Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov: JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, adresa sídla Francúzsko, Paríž, Boulevard Haussmann 1, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, adresa sídla Bratislava, Karadžičova 2, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, adresa sídla Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanej: L. C., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu G., P. XXX/XX, adresa prechodného pobytu G., D. XXX/XX, o 4.066,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 18. novembra 2019 č. k. -75 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 9.7.2014 (ďalej len Zmluva) právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, adresa sídla Panenská 7, Bratislava) poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach vo výške 178,67 eura mesačne po dobu 36 mesiacov. Zmluvné strany si zároveň dohodli výšku úrokovej sadzby 12,39 % ročne, RPMN 13,12%, splatnosť mesačnej splátky 15. dňa v mesiaci, splatnosť prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške a konečnú splatnosť úveru 15.8.2017.

1.2.2 Žalovanej bol poskytnutý aj revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 5.000 eur, pričom aktuálna výška úverového rámca bola určená v sume 600 eur. Účastníci zmluvy si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 28,68%, RPMN 46,36%, výšku mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, splatnosť prvej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru a poplatok za poistenie 6,99%.

1.2.3 Žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky celkovo vo výške 5.000 eur, do podania žaloby však zaplatila len sumu 2.063,95 eura. Žalovaná teda nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek

výzve právneho predchodcu žalobcu na splatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

1.2.4 Veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 5.1.2016.

1.2.5 Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 4.066,45 eura a pozostáva z istiny vo výške 3.934,26 eura zo zmluvného úroku vo výške 97,18 eura a z poistného vo výške 35,01 eura. Žalovaná po podaní žaloby nezaplatila žiadnu sumu.

1.2.6 Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že neuznáva pohľadávku, ktorú si žalobca uplatňuje, nakoľko má za to, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a zároveň neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Takisto vzniesla námietku premlčania na celý nárok žalobcu, nakoľko podľa nej bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok postupcu veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie poskytnutých mu peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania a to titulom nevráteného úveru podľa Ob.z. ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), , , , , ZoSÚ 2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvných vzťahov) , , , a , , , , , , a v O.z ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu voči dlžníkovi podľa O.z. a dospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať v konaní uplatnené práva z dôvodu ich premlčania namietaného v konaní

1.4. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení , nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle a nasl. , pričom žalovaná mala v zmysle a nasl. postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení ZoSÚ2010. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

1.5 V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy plnil právny predchodca žalobcu a poskytol žalovanej úver, žalovaná však riadne neplnila v zmysle dohodnutých podmienok a predmetný úver nesplácala. Z uvedeného dôvodu ju právny predchodca žalobcu vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Súd mal preukázané, že daná výzva bola žalovanej odoslaná a doručená, a to po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, z ktorého dôvodu súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na zosplatnenie dlhu v súlade so zákonom, keďže uvedené právo vyplýva z bodu 4.1 Časti 3 Zmluvy, t.j. bolo účastníkmi dohodnuté. Napriek uvedenému súd žalobu zamietol, a to s poukazom na ustanovenie , nakoľko právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky z predmetnej Zmluvy je premlčané.

1.6 Súd pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého v danom prípade začala premlčacia doba plynúť dňa 16.9.2015, t.j. deň nasledujúci po splatnosti splátky v mesiaci september 2015, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh a uplynula dňa 16.9.2018, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 17.12.2018, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

1.7 Súd konštatuje, že na uplatnenie práva podľa sa v zmysle vyžaduje upozornenie spotrebiteľa, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal listom (Výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá bola žalovanej zaslaná dňa 7.10.2015), v ktorom uviedol dlžnú čiastku úveru vo výške 593,21 eura, z čoho vyplýva, že žalovaná bola k 1.10.2015 v omeškaní so splácaním minimálne s tromi predchádzajúcimi splátkami (ustanovenie

upravuje, že právo podľa môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky).

1.8 Z výpisu z úverového účtu žalovanej totiž vyplýva, že žalovaná dňa 13.10.2015 zaplatila len sumu 500 eur, z čoho možno vyvodiť, že zostala v omeškaní s platením minimálne poslednej splátky splatnej v mesiaci september 2015.

1.9 Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobu, že premlčacia doba by mala začať plynúť dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a to vychádzajúc z výkladu ustanovenia .

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% . Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne a a vecne potrebou priznania žalovanej plnej náhrady trov konania z dôvodu jej plného úspechu v spore.

2.1 Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotné nesprávne rozhodnutie vo veci.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania (poukazujúc na viaceré rozhodnutia krajských súdov) uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa O.z., ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, nie je možné považovať za vecne správny, nakoľko podľa takéhoto záveru by premlčacia doba mala začať plynúť skôr, ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu. najmä v 8. hlave 1. časti určuje dĺžku premlčacej doby a z takejto právnej úpravy nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je spotrebiteľom, by mal byť akokoľvek ukrátený o svoje právo na uplatnenie svojich pohľadávok v zákonnom priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. O.z. predstavuje právo veriteľa na zosplatnenie dlhu, nie však jeho povinnosť. Ak by veriteľ toto svoje právo neuplatnil, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t. j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne.

