Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6S-66-2018.pdf
PDF · 189.89 KB
No categories available
6S/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu Agromaš, a.s, so sídlom v Trebišove, Švermova 2320, IČO: 36 191 558, zastúpeného JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom so sídlom kancelárie v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 39 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100639740/2018 zo dňa 28.03.2018 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (v ďalšom texte aj: „žalovaný“) preskúmavaným rozhodnutím č. 100639740/2018 zo dňa 28.03.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č.: 102641673/2017 zo dňa 27.12.2017 (v ďalšom texte aj : „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu,“ resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku správca dane určil rozdiel v sume 56.000 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 15.363,73 EUR a vyrubil daň v sume 40.636,27 EUR daňovému subjektu Agromaš, a. s., so sídlom v Trebišove, Švermova 2320, IČO: 36191558, DIČ: 2020030507, IČO DPH: SK2020030507, ktorý v tomto súdnom preskúmavacom konaní vystupuje v procesnom postavení žalobcu.
2. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt podal správcovi dane dňa 27.02.2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2012, v ktorom uviedol výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet v sume 15.363,73 EUR. Správca dane následne vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až október 2012 a december 2012 (na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.: 9813401/5/1817818/2014 zo dňa 12.05.2014), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102724959/2016 zo dňa 14.03.2016. Protokol spolu s Výzvou z 14.03.2016 na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 17.03.2016, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku). Daňový subjekt doručil dňa 11.04.2017 do elektronickej podateľne správcu dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, správca dane v nadväznosti na tieto skutočnosti vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a pripomienky daňového subjektu a prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 19.02.2017. Na ústnom pojednávaní sa daňový subjekt k zisteniam správcu dane nevyjadril a ani nepredložil žiadne dôkazy (v zmysle písomného vyjadrenia) na podporu svojich tvrdení, správca dane preto na základe výsledkov daňovej kontroly vydal
rozhodnutie č. 102641673/2017 zo dňa 27.12.2017, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel v sume 56.000 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012.
3. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že daňový subjekt v preverovanom zdaňovacom období vykonával poľnohospodársku (rastlinnú a živočíšnu výrobu) a obchodnú činnosť (nákup a predaj produktov rastlinnej, živočíšnej a potravinárskej výroby). Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane: a/ z faktúry č. 201201001 zo dňa 20.01.2012 (dátum dodania 20.01.2012) v sume základu dane 180.000 EUR, DPH 20 % (36.000 EUR), celková fakturovaná suma 216.000 EUR za „dodávku a montáž rybinovej dojárne 2×10“ a b/ z faktúry č. 201201002 zo dňa 19.01.2012 (dátum dodania 19.01.2012) v sume základu dane 100.000 EUR, DPH 20 % (20.000 EUR), celková fakturovaná suma 120.000 EUR za „dodávku technológie kŕmenia a napájania pre predvýkrm a výkrm ošípaných,“ vystavených dodávateľskou spoločnosťou AQUA, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, Čsl. armády 1254/20, Trebišov, IČO: 31680038, IČO DPH: SK2020748642. K týmto dodávateľským faktúram daňovým subjektom boli predložené dodacie listy - preberacie protokoly zo dňa 20.01.2012 a 19.01.2012.
4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, po vykonaní rozsiahleho dokazovania v rámci daňovej kontroly doplneného v priebehu vyrubovacieho konania spochybnil reálne dodanie fakturovaného tovaru a služieb - technológie rybinovej dojárne s montážou a technológie napojenia predvýkrm a výkrm ošípaných, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu z titulu dodania tovaru a služby. Dospel tak k záveru, že za zdaňovacie obdobie január 2012 došlo zo strany daňového subjektu k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“).
5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že: „Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že dôvodom neuznania odpočítania dane daňovému subjektu Agromaš a.s. z faktúry č. 201201001 zo dňa 20.01.2012 a z faktúry č. 201201002 zo dňa 19.01.2012 bolo jednak spochybnenie reálnosti dodania tovarov- technológií v živočíšnej výrobe uvedených na preverovaných faktúrach a nepreukázanie pôvodu tovaru, čím nedošlo k naplneniu podmienky pre uznanie nároku na odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ale aj skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že technológie uvedené na preverovaných faktúrach použil na účely svojho podnikania, t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nesplnil ďalšiu nevyhnutnú podmienku pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedenú v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade správca dane v záujme presného zistenia skutkového stavu nevychádzal len z faktúr a z predložených dokladov, ale k tomuto účelu vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predložené faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce odrážajú skutočnosti, či majú reálny a pravdivý podklad, teda či boli daňovému subjektu dodané práve tovary - technológia rybinovej dojárne a technológia pre predvýkrm a výkrm ošípaných uvedené na faktúrach č. 201201001 a č. 201201002. Za týmto účelom správca dane vykonal fyzickú obhliadku technológií na farme v Budkovciach, daňový subjekt vyzýval na predloženie dôkazov, vypočul svedkov - Q. S. a J.. Q. C., dal vyhotoviť znalecký posudok k stanoveniu všeobecnej hodnoty technológií, preveroval dodanie tovarov v reťazci prepojených spoločností, vykonal miestne zisťovania v týchto spoločnostiach a vyzýval ich na predloženie dôkazov. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že technológia rybinovej dojárne s montážou a technológia pre predvýkrm a výkrm ošípaných bola v zdaňovacom období január 2012 predmetom fakturácie medzi personálne prepojenými spoločnosťami v reťazci platiteľov: daňový subjekt Agromaš, a.s. (predstavenstvo: Q. S., J.. V. F., splnomocnený zástupca: J.. Q. Q. E..) dodávateľská spoločnosť AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce (konatelia: do 15.11.2017 J.. Q. Q. E.., do 14.09.2017 J.. Q. C., spoločníci: do 27.10.2017 J.. Q. Q. E.., do 15.11.2017 J.. Q. C., splnomocnená zástupkyňa: J.. V. Q.) <- AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov (predstavenstvo: do 24.11.2014 Q. S., od 25.11.2014 J.. V. F., splnomocnená zástupkyňa: J.. V. Q.).
