Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-35-2026.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/35/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobcu: GARANCIA MOBILITY s. r. o., so sídlom Gorkého 11702/123, Martin, IČO: 55 489 168, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1 041,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 13C/11/2025-89 zo dňa 24. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 041,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 29.08.2024 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 788 ods. 1, § 442 ods. 2, § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 písm. a) a b), § 11 ods.7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „zákon o PZP“), § 517 ods. 2 OZ a § 255 ods. 1 CSP.
2. V prejednávanej veci sa žalobou žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 041,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.08.2024 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 17.05.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda poškodenému A. B. na motorovom vozidle, ktorého bol v čase nehody držiteľom. Ku škode došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený odovzdal motorové vozidlo autoservisu za účelom jeho opravy, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku - vozidla Peugeot 2008, EČ: A., pričom nájom trval od 10.06.2024 do 01.07.2024. Po ukončení nájmu autoservis vystavil faktúru poškodenému za prenájom náhradného vozidla vo výške 1 254,- eur s DPH. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na úhrade účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložený na nájom náhradného vozidla. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie len vo výške 242,44 eur s tým, že krátil poistné plnenie o dobu nájmu náhradného vozidla od 14.06.2024 do 01.07.2024, o poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30,- eur a o náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla vo výške 12,56 eur. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne, preto žiadal žalobe vyhovieť a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.05.2024 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Octavia evidenčné číslo C., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 10.06.2024 do 14.06.2024, no krycí list z poisťovne bol autoservisu doručený až dňa 28.06.2024 o 14.00 hod v piatok. V uvedený deň si poškodený z dôvodu výkonu služby mestského policajta v obvode Bojnice opravené vozidlo nemohol prevziať, a preto si ho prevzal až v najbližší pracovný deň, t. j. pondelok 01.07.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX za prenájom motorového vozidla počas 22 dní, čo pri dohodnutom zmluvnom nájomnom 47,50 eur bez DPH za jeden deň predstavovalo celkovú sumu za prenájom vozidla 1 045,- eur, resp. 1 254,- eur vrátane 20 % DPH. Zároveň si žalobca zaúčtoval pristavenie motorového vozidla poškodenému vo výške 25,- eur bez DPH, resp. 30,- eur s DPH. Dňa 01.07.2024 bola medzi žalobcom a poškodeným uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky poškodeného voči žalovanému ako likvidačnému zástupcovi. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.08.2024 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti ku dňu 13.08.2024, na základe čoho predložil výpočet výšky plnenia v sume 242,44 eur s tým, že žalovaný priznal poškodenému poistné plnenie vo výške skutočnej škody vo výške 242,44 eur. Výška skutočnej škody bola stanovená na 285,- eur, od ktorej odpočítal náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla vo výške 12,56 eur a náklady za pristavenie vozidla ako nelikvidnú položku v sume 30,- eur, t. j. uhradil sumu 242,44 eur na účet žalobcu dňa 14.08.2024.
4. Súd považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú na základe postúpenia pohľadávky, ktorú mal poškodený voči žalovanému. To, že žalovaný zobral na vedomie postúpenie pohľadávky je zrejmé z toho, že poistné plnenie poukázal už na účet žalobcu, ako postupníka. Medzi stranami sporu zostala sporná výška náhrady škody v dôsledku inak stanovenej nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla, ktorú žalovaný z titulu poistnej udalosti zaplatil žalobcovi (na základe oznámenia o postúpení pohľadávky). V prejednávanej veci je nepochybné, že poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo mal prevádzkyschopné, ho odovzdal za účelom opravy do servisu. Súd súhlasil s názorom žalobcu, že po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného aj škodcu. Poškodené vozidlo bolo opravené dňa 14.06.2024, kedy autoservis vystavil i faktúru za opravu č. XXXXXXXXX na sumu 5 710,57 eur a žalovaný bol požiadaný o vystavenie krycieho listu pre AUTOKOMPLEXX spol. s r.o. Prievidza, aby si mohol poškodený prevziať vozidlo. Z predložených dokladov mal súd za preukázané, že žalovaný doručil krycí list autoservisu (a tiež poškodenému) až dňa 28.06.2024 o 14.00 hod (piatok), poškodený si vozidlo prevzal v následný pracovný deň, t. j. 01.07.2024 (pondelok). Žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 22 dní používania náhradného motorového vozidla v sume 47,50 eur bez DPH za jeden deň, čo predstavovalo celkovú sumu za prenájom vozidla 1 045,- eur, resp. 1 254,- eur vrátane 20 % DPH. Zároveň si žalobca zaúčtoval pristavenie motorového vozidla poškodenému vo výške 25,- eur bez DPH, resp. 30,- eur s DPH. Poškodený náhradné vozidlo používal ako svoje vlastné vozidlo, nakoľko iné vozidlo nemá, nájom náhradného vozidla predstavuje účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo.
