Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/77/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: K. E., D. C. G. B. K. XXX, XXX XX T.-Š., W.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava - Staré Mesto, v konaní zastúpeného JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 7571/8A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 577,18 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 577,18 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13. 11. 2019 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 04. 11. 2020 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 577,18 Eur z titulu poistného plnenia. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že v súvislosti so škodovou udalosťou poistený W.. C. E. nechal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla preukazoval faktúrou č. XXXXXXXzo dňa XX. XX. XXXX na sumu 4 088,98 Eur, pričom sa jednalo o osobné motorové vozidlo zn. K. K.,R.. Č.. T. XXXKD.

2. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poistenú uplatnenú sumu, ktorá je predmetom žaloby, pričom túto skutočnosť oznámil poistenému listom zo dňa 29. 10. 2019, z ktorého vyplynulo, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a v poistnom plnení boli priznané primerané náklady na opravu v neautorizovanom servise - servisné a lakovacie práce 20,-- Eur bez DPH + lakovacia konštanta 100 %. Suma poistného, ktorá bola ako poistené plnenie priznaná predstavuje 3 511,80 Eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboma listinnými dôkazmi tak, ako ich predložil žalobca.

4. Neuhradenú pohľadávku, ktorú poistený mal za opravu osobného motorového vozidla u žalovaného bola postúpená poisteným na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom túto skutočnosť žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 11. 2019, z ktorej vyplynulo, že postupca v danom prípade poistený teda W.. C. E. postúpil postupníkovi K. E. pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi a to poisťovni s obchodným menom Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 577,18 Eur.

5. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla, pričom výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady za cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,-- Eur za normohodinu bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál, kde výška lakovacej konštanty predstavuje 100 %. Žalobca však zastáva názor, že takáto limitácia je arbitrárna a výslovne porušujúca ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, ktoré pre účely tohto zákona sa rozumejú najmä zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby a predstavujú výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

6. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný limitoval výšku poskytnutej normohodiny na sumu 20,-- Eur, za normohodinu bez DPH je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti dodávateľa teda poisťovne. Nedobromyseľne bola teda stanovená limitovaná suma 20,-- Eur za normohodinu bez DPH bez ohľadu na vývoj cien na trhu, keďže cena za opravu daného typu motorového vozidla na trhu je preukázateľne vyššia ako v čase, keď bola uzavretá poistná zmluva.

7. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný priznal primerané náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100 %, pričom poukázal na skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený lak metalízu v dvoch vrstvách, a preto aby bolo motorové vozidlo uvedené do pôvodného stavu, teda stavu pred škodovou udalosťou, musel byť nanesený lak pri oprave motorového vozidla v dvoch vrstvách a z toho dôvodu bol nútený vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznáva žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepredložil kalkuláciu, podľa ktorej vykonal šetrenie škodovej udalosti, na ktorú sa odvoláva a z toho dôvodu oznámenie o poistnom plnení považuje žalobca za neodôvodnené a nepreskúmateľné, kedy žalovaný odmietol plniť to, čo mu ukladal zákon.

8. Zároveň žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 577,18 Eur, ktorá predstavuje časť, ktorá mu nebola uhradená a to účtovaná práca za lakovaciu konštantu 166,78 Eur, účtovaná práca za lakovacie práce 124,80 Eur a účtovaná práca za servisné práce vo výške 285,60 Eur. Spolu teda 577,18 Eur, pričom žiadal priznať aj úrok z omeškania od 13. 11. 2019, pretože poistné plnenie malo byť splatné do 15 dní a pokiaľ listom zo dňa 29. 10. 2000 oznámil žalovaný, že dňa 28. 10. 2019 bolo ukončené šetrenie, dostal sa tento do omeškania s plnením peňažného dlhu od 13. 11. 2019.

9. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalobu považoval za nedôvodnú, kedy namietal najmä skutkový stav a náležitosti podania, kedy zo žaloby podanej žalobcom nevyplývali rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie odôvodnenosti podanej žaloby, pričom žalobca nešpecifikoval základné údaje o škodovej udalosti, jej priebehu, úkonov týkajúcich sa škodovej udalosti a podobne.

10. Žalovaný zároveň namietal vecnú legitimáciu subjektov na strane žalobcu, kedy vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z ktorého potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo žalobca preukazuje faktúrou, v zmysle ktorej bol subjektom zaviazaným na plnenie tak, že týmto bol práve poškodený. Z uvedeného dôvodu potom žalobca nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok a z uvedeného dôvodu potom žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcov v takomto konaní.

11. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že úplne a pravdivo označil rozhodujúce skutočnosti spolu s označením dôkazov na ich preukázaní tak ako to vyžaduje . Uviedol, že sám žalovaný uznal nárok žalobcu na poistné plnenie, pričom sporným zostal len rozsah poistného plnenia, preto skutočnosť, ktorou je priebeh škodovej udalosti považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca.

12. Žalobca ďalej uviedol, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok na poistné plnenie voči poisťovni, ktoré vzniklo poistenému ako dôsledok poistnej udalosti. Teda poistený postupoval pohľadávku žalobcovi servisu, ktorú mal voči žalovanému poisťovni. V predmetnom prípade sa jedná o pohľadávku zo vzťahu medzi poisteným a poisťovňou, ktorá vzniká v dôsledku poistnej udalosti a teda je zrejmé, že poistený postupoval pohľadávku v postavení veriteľa a nie dlžníka. Pohľadávka,

ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený resp. žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Poistený ako veriteľ teda postúpil nárok na krátenie poistného plnenia, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie. Nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi tak, ako to nesprávne účelovo prezentuje žalovaný.

13. Žalobca ďalej uviedol, že limitácia výšky normohodiny, ktoré je dojednané vo všeobecných poistných podmienkach je pre jednu skupinu podnikateľov zvýhodnený na úkor druhej skupiny podnikateľov a musí byť neplatné podľa konštantnej judikatúry. Poisťovňa totiž to obmedzuje hospodársku súťaž uzatváraním dohôd so servismi, pri ktorých určia cenu aj podmienky, za akých bude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške poisteným. Na druhej strane však poistení, ktorí využijú služby nezmluvného servisu nemajú nárok na poistné plnenie v plnej výške. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach, napríklad rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 25. 06. 2020, z ktorého vyplýva „že nemôže byť na ťarchu poisteného, teda žalobcu, že pri výbere servisu si poistený zvolil neautorizovaný servis resp. nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis resp. zmluvný servis žalovaného“, a ďalej „navyše takéto dojednanie malo byť pre jeho platnosť nepochybne súčasťou zmluvy a nie obchodných podmienok, ktoré majú dovysvetľujúci charakter vo vzťahu k zmluve“. Žalobca ďalej poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-32/11, rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 21. 05. 2013. Uviedol ďalej, že dohodou s poisťovňou zmluvné servisy nadobúdajú silnejšie postavenie v tom, že poistený si k nim príde dať opraviť motorové vozidlo, pretože vie, že mu bude poskytnuté poistné plnenie v plnej výške a tým zmluvné servisy získavajú zákazníkov na základe ich dohody, ktorá obmedzuje súťaž s poisťovňou. Negatívnym dopadom je potom samotné obmedzenie hospodárskej súťaže a znevýhodnenie ostatných súťažiteľov, t. j. nezmluvných servisov.

14. Zároveň žalobca uviedol, že si za hodinu mechanických a lakovacích prác účtoval sumu vo výške 30,-- Eur bez DPH, pričom takto účtovaná suma pre práce je výhodnejšia, resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodených motorových vozidiel. Pre porovnanie poukázal na ceny lakovacích a mechanických prác autoservisov v danom regióne, kedy motorové vozidlo K. K. patrí do kategórie motorových vozidiel ako napríklad motorové vozidlo Škoda Roomster, kde predložil cenníky autoservisov a ich kalkuláciu napríklad Moris Slovakia s.r.o., so sídlom Košice, z ktorej vyplynula suma 35,- Eur bez DPH za mechanické práce a 32,-- Eur bez DPH za klampiarske a lakovacie práce. Alebo obchodná spoločnosť Auto Gábriel, s.r.o., so sídlom Košice, kde suma za mechanické a lakovacie práce predstavuje 37,-- Eur bez DPH.

15. Predloženými listinnými dôkazmi súd vykonal dokazovanie ich oboznámením sa, zároveň vykonal dokazovanie kalkuláciu ceny motorového vozidla zo dňa 02. 10.2019, s prehľadom opravovaných častí motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu s tým, že náklady na opravu predstavovali sumu 4 088,98 Eur.

16. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, má za to, že žaloba je dostatočným spôsobom skutkovo a právne zdôvodnená s odkazom na predložené listinné dôkazy s tým, že žalobca zotrváva na svojej argumentácii ohľadne jeho aktívnej vecnej legitimácie, tak isto vyjadrenia ohľadne autorizovaných či neautorizovaných servisov v rámci konštantnej judikatúry v tomto smere tak, ako ňou bolo argumentované v priebehu konania. Právny zástupca žalobcu uviedol, že teda žaloba z pohľadu žalobcu je odôvodnená, neexistuje dôvod, pre ktorý by malo byť krátené poistné plnenie, toto žalovaný nijakým spôsobom bližšie nevysvetlil, nešpecifikoval a nepreukázal, pričom zostal len v postavení jeho subjektívnych tvrdení.

17. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa , poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku). 19. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

22. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poistený u žalovaného W.. C. E. na základe poistnej udalosti nechal vykonať opravu svojho motorového vozidla zn. K. K., R..Č.. T. v neautorizovanom servise žalobcu dňa 09. 10. 2019, pričom za opravu uvedeného motorového vozidla na základe vzniknutej poistnej udalosti si žalobca u poisteného uplatnil sumu za opravu motorového vozidla vo výške 4 088,98 Eur a to faktúrou č. XXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 14. 10. 2019. Súd mal ďalej za preukázané, že ohľadne tejto poistnej udalosti bolo vykonané šetrenie poistnej udalosti zo dňa 12. 08. 2019, ktorá bola hlásená u poisťovne dňa 25. 10. 2019, pričom sa jednalo o poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX. Z odpovede poisťovne teda žalovaného poistnému, t.j. W.. C. E. zo dňa 29. 10. 2019 mal súd za preukázané, že tomuto bolo poskytnutá poistné plnenie vo výške 3 511,80 Eur, pričom došlo krátenie v rozsahu žalovanej sumy a to za neprimerané účtovacie práce v časti normohodín a to za lakovacie a servisné práce a lakovaciu konštantu v rozsahu 100 %. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť a príčinu takéhoto krátenia, pričom tvrdenia žalobcu v konaní neboli nijakým spôsobom spochybnené, skutkové tvrdenia k tejto otázke zo strany žalovaného poskytnuté neboli.

24. Súd mal ďalej za preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcovi, pričom súd konštatuje, že v skutočnosti predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bol nárok na poistné plnenie voči poisťovni, ktoré vzniklo poistenému ako dôsledok poistnej udalosti, teda poistený postupoval pohľadávku žalobcovi teda servisu, ktorú mal voči žalovanému teda poisťovni. V predmetnom prípade sa teda jednalo o pohľadávku vo vzťahu medzi poisteným a poisťovňou, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti. Poistený teda postúpil pohľadávku v postavení veriteľa a nie dlžníka. Táto pohľadávka predstavovala nárok, ktorý vyplýval z poistného plnenia na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Nárok vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. jeho právny nástupca - žalobca. Z uvedeného dôvodu potom mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby žalobcu, pričom k podobnému záveru došiel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. .

25. Súd teda konštatuje, že žalobca dostatočným spôsobom svojimi skutkovými tvrdeniami preukázal skutkový stav, tento osvedčil predloženými listinnými dôkazmi, ktorými súd vykonal dokazovanie a teda skutkové tvrdenia v konaní aj preukázal. Naopak žalovaný v konaní mimo námietky aktívnej vecnej legitimácie k základu žalovanej sumy poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29. 10. 2019, ktoré považoval za dostatočné zdôvodnenie nepriznania časti uplatňovanej náhrady škody vo forme poistného plnenia. Súd takéto zdôvodnenie pre obranu oproti skutkovým tvrdeniam žalobcu považoval za nedostatočnú a nepreukázanú a teda konštatuje, že žalovaný žiadnym spôsobom tvrdenia ohľadne neoprávneného skrátenia poistného plnenia zo strany žalobcu, žalovaný nepreukázal ani netvrdil a preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalovanú sumu v rozsahu 577,18 Eur žalobcovi spolu s príslušenstvom predstavujúce úrok z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle , kedy bolo zrejmé, že šetrenie poistných udalostí bolo ukončené dňa 28. 10. 2019, je potom zrejmé, že sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 13. 11. 2019. Výška úrokov z omeškania vyplýva z Nariadenia vlády č.

26. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žalobca bol v plnom rozsahu v konaní úspešný a preto mal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý

úspešný v konaní nebol. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške tak ako o nej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.