Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_28Cbi-13-2019.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/13/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: Advisors k.s. so sídlom kancelárie 968 01 Brehy 545, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERMONT a.s. „v konkurze“ so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198, právne zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o. so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 244 259, v konaní o určenie pravosti popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že pohľadávky žalobcu z titulu predpísaného penále uvedené v zozname pohľadávok pod položkami č. 326, 345, 346, 356, 359, 365, 366, 368, 369, 375, 376, 377 sú oprávnené čo do poradia uspokojovania „25-e“ ako iná pohľadávka.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2019 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu z titulu predpísaného penále uvedené v zozname pohľadávok pod položkami č. 326, 345, 346, 356, 359, 365, 366, 368, 369, 375, 376, 377 sú istinou a zistené čo do poradia „25-e“ ako iné pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/7/2018-165 zo dňa 6.6.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 112/2019 dňa 12.6.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – úpadcu, za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD. so sídlom kancelárie Kukučínova 3379/18, 974 01 Banská Bystrica. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 3.7.2019 prihlásil do konkurzu úpadcu včas pohľadávky pod poradovými číslami 1-65 v poradí ako „iné pohľadávky“ vzniknuté z titulu neuhradeného poistného spolu vo výške 434.680,77 eur, penále vo výške 239.653,52 eur a vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 4.419,40 eur, spolu v celkovej výške 678.753,69 eur. Správca podaním zo dňa 30.9.2019, doručeným žalobcovi dňa 2.10.2019 a podaním zo dňa 15.10.2019 doručeným žalobcovi dňa 18.10.2019 poprel pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod položkami č. 326, 345, 346, 356, 359, 365, 366, 368, 369, 375, 376, 377 čo do poradia uspokojovania „25-e“ ako iná pohľadávka a uznal ich v poradí podriadenej pohľadávky „25-d“ s odkazom na § 95 ods. 3 ZKR o spriaznených pohľadávkach a na § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 408a Obchodného zákonníka a § 9 ods. 1 ZKR žalobca Sociálna poisťovňa nespĺňa definíciu veriteľa podriadenej pohľadávky ani taxatívneho výpočtu osôb so spriaznenou pohľadávkou. Ust. § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je použiteľné pre prihlásenú popretú pohľadávku na penále, pretože sa nedojednáva medzi zmluvnými stranami ale vzniká na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobca prihlásil sporné pohľadávky ako istinu v zmysle ust. § 29 ods. 4 ZKR. Príslušenstvo súkromnoprávnej pohľadávky vymedzuje Občiansky zákonník v ust. § 121 ods. 3 ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Príslušenstvo verejnoprávnych pohľadávok vymedzuje vždy príslušný predpis verejného práva. Penále
je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, nesplnenia v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Žalobca poukázal na ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva povinnosť, nie možnosť predpísať penále každému platiteľovi poistného na sociálne poistenie, ktorý porušuje svoje zákonné odvodové povinnosti. Súčasne je v tomto ustanovení vyjadrený aj čas, kedy táto povinnosť Sociálnej poisťovni vzniká a to dňom, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. Právo sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Penále upravené osobitným právnym predpisom, t. j. zákonom o sociálnom poistení, sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále nie je možné spájať s príslušenstvom pohľadávky, ani s peňažnými sankciami. V súlade s dikciou ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, penále nie je príslušenstvom pohľadávky, ani sankciou za neplnenie povinností, ale samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Za peňažnú sankciu možno v pôsobnosti Sociálnej poisťovne považovať uloženie pokuty za porušenie povinnosti ustanovených v § 239 zákona o sociálnom poistení, pri ukladaní ktorej Sociálna poisťovňa má možnosť, nie povinnosť túto pokutu uložiť. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to sp. zn. 10Sžso/58/2013 zo dňa 28.05.2014, v ktorom skonštatoval, že „...penále vyúčtované podľa zákona nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým.“, sp. zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25.09.2013 v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že „penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je príslušenstvom pohľadávky, ani nie je akcesorickým záväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť poistné včas v správnej výške. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v právnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.“, sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „penále vzniká a existuje samostatne, pretože nie je príslušenstvom prihlásených pohľadávok a keďže nie je ani záväzkom akcesorickým, nesleduje osud pohľadávky na poistnom. „Súkromnoprávna povaha príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. V súvislosti s uvedeným problémom je potrebné zdôrazniť, že dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Použitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné, nakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a 2) potvrdzuje, že predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy.“, sp. zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014 (rozsudok prijatý správnym kolégiom najvyššieho súdu aj ako judikát pod č. R 63/2015), v ktorom je vyslovený právny názor, že „... pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. ...Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku...“
