Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci starostlivosti o pôvodne maloletú S. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L.. Y. XXXX/XX, dieťa matky G.. X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L.. Y. XXXX/XX, a otca G.. P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Martin, M. R. Štefánika 36, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -254 zo dňa 02. 10. 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., vo výroku III. a vo výroku V. potvrdzuje.

II. Odvolanie otca proti výroku IV. odmieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že: „I. Súd konanie o zverenie XX.XX.XXXX D., nar. E.do osobnej starostlivosti rodičov z a s t a v u j e. II. Otec Ing. P. D., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu S. Y. D.ovej, nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 230,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2019 so splatnosťou vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám dieťaťa. III. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2019 do 30.09.2020 v sume 2.971,- Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach v sume 100,- Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným k rukám dieťaťa s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. IV. V prevyšujúcej časti súd návrh o určenie výživného z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka dieťaťa sa ešte v čase maloletosti dieťaťa návrhom na začatie konania domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu S. Y. D.ovej, nar. XX.XX.XXXX. Počas konania dcéra účastníkov konania nadobudla dňom X plnoletosť. Vzhľadom na túto skutočnosť, ktorá nastala v priebehu súdneho konania (nadobudnutie plnoletosti dieťaťa) matka netrvala na zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a v tejto časti vzala návrh späť, s čím otec dieťaťa a napokon i dieťa súhlasili. Pretože matka vzala späť návrh v časti o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a ostatní účastníci konania so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, okresný súd konanie v tejto časti podľa a zastavil.

3. Okresný súd konštatoval, že v konaní bolo ďalej povinnosťou súdu určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca dieťaťa k dieťaťu, a to i napriek tomu, že dieťa v konaní počas priebehu súdneho konania nadobudlo plnoletosť. Dieťa po nadobudnutí plnoletosti pred súdom sa pripojilo k návrhu matky na určenie výživného zo strany otca v sume 250,- Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2019.

4. Prvostupňový súd konajúc o vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu vec právne posúdil podľa , , a o rodine (ďalej len „“), podľa a podľa .

5. Prvostupňový súd uviedol, že po nadobudnutí plnoletosti, otec zmenil svoje stanovisko a navrhol určiť výživné pre dieťa v sume 170,- Eur mesačne od 14.02.2020, keď dcére predložil v tomto ohľade návrh dohody zo dňa 02.10.2020. V tomto zročné výživné vyčíslil na čiastku 1.360,- Eur, keď k tomuto vyčísleniu doplnil, že v tomto nie je zohľadnené to, čo už na výživnom dcére za 8 mesiacov uhradil, avšak navrhol úhradu zročného výživného v takejto čiastke pre dcéru ako „bonus“. Zotrval na tom, že na výživné dcére zaplatil jednorazovo 4.000,- Eur, čo malo pokryť výživné pre dcéru za obdobie od marca do decembra 2019, za obdobie január až jún 2020 zaplatil na výživu dcéry po 50,- Eur mesačne, v mesiaci júl 2020 100,- Eur, v mesiaci august 2020 100,- Eur a v mesiaci september 2020 150,- Eur. Poslednú splátku za september 2020 v sume 150,- Eur už uhradil na účet dcéry.

6. Z výsluchu plnoletej dcéry rodičov súd prvej inštancie zistil, že žije s matkou. Otec za mesiac september 2020 jej prispel na výživu sumou 150,- Eur k jej rukám. Navštevuje strednú školu, štúdium absolvuje denne. V súčasnosti chodí do 3. ročníka. Pri začiatku školského roka mala zvýšené výdavky v súvislosti so školou. Zaplatila 10,- Eur jednorazový príspevok ZRPŠ, 5,- Eur jednorazový príspevok do triedneho fondu. Ďalší jednorazový výdavok bol na zakúpenie učebníc z cudzieho jazyka 60,- Eur, náklady na cestovné do školy 5,- Eur mesačne. Navštevuje Gymnázium Ľ. Štúra vo Zvolene. Výdavok na obedy v škole sú priemerne mesačne 37,- Eur. V dohľadnej dobe chce chodiť na doučovanie slovenčiny, matematiky a cudzích jazykov, hodina stojí pri slovenčine a matematike 7,- Eur, cudzí jazyk, koľko bude stáť hodina, to nevedela ešte uviesť. Zvýšené výdavky z mimoškolskou činnosťou nemá. Nosí okuliare, tieto menila minulý rok. Potrebu výmeny okuliarov má raz za dva alebo tri roky. Naposledy okuliare stáli 100,- Eur. Na to prispeli obidvaja rodičia, otec sumou 50,- Eur. Nosí aj kontaktné šošovky ale len pri nejakej športovej aktivite. Jeden balík šošoviek stojí 40,- Eur. Dopĺňa ho raz za pol roka. Na stužkovú si platí 10,- Eur mesačne. Na drogériu má priemerný mesačný výdavok 50,- Eur, sú to výdavky na hygienické potreby, krémy, čistiace prostriedky. S otcom je v kontakte. Keď potrebuje peniaze, osloví otca, raz sa dohodnú, raz sa nedohodnú. Oblečenie v poslednom období si nezakupovala. Zakupuje si sezónne oblečenie. Na toto má priemerný výdavok 100,- Eur, niekedy je to aj viac. Topánky sú drahé. S kamarátkami chodieva do kina, na kávu. Keď potrebuje peniaze, vypýta si i od matky. Poskytuje jej vreckové 20,- Eur. V novembri mala ísť na Erazmus do Nemecka, zrušilo sa to kvôli Covid-u. Mala tam zaplatiť výdavok od 50,- do 100,- Eur. Pobyt mal byť týždňový. Plánuje sa to na budúci rok. Majetok nevlastní žiaden. Mobilný telefón jej zakúpil otec asi za 200,- Eur. Tu si platí aplikáciu na hudbu to je 6,- Eur mesačne, kredit na mobil je 10,- Eur mesačne. Užíva lieky na alergiu, dopláca na ne 6,- Eur mesačne. Od júla tohto roku na dohodu si chodí privyrábať do Tesca cez víkendy. Z toho má príjem priemerne 200,- Eur na mesiac. Nedávno absolvovala vodičský kurz, náklady boli 560,- Eur. Hradené boli z finančných prostriedkov, ktoré si našetrila.

