Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d7b/870287.c7de01.pdf
PDF · 68.57 KB
No categories available
2Cdo/238/2020
Identifikačné číslo spisu: 5112209890 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5112209890.1
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., zastúpený: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, so sídlom Kvačalova 1, Žilina, proti žalovaným: 1/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., 3/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., 4/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., všetci zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, o zriadenie vecného bremena a o ochrane vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/52/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2020 sp. zn. 9Co/243/2019, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovaným 1/ až 4/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina (ďalej ako „súd prvej inštancie“, „okresný súd“) rozsudkom z 20. júna 2019č. k. 13C/52/2012-750, zamietol žalobu žalobcu (výrok I.), žalovaným 1/ až 4/ priznal proti žalobcovi nárok n a náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 % (výrok I I . a V. ), zakázal žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. J. a špecifikovaných vo výroku rozsudku, prejazd motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníkov, nachádzajúcich sa v kat. úz. J. zapísaných na Okresnom úrade J., odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako KNC parc. č. 1744/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 329 m2 a žalovaných 3/ a 4/ ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. J. zapísanej na Okresnom úrade J., odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako KNC parcela č. 1744/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 k autovýťahu, ktorý sa nachádza v nehnuteľnosti žalobcu zapísanej na Okresnom úrade J., odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako stavba súpisné č. XXXX postavená na KNC parcele č. 1760/2 kat. úz. J. a ďalej na parkovisko pre 33 motorových vozidiel, ktoré má zriadené žalobca na streche svojich nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. J., a to na stavbe súpisné č. XXXX postavenej na KNC parcele č. 1760/2 zapísaných na LV č. XXXX a ďalej na streche stavby
súpisné č. XXXX - stavebné úpravy a nadstavba, ktorá je postavená na KNC parc. č. 1744/14 a na KNC parc. č. 1744/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2 zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. J. (výrok III.), zakázal žalobcovi nakladať a vykladať tovar z a do osobných a nákladných motorových vozidiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. J., a to na KNC parcele č. 1744/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 zapísaných na Okresnom úrade v J., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, ako aj na KNC parcele č. 1744/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. J. (výrok IV.).
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o povinnosti zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami k stavbe žalobcu - stavebným úpravám a nadstavbe č. súpisné XXXX cez pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ parc. č. registra C 1744/2 o výmere 329 m2 s povinnosťou zaplatiť za zriadenie vecného bremena jednorazovú odplatu vo výške 6.662,58 eur v prospech žalovanej 1/ a vo výške 2.855,39 eur v prospech žalovaného 2/ a tiež zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a motorovým osobným a nákladným vozidlom k stavbe žalobcu - stavebným úpravám a nadstavbe č. súpisné XXXX cez pozemok parc. č. registra C 1744/18 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 3/ a 4/ s povinnosťou zaplatiť náhradu za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazovej odplaty vo výške 749,29 eur v prospech žalovanej 3/ a vo výške 321,12 eur v prospech žalovanej 4/. Dôvodom zriadenia vecného bremena mal byť prístup k budove, kde je predajňa železiarstva, na ktorej zásobovanie je potrebný prejazd z Hviezdoslavovej ulice v Žiline, pričom z tohto dôvodu bol žalobcom vybudovaný tzv. autovýťah a vykonaná rekonštrukcia, resp. nadstavba pôvodnej budovy. Vecné bremeno by tak malo slúžiť k zásobovaniu prevádzky. Žalovaní namietali, že v tomto prípade vlastník stavby domu č. súpisné XXXX je zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov, a to parcely KNC č. 1760/1 a č. 1760/7, ktoré priamo susedia s Národnou ulicou, z ktorej je možné vykonávať zásobovanie prevádzky. Žalovaní zároveň žiadali vzájomnou žalobou ochranu svojich vlastníckych práv v podobe zákazu prejazdu motorových vozidiel cez ich pozemky z dôvodu zásobovania prevádzky žalobcu, resp. z dôvodu prístupu k stavebnému výťahu za účelom umožnenia parkovania na streche jeho nehnuteľnosti.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil najmä s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), resp. o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že „sporný objekt“ (nadstavba a prístavba) je súčasťou domu č. súpisné XXXX, avšak v občianskoprávnom význame nie je stavbou a súd sa teda ani nezaoberal otázkou existencie prístupu k tomuto objektu. S pozemkom, na ktorom je stavba postavená, priamo susedia pozemky, z ktorých má žalobca prístup z verejnej komunikácie, a to Národnej ulice v Žiline. Súd tiež zistil, že stavba výťahu a parkoviska na streche budov je stavbou nepovolenou. Navyše, žalobca mal možnosť riešiť prístup cez nehnuteľnosti žalovaných na základe nájomnej zmluvy, ktorej podmienky však neakceptoval. Súd tak ustálil, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých môže zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty.