Finančné riaditeľstvo SR z informatívneho výpisu z Obchodného registra SR zistilo, že k 16.11.2017 došlo u deklarovanej prepojenej dodávateľskej spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, na základe Rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, k dobrovoľnému výmazu z Obchodného registra SR a k jej zlúčeniu s právnym nástupcom - spoločnosťou 3D SECURITY s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica.“
6. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že: „Správca dane miestnym zisťovaním na farme v Budkovciach dňa 25.02.2015 zistil, že v maštali č. 4 sa nachádza nepoužívaná z časti namontovaná a z časti nezabudovaná technológia dojárne. V hale a vonkajších priestoroch hospodárskeho dvora sa nachádzali nenamontované technologické súčasti technológie pre predvýkrm a výkrm ošípaných. Dojnice ani ošípané sa na farme v Budkovciach nenachádzali. Správca dane v daňovom konaní preveroval pravdivosť a hodnovernosť predložených dokladov a keďže v zmysle predložených faktúr č. 201201001 a 201201002 mal byť predmet fakturácie
- dodávka a montáž rybinovej dojárne 2x10 a dodávka technológie kŕmenia a napajánia pre predvýkrm a výkrm ošípaných daňovému subjektu dodaný v dňoch 20.01.2012 a 19.01.2012 spoločnosťou AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, ktorá ich podľa predložených dokladov mala nadobudnúť dňa 17.01.2012 od ďalšej prepojenej spoločnosti - AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov na základe faktúr č. 1201201001 a č. 1201201002, preveroval a zisťoval pôvod fakturovaného tovaru v reťazci do deklarovaného obchodu zapojených subjektov. Daňový subjekt namieta, že správca dane mylne konštatuje, že technológie, ktoré spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov dodala spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce v zdaňovacom období január 2012, nadobudla táto spoločnosť v decembri 2011 od daňového subjektu Agromaš, a.s. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že táto skutočnosť nie je v rozhodnutí len „mylne uvedená", ako to namieta daňový subjekt, ale vyplynula z vykonaného dokazovania - z dokladov predložených spoločnosťou AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov (doklad o zaúčtovaní, príjemka-výdajka k jednotlivým technológiám a obratová súpiska zásob), ako aj z vyjadrenia Q. S., ktorá v mene do obchodu zapojených spoločností konala, keďže táto osoba je od 28.02.2008 predsedkyňou predstavenstva daňového subjektu a v období realizácie deklarovaných zdaniteľných obchodov bola aj predsedkyňou predstavenstva spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov a účtovníčkou tejto spoločnosti. Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniu daňového subjektu uvedeného vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, že Q. S. nie je schopná identifikovať, o aký typ technologických liniek sa jedná, keďže nemá technické vzdelanie, uvádza, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Správca dane od predsedkyne predstavenstva tejto spoločnosti nepožadoval poskytnutie zložitých technických informácií, ale len jednoduchú identifikáciu dodávateľa technológií. Daňový subjekt argumentuje, že technológie, ktoré dodal spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov nie sú totožné s technológiami, ktoré nakúpil od spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, pretože na faktúre č. 1201112017 je úplne iná štruktúra fakturovaného predmetu. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že tieto tvrdenia daňového subjektu nemajú oporu vo faktúrach č. 1201201001, č. 1201201001, ani č. 1201112017. Na faktúre č. 1201201001, ktorú vystavila spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov dňa 17.01.2012 v sume ZD 99 800,00 eur, DPH 19 960,00 eur, celková fakturovaná suma 119 760,00 eur spoločnosti AQUA s.r.o. Michalovce je ako predmet fakturácie uvedené „Fakturujeme Vám: technológiu ošípaných" a na faktúre č. 1201201001 zo dňa 17.01.2012 v sume ZD 179 700,00 eur, DPH 35 940,00 eur, celková suma 215 640,00 eur je ako predmet fakturácie uvedené „Fakturujeme Vám: technológiu dojárne". Spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov ako deklarovaný subdodávateľ technológií správcovi dane nepredložila žiadne dodacie listy - preberacie protokoly. Z uvedenej formulácie predmetu fakturácie je zrejmé, že tento nie je na faktúrach č. 1201201001 a 1201201002 dostatočne konkretizovaný a technológie nie sú na faktúrach podrobne špecifikované podľa jednotlivých častí tak, ako to uvádza daňový subjekt. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že uvedené faktúry neobsahujú ani odvolávky na kúpne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťami AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov a AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na zistenie správcu dane, že na kúpnej zmluve týkajúcej sa dojárne 2x10 je ako predmet zmluvy uvedená dodávka a montáž dojárne 2x10, faktúra č. 120120002 je vystavená bez montáže dojárne, teda predmet fakturácie nie je totožný s predmetom uvedeným v zmluve. Ani faktúra č. 1201112017, ktorú dňa 27.12.2011 vystavil daňový subjekt Agromaš, a.s. spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov v sume ZD 92 000,00 eur, DPH 18 400,00 eur v celkovej sume
110 400,00 eur nepotvrdzuje tvrdenie daňového subjektu, že ide o rôzne technológie, pretože táto faktúra neobsahuje úplne iný predmet dodávky a inú štruktúru fakturovaného predmetu, ako to uvádza odvolávajúci sa daňový subjekt. Z faktúry č. 1201112017 zo dňa 27.12.2011 je zrejmá skutočnosť, že táto okrem položiek- technológia pre výkrm prasiat (ZD 6 000,00 eur, DPH 1 200,00 eur) a technológia
- rybinová dojáreň, chlad. mlieka (ZD 19 000,00 eur, DPH 3 800,00 eur) obsahuje aj ďalšie predmety fakturácie ako napr. technológiu pre hydinu, strojové zábrany pre prasatá, systém na ustajnenie hydiny, klietky pre hydinu.“
7. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania tak žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zaujal stanovisko : „Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že do deklarovaných zdaniteľných obchodov zapojené spoločnosti a ich zástupcovia počas daňového konania podávali rôzne vyjadrenia týkajúce sa pôvodu technológií, pravdivosť ktorých nebola v celom daňovom konaní potvrdená, práve naopak, rôzne a dokladmi nepodložené vyjadrenia daňového subjektu a spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov o tom, odkiaľ a kedy boli predmetné technológie nadobudnuté, vyvolali oprávnené pochybnosti o pravdivosti predkladaných dokladov, o pôvode fakturovaných technológií, ako aj o skutočnej podstate deklarovaných zdaniteľných obchodov. Nakoľko v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom potvrdené a preukázané, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce daňovému subjektu reálne dodala práve technológie uvedené na preverovaných faktúrach, u tejto dodávateľskej spoločnosti nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Práve z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru uvedeného na faktúre, všetkým zúčastneným spoločnostiam v reťazci nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona, ale v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., t.j. uvedením dane na faktúre. Ak teda nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt si však toto právo uplatnil, z predmetnej faktúry daň odpočítal, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
8. Žalovaný zhrnul, že správnosť záveru správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH podporujú nasledujúce skutočnosti zistené v daňovom konaní : „- z predloženej Správy Pôdohospodárskej platobnej agentúry z kontroly na mieste vyplynulo, že odvolávajúci sa daňový subjekt Agromaš, a.s. bol (na základe žiadosti o poskytnutie NFP a zmluvy o NFP) konečným prijímateľom nenávratnej finančnej pomoci (ďalej len „NFP“) na projekt „Modernizácia farmy živočíšnej výroby Budkovce,“ pričom na dodávku a montáž rybinovej dojárne 2x10 a dodávku technológie kŕmenia a napájania pre predvýkrm a výkrm ošípaných požadoval NFP vo výške 140 000,00 eur,