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 16.4.2024 pred pojednávaním tak, že ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že správca poprel pohľadávky žalobcu z dôvodu nesprávneho prihlásenia ich poradia. Poukázal na ust. § 95 ods. 3 ZKR, kedy tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky") a na ust. § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanovenia o zmluvnej pokute použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). Podľa žalovaného sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute vzťahujú aj na porušenie povinnosti právnym predpisom, čo podporuje aj komentár C. H. Beck k Občianskemu zákonníku II, 2. vydání, 2019, s. 2024 - 2028, kde sa pri § 544 ods. 3 uvádza: „Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). Na rozdiel od povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu, ktorá vzniká na podklade zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, povinnosť platiť penále môže vzniknúť len priamo zo zákona.“ Zmluvná pokuta je v platnom a účinnom Občianskom zákonníku zaradená do ôsmej časti, prvej hlavy, piateho dielu pod názvom Zabezpečenie záväzkov. Nielen zo systematického hľadiska zaradenia tohto inštitútu do koncepcie Občianskeho zákonníka, ale aj z jeho samotnej povahy vyplýva, že má primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem
zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Pokuta alebo penále za porušenie zákonnej povinnosti zaplatiť poistné v čas a v správnej výške spĺňa všetky atribúty zmluvnej pokuty, nakoľko má primerane zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplanenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas, okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia a zároveň núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu (vo forme penále), s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Nakoľko ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom, máme za to, že v uvedenom prípade má byť táto pohľadávka v konkurze uspokojovaná rovnako ako zmluvná pokuta. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru boli uvedené pohľadávky zaradené do poradia: d) - rovnako ako pohľadávky podriadené. Žalobca na podporu svojich tvrdení uvádza niekoľko judikátov NS SR, avšak tieto judikáty nepopierajú právny názor žalovaného, pretože žalovaný netvrdí, že penále je príslušenstvo pohľadávky, avšak tvrdí, že toto penále sa má uspokojovať rovnako ako zmluvná pokuta a teda ako podriadená pohľadávka, pretože vznik penále bol spôsobený porušením zákonnej povinnosti zaplatiť poistné včas a v správnej výške. Preto nepovažuje za podstatné, či ide o príslušenstvo pohľadávky a nerozporuje ani fakt, že penále nie sú príslušenstvom pohľadávky.
3. Súd uznesením č.k. 28Cbi/13/2019-66 zo dňa 12.1.2024, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16.1.2024, rozhodol o zmene žalobcu tak, že na miesto žalobcu Sociálna poisťovňa vstúpil súčasný žalobca.
4. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 24.04.2024, na ktorý sa dostavil zástupca žalobcu, žalovaný sa nedostavil, pričom zásielka s predvolaním na termín pojednávania bola žalobcovi doručená dňa 22.3.2024 a žalovanému dňa 21.3.2024, súd tak konštatuje, že ich päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP je zachovaná. Žalovaný vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní súhlasil, aby súd na pojednávaní konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.
5. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, oznámením o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok správcom zo dňa 30.9.2019, oznámením o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok správcom zo dňa 15.10.2019, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. A./XXXX zo dňa 18.6.2021, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 28Cbi/13/2019-66 zo dňa 12.1.2024 a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav.
7. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/7/2018-165 zo dňa 6.6.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 112/2019 dňa 12.6.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – úpadcu, za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD. so sídlom kancelárie Kukučínova 3379/18, 974 01 Banská Bystrica, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie a boli vyzvaní veritelia, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/7/2018 zo dňa 24.10.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 210/2019 dňa 30.10.2019, bol uvedený správca konkurznej podstaty odvolaný a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený správca Advisors k. s., vtedy so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica.
8. Za nesporné súd vyhodnotil, že žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 3.7.2019 prihlásil do konkurzu úpadcu včas pohľadávky pod poradovými číslami 1-65 v poradí ako „iné pohľadávky“ vzniknuté z titulu neuhradeného poistného a penále a vyplatených dávok garančného poistenia.
9. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že správca podaním zo dňa 30.9.2019, doručeným žalobcovi dňa 2.10.2019 a podaním zo dňa 15.10.2019 doručeným žalobcovi dňa 18.10.2019 poprel pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod položkami č. 326, 345, 346, 356, 359, 365, 366, 368, 369, 375,
376, 377 čo do poradia uspokojovania „25-e“ ako iná pohľadávka a uznal ich v poradí podriadenej pohľadávky „25-d“ s odkazom na § 95 ods. 3 ZKR o spriaznených pohľadávkach a na § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
11. Podľa § 95 ods. 3 ZKR, tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 95 ods. 2 ZKR, pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu 1a) (ďalej len "podriadené pohľadávky") sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
13. Podľa § 29 ods. 4 ZKR, celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
14. Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
15. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2K/7/2018-165 zo dňa 6.6.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 112/2019 dňa 12.6.2019, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 13.6.2019, čiže nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Súd v prvom rade skúmal, či správca poprel pohľadávky žalobcu včas, tj. v 30 – dňovej lehote na popieranie pohľadávok (§ 32 ods. 3 písm. a) ZKR). Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok po predĺžení lehoty 30 dní o ďalších 30 dní bol 27.9.2019, zo zoznamu pohľadávok bolo zistené, že pohľadávky právneho predchodcu žalobcu boli popreté dňa 27.9.2019, pohľadávky boli preto popreté včas a zároveň účinne, nakoľko správca pri popretí poradia uviedol, aké poradie uznáva (§ 32 ods. 5 ZKR). Súd zároveň vyhodnotil ako nesporné a preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 9 ZKR dňa 28.10.2019, teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, kedy oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo veriteľovi doručené dňa 2.10.2019 a dňa 18.10.2019. Medzi stranami sporu nebola sporná aktívna a pasívna legitimácia strán sporu. V danom prípade, považuje súd za preukázané, že žalobca v zmysle § 32 ods. 9 ZKR disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby, pretože jeho pohľadávky prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 3.7.2019 boli popreté pôvodným správcom konkurznej podstaty úpadcu čo do poradia ich uspokojenia. Následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/7/2018 zo dňa 24.10.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 210/2019 dňa 30.10.2019, bol pôvodný správca konkurznej podstaty odvolaný a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený správca
Advisors k. s., vtedy so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica. Aktívnu legitimáciu žalobca súdu preukázal predloženou súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 3.7.2019, oznámením o popretí pohľadávky správcom zo dňa 30.9.2019 a 15.10.2019 a zmluvou o postúpení pohľadávok č. A./XXXX zo dňa 18.6.2021l. Súd uznesením č.k. 28Cbi/13/2019-66 zo dňa 12.1.2024, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16.1.2024, rozhodol o zmene žalobcu tak, že na miesto žalobcu Sociálna poisťovňa vstúpil súčasný žalobca. Skutkové okolnosti neboli sporné, za sporné považoval súd právne posúdenie podstaty pohľadávok žalobcu, konkrétne, či pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod položkami č. 326, 345, 346, 356, 359, 365, 366, 368, 369, 375, 376, 377 čo do poradia uspokojovania majú byť zapísané ako „25-e“ ako iná pohľadávka alebo sa jedná o podriadené pohľadávky, ktoré majú byť zapísané v poradí „25-d“ a či je možné na tieto pohľadávky aplikovať § 95 ods. 3 ZKR o spriaznených pohľadávkach a § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
17. Hoci sa žalovaný k žalobe vyjadril až dňa 16.4.2024, súd jeho obranu pripustil, keďže žalovaný nerozporoval skutkový stav, nenavrhoval žiadne dokazovanie a jeho argumentácia bola zameraná len na právne posúdenie. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že v zmysle ust. § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o zmluvnej pokute použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále), avšak v danom spore sa o uvedený skutkový stav nejedná. Uvedené zákonné ustanovenie tak nie je možné použiť na toto konanie. Žalobca prihlásil svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu ako penále za neuhradenie poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Jedná sa tak o pohľadávky verejného práva, vzniknuté na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne predpísané v zmysle § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako penále za porušenie právnej povinnosti odvádzať poistné v správnej výške za príslušné kalendárne mesiace. Nejedná sa o pokutu pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále), keďže penále je v danom prípade predpísané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, nevzniká teda priamo zo zákona, navyše je sankciou za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona, z predpisu verejného práva a nie zmluvnej povinnosti. Uvedený názor je vyjadrený aj v rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28. apríla 2014, na ktorý poukázal žalobca, kde NS SR vyslovil, že nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále; až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možno vymáhať na základe právoplatného, vykonateľného rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je možné použiť tak extenzívny výklad ust. § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako to v danom prípade urobil správca konkurznej podstaty úpadcu vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu z titulu penále za porušenie zákonnej a teda nie zmluvnej povinnosti, penále určeného rozhodnutím Sociálnej poisťovne a teda nie právnym predpisom. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.
18. Vo vzťahu k petitu žalobného návrhu súd uvádza, že v petite žaloby bolo nadbytočne uvedené, že pohľadávky žalobcu, určenia ktorých sa žalobca domáhal, sú istinou a sú zistené. Súd tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 254/2009 zo dňa 28.09.2010, pričom iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. V tejto súvislosti žalobca požadoval od súdu, aby vo výroku rozsudku určil, že jeho popreté pohľadávky sú „istinou a sú zistené“. Vzhľadom k tomu, že zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom vyhovenia incidenčnej žaloby, súd preformuloval výrok rozsudku a popreté pohľadávky žalobcu určil za „oprávnené“ v popretom rozsahu.
19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).