4. Naopak za preukázané považoval neoprávnené rušenie vlastníka a vyhovel tak vzájomnej žalobe, keď zakázal žalobcovi činnosti špecifikované v rozhodnutí (zákaz prejazdu motorových vozidiel k autovýťahu a ďalej na parkovisko pre 33 motorových vozidiel, ako aj nakladať a vykladať tovar z osobných a do osobných a nákladných motorových vozidiel na nehnuteľnostiach patriacich žalovaným). Vzhľadom na úspešnosť žalovaných v konaní im priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu, či už vo vzťahu k žalobe žalobcu alebo žalobe vzájomnej. II.
5. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. februára 2020 č. k. 9Co/243/2019-886 (ďalej aj „odvolací súd“, „krajský súd“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ - 4/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. V odôvodnení rozhodnutia krajský s úd konštatoval, ž e s úd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil; s jeho skutkovými a právnymi závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a poukázal na ne (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Podľa krajského súdu bolo nepochybné, že žalobca sa snaží legalizovať výstavbu parkoviska pre 33 vozidiel a nákladného výťahu, čo je však v rozpore so záujmami žalovaných. Súd v tomto prípade nemohol posudzovať subjektívne, koho vlastnícke právo je silnejšie, resp. či (ne)existencia vecného bremena by viac obmedzila žalobcu alebo žalovaných. Žalobca nemohol poukazovať na to, že „iným“ žalovaní umožnili prechod cez svoje pozemky a jemu nie. Je zrejmé, že žalovaní ponúkli aj jemu možnosť legálneho prechodu cez ich nehnuteľnosti prostredníctvom nájomnej zmluvy, avšak nie za účelom zlegalizovania nepovolenej výstavby. Správne potom súd rozhodol aj o vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaní domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva. Pretože vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
III.
8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP; podľa dovolateľa odvolací súd ako aj súd prvej inštancie nesprávne právne posúdili prejednávanú vec, čím sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe.
9. Podľa dovolateľa odvolací súd nesprávne vyhodnotil parcelu č. 1760/1 ako priľahlý pozemok, „pretože nie každý pozemok, ktorý susedí s pozemkom žalobcu a je vo vlastníctve žalobcu sa dá v zmysle zákonnej úpravy považovať za priľahlý pozemok”, najmä pokiaľ je zastavaný inou stavbou s iným stavebným a hospodárskym využitím. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Žalobca je presvedčený, že súdom uvedené konštatovanie, že parc. reg. C č. 1760/7 a parc. reg. C č. 1760/1 sú priľahlé pozemky, je nesprávne, vzhľadom na to, že nespĺňajú zákonom potrebné požiadavky, aby tento pojem naplnili.
10. Z vykonaných dôkazov podľa dovolateľa jasne vyplynulo, že na parc. reg. C č. 1760/1 stojí dom so súp. č. XXX/XX a aj keď je na parc. reg. C č. 1760/7 vybudované prekryté átrium, fyzicky nie je možné cez tento vchod prechádzať a najmä zásobovať predajňu železiarstva pre naplnenie jj účelu, keďže tovar, ktorý sa do železiarstva dováža, je často nadrozmerný s vysokou hmotnosťou a manipulácia s ním v týchto priestoroch nie je možná, a to ako pre žalobcu tak ani pre jeho zákazníkov.
11. Súd napriek vykonanému dokazovaniu vrátane ohliadky na mieste samom dňa 10.10.2016 nesprávne vyhodnotil skutočnosti preukázané žalobcom v konaní, a najmä mu nechcel uveriť, že prevádzka železiarstva žalobcu, ktoré v danom mieste existuje od roku 1992, sa nedá porovnať s inými prevádzkami umiestnenými na Národnej ulici (pozn. Národná ulica je súčasťou pešej zóny mesta Žilina), a to najmä z dôvodu charakteru predávaného tovaru.