5. Podľa Oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 13.08.2024, žalovaný uznal náklady na použitie náhradného vozidla za 5 dní vo výške 47,50 eur za jeden deň nájmu vozidla bez DPH, čo za celú dobu nájmu, t. j. 5 dní, predstavuje sumu 285,- eur vrátane DPH. Zároveň odrátal prevádzkové náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla v sume 12,56 eur a poplatok za pristavenie vozidla v sume 30,- eur. Žalobcovi plnil celkom sumu 242,44 eur. Súd sa zaoberal nutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla a dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Vozidlo poškodeného bolo podľa potvrdenia autoservisu prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 10.06.2024. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 28.06.2024 o 14.00 hod (piatok) bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané poškodenému najbližší pracovný deň, a to dňa 01.07.2024. Žalobca potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu preukázal bezodkladné odovzdanie vozidla po doručení krycieho listu zo strany žalovaného v najbližší pracovný deň, t. j. dňa 01.07.2024. Žalobca preukázal, že dobou
opravy poškodeného vozidla bolo obdobie od 10.06.2024 do 14.06.2024 a opravené vozidlo nemohol poškodený užívať z dôvodu na strane žalovaného, ktorý až dňa 28.06.2024 v piatok poobede o 14.00 hod doručil autoservisu krycí list na úhradu opravy predmetného vozidla. Poškodený si však z dôvodu výkonu služby mestského policajta v obvode Bojnice dňa 28.06.2024 do 19.00 hod. mohol opravené vozidlo po doručení krycieho listu prevziať až v najbližší pracovný deň, a to v pondelok 01.07.2024, čo aj urobil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri náhrade skutočnej škody z poistnej udalosti nemôže byť na ujmu poškodeného správanie žalovaného ako poisťovne, ktorá až 14 dní po oprave vozidla doručila autoservisu krycí list za opravu vozidla, a to ešte v piatok po 14.00 hod. Poškodený zmluvou o nájme mal tak z objektívnych dôvodov prenajaté náhradné vozidlo v čase od 10.06.2024 do 01.07.2024 s dohodnutým zmluvným nájomným a poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla (vrátane DPH). V čestnom prehlásení poškodený prehlásil a preukázal aj ďalšími listinami, že náhradné vozidlo mal zapožičané v trvaní 22 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v uvedenom čase v autoservise najprv z dôvodu opravy a následne z dôvodu, že žalovaný nedoručil bezodkladne krycí list na úhradu nákladov za opravu poškodeného vozidla. Poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo od 10.06.2024 do 01.07.2024 podľa názoru súdu prvej inštancie účelne. V tejto súvislosti súd poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 06.08.2025, č. k. I. ÚS 291/2025-56, a to konkrétne na bod 35. až 39. odôvodnenia.
6. S poukazom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 1 041,56 eur s úrokom z omeškania od 29.08.2024, keď žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti skončil dňa 13.08.2024. Lehota 15 dní na poskytnutie poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 ZPZ uplynula dňa 28.08.2024, teda žalovaný sa od 29.08.2024 dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti. Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil správne, v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, pričom z obsahu odvolania vyplýva aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
8. Žalovaný v odvolaní žiadal, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V odvolaní stručne zhrnul skutkový stav, a poukázal na to, že poškodený má nárok na náhradu iba tých výdavkov, ktoré sú odôvodnené a účelné. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bola preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky uverejnené pod č. Rc 7/92, podľa ktorého poškodený má nárok na skutočnú škodu, ako i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007, podľa ktorého má nárok na sumu účelne vynaloženú, ďalej na totožné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 10Co/124/2017 a obdobný záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015.