7. Okresný súd mal za preukázané, že matka je zamestnankyňou Mesta Zvolen, pracuje ako referent stavebnej správy s tým, že pracovný pomer má uzatvorený na dobu neurčitú. Zamestnávateľ v pracovnom posudku zo dňa 16.04.2020 č. P-269/2020 uviedol, že pracovná morálka matky je vysoko profesionálna, zárobok táto dosahuje za plný pracovný výkon. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.013,96 Eur, čo okresný súd zistil zo správy jej zamestnávateľa Mesta Zvolen zo dňa 15.04.2020. Uplatňuje si daňový bonus na dcéru Tatianu Alexandru D.ovú, nar. XX.XX.XXXX. Menovanej zamestnankyni sú vykonávané len zákonné zrážky zo mzdy (daň, odvody) a zrážka za poskytnuté stravné lístky. Zamestnávateľ matky, Mesto Zvolen, v správe zo dňa 12.06.2020 uviedol priemerný čistý mesačný príjem matky v roku 2019 1.269,60 Eur a v roku 2020 za obdobie prvých 5 mesiacov 1.306,- Eur.

8. Okresný súd mal tiež preukázané, že otec je zamestnancom Ministerstva vnútra SR, Sekcie systemizácie a mzdovej politiky. Jeho zamestnávateľ v správe zo dňa 24.04.2020 uviedol priemernú čistú

mesačnú mzdu otca 1.309,15 Eur. V období od 01.04.2019 do 03.04.2019 mu bola vyplatená náhrada príjmu vo výške 101,73 Eur a za obdobie od 16.03.2020 do 31.03.2020 vo výške 421,22 Eur.

9. Prvostupňový súd po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov, preukázaného a zisteného skutočného stavu veci a vychádzajúc zo zákonných ustanovení a nasl. dospel k záveru, že otcovi je dôvodné určiť výživné na dieťa v rozsahu 230,- Eur mesačne, ktorá suma podľa názoru prvostupňového súdu zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a ktorá suma zodpovedá majetkovým, zárobkovým, osobným pomerom otca. Súd prvej inštancie konštatoval, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči tomuto dieťaťu. Dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou. V priebehu súdneho konania nadobudlo plnoletosť. Hoci dieťa nadobudlo plnoletosť, neznamená to automaticky, že rodičom zanikla vyživovacia povinnosť voči dieťaťu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa je stále odkázané aj po nadobudnutí plnoletosti na výživu svojich rodičov, nakoľko navštevuje strednú školu, Gymnázium Ľ. Štúra vo Zvolene, tretí ročník. Ide o dennú formu štúdia, dieťa sa stále pripravuje na budúce povolanie, preto je odkázané na výživu od svojich rodičov, pričom táto výživa má zodpovedať všetkým jednak odôvodneným potrebám dieťaťa, avšak aj životnej úrovni obidvoch rodičov, najmä povinného rodiča. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa. Má slúžiť nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom zmysle, ale i k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena, atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé súčasne i od schopnosti a možnosti rodičov. Toto prepojenie je v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prvej inštancie uviedol, že obidvaja rodičia dieťaťa sú zamestnaní. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.013,96 Eur. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.309,15 Eur. Prvostupňový súd pri zistení príjmu obidvoch rodičov vychádzal z rovnakého časového obdobia pre správnu porovnateľnosť zárobkov rodičov. Obidvaja rodičia v konaní potvrdili, že majú príjem len zo závislej zárobkovej činnosti, iný príjem nemajú. Prvostupňový súd tiež uviedol, že pokiaľ otec v konaní tvrdil vedľajšie príjmy matky, tieto v konaní neboli preukázané. Majetkové pomery rodičov sú porovnateľné, matka vlastní 2-izbový byt vo Zvolene, otec vlastní 4-izbový byt vo Zvolene, hodnota bytov je rozdielna, avšak matka v konaní prezentovala nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v 1/3- tine rodinného domu v Nitre po svojich rodičoch. Obidvaja rodičia vlastnia motorové vozidlo. Dieťa rodičov nevlastní žiaden majetok. Matka dieťaťa poberá daňový bonus a rodinné prídavky na dieťa, tieto poberá vo výške 24,- Eur mesačne. Tieto dávky patria však na výživu dieťaťa. Dieťa vyčíslilo spolu s matkou pravidelné mesačné výdavky dieťaťa na čiastku 195,49 Eur, keď ročné výdavky sú uvedené prepočtom na jeden mesiac (obedy v škole 37,- Eur, cestovné 15,- Eur, zakúpenie školských pomôcok pri začiatku školského roka 60,- Eur/5,- Eur mesačne, stužková 10,- Eur, drogéria 50,- Eur, mobil 17,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur ročne/1,66 Eur mesačne, triedny fond 10,- Eur ročne/0,83 Eur mesačne, sezónne oblečenie na polroka 200,- Eur/33,- Eur mesačne, lieky 6,- Eur, vreckové 20,- Eur). Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo možné opomenúť pri rozhodovaní o nároku na výživné ďalšie skutočnosti, predovšetkým to, že výživné má slúžiť aj na úhradu takých potrieb, ako je napríklad bývanie a strava. Matka v konaní prezentovala náklady na bývanie v celkovej výške mesačne 160,65 Eur (nájom za byt 119,- Eur, elektrická energia 18,- Eur, UPC 6,9 Eur, plyn 12,- Eur, povinný poplatok RTVS 4,75 Eur). Dieťa žije v spoločnej domácnosti len s matkou, teda polovica týchto výdavkov je výdavkom dieťaťa, čo predstavuje sumu 80,33 Eur. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že nebolo možné prehliadnuť ďalšiu skutočnosť, že okrem nákladov na obedy v škole 37,- Eur mesačne sú tu náklady dieťaťa na stravu mimo školy počas mesiaca. Otec dieťaťa si vyčíslil svoje náklady na stravu mesačne na čiastku 330,- Eur (stravné v Bratislave počas pracovného týždňa 260,- Eur + stravné vo Zvolene počas víkendov 120,- Eur), navyše žiadal zohľadniť náklady na stravné pre svojho otca v sume 40,- Eur mesačne, čo prvostupňový súd nepokladal za opodstatnený výdavok otca z jeho príjmu, pretože neslúži na úhradu výdavkov otca. Ide o výdavok na stravu rodiča otca, pričom otec nezdôvodnil žiadnu opodstatnenosť tohto výdavku a ani netvrdil, že má vyživovaciu povinnosť voči svojmu rodičovi. Dieťa má náklady na stravu aj mimo školského stravovania počas mesiaca, a tieto sa môžu pohybovať v rozpätí od 120,- do 150,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že tento výdavok treba pripočítať k pravidelným mesačným výdavkom dieťaťa. Vychádzajúc z priemeru tohto výdavku na stravu 135,- Eur mesačne, potom len základné odôvodnené potreby dieťaťa na mesiac predstavujú spolu sumu 410,82 Eur. Výživné má slúžiť dieťaťu nielen na úhradu tých základných potrieb ako je bývanie, ošatenie, obuv, ale aj na rôzne iné aktivity dieťaťa, doplnkové vzdelanie, zahraničné pobyty dieťaťa, tiež napríklad na získanie