- fakturácia dodania technológie rybinovej dojárne 2x10 s montážou a technológie kŕmenia a napájania pre predvýkrm a výkrm ošípaných dodávok technológií prebehla v reťazci personálne prepojených spoločností, daňovému subjektu mali byť tovary a služby dodané spoločnosťou AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce (za 216 000,00 eur dňa 20.01.2012 a 120 000,00 eur dňa 19.01.2012), ktorá mala tieto tovary a služby nadobudnúť od spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov (za 215 640,00 eur dňa 17.01.2012 a 119 760,00 eur dňa 17.01.2012),
- faktúra č. 1201112017 predložená spoločnosťou AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov preukazovala, že technológie boli nakúpené dňa 27.11.2011 od daňového subjektu Agromaš, a.s. technológia dojárne za 22 800,00 eur a technológia pre výkrm prasiat za 7 200,00 eur, teda jedna zo spoločností do obchodu zapojených predložila doklad preukazujúci fakturáciu predmetu dodania v uzavretom reťazci prepojených spoločností : daňový subjekt Agromaš -> AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov -> AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce -> daňový subjekt Agromaš, a.s.,
- z predloženej faktúry č. 1201112017 vyplýva, že daňový subjekt Agromaš predal dňa 27.12.2011 spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov technológiu dojárne za sumu 22 800,00 eur a technológiu pre výkrm prasiat za sumu 7 200,00 eur, pričom v dňoch 19.01.2012 a 20.01.2012 nakúpil tie isté technológie od spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce za sumu 216 00,00 eur a 120 000,00 eur,
- uvedeným spôsobom fakturácie, do ktorého boli zapojené personálne prepojené spoločnosti, došlo k niekoľkonásobnému navýšeniu fakturovanej ceny, a teda aj k zvýšeniu odpočítanej DPH z deklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom prepojené spoločnosti nepreukázali ekonomické opodstatnenie takejto fakturácie,
- deklarované obchody simulovali právne úkony, pretože dokumenty a uskutočnené úkony nevyvolali právne následky (práva a povinnosti), len sa voči tretím stranám snažili vyvolať dojem, že takéto právne následky vyvolávajú,
- daňový subjekt uviedol, že predmety fakturácie uvedené na faktúre č. 1201112017 nie sú totožné s predmetmi fakturácie uvedenými na faktúrach 201201001 a 201201002, uvedené však ani daňový subjekt, ani do obchodu zapojené prepojené spoločností nepodložili žiadnymi overiteľnými dokladmi a ich vyjadrenia tak zostali len v polohe tvrdení,
- spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov (J.. V. Q. ako splnomocnená zástupkyňa) uviedla, že technológie boli obstarané z colného skladu ešte v roku 2001 alebo 2002, uvedené však nepodložila žiadnymi dokladmi,
- Q. S., ktorá vypovedala ako svedok a ktorá bola v čase deklarovaných obchodov predsedkyňa predstavenstva spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov, poprela svoje pôvodné tvrdenie o nadobudnutí technológie a uviedla, že technológie na faktúre č. 1201112017 nie sú tie, ktoré boli dodané spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce dňa 17.01.2012,
- spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov vo svojom písomnom podaní za dodávateľa technológií, ktoré následne dňa 17.01.2012 dodal spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, označil ďalšiu prepojenú spoločnosť - AGRO HOLDING a.s. Trebišov a uviedol, že technológie boli nakúpené v roku 2003, uvedené však nepodložil žiadnymi dokladmi,
- podľa vyjadrenia daňového subjektu k nákupu nových technológií malo dôjsť z dôvodu, že technológie, ktoré vlastnil, boli z roku 1993, boli zastaralé a znižovali kvalitu mlieka, napriek tomu daňový subjekt v roku 2012 nakúpil technológie, ktoré boli z roku 2003, teda boli tiež staršieho dáta a vzhľadom na rok výroby je otázna ich morálna opotrebovanosť, aj možnosť záručného plnenia,
- daňový subjekt vo svojich vyjadreniach uvádzal, že nevie, kto vykonal montážne práce na rybinovej dojárni, dodávateľ AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce ani subdodávateľ AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov nezamestnávali žiadnych zamestnancov, dodávateľ uviedol, že práce vykonal subdodávateľ, subdodávateľ uviedol, že dodal iba technológiu bez montáže,
- neskôr bola spoločnosťou AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce predložená trojstranná Zmluva o vykonaní prác zo dňa 20.10.2011, v zmysle ktorej mali montážne práce na rybinovej dojárni vykonať zamestnanci ďalšej prepojenej spoločnosti Trebišovské pekárne a cukrárne, a.s. v likvidácii,
- podľa predložených faktúr č. 201201001 a č. 201201002 mali byť daňovému subjektu dodané technológie v dňoch 20.01.2012 a 19.01.2012, podľa montážneho denníka boli montážne práce vykonávané v období od 15.12.2011 do 14.01.2012, konkrétne v dňoch 15.12.2011, 07.01.2012, 08.01.2012, 09.01.2012, 10.01.2012, 12.01.2012, 13.01.2012, 14.01.2012, teda ešte pred deklarovaným dodaním technológie rybinovej dojárne daňovému subjektu, ako aj pred deklarovaným dodaním rybinovej dojárne spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce,
- technológie, ktoré boli predmetom zákazky sa podľa vyjadrenia spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov, že predmetné technológie obstaral v roku 2003, v čase výberového konania už nachádzali na hospodárskom dvore v A., kde mali byť montované, na hospodárskom dvore v A. boli dlhodobo skladované;
- vypracovaný znalecký posudok spochybnil, že výška cien predmetov fakturácie zodpovedala trhovej cene,
- technológie neboli využívané na vykonávanie ekonomickej činnosti,
- daňový subjekt za zdaňovacie obdobie január 2012 podal daňové priznanie k DPH, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet, subdodávateľská spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov za zdaňovacie obdobie január 2012 podala daňové priznanie k DPH, v ktorom deklarovala výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet, zaniknutá dodávateľská spoločnosť AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce vykázala za zdaňovacie obdobie január 2012 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 80,52 eura, ktorá bola odvedená do štátneho rozpočtu.
9. V závere rozhodnutia žalovaný na základe vyššie uvedených zistení a záverov konštatoval, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie, obzvlášť za predpokladu, že do deklarovaných obchodov zapojené spoločnosti sú prepojené aj personálne. Na základe nejednoznačných, nepreukázaných a postupne sa meniacich vyjadrení nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel správca dane na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 6 a § 24 daňového poriadku a posúdenie skutkového
stavu veci a prijaté závery týkajúce sa odpočítania dane boli vecne správne v súlade aj s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH. Odvolacie námietky žalobcu považoval žalovaný za neopodstatnené.
10. Žalobca doručil správnemu súdu elektronicky prostredníctvom portálu e-žaloby dňa 08.06.02018 správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovaného č. 100639740/2018 zo dňa 28.03.2018, ktorou žiadal, aby správny súd zrušil označené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 102641673/2017 zo dňa 27.12.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok (podľa § 185 písm. a/ SSP), o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením č. k. 6S/66/2018-43 zo dňa 21.03.2019 tak, že návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žalobe zamietol.
11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné z dôvodov porušenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ako aj tým, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, konkrétne na práve platiteľa dane na jej odpočítanie v zmysle § 49 a nasledujúcich zákona o DPH. Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane, že mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH z faktúry č. 201201001 zo dňa 20.01.2012 za dodávku a montáž rybinovej dojárne 2×10 a z faktúry č. 201201002 zo dňa 19.01.2012 za dodávku technológie kŕmenia a napájania pre predvýkrm a výkrm ošípaných vystavených spoločnosťou AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce.
