok I rozsudku).
8. Súd zároveň podľa ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil konanie vo zvyšnej časti žaloby, t.j. v časti istiny 1.900,- € uhradenej ďalšou úhradou žalovaného vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva, a to pre čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré žalobca uskutočnil ešte pred pojednávaním, v dôsledku čoho nebolo potrebné zisťovať súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím (výrok II).
9. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p., pričom z dôvodu že v časti celej istiny pohľadávky rozhodujúcej
pre určenie celkového úspechu strany v spore mal žalobca plný úspech (resp. žalovaný svojou úhradou vo výške 1.900,- € vykonanou dňa 31.10.2022, t.j. už po podaní predmetného návrhu na vydanie platobného rozkazu 25.10.2022, procesne zavinil v tejto časti istiny späťvzatie žaloby žalobcom a následné čiastočné zastavenie konania podľa výroku II tohto rozsudku), súd žalobcovi priznal podľa uvedených zákonných ustanovení plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).