Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-209-2017.pdf
PDF · 103.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom: Občianske združenie OPOS, IČO: 51147688, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, o zaplatenie 420,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 420,08 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.07.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 500,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 16,04 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 935,40 Eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 384,96 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 29.10.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.12.2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 31.12.2014 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 420,08 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Zmluvnú pokutu ani náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca neuplatnil.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 420,08 Eur s príslušenstvom, pretože je nedôvodný v celom rozsahu. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Žalobca pristúpil dňa 19.12.2014 k zosplatneniu celého úveru. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou
nesplatenej splátky. Pokiaľ veriteľ dlh zosplatnil v decembri 2014, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred týmto dátumom. Dňa 29.10.2014 doručil predžalobnú upomienku, kde uvádza, že žalovaný stratil výhodu splácania úveru v splátkach a má uhradiť dlh vzniknutý z predmetnej zmluvy jednorázovo do 05.12.2014 od tejto výzvy. V liste je uvedené, že nebola uhradená splátka splatná v mesiaci 08/2014 a je zrejmé, že táto už nebola riadne a včas uhradená a premlčacia doba začala plynúť zročnosťou nesplnenej splátky. Keďže bol žalobný návrh podaný až dňa 18.10.2017, žalobcovi márne uplynula doba na uplatnenie si svojho nároku a návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby. Zároveň žiadal, aby súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole ex offo a poukázal na ust. § 53 ods,1 Občianskeho zákonníka a ust. § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Uznesením č. k. 2Csp/209/2017-28 zo dňa 21.02.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom strany, a to so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, ako s právnym nástupcom žalobcu.
5. Na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu doručeného súdu dňa 03.04.2018, súd uznesením sp. zn. 2Csp/209/2017-61 zo dňa 05.04.2018 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.
6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.06.2021, na ktorom vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného a jeho splnomocneného zástupcu.
7. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 08.06.2021 a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez ich účasti. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.06.2021 spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní uviedol, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvnými stranami bola riadne podpísaná vrátane všeobecných obchodných podmienok a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky alebo dojednania. Poukázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O., ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je ani len čiastočne premlčaná. Ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo odkazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby, vyplýva z neho len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.08.2014, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke zo dňa 29.10.2014, právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.11.2014, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť
ani výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí rovnako pre obe strany sporu. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 21.11.2014. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 19.10.2017, uplatnený nárok by ani v takomto prípade nebol ani len v časti premlčaný. Žalobca podporne poukázal na rozsudky súdov v Slovenskej republike, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, NS ČR, sp. zn. 21Cdo/426/2005. Spolu s týmto podaním predložil aj dokumenty preukazujúce skúmanie bonity žalovaného právnym predchodcom žalobcu pred poskytnutím úveru.
8. Splnomocnený zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.06.2021 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní žalovaného, ako aj splnomocneného zástupcu žalovaného, nakoľko počas pandémie sa odročovali pojednávania a splnomocnený zástupca má súčasne na tunajšom súde o 13:00 hod iné pojednávanie. Žiadali preto, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného a splnomocneného zástupcu. Zároveň splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiavajú svojich písomných vyjadrení a k námietke premlčania uviedol, že v danom prípade je potrebné použiť okrem § 100 Občianskeho zákonníka aj ust. § 565, § 59 ods. 9 a § 103 Občianskeho zákonníka. Od kogentného ust. § 103 sa nemožno odkloniť. Za účelom určenia začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať toto ustanovenie, nakoľko plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach a veriteľ využil právo dané ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ust. § 103 Občianskeho zákonníka predstavuje lex specialis voči § 101 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť do okamihu, kedy sa záväzok stal splatným (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky ani premlčaním jednotlivých plátok, ani od okamihu využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo. V danom prípade išlo o splátku za mesiac 08/204, čo vyplýva aj z dôkazov predložených žalobcom. Premlčacia doba preto začala plynúť 20.08.2014 a a márne uplynula 20.08.2017, žaloba však bola podaná až dňa 18.10.2017, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Poukázal aj rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/1375/2015 zo dňa 23.08.2017.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 23.07.2012 (č. l. 6 rub spisu), VOP spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (č. l. 7 spisu), Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.10.2014 s doručenkou (č. l. 8 spisu), prehľadom splátok a úhrad (č. l. 5 rub až 6 spisu), Oznámením o vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 31.12.2014 (č. l. 5 spisu), Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (č. l. 106 spisu), celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.07.2012 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v sume 500,- Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 60 splátkach, pričom výška splátky bola dohodnutá v sume 16,04 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 31,98 %, RPMN 31,98 %, priemernej hodnote RPMN: 46,52 %, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 435,40 Eur a celkovou sumou pôžičky 935,40 Eur a s termínom konečnej splatnosti 07/2017.
15. Z prehľadu splátok a úhrad daného úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumu 384,96 Eur.
16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.10.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil nedoplatok na splátkach vo výške 51,32 Eur s upozornením, že ak do 05.12.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2014 bude spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 10.11.2014.
17. Listom zo dňa 31.12.2014 bolo žalovanému oznámené, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje 426,96 Eur.
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa ust. § 657 z. č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok vzniknutý mu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
20. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu sa súd prioritne zaoberal touto otázkou a dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.
21. Súd konštatuje, že na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje upozornenie spotrebiteľa, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal listom - predžalobnou upomienkou zo dňa 29.10.2014, v ktorom uviedol dlžnú čiastku úveru vo výške 51,32 Eur a zároveň ho upozornil, že pokiaľ nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci
08/2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje, že právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením s niektorou splátkou a práve táto splátka je tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od zročnosti tejto splátky a nie až uplynutím troch mesiacov resp. zosplatnením, plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Opačný názor žalobcu, podľa ktorého by premlčacia doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého úveru, nie je správny a odporuje cit. ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré viaže začiatok plynutia premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka viaže začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia, v tomto prípade domáhať sa splatnosti celého dlhu.
22. V prejednanej veci z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že splátky boli zročné k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil ku dňu 19.12.2014. Zároveň v predžalobnej upomienke zo dňa 29.10.2014 upozornil žalovaného, že ak do 05.12.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2014 bude spoločnosť CFH oprávnená úver zosplatniť. Z ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou, splatnou dňa 20.08.2014, čo potvrdzuje aj datovanie upomienky žalovanému (dňa 29.10.2014), ako aj výpis z prehľadu splátok a úhrad, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nezaplatil splátku splatnú v mesiaci 08/2014. Keďže od splátky splatnej dňa 20.8.2014 až do 19.12.2014, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac, ako tri mesiace, v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti tejto nesplnenej splátky a práve táto splátka založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie dlhu. Keďže v tomto prípade išlo o splátku splatnú 20.08.2014, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.08.2017. Žalobca v danom spore podal žalobu až dňa 18.10.2017, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný. Súd v tomto smere poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/59/2019 zo dňa 26.03.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 3Co/115/2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoCsp/17/2020 zo dňa 26.08.2020).
23. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu v celom rozsahu, žalobu žalobcu zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Keďže súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, žalovaný ako úspešná strana sporu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.