12. V správnej žalobe ďalej namietal, že vo vzťahu k záveru správcu dane, že zo strany dodávateľa AQUA nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru, bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože niektoré podľa žalobcu zásadné dôkazy v jeho prospech neboli vykonané. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že žalobca mal predať v novembri 2001 svoje technológie spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov a následne tie isté nadobudnúť v januári 2012 od AGROKOMBINÁTU cez „medzipredajcu“ - spoločnosť AQUA. Aj keď z niektorých podkladov a informácií zabezpečených v priebehu kontroly a následného vyrubovacieho konania sa mohlo javiť, že sa jedná o tie isté technológie (avšak len preto, že sa jedná o tzv. súbornú vec, ktorá sa v predmete fakturácie ťažko bližšie individualizuje). V skutočnosti nešlo o tie isté technológie, čo bolo v priebehu konania doplnené preberacími protokolmi - dodacími listami k jednotlivým porovnávaným faktúram a predovšetkým žalobca žiadal a navrhoval, aby technológia, ktorú AGROKOMBINÁT nadobudol od žalobcu v novembri 2011, bola preverená na miestnom zisťovaní v mieste, kde sa nachádza (farma v A.), čo však správca dane nevykonal. Žalobca tvrdil, že takýto dôkaz bolo potrebné vykonať za účelom toho, aby sa mohlo potvrdiť, či vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že v novembri 2011 odpredal staré technológie a novšie kúpil v januári 2012. Na farme v A. sa nachádzajú aj stavby patriace žalobcovi, ako aj nehnuteľnosti patriace spoločnosti AGROKOMBINÁT, a teda ak by si správca dane preveril, že sa iná stará technológia skutočne nachádza v nehnuteľnostiach patriacich AGROKOMBINÁTU, resp. je v nich nainštalovaná, mohli sa potvrdiť tvrdenia žalobcu a naopak vyvrátiť, resp. rozptýliť pochybnosti žalovaného, ako aj správcu dane. Podľa žalobcu nesprávnym procesným postupom tak správca dane (ako aj žalovaný) porušili základnú zásadu správy daní vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 1 daňového poriadku, pretože nedbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Zároveň v tejto súvislosti žalobca namietal aj porušenie § 74 ods. 2, 3 daňového poriadku, pretože označené nedostatky odvolací správny orgán v priebehu odvolacieho konania neodstránil.
13. V ďalšom zo žalobných dôvodov žalobca namietal, že v otázke preukázania pôvodu tovaru (technológie) vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane z nesprávneho právneho posúdenia, pretože v tejto súvislosti sa vynára otázka, pokiaľ až je právne opodstatnené sa dopátrať k pôvodu tovaru, najmä pokiaľ až má žalobca ako konečný (posledný) nadobúdateľ technológií niesť v rovine preukázania jeho nadobudnutia zodpovednosť za pôvod tovaru. Žalobca považoval za preukázané, že v priebehu daňovej kontroly mal k dispozícii k predmetnému tovaru nadobúdací doklad potvrdzujúci jeho nadobudnutie od subjektu, ktorý tovar predal, a zároveň tento tovar dostal aj do svojej fyzickej či právnej dispozície. Žalovaný sa pozastavil pri poslednom vlastníkovi AGROKOMBINÁTE, pričom tohto ako pôvodného vlastníka spochybnil okrem iného z dôvodu, že zástupca (nie štatutár) tohto daňového subjektu na miestnom zisťovaní v roku 2016 nevedel bezprostredne uviesť a už vôbec nie bezprostredne predložiť dokumentáciu k nadobudnutiu technológii pred viac než desiatimi rokmi. Na základe výzvy správcu dane z 22.07.2017 spoločnosť AGROKOMBINÁT označila spoločnosť AGRO HOLDING a.s. ako subjekt, od ktorého technológie nadobudla. Tu sa však správca dane v skúmaní
pôvodu technológií zastavil a ďalej nepokračoval, stačilo mu to na to, aby považoval voči žalobcovi ako nadobúdateľovi a držiteľovi technológií ich nadobudnutie za nepreukázané. 14. Žalobca ďalej namietal záver administratívneho orgánu, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že technológie uvedené na preverovaných faktúrach použil na účely svojho podnikania. Uvedený záver podľa žalobcu vychádza v kontexte judikatúry Európskeho súdneho dvora z nesprávneho právneho posúdenia, v spojení s tým, že pri správnom právnom posúdení nemá oporu ani v obsahu administratívneho spisu. V tej súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora (teraz Súdny dvor Európskej únie): „- Rozhodnutie ESD C110/94 INZO : „...nie je nutné iba v okamihu nakúpenia tovaru vykazovať zdaniteľné plnenia na výstupe, ale za určitých okolností zostáva status osoby povinnej k dani zachovaný a teda i nárok na odpočet v situácii, keď k realizácii zdaniteľných plnení nedôjde ani v budúcnosti...."
- Rozhodnutie C 400/98 Brigite Breitsohl : „...Nárok na odpočet dane dokonca nie je možné spochybniť ani v situácii, keď finančné orgány už v okamihu uplatnenia nároku na odpočet dane majú informácie, že ekonomické činnosti nebudú následne s prípadnými vstupmi vykonané za predpokladu, že sú nakúpene za účelom plánovanej ekonomickej činnosti."
- Podobne Opinion of Advocate General, C-408/98, ods.35, kde sa konštatuje, že „rozhodujúce je, či vstup zaťažený daňou je nákladovou položkou zdaniteľného výstupu a nie či je najbližšie súvisiaca transakcia sama zdaniteľná"
- Podobne Opinion of Advocate General, C465/03, ods. 74 „Pre určenie nároku na odpočet je irelevantné, či transakcia s ktorou vstup najbližšie súvisí spadá mimo rámec DPH.“
15. Ďalej tvrdil, že technológie obstarával pre svoju podnikateľskú činnosť a v rámci zapísaného predmetu činnosti poľnohospodárskej prvovýroby (najmä živočíšnej) potreboval nahradiť staršie technológie novšími. Navyše sa pokúšal získať pre tento zámer aj finančnú podporu v rámci projektu „Modernizácia farmy živočíšnej výroby A.,“ a teda pre naplnenie zámeru uskutočňoval aj reálne kroky a plnil podmienky, čo malo viesť aj k finančnej pomoci, o čom svedčí priamo doklad „Správa z kontroly na mieste“ Poľnohospodárskej platobnej agentúry, odboru kontroly projektových podpôr vypracovanej 15.08.2013. Podľa žalobcu možno zreteľne badať priamu a bezprostrednú súvislosť medzi plnením na vstupe (nákup technológií) a pripravovaným plnením na výstupe (predaj produktov poľnohospodárskej
- živočíšnej prvovýroby), ako predpoklad na odpočítanie DPH z nákupu technológií.