vodičského oprávnenia a podobne. Ide o ojedinelé výdavky, ktorých úhrada má byť tiež pokrytá z výživného za podmienky, že je v schopnostiach povinného rodiča prispievať aj na takéto výdavky dieťaťa. Prvostupňový súd tiež zohľadnil, že dieťa nosí okuliare, s tým je tiež spojený nepravidelný výdavok na úhradu nákladov na zhotovenie okuliarov, nosí tiež kontaktné šošovky, pričom nosenie kontaktných šošoviek je už v súčasnosti bežným štandardom, aby takýto ojedinelý výdavok nebol pokrytý z výživného od rodičov, ak je v ich schopnostiach ho uhradiť.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že otec v konaní prezentoval svoje pravidelné mesačné výdavky v čiastke 1.462,45 Eur, v ktorej sume je zahrnuté úverové a pôžičkové zaťaženie otca spolu v sume 600,37 Eur. Pokiaľ otec žiadal zohľadniť pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči dcére toto úverové a pôžičkové zaťaženie, v tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je povinný rodič plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Povinný rodiť má zvoliť také svoje úverové a pôžičkové zaťaženie, aby si prednostne mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v dostatočnom rozsahu.

11. Vzhľadom na zistené odôvodnené potreby dieťaťa, príjmové, majetkové a osobné pomery rodičov, najmä povinného rodiča, prvostupňový súd mal za to, že je v reálnych schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 230,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní zohľadnil tú skutočnosť, že príjem otca oproti matke je vyšší o 295,19 Eur mesačne. Na otca dieťaťa nie sú výživou odkázané žiadne ďalšie osoby okrem dieťaťa, keď aj na túto skutočnosť prvostupňový súd prihliadol pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Takýto rozsah vyživovacej povinnosti otcovi určil i pri zohľadnení príjmu dieťaťa z ojedinelej brigádnickej činnosti. Tejto sa venuje dieťa prácou v Tescu cez víkendy. Prvostupňový súd k tomu uviedol, že víkendový čas dieťa má však predovšetkým využiť na oddych od školských povinností, na sociálny kontakt, na kultúrne, či športové vyžitie, a je práve na povinnom rodičovi, aby zabezpečil výživu svojho dieťaťa v takom rozsahu, aby výživné pokrývalo všetky odôvodnené potreby dieťaťa.

12. Na základe uvedeného súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu dieťaťa sumou 230,- Eur mesačne, v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného až do sumy 250,- Eur mesačne ako nedôvodný zamietol. Prvostupňový súd poukázal na to, že určené výživné nedosahuje ani 20 % z príjmu povinného rodiča. Dosahuje 17,5 % z jeho príjmu, pričom súdna prax vychádza všeobecne, že výživné zo strany povinného rodiča by malo dosahovať rozpätie od 20 do 30 % z jeho príjmu, samozrejme pri zohľadnení konkrétnych okolností každého prípadu. Otec dieťaťa je zdravý, dosahuje príjem, ktorý nepatrí medzi nízke príjmy, životná úroveň jeho dieťaťa má tak zodpovedať jeho životnej úrovni. Matka a dieťa v konaní neuviedli žiadne výdavok, ktorý by bol nedôvodný, pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky, pričom tieto výdavky v konaní boli riadne zdokladované.

13. Prvostupňový súd uviedol, že v konaní ďalej bolo tiež potrebné súdom určiť od kedy otec má vyživovaciu povinnosť voči dcére v rozsahu 230,- Eur mesačne. Matka s dieťaťom žiadali určiť vyživovaciu povinnosť spätne od 01.03.2019. Otec s určením počiatku vyživovacej povinnosti spätne od tohto dňa nesúhlasil. Poukazoval na zákonné znenie ustanovenia , v zmysle ktorého výživné spätne možno priznať len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka podala návrh na určenie výživného na súde dňa 14.02.2020. Prvostupňový súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že rodičia ukončili spolužitie dňa 05.03.2019. Otec súhlasil s určením počiatku vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu matkou, teda odo dňa 14.02.2020. Nakoľko matka v konaní tvrdila dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na určenie výživného nemohla podať na súde skôr, prvostupňový súd sa týmito jej tvrdeniami a ich preukázaním v konaní zaoberal. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že matka tieto dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne od 01.03.2019 preukázala. Prvostupňový súd uviedol, že matka po rozpade partnerského vzťahu nutne riešila otázku svojho ďalšieho bývania a zabezpečenia bývania tiež pre dcéru, ktorá v tomto čase bola ešte maloletá. Byt, v ktorom matka žila s otcom dieťaťa patril totiž otcovi. Partnerský vzťah bol značne narušený, preto matka zo spoločnej domácnosti s dieťaťom odišla. Vyriešenie bytovej otázky matku nutne muselo zaťažovať nielen z pohľadu finančného riešenia bytovej otázky, ale aj časového riešenia bytovej otázky. Matka dieťaťa v posudzovanom období nepochybne zabezpečovala starostlivosť o svojich rodičov, ktorí mali nepriaznivý zdravotný stav. Predložila ohľadne zdravotného stavu rodičov lekárske správy. Tento stav bol dlhodobý, a nepochybne spadal do posudzovaného obdobia. Nepriaznivý zdravotný stav rodičov matky dieťaťa napokon vyústil