12. Súd nezohľadnil skutočnosť, že dom so súp. č. XXX/XX. žalobca prenajíma tretím subjektom a tento nie je zásobovaný z Hviezdoslavovej ulice cez dotknuté pozemky žalovaných a súčasne nemôže slúžiť na prístup a zásobovanie domu č. súp. XXXX/XX, ktorý reálne nie je možné užívať z Národnej ulice; pre objasnenie dovolateľ uvádzal, že Národná ulica je súčasťou pešej zóny mesta Žilina, a aj keď ide o komunikáciu, nedá sa táto komunikácia považovať za plnohodnotný prístup, ktorým by sa dalo zabezpečovať zásobovanie prevádzky železiarstva. Nepochybne tento prístup, môže slúžiť ako vchod pre peších, ale reálne nie je cez tento prístup možné vynášať nadrozmerný tovar železiarstva a používať ho na vykladanie, či nakladanie tovaru do nákladných automobilov, ktoré tovar odvážajú priamo zákazníkom železiarstva.
13. Je nepochybné, že súd môže v prospech žalobcu, teda vlastníka stavby, zriadiť právo cesty cez pozemky žalovaných v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, i keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, keďže cez pozemky žalobcu sa žalobca k verejnej komunikácii nedostane (viď Rc 60/2006, Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 30.08.2005, sp. zn. 22 Cdo 2317/2004).
14. Pokiaľ súd vyhodnotil, že stavba zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. J. ako stavebné úpravy a nadstavba, č. súp. XXXX („sporný objekt”), autovýťah a strešné parkovisko, nie sú stavbami v občianskoprávnom význame, podľa dovolateľa je možné považovať výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie za nevykonateľný; pokiaľ súd vyhodnotil označené stavby za neexistujúce, resp. nepovolené, nič mu nebránilo rozhodnúť o zriadení vecného bremena v prospech stavby - dom č. súp. 3496 z dôvodov vyššie uvedených.
15. Dovolateľ namietol aj konštatovanie odvolacieho súdu v bode 7. jeho rozsudku, že „je nepochybné, že žalobca sa snaží legalizovať výstavbu parkoviska pre 33 vozidiel a nákladného výťahu“ a odmietol ho ako špekuláciu, keď, ako uviedol vyššie, súdu nič nebránilo rozhodnúť o zriadení vecného bremena len v prospech stavby - domu č. súp. XXXX. Pokiaľ tu odvolací súd alibisticky uviedol, že „nemôže posudzovať, koho vlastnícke právo je silnejšie, resp. či (ne)existencia vecného bremena by viac obmedzila žalobcu alebo žalovaných”, podľa názoru dovolateľa posúdenie, koho práva budú zriadením alebo nezriadením vecného bremena viac zasiahnuté, mal súd jednoznačne vykonať, a to objektívne s prihliadnutím na vykonané dôkazy. Súčasne sa mal súd držať ustálenej judikatúry a zohľadniť účel stavby, ku ktorej malo byť vecné bremeno zriadené. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/83/2016 z 27.10.2016, v ktorom sa jasne uvádza, že „právo cesty má umožňovať nielen peší prístup, ale aj prístup motorovými vozidlami, pokiaľ to je možné”, pričom treba zohľadniť účel využitia, na ktorý stavba slúži a jej reálne nevyužitie bez prístupu z Hviezdoslavovej ulice.
16. Z pohľadu dovolateľa je nesporné, že využíva prístup k svojej stavbe cez pozemky žalovaných, pričom tieto pozemky inému účelu ani slúžiť nemôžu, vzhľadom na to, že aj samotní žalovaní a ich nájomníci ako aj vlastníci susediacich stavieb dotknuté pozemky na tento účel využívajú a jedine cez ne majú daný prístup k stavbám vo svojom vlastníctve; dovolateľ poukázal na to, že na predmetnom pozemku vecné bremeno s rovnakým rozsahom ako žiada od žalovaných dovolateľ, zmluvne zriadené je, a to v prospech vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom J., pre kat. úz. J..