9. K dĺžke nájmu a k vystaveniu krycieho listu žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že odôvodnený bol aj nájom náhradného motorového vozidla od 15.06.2024 do 01.07.2024. Poukázal na bod 32. odôvodnenia rozsudku, ktorý považoval za rozporný aj so Zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý súd prvej inštancie v rozhodnutí neaplikoval, v zmysle ktorého platí, že deň opravy poškodeného vozidla = deň dodania služby = deň vystavenia faktúry za opravu = posledný deň oprávnenej doby nájmu náhradného vozidla. Relevantným bol podľa jeho názoru deň, kedy najskôr bol žalobca oprávnený vyzdvihnúť si svoje vozidlo z autoservisu. Týmto dňom je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv poškodeného vozidla a vystavenia faktúry za opravu. Nie je podstatné, kedy si poškodený prevzal svoje vozidlo z autoservisu, naopak, dôležité je posudzovať objektívne kritériá, tzn. kedy najskôr bol poškodený oprávnený vyzdvihnúť si svoje vozidlo z autoservisu. Týmto dňom je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv poškodeného vozidla. Poškodený má preto nárok na náhradu nájomného iba počas doby skutočných opráv na poškodenom motorovom vozidle. Poisťovateľ nemá povinnosť refundovať náklady za obdobie, kedy už poškodenému nebránili v užívaní vlastného motorového vozidla opravárenské práce ako dôsledok škodovej udalosti.
10. Podľa názoru žalovaného nevyhnutným časom nájmu náhradného vozidla bol v danom prípade čas od prijatia vozidla do opravy po deň vystavenia faktúry. Dôvod na trvanie prenájmu náhradného
motorového vozidla po ukončení opráv poškodeného motorového vozidla nebol daný a prenájom náhradného vozidla za dni od 15.06.2024 do 01.07.2024 nebol nevyhnutný a opodstatnený. Ak súd prvej inštancie považoval za nevyhnutný čas nájmu jeho trvanie do momentu prevzatia opraveného automobilu poškodeným (t. j. do 01.07.2024), dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže vôbec neaplikoval ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty. Súd prvej inštancie sa pritom ani len okrajovo nevyporiadal s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú žalovaný poukazoval v priebehu konania a ktorá potvrdzuje správnosť jeho argumentácie, a to na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2023, sp. zn. 1Cob/71/2021, podľa ktorého za účelné a nevyhnutné náklady nemožno považovať náklady, ktoré vznikli mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2020, sp. zn. 4Cob/78/2019 podľa ktorého poškodený má nárok na náhradu nákladov na zapožičanie náhradného vozidla len do momentu vystavenia faktúry za opravu. V skutkovo obdobnom prípade Mestský súd Bratislava III (do 01.06.2023 Okresný súd Bratislava I) v rozsudku zo dňa 10.02.2023, sp. zn. 25Cb/28/2022 uzavrel, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom motorového vozidla je na žalobcovi. Podľa žalovaného dôvodom na užívanie náhradného vozidla aj po oprave poškodeného vozidla v žiadnom prípade nemôže byť čakanie na vystavenie krycieho listu zo strany poisťovne. Oprava poškodeného motorového vozidla je realizovaná na základe zmluvného vzťahu medzi poškodeným a autoservisom a zavŕšením opravy je následok škodovej udalosti, dopravnej nehody, odstránený. Súd prvej inštancie opomenul tiež na stanovisko NBS, čím opäť nereflektoval na procesnú obranu žalovaného. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu súd k tomuto listinnému dôkazu neprihliadol, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akákoľvek úvaha súdu o jeho relevancii, právnom posúdení, či prípadnom odmietnutí.