do smrti obidvoch rodičov krátko po sebe, matka zomrela dňa 18.08.2019 a otec dňa 06.09.2019, ktoré skutočnosti v konaní tiež matka dieťaťa preukázala. Matka v konaní netvrdila, že sama zabezpečovala starostlivosť o svojich rodičov, pokiaľ žili. Tvrdila, že ju zabezpečovala spoločne so svojimi súrodencami, preto v tomto ohľade námietka otca nebola dôvodná s tým, že napriek uvedenému, prvostupňový súd túto skutočnosť zohľadnil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, okrem ďalších, pre ktorý môže výnimočne výživné na dieťa priznať spätne. Prvostupňový súd uzavrel, že všetky tieto okolnosti nutne matku museli vyčerpávať časovo, finančne, keď matka popri starostlivosti o rodičov, popri riešení otázky bývania sama zabezpečovala starostlivosť v tomto období ešte o maloleté dieťa. Otec v konaní netvrdil, že by sa na tejto starostlivosti o mal. dieťa podieľal v rozsahu, že by o dieťa zabezpečoval každodennú starostlivosť. Napokon už v tomto období počas pracovného týždňa sa zdržiaval v Bratislave, kde má výkon práce, do Zvolena dochádzal len cez víkendy. V konaní potvrdil, že s dieťaťom sa stretáva len sporadicky, dieťa u neho neprespáva. Osobná starostlivosť o dieťa v tomto čase ešte maloleté teda zaťažovala jedine matku. Po smrti rodičov pristúpili matke ďalšie povinnosti v súvislosti s vybavovaním rôznych úradných záležitostí. V týchto skutkových okolnostiach, ktoré matka v konaní preukázala prvostupňový súd videl objektívne dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy výnimočne výživné na dieťa môže priznať spätne v zmysle , a to od doby, kedy došlo k ukončeniu partnerského vzťahu rodičov s prihliadnutím i na tú skutočnosť, že otec dieťaťa po ukončení spolužitia rodičov sa nepodieľal na plnení vyživovacej povinnosti voči dieťaťu v dostatočnom rozsahu vzhľadom na svoj príjem, tiež vzhľadom na celkové svoje osobné pomery, keďže vyživovaciu povinnosť má voči len dieťaťu ako aj celkové majetkové pomery.

14. K tvrdeniam otca, že jeho matka, pokiaľ žila posielala vnučke na účet matky sumu 60,- Eur mesačne, ktoré tvrdenie otec síce v konaní preukázal, túto skutočnosť však prvostupňový súd v konaní nezohľadnil, pretože prvoradú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu má jeho rodič, keď túto je povinný si plniť v zodpovedajúcom rozsahu, pokiaľ plnila stará matka, uvedené nezbavuje povinnosti otca platiť výživné v dostatočnom rozsahu, pričom plnenia jeho matky v žiadnom prípade nemožno započítať na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil počiatok vyživovacej povinnosti zo strany otca voči dieťaťu od 01.03.2019.

15. Okresný súd tiež uzavrel, že otcovi vzhľadom na prisúdenú výšku výživného vznikol nedoplatok na zročnom výživnom ku dňu rozhodnutia súdu o tomto nároku. Pri výške výživného 230,- Eur mesačne za 19 mesiacov, teda za obdobie od 01.03.2019 do 30.09.2020 tento nárok na výživnom predstavuje sumu 4.370,- Eur. Od uvedenej sumy však bolo nutné odpočítať výživné, ktoré otec uhradil. Otec za uvedené obdobie uhradil na výživnom pre dcéru od 01.03.2019 po 50,- Eur mesačne, ktoré sumy uhradil od marca 2019 do júna 2020, čo predstavuje sumu 800,- Eur, za mesiac júl a august 2020 zaplatil výživné po 100,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 200,- Eur, v mesiaci september zaplatil výživné v sume 150,- Eur. Preukázateľne uhradil výživné za uvedené obdobie v čiastke 1.150,- Eur, ktorú sumu na zročnom výživnom bolo nutné zohľadniť.

16. Prvostupňový súd ďalej tiež uzavrel, že otec v konaní žiadal zohľadniť na výživnom i čiastku 4.000,- Eur, ktorú podľa svojich tvrdení zaplatil na účet matky ako preddavok na výživu dieťaťa. Otec predložil výpis zo svojho účtu (č.l. 63 spisu), z ktorého vyplýva, že na účet matky zaslal dňa 11.11.2018 sumu 2.000,- Eur a dňa 08.12.2018 sumu 2.000,- Eur. Matka popierala v konaní tvrdenia otca, že išlo o preddavok na výživné pre dieťa, tvrdila, že išlo o výplatu z majetkového vysporiadania partnerského vzťahu. Prvostupňový súd konštatoval, že z výpisu z predloženého účtu otca tieto platby sú identifikované ako „bez kategórie - iné“. Ostatné platby, ktoré otec zasielal na výživu dieťaťa sú označené jednoznačne ako výživné. Ak otec zasielal platby nad rámec výživného bežného teda 50,- Eur, a išlo o úhradu potrieb dieťaťa, napríklad ako dňa 10.05.2019 čiastka 100,- Eur, otec jednoznačne identifikoval túto platbu, že je určená na úhradu plaveckého pre dieťa. Nakoľko z platieb, ktoré sú zo dňa 08.12.2018 a zo dňa 11.11.2018 spolu v čiastke 4.000,- Eur nevyplýva, že by išlo o preddavok na výživné, súd tieto platby otca z titulu preddavku na výživné na dieťa nezohľadnil. Prvostupňový súd k tomu naviac dodal, že v tomto období rodičia žili ešte v spoločnej domácnosti, k ukončeniu spolužitia došlo až začiatkom marca 2019. Prvostupňový súd však zohľadnil na zročnom výživnom ďalšie platby otca nad rámec sumy 50,- Eur mesačne a to príspevok na plavecký 199,- Eur a príspevok na okuliare 50,- Eur, čo predstavuje sumu 249,- Eur. Pokiaľ išlo o príspevok 15,- Eur na školský výlet, dar na Vianoce pre dcéru 50,- Eur, prípadne minimálny výdavok na zaplatenie ročného poplatku za komunálny odpad 12,50 Eur, tieto platby prvostupňový súd otcovi nezohľadnil, pretože išlo o príležitostné platby, v minimálnom rozsahu pokiaľ ide o školský výlet a platbu za komunálny odpad, dar 50,- Eur na Vianoce pre dcéru neslúžil priamo