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa dovolateľa zrejmé, že (odvolací) súd nesprávne posúdil primeranosť obmedzenia dvoch proti sebe stojacich vlastníckych práv, keďže rozsudkom prístup k stavbe súp. č. XXXX postavenej na parc. reg. C č. 1760/2 z Hviezdoslavovej ulice žalobcovi úplne znemožnil, čím ustavil túto nehnuteľnosť stavu neúčelnosti využitia na podnikanie žalobcu, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že v danom prípade je účelná a možná varianta zriadiť vecné bremeno práva prístupu motorovým vozidlom, a nejde o prípad, keď by táto možnosť neprichádzala do úvahy kvôli technickým alebo stavebným prekážkam. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí argument súdu, že dovolateľ si žalobou vynucoval pre neho výhodnejší, resp. pohodlnejší prístup k stavbe v jeho vlastníctve cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaných, ale si uplatňoval nárok na jediný možný prístup k stavbe, a to aj motorovým vozidlom, nakoľko takýto prístup je pre využitie stavby žalobcu nevyhnutný. Bez prístupu z Hviezdoslavovej ulice nie je možné stavbu súp. č. 3496 naďalej využívať na podnikateľské účely žalobcu, daná nehnuteľnosť stratí na hodnote a bude pre jeho podnikanie nepoužiteľná.
18. Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zriadenia vecného bremena súdom nehovoria o tom, na aký účel má slúžiť stavba, ku ktorej sa má vo forme vecného bremena zabezpečiť prístup. Z tohto hľadiska môže ísť o stavbu, ktorá slúži na akýkoľvek účel. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 OZ nezáleží preto na tom, či stavba slúži na účely bývania (rodinný dom, obytný dom), podnikania (prevádzka podniku, továreň) alebo na verejné účely (napr. budova pošty, zdravotnícke zariadenie); z hľadiska rozsahu práva cesty je však dôležitá hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. Na tieto okolnosti musí prihliadať aj súd, ktorý rozhoduje o práve cesty cez priľahlý pozemok. Súd má vždy prihliadať na to, aby stavbu bolo možné riadne užívať. Za najväčšie pochybenie
odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie dovolateľ považuje skutočnosť, že v konaní súd neprihliadol na to, že stavba, ku ktorej žalobca žiadal zriadiť právo vecného bremena spočívajúce v práve prístupu motorovými vozidlami, sa využíva na jeho podnikateľské účely ako prevádzka železiarstva, pričom zásobovanie železiarstva nie je možné vykonávať cez pešiu zónu - po Národnej ulici, keďže je to reálne nemožné a pre žalobcove podnikanie to bude mať fatálne následky. Zároveň dovolateľ uviedol, že obmedzenie vlastníckych práv žalovaných v užívaní ich pozemku, nie je pre žalovaných tak závažné ako pre žalobcu, ktorý rozsudkom stratil prístup k stavbe vo svojom vlastníctve a taktiež mu bolo znemožnené jej účelné využitie, pričom žalovaní sú obmedzovaní všetkými ostatnými vlastníkmi susediacich stavieb a ich nájomníkmi, ktorí prechádzajú cez dotknuté pozemky, na čo súd vôbec neprihliadol a týmto sa odchýlil od všeobecne zaužívanej rozhodovacej praxe súdov.
19. Pokiaľ odvolací súd v bode 1. odôvodnenia rozsudku uvádza (konštatovanie súdu prvej inštancie - poznámka dovolacieho súdu) „navyše, žalobca mal možnosť riešiť prístup cez nehnuteľnosti žalovaných na základe nájomnej zmluvy, ktorej podmienky však neakceptoval“, s týmto konštatovaním dovolateľ nesúhlasil, keďže zmluvná voľnosť sa nedá ničím obmedziť a neakceptovanie zmluvných podmienok je právom zmluvnej strany. Uzavretie nájomnej zmluvy nebolo možné aj vzhľadom na skutočnosť, že by nezabezpečilo prístup cez všetky sporné nehnuteľnosti, keďže nájomnú zmluvu bolo možné uzatvoriť iba so žalovanými 1/ a 2/ - „dovolateľ sa so žalovanými 1/ a 2/ chcel zmluvne dohodnúť na zriadení vecného bremena, resp. nájme, ale žalovaní 1/ a 2/ mu výslovne nevedeli, resp. nechceli zabezpečiť aj zmluvnú úpravu na prejazd cez parc. reg. C č. 1744/18“ (t. j. cez pozemok vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/ - poznámka dovolacieho súdu) a „prejazd cez parcelu reg. C č. 1744/2 je pre dovolateľa nepostačujúci na to, aby sa dostal k svojej stavbe. Poukázal na zásadu zmluvného konsenzu, teda že k dohode medzi zmluvnými stranami je možné dospieť len po vzájomnom súhlase zmluvných strán s predloženým návrhom zmluvy, nie je postačujúca vôľa jednej zmluvnej strany. Z uvedeného teda podľa dovolateľa vyplýva, že žalobca sa nemohol sám zbaviť možnosti zabezpečiť si prístup k stavbe na základe obligačného práva, nakoľko takéto právo nebolo dané. Uvedené skutočnosti dovolateľ v konaní opakovane preukázal, avšak súd ich nijakým spôsobom nevyhodnotil.
20. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby dovolací súd podľa § 449 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe dovolateľa v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných 1/ až 4/ k náhrade trov prvostupňového, odvolacieho ako aj dovolacieho konania v 100 % výške.
21. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že žiadajú dovolanie odmietnuť, nakoľko nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. zamietnuť pre jeho nedôvodnosť.
IV.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.
23. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016).
24. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v
konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
25. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
26. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP).
27. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
28. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
29. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
30. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
31. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ dôvodiť, že pri jej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
32. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), aj keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).
33. Ako už bolo uvedené, z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vyplýva, že otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) a nie otázka skutková.
34. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod.
35. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd
- nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 27/2019, 4 Cdo 172/2017, 4 Cdo 148/2018, 8 Cdo 144/2018, 9 Cdo 213/2021).
36. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach; ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382).
37. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ nevymedzil právnu otázku, od vyriešenia ktorej malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu spôsobom vyžadovaným ustanovením § 432 ods. 1 a 2 CSP, keď jeho dovolacie námietky smerujú či už k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, resp. hodnoteniu dôkazov, vysporiadaniu sa so všetkými uplatňovanými nárokmi a úplnosti odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie; také námietky neopodstatňujú dovolanie podľa § 421 CSP.
38. Dovolateľ za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu označil otázku správneho právneho posúdenia jeho nároku na zriadenie vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve žalovaných 1/ až 4/, spočívajúceho v práve prechodu peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami k stavbe žalobcu, a to z hľadiska nesprávneho posúdenia, ktoré pozemky sú priľahlé a nesprávneho skutkového záveru o možnosti zabezpečenia prístupu k stavbe cez priľahlé pozemky žalobcu; v prípade riešenia skutkovej otázky nie je dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné.
39. Dovolateľ taktiež namietal, že odvolací súd sa odchýlil od všeobecne zaužívanej rozhodovacej praxe súdov tým, že neprihliadol na skutočnosť, že žalovaní sú obmedzovaní všetkými ostatnými vlastníkmi
susediacich stavieb a ich nájomníkmi, ktorí prechádzajú cez dotknuté pozemky.
40. Ako dovolací súd uviedol už vyššie, prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP predpokladá, že dovolaním musí byť namietaná právna otázka, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním; vyriešenie takej právnej otázky žalobca v dovolaní nenamietal.
41. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako jedného celku vyplýva, že pri posudzovaní potreby zriadenia žalobou uplatneného vecného bremena oba nižšie súdy ako prvoradú, a pre ďalší postup posudzovania podstatnú, právnu otázku riešili otázku, či v prípade nadstavby a prístavby išlo o stavbu oprávnenú, alebo tzv. čiernu stavbu. Súd prvej inštancie, okrem záveru, že s pozemkom, na ktorom je stavba postavená, priamo susedia pozemky, z ktorých má žalobca prístup z verejnej komunikácie, a to z Národnej ulice, založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že hoci nadstavba a prístavba sú súčasťou domu č . súpisné XXXX, v občianskoprávnom význame nie sú (samostatnou) stavbou a stavba výťahu a parkoviska na streche budov je stavbou nepovolenou (čiernou). Na tom základe ustálil, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých môže zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a preto sa ani nezaoberal otázkou existencie prístupu k tomuto objektu. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), keď v ďalšom skonštatoval, že žalobca sa snaží legalizovať výstavbu parkoviska pre 33 vozidiel a nákladného výťahu. Oba súdy nižšej inštancie teda dospeli k právnemu záveru, že v prípade čiernej stavby nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 151o ods. 3 OZ. Dovolateľ posúdenie tejto právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho s údu v o vzťahu k prístupu k stavebným úpravám a nadstavbe, dovolaním nenapadol.
42. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.
43. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd nemusí zdôvodňovať (§ 451 ods. 3 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.