16. Žalobca v správnej žalobe namietal aj procesné pochybenia v postupe správcu dane, pretože zo strany jeho zamestnancov neboli prijaté žiadne závery k návrhom a námietke zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 19.12.2017 (resp. žalobca bol uvedený do omylu, že to posledné pojednávanie nie je), čo sa premietlo aj do obsahu zápisnice, ktorá nespĺňa ani základnú náležitosť podľa § 19 ods. 3 daňového poriadku (v náležitostí prijatých opatrení a záverov). Zároveň tvrdil, že žalobca nebol ani riadne oboznámený so znaleckým posudkom J.. L., a tak nemal možnosť riadne tento dôkaz prerokovať a vytknúť mu svoje výhrady (znalec oceňoval predmet ocenenia spôsobom dopytu na iného, nie totožného výrobcu, ktorý mu dal len orientačný odhad ceny a znalec skutočného výrobcu nekontaktoval). Žalobca zároveň zdôraznil, že za nadobudnuté technológie uhrádzal kúpne ceny bezhotovostne, ktorý postup v tom čase platný zákon dovoľoval.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2019 k podanej správnej žalobe trval na argumentácii z preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
18. K námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, žalovaný zaujal nasledovné stanovisko: „..... správca dane dospel k záveru, že dodávateľská spoločnosť reálne nedodala fakturovaný tovar žalobcovi po vykonaní rozsiahleho dokazovania. Táto dodávateľská spoločnosť, ku ktorej žalovaný uvádza, že dňom 16.11.2017 došlo k jej dobrovoľnému výmazu z Obchodného registra SR, v preverovanom zdaňovacom období (a ani v ďalšom období) nezamestnávala žiadnych zamestnancov, dodanie fakturovaného tovaru a služieb žalobcovi mala uskutočniť prostredníctvom subdodávateľa, ďalšej personálne prepojenej spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s Trebišov, IČO: 36187038 (od 13.09.2018 Agrokombinát MI, a.s.), pričom k tomuto svojmu tvrdeniu predložila doklady - originály faktúr, evidenciu DPH, účtovný denník, výpis z účtu č. 2922828735 vedený v Tatra banke, a.s., Zmluvu o dielo medzi objednávateľom - daňovým subjektom Agromaš, a.s. a spoločnosťou AQUA spol. s r. o. Michalovce zo dňa 20.3.2011.
....... Keďže dodávateľská spoločnosť za dodávateľa technológií, ktoré boli následne fakturované žalobcovi, označila spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov, správca dane preveroval pravdivosť tohto tvrdenia v tejto prepojenej spoločnosti. Žalovaný uvádza, že dodávateľská spoločnosť AQUA s.r.o. Michalovce neposkytla správcovi dane žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali obstaranie tovaru- technológií od iných dodávateľov. Žalobca namietal nevykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov. Žalovaný sa s týmto žalobným dôvodom, ktorý žalobca uplatnil aj ako námietku v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane dostatočným spôsobom vysporiadal, trvá na svojom vyjadrení, že vykonanie miestneho zisťovania na farme v A., kde prepojené spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov a žalobca Agromaš a.s. vykonávajú svoju ekonomickú činnosť, by nepreukázalo vlastnícky vzťah k technológiám (na faktúrach nie sú predmety fakturácie bližšie špecifikované) a opakovane konštatuje, že z účtovných a daňových dokladov spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov vyplynulo, že technológie, ktoré spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov dodala spoločnosti AQUA v zmysle vystavených faktúr č. 1201201001 zo dňa 17.01.2012 a č. 1201201002 (a ktoré boli následne spoločnosťou AQUA s.r.o. Michalovce fakturované žalobcovi), mala spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov nadobudnúť v zdaňovacom období december 2011 (nie november 2011 ako mylne uvádza žalobca) práve od dodávateľa - žalobcu Agromaš, a.s. v zmysle faktúry č. 1201112017 zo dňa 27.12.2017. Dodanie a montáž technológie rybinovej dojárne a technológie pre predvýkrm a výkrm ošípaných boli teda predmetom fakturácie v uzavretom fakturačnom reťazci personálne prepojených spoločností: žalobca Agromaš -> AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov -> AQUA s.r.o. Michalovce -> žalobca Agromaš. Spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov okrem faktúry od žalobcu, ktorou deklarovala nákup technológií, ktoré následne fakturovala spoločnosti AQUA s.r.o. Michalovce, predložila ďalšie doklady (doklad o zaúčtovaní, príjemky - výdajky, obratová súpiska zásob), ktoré deklarujú, že technológia rybinovej dojárne a technológia pre ošípané boli prijaté na sklad spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov dňa 27.12.2011, teda v deň, ktorý je totožný s dátumom dodania na predloženej faktúre č. 1201112017 od žalobcu Agromaš, a.s. a dátum vydania zo skladu predmetných technológii je 17.01.2012, teda rovnaký deň, ako je uvedený ako dátum dodania na odberateľských faktúrach č. 1201201001 a č. 1201201002 vystavených spoločnosťou AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov pre spoločnosť AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce. Ani v evidencii majetku po účtoch predloženej spoločnosťou AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov nie sú evidované predmetné technológie. Počas miestnych zisťovaní neboli, okrem faktúry č. 1201112017 vyhotovenej dodávateľom Agromaš, a.s. (žalobcom), predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce nadobudnutie inej technológie dojárne a technológie ošípaných a nebolo preukázané, že predmet fakturácie uvedený na faktúre č. 1201112017 zo dňa 27.12.2017 od dodávateľa Agromaš, a.s. je naďalej vo vlastníctve spoločnosti AGROKOMBINAT a.s. Trebišov. Skutočnosť, že technológie nakúpené od žalobcu sa majú nachádzať v spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov (na farme v Budkovciach) tvrdí iba žalobca a nie spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov, ktorá nepredložila žiadne účtovné, daňové doklady, ani listinné dôkazy o tom, že bola vlastníkom iných technológií. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na rôzne vyjadrenia k otázke nadobudnutia a pôvodu technológií, ktoré zvyšujú nedôveryhodnosť celej preverovanej transakcie: Q. S., ktorá bola v preverovanom zdaňovacom období predsedkyňou predstavenstva spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov a od 28.02.2008 je predsedkyňou predstavenstva žalobcu uviedla, že spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov nakúpila technológie od žalobcu Agromaš, a.s., dňa 21.03.2017 už Q. S. ako svedok v daňovom konaní uviedla, že technológia, ktorá bola fakturovaná z Agromaš a.s. do AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov na základe faktúry 1201112017 nemá nič spoločné s technológiou, ktorá bola predaná z AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov, pre AQUA s.r.o. a následne s AQUA s.r.o. do Agromaš a.s., pričom ale uviedla, že predložená skladová evidencia, obratová súpiska zásob je v poriadku. J.. V. Q. - splnomocnená zástupkyňa spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov uviedla, že technológia pochádzala z colného skladu, ktorý sa likvidoval, malo to byť v r. 2001 alebo v r. 2002, k uvedenému tvrdeniu nepredložila nijaký doklad, ďalej však pripustila, že je možné, že išlo o technológiu zakúpenú od spoločnosti Agromaš, a.s. v zmysle faktúry č. 1201112017 zo dňa 27.12.2011. Dňa 22.02.2017 spoločnosť AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov uviedla, že technológie boli nadobudnuté kúpou od ďalšej prepojenej spoločnosti - AGRO HOLDING a.s., k čomu ale taktiež nepredložila žiadne doklady.