2.3 Žalobca vyhlásil dňa 5.1.2016 mimoriadnu splatnosť u úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t. j. 6.1.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 17.12.2018, t. j. v zmysle § 101 O.z. si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatených k 5.1.2016.

3.1 Žalovaná odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vec nesprávny potvrdiť, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky z 23. augusta 2017 (v zmysle ktorého, ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol), ako aj iné rozhodnutia krajských súdov a okresných súdov, ktoré obdobne ako súd prvej inštancie uzavreli, že premlčacia doba v prípade zosplatnenia dlhu veriteľom v spotrebiteľských vzťahoch začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nezaplatenie, ktorej došlo k zo splatneniu dlhu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

5. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 1.2.1 až 1.2.6 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností ( a ) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s ktoré medzi stranami ani neboli sporné.

6. Súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb z 9.7.2014 ako spotrebiteľskú zmluvu podľa O.z., jej spotrebiteľský charakter napokon medzi stranami ani nebol sporný. Potom najneskôr od účinnosti (1. apríla 2015) sa táto zmluva prednostne spravuje ustanoveniami občianskeho práva ( druhá veta O.z.). Žalobca žiadal splatenie celého zostatku istiny pôžičky naraz s úrokom z omeškania od 6.1.2016, teda tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celého úveru. Podľa O.z. môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto dohoda existuje, čo žalobca v odvolaní nenamietal, a tak tento záver zostáva záväzný aj pre odvolací súd, ktorý sa od neho nemôže odchýliť ( ). V prípade takéhoto zosplatenia podľa O.z. plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie O.z. totiž predstavuje lex specialis voči O.z., čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa O.z. veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.

7. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. v znení účinnom od 1. júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 O.z. až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete O.z., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety O.z., veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 O.z.. To je však v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 O.z., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 O.z. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 O.z., ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 O.z.. Ak toto ustanovenie obmedzuje veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky), ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok.

8. Ustanovením § 53 ods. 9 O.z. tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 O.z. dávať charakter povinnosti, v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí samotný § 565 O.z.. Podľa § 565 O.z. vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 O.z. potom treba druhú vetu § 565 O.z. interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté) v spotrebiteľskej zmluve vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 O.z. nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 O.z. s ratio legis § 565 druhej vety O.z.. V dôsledku toho tak musí (rovnako ako podľa § 565 druhej vety O.z.) platiť, že ak veriteľ svoje právo podľa § 565 nevyužije do najbližšieho termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho dátumu uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej toho právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli omeškaniu s danou konkrétnou splátkou využiť. Môže ho využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní. Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho využiť vôbec.

9. Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 O.z. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 O.z., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Ako už bolo uvedené, keď § 53 ods. 9 O.z. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 O.z.. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z.. Opačný názor odvolateľa, podľa ktorého by premlčacia doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého úveru, nie je správny a odporuje práve citovaným ustanoveniam § 103 O.z.. Ako už bolo zdôraznené, toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 O.z., ktoré viažu začiatok plynutia premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103 O.z. viažu (podobne ako napr. § 106 alebo § 107 O.z.) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať sa splatnosti celého dlhu).

10. V prerokúvanej veci nebolo medzi stranami sporné, že splátky sú zročné do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalobca celý dlh zosplatnil listom zo 14. januára 2016. Z dátumu listu vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. vyplýva, že k zosplatneniu došlo práve v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 15. septembra 2015. Tomu zodpovedá aj konanie žalobcu, ktorý výzvou z 1.10.2015 vyzval žalovanú na úhradu omeškanej splátky splatnej v mesiaci september (a nie ako to na opakované výzvy súdu o oznámenie, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a na základe ktorej splátky si veriteľ uplatnil právo podľa § 565 O.z., nelogicky podsúva súdu samotný žalobca vo svojich vyjadreniach, že žalovaná sa dostala do omeškania neuhradením splátky splatnej dňa 15.10.2015 a výzvou z 1.10.2015, odoslanou žalovanej 7.10.2015 vyzýval žalobkyňu na úhradu tejto omeškanej splátky splatnej 15.10.2015). V zmysle už citovaného § 103 druhej vety O.z. plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 15. septembra 2015, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného tak, ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. februára 2015. Je teda správny záver súdu prvej inštancie, že nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19. decembra 2011 sa premlčal dňa 20. februára 2015, teda ešte pred podaním žaloby. Preto súd prvej inštancie žalobu správne zamietol (§ 54a a §100 O.z.).

11. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil (výrok I).

12. Plne úspešnej žalovanej odvolací súd podľa v spojení s priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II).

13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).