na jej výživu. Išlo o výnimočnú platbu pri príležitosti Vianoc, teda nešlo o platbu na pokrytie bežných výdavkov dieťaťa. Prvostupňový súd naviac uzavrel, že pri započítaní všetkých týchto platieb potom otcovi za uvedené obdobie vznikol dlh na zročnom výživnom 2.971,- Eur (4.370,- Eur - 1.150,- Eur = 3.220,- Eur, 3.220,- Eur - 249,- Eur = 2.971,- Eur). Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 100,- Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným k rukám dieťaťa s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

17. O trovách konania okresný súd rozhodol aplikujúc , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV. napadol otec (ďalej tiež „odvolateľ“) odvolaním, domáhajúc sa zmeny rozsudku v napadnutých výrokoch tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu S. Y. D.ovej, výživným v sume 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 14.02.2020 so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám dieťaťa s tým, že zročné výživné za obdobie od 14.02.2020 do 30.09.2020 nevzniklo a v prevyšujúcej časti bude návrh o určenie výživného zamietnutý. Alternatívne sa otec podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výrokoch II., III. a IV. a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

19. Odvolateľ podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ods. l písm. a), b), d), e), f), g) a h) . Podľa názoru odvolateľa je napádaný rozsudok súdu nesprávny, nezákonný a nespravodlivý. Uviedol, aby všetky doterajšie písomné podania a ústne vyjadrenia otca a jeho právneho zástupcu v konaní pred súdom prvej inštancie, boli považované aj za súčasť odvolania. Namietal, že z dokazovania vyplynuli skutočnosti, na ktoré v konaní dlhodobo upozorňoval, avšak súd v napádanom rozsudku tieto skutočnosti nesprávne vyhodnotil. Súd sa so žiadnou z námietok otca, ktoré v konaní prezentoval nijako v rozsudku nevysporiadal, čo je odvolacím dôvodom podľa , , , , , a . Napádaný rozsudok a jeho odôvodnenie dokonca napĺňa aj dovolací dôvod podľa . Odvolateľ poukázal na čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Opakovane požiadal, aby všetky doterajšie písomné podania a ústne vyjadrenia otca v konaní pred súdom prvej inštancie, boli považované za súčasť odvolania. Napádaný rozsudok nevysvetlil dostatočne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, nevysvetlil dostatočne, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, nevysvetlil dostatočne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Neodkázal dostatočne na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie napádaného rozsudku nie je presvedčivé. Súd v napádanom rozsudku pri hodnotení dôkazov tieto nevyhodnotil v súlade s . Otec má za to, že vykonané dokazovanie preukázalo, že tvrdenia otca boli v konaní preukázané a preto súd v napádanom rozsudku nesprávne určil výšku mesačného výživného, nesprávne určil obdobie začiatku vyživovacej povinnosti a nesprávne určil celkovú výšku zročného výživného. Súd v napádanom rozsudku odôvodnil svoj rozsudok vecne len v bode 41. a 42. odôvodnenia. Súd prvej inštancie zrejme nesprávne nezohľadnil úverové a pôžičkové zaťaženie poukazom na tvrdiac, že povinný rodič si má svoje výdavky prispôsobiť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Takáto úvaha súdu je absolútne nesprávna a je v rozpore s ustálenou súdnou a aplikačnou praxou. Na jednej strane súd zohľadnil všetky výdavky matky vrátane nákladov na bývanie, na druhej strane súd nezákonne a nespravodlivo nezohľadnil nevyhnutné výdavky otca (úvery a pôžičky, ktoré otec má z dôvodu zabezpečenia svojich základných životných potrieb) ovplyvňujúce schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Súd mal za preukázaný príjem dieťaťa z ojedinelej brigádnickej činnosti, avšak otec má za to, že súd uvedený príjem dieťaťa nezohľadnil pri určení výšky výživného, keď ho určil vo výške 230,- Eur, čo je výrazne nad alikvótnu výšku 205,41 Eur resp. 165,25 Eur vo vzťahu k výške odôvodnených potrieb dieťaťa 410,82 Eur resp. 330,49 Eur. V bode 42. odôvodnenia súd absolútne chybne zistil existenciu okolností - dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď priznal výživné na dieťa aj pred dňom začatia súdneho konania (14.02.2020), a to až do obdobia takmer l rok dozadu, t.j. od 01.03.2019. Takáto nesprávna úvaha súdu odporuje inštitútu dôvodov hodných osobitného zreteľa a konštantne vykladanou ustálenou súdnou a aplikačnou praxou. Súd nesprávne zistil, že matka údajne preukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní bolo nesporné, že otec a matka ukončili spolužitie k 05.03.2019. Keby aj boli dôvody hodné osobitného zreteľa dané pred 14.02.2020, tak minimálne po smrti rodičov matky odpadli. Otec má však jednoznačne za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú, matke nebránila ňou realizovanú starostlivosť o jej rodičov podať stručný