19. K námietke žalobcu týkajúcej sa zisťovania pôvodu tovaru žalovaný zaujal nasledovné stanovisko: „..........vo veci preukázania opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, keďže ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pre odpočítanie dane je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom,
faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. K splneniu zákonných podmienok na odpočítanie dane bol preto žalobca povinný predložiť relevantné dôkazy o dodaní tovaru uvedeného na faktúrach, namiesto toho si len uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr za tovary- technológie, ktorých pôvod nevedel reálne preukázať. Správca dane zisťoval, či dokladom predloženým žalobcom neabsentuje materiálny základ, teda preveroval, či údaje uvedené na predložených dokladoch a faktúrach sú pravdivé a či odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Keďže prepojená dodávateľská spoločnosť AQUA s.r.o. Michalovce deklarovala, že tovar nadobudla od ďalšej prepojenej spoločnosti AGROKOMBINAT a.s. Trebišov, správca dane opodstatnene a logicky preveroval dodanie technológií aj v tejto spoločnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012, v zmysle ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Spoločnosť AGROKOMBINAT a.s. Trebišov predložila doklady, ktorými deklarovala kúpu technológií (v decembri 2011) práve od žalobcu Agromaš, a.s., pričom je otázne, z akého dôvodu žalobca, ktorý bol vlastníkom predmetných technológií, ich v decembri 2011 predal (technológiu dojárne za sumu 22 800,00 eur a technológiu pre výkrm prasiat za sumu 7 200,00 eur), a následne ich v januári 2012 opäť kúpil za sumy 216 00,00 eur a 120 000,00 eur. Žalobca síce namieta, že ide o odlišné technológie, avšak svoje tvrdenia on, ani do deklarovaného obchodu zapojené prepojené spoločnosti žiadnym spôsobom nepreukázali (okrem samotných tvrdení), čím nepreukázali pôvod tovaru, ktorý bol predmetom fakturácie v zdaňovacom období január 2012. Nakoľko v danom prípade nebolo žiadnym spôsobom potvrdené a preukázané, že reálne bol dodaný tovar uvedený na faktúrach, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Práve z dôvodu, že v daňovom konaní nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovarov- technológií uvedených na faktúrach, všetkým zúčastneným spoločnostiam v reťazci nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ale v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 cit. zákona, t.j. uvedením dane na faktúre. Ak teda nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca si však toto právo uplatnil, z preverovaných faktúr od AQUA s.r.o. Michalovce daň odpočítal, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou žalobcu ako daňového subjektu, preto žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako je to deklarované na faktúrach. Malo byť v záujme daňového subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou obozretnosti, a aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali pravdivosť údajov uvedených na preverovaných faktúrach. V preverovanom prípade (personálna prepojenosť spoločností, nedostatočná identifikácia predmetu fakturácie, vedomosť o neexistencii dostatočného vybavenia spoločnosti AQUA s.r.o. Michalovce na realizáciu montáže technológií, rozporuplné vyjadrenia o pôvode technológií, skladovanie na farme v A., kde vykonáva ekonomickú činnosť žalobca aj spoločnosť AGROKOMBINAT a.s. Trebišov) je zrejmé, že žalobca nekonal obozretne. V prípade, ak žalobca vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť, tak ako k tomu došlo v danom prípade.“
20. K námietke, že žalobca nepreukázal použitie fakturovaných technológií na účely podnikania žalovaný vo vyjadrení argumentoval nasledovne : „......žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, avšak nepreukázal, že skutkový stav jeho transakcie zodpovedá skutkovému stavu uvádzaných rozhodnutí, a teda, že závery v nich uvedené sú aplikovateľné aj na jeho prípad. Žalovaný uvádza, že odpočítanie dane je podmienené účelom použitia plnenia prijatého platiteľom dane na jeho dodávky tovarov a služieb ako platiteľa s možnosťou odpočítania dane (podmienka odpočítania dane uvedená v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktorej splnenie u žalobcu správca dane taktiež preveroval. Žalobca síce uviedol, že technológie boli nadobudnuté za účelom ich využívania v živočíšnej výrobe, nová technológia rybinovej dojárne mala prispieť k návratnosti 41 000,00 eur každoročne, technológia kŕmenia ošípaných bola zakúpená za účelom založenia nového chovu ošípaných, avšak správca dane vykonaným miestnym zisťovaním na farme v A. zistil, že tieto tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Dojnice sa na farme nenachádzali, technológia dojárne bola namontovaná len sčasti a mala byť presunutá na farmu v R., technológia pre výkrm ošípaných nebola ani namontovaná a ošípané sa na farme v A. taktiež nenachádzali. Žalobca zistený stav odôvodňoval poklesom cien mlieka a bravčového mäsa a uviedol, že technológie plánuje odpredať, avšak nepredložil dôkazy o potencionálnom kupcovi a ani o predpokladanej cene predaja oboch technológii. V podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane poskytol ďalšie vyjadrenie, keď uviedol, že technológie nikto neodkúpi za účelom produkcie straty. Žalobca potrebu nákupu
nových technológií zdôvodňoval skutočnosťou, že vlastnil zastaralé technológie ešte z roku 1993, ktoré spôsobovali pokles kvality mlieka a ani napriek skutočnosti, že v roku 2012 zakúpil iné technológie, vyrobené v roku 2003, neaktivoval ich, aby zvýšil kvalitu mlieka. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca síce namieta, že fakturované technológie skutočne nakúpil a skutočne ich plánoval používať na účely svojho podnikania, vykonaným dokazovaním sa jeho tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a ani samotný žalobca pravdivosť svojich tvrdení nepodložil žiadnymi dôkazmi.
21. K procesným námietkam žalobcu žalovaný zaujal nasledovné stanovisko: „Žalobca síce tvrdí, že mu bola odňatá možnosť riadne sa oboznámiť so zisteniami správcu dane a riadne ich prerokovať, z obsahu administratívneho spisu- zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102610787/2017 zo dňa 19.12.2017 vyplynulo, že splnomocnený zástupca žalobcu - J.. Q. Q. E.. bol upozornený na skutočnosť, že táto zápisnica je poslednou vo vyrubovacom konaní. Zápisnicu, ktorá predstavuje záznam o ústnom pojednávaní, podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Ak niekto odmietne zápisnicu podpísať, dôvody odopretia podpisu sa tiež zaznamenajú do zápisnice, avšak bezdôvodné odmietnutie podpisu nemá vplyv na platnosť v nej uvádzaných skutočností. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že J.. Q. Q.Á. E.. odmietol zápisnicu podpísať, pričom ako dôvod svojho konania uviedol, že si ju chce doma naštudovať a podá písomné vyjadrenie, pričom však neuviedol, v akej lehote svoje vyjadrenie podá. Žalovaný uvádza, že na ústnom pojednávaní dňa 19.12.2017 žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly, ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné ďalej preverovať. Keďže správca dane dňa 19.12.2017 spísal poslednú zápisnicu vo vyrubovacom konaní, plynula mu 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Z informačného systému finančnej správy je zrejmé, že nielen do dňa vydania rozhodnutiu správcu dane, t.j. do 27.12.2018, ale ani do dňa jeho doručenia žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi, t.j. do dňa 03.01.2018, k podaniu písomného vyjadrenia k zisteniam správcu dane uvedeným v zápisnici zo dňa 19.12.2017 nedošlo. K dôvodom podania žaloby týkajúcich sa vypracovaného znaleckého posudku sa žalovaný vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí a v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach zotrváva.“
22. Žalobca v replike zo dňa 18.04.2019 zaujal názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení len sumarizuje svoje postupy a závery, avšak so žalobcom vznesenými výhradami a námietkami voči zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sa nevedel relevantne vysporiadať. Opakovane namietal nedostatočne zistený skutkový stav najmä v otázke existencie dvoch odlišných technológií a nesúhlasil ani s označením subjektov vstupujúcich do obchodných vzťahov so žalobcom a jeho dodávateľmi za „prepojené,“ resp. „personálne prepojené spoločnosti.“
23. Žalovaný sa duplikou k replike písomne nevyjadril napriek výzve súdu zo dňa 04.09.2019, ktorá bola žalovanému spolu s replikou preukázateľne doručená dňa 18.09.2019.
24. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich SSP sa oboznámil s obsahom správnej žaloby, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj pripojený administratívny spis žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vrátane jednotlivých podaní účastníkov konania doručených do súdneho spisu v priebehu konania pred správnym súdom, a na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, ktorú procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
25. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní - Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
28. Podľa ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
29. Podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
30. Podľa ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
31. Podľa ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
32. Podľa ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
34. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ust. § 71.
35. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
36. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa ods. 6, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
37. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
38. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
39. V danej veci žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobný dôvod, že zistenie skutkového stavu správcom dane a následne aj žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, pretože niektoré podľa žalobcu zásadné dôkazy v jeho prospech neboli vykonané, čo sa odrazilo aj na jeho skutkových záveroch, s ktorými nesúhlasil, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci najmä vo vzťahu k preukazovaniu pôvodu tovaru, ktorý bol predmetom fakturácie v rozsahu dokazovania posúdenia veci, a namietal aj procesné pochybenia v postupe zamestnancov správcu dane, ako aj v konaní žalovaného, ktorý vytýkané nedostatky v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu správcu dane neodstránil.
40. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd však nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.
41. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu ním predloženého administratívneho spisu vyplýva, že administratívne orgány v rámci daňovej kontroly, na základe výsledkov vykonaných dôkazov dospeli k záveru, že daňový subjekt v zdaňovacom období január 2012 nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z faktúr č. 201201001 zo dňa 20.01.2012 („za dodávku a montáž rybinovej dojárne 2 x 10“) a č. 2012012002 zo dňa 19.01.2012 („za dodávku technológie kŕmenia a napájania pre predvýkrm a výkrm ošípaných“) od deklarovaného dodávateľa AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, IČO: 31680038. K uvedenému záveru dospel správca dane na základe rozsiahleho dokazovania, výsledkom ktorého sú zistenia tvoriace skutkový základ pre rozhodnutie, tak ako sú tieto konštatované v bode 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
42. Správny súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.
43. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so zákonom stanovených podmienok“. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011.
44. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Nepostačuje preto, ak v rámci splnenia dôkaznej povinnosti daňový subjekt iba deklaroval zákonom prepísané náležitosti, a to predložením faktúry, resp. iného účtovného dokladu, ktorý spĺňa všetky formálne náležitosti, pretože bez preukázania reálneho materiálneho plnenia nie je možné priznať daňovému subjektu uplatnený nárok. Povinnosťou daňových orgánov je preto skúmať, či dokladom, ktoré sú predložené daňovým subjektom, neabsentuje materiálny základ a v prípade zistenia pochybností o deklarovanom obchode sa dôkazné bremeno prenáša na daňový subjekt, ktorý má povinnosť tieto pochybnosti odstrániť. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je pritom ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu, preto daňový subjekt ako platiteľ dane mal možnosť si
obstarať dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako to je deklarované na predložených faktúrach. Ak takýmito dôkazmi nedisponuje, alebo ak v priebehu daňovej kontroly vzniknú oprávnené pochybnosti o deklarovanom obchode, ktoré sú podporené výsledkami vykonaného dokazovania, daňový subjekt so svojim nárokom nemôže uspieť.
45. Pri vyhodnocovaní jednotlivých námietok žalobcu uplatnených v rámci jeho žalobných dôvodov súd dospel k záveru o ich neopodstatnenosti. K námietke žalobcu týkajúcej sa zisťovania pôvodu tovaru označeného v predložených faktúrach je potrebné zdôrazniť, že dodávateľská spoločnosť AQUA s.r.o. Michalovce v priebehu daňového konania tvrdila, že predmetný tovar nadobudla od spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov, preto správca dane preveroval dodanie technológií aj v tejto spoločnosti. Uvedený postup je odobrený právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012, v zmysle ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec spoločností zapojených do dodávky označeného tovaru. Z dokladov predložených touto spoločnosťou správca dane zistil, že predmetné technológie spoločnosť kúpila v decembri 2011 od žalobcu (technológiu dojárne za sumu 22.800 EUR a technológiu pre výkrm prasiat za sumu 7.200 EUR - faktúra č. 1201112017) a následne ich v januári 2012 opäť kúpil za sumy 216.000 EUR a 120.000 EUR (v zmysle faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane). Aj keď žalobca namietal, že ide o odlišné technológie, tieto skutočnosti v priebehu daňovej kontroly a ani neskôr daňovým orgánom žiadnym spôsobom nepreukázal. Uvedeným spôsobom fakturácie došlo k navýšeniu pôvodne fakturovanej ceny technológií a teda aj k navýšeniu odpočítanej DPH z deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to za situácie, že obchodné spoločnosti zapojené do obchodného reťazca nepreukázali ekonomické opodstatnenie takejto fakturácie. V kontexte ostatných dôvodov rozhodnutia žalovaného správny súd túto skutočnosť zdôrazňuje, pretože uvedené je podľa názoru súdu postačujúce pre prijatie záveru o nesplnení podmienok na priznanie odpočtu DPH z dodávateľských faktúr žalobcovi. Správny súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti potvrdzujú aj ostatné zistenia a skutkové závery tak, ako sú obsiahnuté v bode 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia. K samotnému pôvodu dodaných technológií súd dodáva, že v priebehu daňovej kontroly boli zachytené v administratívnom spise aj prednesy o inom pôvode dodaných technológií, napr. J.. V. Q.Á. ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov tvrdila, že technológie boli obstarané z colného skladu ešte v roku 2001 alebo 2002, uvedené však nebolo podložené žiadnymi dokladmi, ako aj tvrdenie tejto spoločnosti o ich zakúpení v roku 2003, ktoré takisto nebolo podložené žiadnymi dokladmi. Na rozdiel od týchto tvrdení svedkyňa Q. S. najskôr uviedla, že technológie spoločnosť AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov nakúpila od žalobcu v decembri 2011, k čomu predložila aj doklady, neskôr však poprela svoje pôvodné tvrdenie a uviedla, že tieto technológie pôvodne označené na faktúre č. 1201112017 nie sú tie, ktoré boli dodané spoločnosti AQUA s. r.o. Michalovce dňa 17.01.2012. Z uvedených skutočností aj podľa názoru správneho súdu vyplýva dostatočne odôvodnený skutkový záver, že žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali pravdivosť údajov uvedených na preverovaných faktúrach.
46. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj námietku žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu o potrebe miestneho zisťovania spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov vo vzťahu k identifikácii predmetných technológií označených na predložených faktúrach. V tej súvislosti súd poukazuje na záver správcu dane, ako aj žalovaného, že vykonanie takéhoto miestneho zisťovania na farme v A., kde prepojené spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov a žalobca Agromaš a. s. vykonávajú svoju ekonomickú činnosť, by nepreukázalo vlastnícky vzťah k týmto technológiám práve s ohľadom na skutočnosť, že predmety fakturácie nie sú bližšie špecifikované. Dodanie a montáž technológie rybinovej dojárne a technológie pre predvýkrm a výkrm ošípaných podľa zistení správcu dane boli predmetom fakturácie v uzavretom fakturačnom reťazci personálne prepojených spoločnosti Agromaš a.s. - AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov - AQUA s.r.o. Michalovce - Agromaš a.s.. Spoločnosť AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov okrem faktúry od žalobcu, ktorou deklaroval nákup technológií, ktoré následne fakturoval spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, predložila aj ďalšie doklady preukazujúce, že technológia rybinovej dojárne a technológia pre ošípané boli prijaté na sklad tejto spoločnosti dňa 27.12.2011, teda v deň, ktorý je totožný s dátumom dodania na faktúre č. 1201112017 od spoločnosti Agromaš a.s. a dátum vydania zo skladu predmetných technológií je 17.01.2012, teda rovnaký deň, ako je uvedený ako dátum dodania na odberateľských faktúrach č. 1201201001 a č. 1201201002 vystavených spoločnosťou AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov pre spoločnosť AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce. V tej súvislosti žalovaný zdôraznil, že z dokladov predložených spoločnosťou AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov (predložených počas miestnych zisťovaní) okrem faktúry
č. 1201112017 vyhotovenej dodávateľom Agromaš a. s. neboli predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce nadobudnutie inej technológie dojárne a technológie ošípaných a nebolo preukázané, že predmet fakturácie uvedený na tejto faktúre zo dňa 27.12.2017 je naďalej vo vlastníctve spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov. Tvrdenie, že technológie nakúpené od žalobcu sa majú nachádzať v spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov (na farme v A.) je iba tvrdením žalobcu, a spoločnosť AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov nepredložila žiadne účtovné, daňové doklady a ani iné listinné dôkazy o tom, že bola vlastníkom aj iných obdobných technológií. Z uvedených skutočností preto správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu v tomto smere je nedôvodná, a zhodne so žalovaným zastáva názor, že za takejto dôkaznej situácie už nebolo potrebné vykonávať miestne zisťovanie v spoločnosti AGROKOMBINÁT a. s. Trebišov za účelom preverovania existencie prípadných iných technológií, o ktorých žalobca tvrdí, že sa nachádzajú na farme v A.. Podľa názoru správneho súdu vo vzťahu k stotožneniu predmetných technológií uvedených na daňovým subjektom predložených faktúrach bolo zo strany daňových orgánov vykonané dostatočné dokazovanie a tieto aj dospeli k správnym skutkovým zisteniam.
47. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca namieta záver správcu dane o tom, že nepreukázal, že fakturované technológie použil na účely podnikania, správny súd uvádza, že aj túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. Poukazuje pritom na tvrdenie žalobcu v priebehu daňovej kontroly, že zakúpené technológie mali byť využívané v živočíšnej výrobe a nová technológia rybinovej dojárne mala prispieť k návratnosti 41.000 EUR každoročne, a technológia kŕmenie ošípaných bola zakúpená za účelom založenia nového chovu ošípaných. Správca dane vykonaným miestnym zisťovaním na farme v A. zistil, že tieto tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti, pretože dojnice sa na farme nenachádzali, technológia dojárne bola namontovaná len sčasti a mala byť presunutá na farmu v R., technológia pre výkrm ošípaných nebola ani namontovaná a ošípané sa na tejto farme v A. nenachádzali. Tento stav žalobca odôvodňoval poklesom cien mlieka a bravčového mäsa a tvrdil, že technológie plánuje za takejto situácie odpredať, čo však nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ale tvrdil, že technológie nikto neodkúpi za účelom produkcie straty. Aj keď žalobca potrebu nákupu nových technológií odôvodňoval tým, že vlastnil zastaralé technológie z roku 1993, ktoré spôsobovali pokles kvality mlieka, napriek tomu, že v roku 2012 tvrdil, že zakúpil iné technológie vyrobené v roku 2003, neaktivoval ich tak, aby túto produkciu a kvalitu zvýšil.
48. Napokon správny súd nesúhlasí ani s procesnou námietkou žalobcu, ktorý tvrdí, že mu bola odňatá možnosť riadne sa oboznámiť so zisteniami správcu dane a riadne ich prerokovať. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102610787/2017 zo dňa 19.12.2017 (obsiahnutej v administratívnom spise žalovaného) vyplýva, že J.. Q. Q., E.. ako splnomocnený zástupca žalobcu bol upozornený na skutočnosť, že táto zápisnica je poslednou vo vyrubovacom konaní. Túto zápisnicu odmietol podpísať, z dôvodu, že si ju chce doma preštudovať a podať písomné vyjadrenie bez toho, aby spresnil lehotu na vyjadrenie. Na ústnom pojednávaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by nebolo možné predložiť počas daňovej kontroly a neboli uvedené ani žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné následne preverovať. Žalobca naviac aj napriek deklarovaniu písomného vyjadrenia, takéto vyjadrenie do spisu nezaslal.
49. Správny súd považuje za neopodstatnenú aj námietku žalobcu týkajúcu sa neexistencie personálnych prepojení medzi obchodnými spoločnosťami zapojenými do obchodného reťazca pri dodávke predmetného tovaru, pretože zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosti Agromaš, a.s. a Agrokombinát a.s. Trebišov boli prepojené osobou Q.Í. S., ktorá bola od 15.03.2008 predsedom predstavenstva v spoločnosti žalobcu a od 15.03.2008 do 24.11.2014 predseda predstavenstva v spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov, spoločnosti žalobcu, deklarovaného dodávateľa a AGRO HOLDING a.s. Trebišov boli personálne prepojené osobou J.. Q. Q., E.., ktorý bol od 27.03.1993 do 15.11.2017 spoločníkom a konateľom v spoločnosti AQUA spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce (spoločnosť zanikla dobrovoľným výmazom dňa 16.11.2007) a splnomocneným zástupcom žalobcu na základe plnej moci predloženej správcovi dane dňa 21.03.2017 a predsedom predstavenstva spoločnosti AGRO HOLDING a.s., a tie isté spoločnosti aj osobou J.. V. Q., ktorá bola splnomocnenou zástupkyňou deklarovaného dodávateľa žalobcu na základe plnej moci v období od 21.01.2014 do 15.11.2007, splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti AGROKOMBINÁT a.s. Trebišov na základe splnomocnenia v daňovom konaní od 06.04.2016, podpredsedom predstavenstva spoločnosti AGRO HOLDING a.s. Trebišov a člen dozornej rady v spoločnosti žalobcu od 15.06.1999. Aj keď správca dane poukázal na túto personálnu prepojenosť označených spoločností v záujme
komplexného posúdenia všetkých súvislostí, aj z pohľadu hodnotenia vykonaného dokazovania súdom uvedené dokresľuje celkový obraz deklarovaného obchodu, ako aj prípadnú existenciu vedomostí o pôvode dodávaných technológií a navýšení ich ceny bez ekonomického opodstatnenia, čo aj podľa názoru súdu nasvedčuje účelovému konania zo strany zúčastnených spoločností v záujme získať daňovú výhodu vo forme odpočítania dane.
50. Vo svojom súhrne preto aj podľa názoru súdu všetky vyššie uvedené skutočností odôvodňujú záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v spojení s ust. § 51 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
51. V závere správny súd opakovane poukazuje na to, že v procese preskúmavania rozhodnutia administratívneho orgánu nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že by to spôsobovalo neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránilo preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
52. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.