návrh na súd, bola fyzicky aj psychicky zdravá, pracujúca, starostlivosť o rodičov pri 3 súrodencoch, ktorí mali povinnosť starať sa o spoločných rodičov, nemohla byť 24 hodinová. Matka predložila vo svojom rozsiahlom podaní doklady o jej jazdách vozidlom od 03.01.2019 do 17.08.2019. Otec z jej dokladov spísal detailný prepis absolvovaných jázd od 03.01.2019 do 17.08.2019, z ktorých, o.i. vyplýva, že matka za uvedený čas najazdila 8.476 km, kde veľká časť jej jázd (takmer polovica) tvorili jazdy za inými aktivitami ako starostlivosť o jej rodičov. Uvedený veľký rozsah iných aktivít matky svedčí o tom, že matka mala absolútne dostatok času a možností, aby podala návrh (postačuje stručný, aj bez potreby spísania advokátom) na súd na určenie výživného, či už sama alebo pomocou advokáta. Nemala absolútne žiadnu prekážku, ani obmedzenie, aby podala návrh na určenie výživného skôr ako 14.02.2020, avšak matka tak neučinila. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že sumu 60,- Eur mesačne matka otca (stará matka) zasielala dcére (t. j. vnučke), avšak nepovažoval ju za úhradu výživného v sume 60,- Eur mesačne zo strany otca. Takáto úvaha súdu je opäť nesprávna, keď titulom pristúpenia k záväzku ( ) treba tieto úhrady 60,-Eur mesačne jednoznačne považovať za úhrady výživného otcom vo vzťahu k dieťaťu. O tieto sumy 60,-Eur mesačne bol a je preto súd povinný znížiť výšku zročného výživného, čo ovplyvňuje výrok III. napadnutého rozsudku. Súd zohľadnil do platieb výživného (nad rámec zasielaných 50,-Eur mesačne) sumu 199,-Eur ako príspevok, 50,-Eur ako príspevok na okuliare, t. j. spolu 249,-Eur. Spolu tak súd zohľadnil do platieb výživného sumu 1.399,-Eur (1.150,-Eur + 249,- Eur), kde odpočet tejto sumy 1.399,-Eur zo sumy nesprávne zistenej výšky výživného 4.370,-Eur vytvoril nesprávne vysokú výšku zročného výživného 2.971,-Eur (4.370,-Eur -1.399,-Eur). Súd prvej inštancie uviedol, že otec žiadal zohľadniť sumu 4.000,-Eur, ktorú dľa tvrdenia otca zaplatil na účet matky ako preddavok na výživu dieťaťa, o čom predložil dôkaz - výpis zo svojho účtu, z ktorého bolo jednoznačne preukázané, že otec zaslal na účet matky 11.11.2018 sumu 2.000,-Eur a 08.12.2018 sumu 2.000,- Eur. Matka tieto platby považovala za výplatu z majetkového vysporiadania partnerského vzťahu. Ani táto úvaha súdu neobstojí, nakoľko subsidiárne ustanovenia o splnení dlhu ( až ), nešpecifikujú povinnosť dlžníka (na rozdiel od ) určiť, ktorý záväzok veriteľovi uhrádza a keď dlžník neurčí, ktorý záväzok uhrádza (na rozdiel od ), nevzniká zákonná fikcia započítania na najskôr splatný dlh (záväzok). Hodnovernosť tvrdenia otca o tom, že suma 4.000,-Eur bola medzi matkou a otcom dohodnutá ako preddavok na výživnom, je okrem iného preukázaná aj z toho, že z vysporiadania iných podielových vecí medzi otcom a matkou (auto, nábytok, elektronika, atď.), by otcovi nevznikol v žiadnom prípade žiadny titul na vyplácanie 4.000,-Eur matke, lebo hodnota vecí nadobudnutá matkou bola vyššia ako hodnota vecí nadobudnutá otcom, t. j. niet žiadneho rozumného dôvodu na výplatu 4.000,-Eur otcom matke. Otec na pojednávaní vo veci predkladal súdu fotodokumentáciu z marca 2009 z bytu, kde bývali do 05.03.2019 otec, matka a dieťa. Z predloženej fotodokumentácie je preukázané, aké veci sa v byte nachádzali, z ktorých si väčšinu vecí aj vo vyššej hodnote zobrala matka, t. j. že otcovi nemohol v žiadnom prípade vzniknúť titul na výplatok 4.000,-Eur za majetkové vyporiadanie vecí, keďže hodnota vecí nadobudnutá matkou bola vyššia ako hodnota vecí nadobudnutá otcom. Otec určil konštantne, že sa jednalo o preddavok na výživné na dieťa, kde otec v zmysle je povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a kde matka svoje len všeobecné popretia o tom, že predmetné sumy 2 x 2.000,-Eur boli údajne titulom vysporiadania z majetkového vysporiadania partnerského vzťahu, ale kde tieto tvrdenia matka však nijako hodnoverne nepreukázala, čo spôsobilo, že matkine popretie je neúčinné, bolo a je jednoznačne hodnoverne preukázané, že suma 4.000,-Eur sa musí považovať za preddavok na výživné na dieťa. Súd nezohľadnil platby 15,-Eur na školský výlet, 50,-Eur ako dar pre dcéru na Vianoce, 12,50 Eur ako ročný poplatok za komunálny odpad tvrdiac, že sa jednalo o príležitostné platby, v minimálnom rozsahu (školský výlet) a tieto platby údajne neslúžili priamo na výživu, keďže išlo o dar pri príležitosti Vianoc, teda nepokrývali bežné výdavky dieťaťa. Táto úvaha súdu je opäť nesprávna, v rozpore s aplikačnou a súdnou praxou a je nespravodlivá. Súd na jednej strane do výdavkov matky zohľadnil napríklad výdavky na bývanie 160,65 Eur, ale na druhej strane nezohľadnil do výživného otcovi úhradu nákladov 12,50 Eur za komunálny odpad. Súd na jednej strane zohľadnil nákup rôznych potrieb matkou pre dcéru, ktoré nepokrývajú životné potreby a ktoré boli zohľadnené do celkovej výšky odôvodnených potrieb dieťaťa, od ktorej výšky sa odvíja vždy výška výživného otca ako povinného rodiča, ale súd na druhej strane rovnaký druh výdavku - vianočný dar 50,-Eur či 15,-Eur na školský výlet nespravodlivo, nelogicky, selektívne nezohľadnil. Súd v rámci svojich úvah považoval za preukázaný mesačný príjem otca 1.309,15,-Eur a mesačné výdavky otca 1.462,45 Eur (aj keď súd úverové a pôžičkové zaťaženie otca v sume 600,37 Eur sa zdráhal zohľadniť). Pri takto nastavených majetkových pomeroch preto suma prekračujúca mesačnú splátku výživného 100,-Eur absolútne prekračuje schopnosť' otca reálne platiť výživné a vystavuje otca riziku meškania s úhradou výživného, hroziacej následnej exekúcie a v konečnom dôsledku zablokovania akejkoľvek možnosti

uhrádzať výživné dcére. Preto jedine výška výživného 100,-Eur (vrátane splátok prípadného zročného výživného) zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, schopnosti a možnosti a majetkové pomery otca, ale tak isto zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa. Otcove mesačné výdavky sú v sume 1.462,-Eur a skladajú sa z preukázaných výdavkov zo spotrebných úverov, pôžičiek, výdavkov na bývanie, stravy, oblečenia, obuvy a cestovného do a z práce. Nakoľko otcov príjem je nižší, snaží sa hospodáriť šetrne. V ďalšom texte odvolania otec podrobne vyčíslil svoj príjem a výdavky. Príjem vyčíslil na sumu 1.309,15 Eur a výdavky spolu sumou 1.462,45 Eur. Opäť zdôraznil, že súd prvej inštancie síce mal za preukázané výdavky otca vo výške 1.462,45 Eur mesačne, avšak matka v konaní účelovo spochybňovala výdavky otca na ošatenie, obuv, drogériu či internet tým že, výživné má mať prednosť pred inými výdavkami otca. Úvaha matky je nesprávna, lebo práve uvedené (namietané) výdavky otca patria do skutočností, ktoré sa zohľadňujú pri zistení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča - otca, a z ktorých sa následne určí výška výživného. Ďalej otec vyčíslil svoje ročné výdavky sumou 279,72 Eur, teda 23,31 Eur mesačne, svoje mimoriadne výdavky sumou 3.090,-Eur ročne, teda mesačne 257,50 Eur. Tiež vyčíslil chýbajúce vybavenie bytu, ktoré tvrdiac môže si dovoliť financovať iba na splátky a postupne, a to sumou 1.800,-Eur ročne, teda 150,-Eur mesačne. Opakovane odvolateľ v odvolaní uviedol, že z vyššie uvedených skutkových a právnych okolností je tak jednoznačne preukázané, že pri takýchto majetkových pomeroch otca preto jedine suma výživného vo výške 100,-Eur (vrátane splátok prípadného zročného výživného) zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, schopnosti a možnosti a majetkové pomery otca, ale tak isto zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa .

20. Otec má tiež za to, že v konaní sa kvalifikovane vyjadroval, kde detailne argumentoval proti tvrdeniam. Prvostupňový súd však absolútne nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok, keďže v napádanom rozsudku absentuje dostatočné odôvodnenie k skutočnostiam, na ktoré otec detailne poukazoval vo svojich prednesoch a vyjadreniach či žalobe. Otec má za to, že uvedeným postupom súdu, mu bola odňatá možnosť pred konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a tiež na rozhodnutie Ústavného súdu , . Otec má za to, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo, okrem iného, k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá vo vyjadrení uviedla, že výška zročného výživného stanovená rozhodnutím súdu, čiastočne pokrýva potreby a výdavky jej dcéry, keďže táto bola stanovená aj s prihliadnutím na výšku príjmu otca a považuje ju za primeranú. Podľa jej názoru súd dostatočne a jednoznačne zisťoval skutkový stav veci, zabezpečil dôkazy k tomu, aby mohol vo veci nestranne a spravodlivo rozhodnúť.

22. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila aj t. č. plnoletá Tatiana Alexandra D.ová, ktorá vo vyjadrení uviedla, že súhlasí s rozhodnutím okresného súdu s výškou výživného a zročného výživného stanoveného súdom.

23. Na vyjadrenie tak matky, ako aj dcéry reagoval otec odvolacou replikou, v ktorej uviedol, že vyjadrenie matky nijako nespochybňuje absolútne dôvodné tvrdenia a preukázané skutočnosti otcom v jeho odvolaní. Poukázal na to, že plnoletá dcéra pracuje v obchodnom reťazci Tesco, z čoho má pravidelný príjem, čo výrazne ovplyvňuje schopnosť samostatne sa živiť. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. , bez ohľadu na dôvody odvolania podľa a bez nariadenia pojednávaní podľa a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., III. a V. podľa , ako vecne správny potvrdil a vo výroku IV. podľa odmietol.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku V. o trovách konania vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ust. ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen

dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. . Námietky odvolateľa týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd považoval za nedôvodné. 28. Podané odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Odvolateľ žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. 29. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ) preto poukazuje len na určité hlavné aspekty, ktorými reaguje na najzásadnejšie argumenty odvolateľa uvedené v jeho odvolaní (k tomu napríklad uznesenie ÚS SR sp. Zn. , obdobne a tiež ). 30. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že súd nezohľadnil jeho úverové a pôžičkové zaťaženie, tak tieto námietky neboli dôvodné. 31. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Avšak aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov neprihliada. Napríklad pôžičku na kúpu motorového vozidla, chaty, nákladného športového vybavenia alebo exkluzívnych dovoleniek a iné, súd nemôže považovať za výdavok na úkor prostriedkov na výživu dieťaťa. Navyše vynaložením finančných prostriedkov takýmto spôsobom došlo síce k ich úbytku u povinného, avšak jeho majetok sa zhodnotil o zakúpenú vec. Otec v podanom odvolaní nevysvetlil na čo všetko poslúžili úvery a pôžičky, ktoré podľa jeho tvrdenia spláca. Všeobecný odkaz v podanom odvolaní, že všetky jeho podania a vyjadrenia majú byť považované za súčasť podaného odvolania je v tomto smere nedostačujúci na posúdenie opodstatnenosti úverového a pôžičkového zaťaženia otca. 32. Ani námietky týkajúce sa príjmu dieťaťa z ojedinelej brigádnickej činnosti neboli dôvodné. Prvostupňový súd správne neprihliadol na tento nepravidelný príjem na výživu odkázaného dieťaťa. Dieťa napriek tomuto ojedinelému (príležitostnému) príjmu, z ktorého si napríklad platilo kurz na získanie vodičského preukazu, nie je schopné sa samostatne živiť, a to ani čiastočne. 33. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). 34. Nedôvodné boli tiež odvolacie námietky odvolateľa týkajúce sa neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, teda pred dňom začatia súdneho konania. 35. Odvolací súd, podobne ako prvostupňový súd, dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa a že matka dieťaťa, ktorá podávala návrh na súd aj tieto dôvody preukázala. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na bod 42 odôvodenia rozhodnutia prvostupňového súdu, kde prvostupňový súd podrobne a logicky vysvetľuje v čom spočívali dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ). 36. Taktiež neboli dôvodné odvolacie námietky odvolateľa týkajúce sa nezapočítania jednotlivých súm na zročné výživné. 37. V prvom rade sa odvolací súd nestotožnil s námietkou odvolateľa, že aj platby v sume 60,- Eur matkou odvolateľa (starou matkou dieťaťa) by mali byť započítané na zročné výživné. V danom prípade nemožno hovoriť o tom, že by ohľadne tejto sumy išlo zo strany starej matky dieťaťa zo strany otca o pristúpenie k záväzku, ako to naznačuje odvolateľ v podanom odvolaní. Nie je vylúčené, že zo strany starej matky dieťaťa išlo o podporu vnučky, teda o dar. To že by malo ísť o výživné otec iba tvrdil. Toto jeho tvrdenie ostalo však iba v rovine tvrdenia bez predloženia relevantného dôkazu, že by v danom prípade malo ísť o plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca inou osobou, starou matkou dieťaťa. 38. Čo sa týka sumy 4.000,- Eur (2 x 2.000,- Eur), odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že otec zaplatil sumu 2.000,- Eur dňa 11.11.2018 a 2.000,- Eur 8.12.2018,

pričom spolužitie v spoločnej domácnosti rodičia dieťaťa ukončili 05.03.2019. Teda je nepravdepodobné, že by táto suma mala kryť výživné na dieťa. V tomto smere neobstojí argumentácia odvolateľa poukazujúc na ust. až 569 , resp. . Dlh na výživnom (zročné výživné) v tomto konkrétnom prípade vznikal až od 01.03.2019 (podľa rozhodnutia prvostupňového súdu je otec povinný ti platiť výživné v sume 230,- Eur mesačne od 01.03.2019), dve platby v celkovej sume 4.000,- Eur však boli zo strany otca uskutočnené ešte koncom roka 2018, z čoho možno bez ďalšieho uzavrieť, že nemohlo ísť o platby na výživné a už vôbec týmito platbami nedošlo k zániku dlhu, ako to odvolateľ prezentuje v podanom odvolaní, pretože dlh nemôže zaniknúť skôr ako vznikol. 39. Čo sa týka sumy 15,- Eur na školský výlet, 50,- Eur ako dar na Vianoce a sumy 12,50 Eur ako poplatok za komunálny odpad, odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že platenie týchto uvedených súm, nemalo charakter platby na výživné, ale išlo o 50,- Eur ako dar, 15,- Eur ako jednorazoví príspevok na výlet a v prípade sumy 12,50 Eur išlo o platbu za komunálny odpad, čo tiež nebola platba určená na výživu dieťaťa. 40. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že aj námietky odvolateľa týkajúce sa výpočtu zročného výživného neboli opodstatnené, nakoľko súd prvej inštancie zročné výživné vypočítal správne. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje ( ) na bod 42 odôvodenia rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový súd podrobne uviedol výpočet na základe ktorého určil výšku zročného výživného. 41. Odvolací záverom všeobecne k námietkam odvolateľa poznamenáva, že je paradoxné, keď na jednej starne otec tvrdí, že sa snaží hospodáriť šetrne a na druhej starne jeho výdavky, ktoré sám udáva vo výške 1.462,45 Eur mesačne, prevyšujú jeho preukázateľné príjmy, v sume 1.309,15 Eur, o sumu 153,30 Eur. Za tohto stavu možno uzavrieť, že nie všetky otcom deklarované mesačné výdavky sú skutočné, nakoľko by otec žil nad svoje príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd nemohol v žiadnom prípade akceptovať námietky otca, týkajúce sa jeho príjmu a výdavkov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné určené okresným súdom je primerané veku, odôvodneným potrebám dieťaťa a je ním reálne spotrebovateľné. Zároveň zodpovedá zákonnej požiadavke rovnakej životnej úrovne rodičov a dieťaťa (k tomu napr. R 14/1966). 42. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , potvrdil ako vecne správny vo výroku II. a III. a tiež v závislom výroku o trovách konania V.

43. Z podaného odvolania odvolateľa vyplynulo, že sa odvolal aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh o určenie výživného zamietol (výrok IV. rozsudku). Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. a . Osobou oprávnenou podať odvolanie je predovšetkým ten účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pretože odvolanie bolo podané odvolateľom (otcom) aj do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo v jeho neprospech. Odvolací súd dospel k záveru, že zamietnutím návrhu v časti o určenie výživného, nebola spôsobená otcovi, ako odvolateľovi, ujma. Keďže otcovi čiastočne zamietajúcim výrokom rozsudku okresného súdu žiadna ujma nevznikla, v tejto časti odvolací súd odvolanie otca odmietol podľa .

44. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( , veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).