11. K ďalším sporným položkám (poplatok za pristavenie vozidla a krátenie nákladov, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla) žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca svojím konaním navyšuje výšku skutočnej škody o položky, ktoré poisťovateľ nie je povinný uhradiť z povinného zmluvného poistenia. Poplatok vo výške 30,- eur s DPH, ktorý si účtuje žalobca za pristavenie a prevzatie vozidla, nemožno refundovať v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 15 zákona o PZP, keďže náhrada skutočnej škody je limitovaná účelnosťou a odôvodnenosťou vynaložených nákladov. Navyše musí ísť o nároky, ktoré sú expressis verbis vymedzené v citovanom ustanovení, čo náklady za pristavenie a prevzatie vozidla nie sú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Co/95/2021, ktorý poplatok za pristavenie vozidla nepovažuje za účelne fakturovaný náklad spojený s nájmom náhradného vozidla. Napriek tomu, že žalovaný dôvodnosť tohto poplatku výslovne popieral a o relevantnosti jeho obrany nasvedčoval aj citovaný rozsudok, súd prvej inštancie sa jeho procesnou obranou nezaoberal, zjednodušene iba konštatoval, že poplatok je dôvodný vzhľadom na to, že bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý. Takéto odôvodnenie nemôže obstáť, keďže z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla majú byť hradené len účelne a nevyhnutne vynaložené náklady. Súd nesprávne právne posúdil aj dôvodnosť žaloby v časti nákladov, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla. Ich priznanie je v rozpore s Rc 7/92 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Podľa žalovaného je rovnako v rozpore s § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP priznanie nároku na úrok z omeškania.
12. Žalovaný na záver odvolania namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, keď súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s relevantnou procesnou obranou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že nájom náhradného vozidla je dôvodný iba do vystavenia faktúry servisu, vykonávajúceho opravu poškodeného vozidla. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov v tejto otázke, ako aj na ustanovenia zákona o DPH, či na stanovisko NBS, potvrdzujúce jeho argumentáciu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného zameral svoju pozornosť na skúmanie skutočností, ktoré neboli v konaní sporné, či namietané, namiesto posudzovania podstaty sporu a procesnej obrany žalovaného. Žalovaný v priebehu celého konania, s odkazom na rozhodovaciu prax súdov, namieta nesprávnosť argumentácie v zmysle ktorej je pre posúdenie oprávnenej dĺžky nájmu náhradného vozidla relevantné doručenie krycieho listu, s čím sa súd nevyporiadal a je preto prima facie zrejmé, že odmietal aj ďalšiu od toho sa odvíjajúcu argumentáciu. Súd tak okrem ďalších vád založil svoje rozhodnutie vo veci na irelevantných dôkazoch, nesúvisiacich s prejednávaným sporom. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za následok jeho
nepreskúmateľnosť. Revízia napadnutého rozsudku je pre existenciu vád identifikovaných v tomto odvolaní podľa žalovaného nevyhnutná.
13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie za správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a mal za to, že tieto boli premietnuté do vydaného rozsudku, s ktorým sa stotožnil. K namietanému opomenutiu zákona o DPH uviedol, že túto argumentáciu nie je možné aplikovať v prípade stanovenia primeranosti a účelnosti trvania doby náhradného vozidla. Vo vyjadrení poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 602/2022, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025, v zmysle ktorých je doba nájmu náhradného vozidla oprávnená a účelná až do momentu, kedy poškodený má možnosť si prevziať svoje motorové vozidlo. K prevzatiu vozidla dňa 01.07.2024 uviedol, že poškodený bol v čase informovania o možnosti prevzatia si opraveného motorového vozidla v práci. Má za to, že poškodený neprispel k navýšeniu nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Náklady za prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelné až do momentu reálneho odovzdania opraveného motorového vozidla. Žalobca v tejto súvislosti doložil listinné dôkazy, ktoré v súdnom konaní preukázali ním tvrdené skutočnosti. Čo sa týka povinnosti poisťovne vydať krycí list, či lehota na vydanie krycieho listu, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní, žalobca má za to, že čím skôr sa umožní poškodenému užívať vlastné vozidlo, tým sa skôr zredukujú náklady na prenájom náhradného vozidla (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/155/2023 zo dňa 27.03.2025).
14. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní. Súdom priznaný nárok považuje za nedôvodný a skutkový stav za nesprávne právne posúdený. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu v jeho vyjadrení, keďže poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné. Žalobca účelnosť prenájmu preukazoval najmä tým, že vozidlo poškodeného bolo v autoservise do momentu doručenia krycieho listu zo strany žalovaného. Vystavenie a doručenie krycieho listu však nie je kritériom, od ktorého závisí dĺžka oprávnenej doby nájmu náhradného vozidla. Ak autoservis vystavil faktúru č. XXX XXXXXX dňa 14.06.2024 (čo nie je sporné), je zrejmé, že v zmysle ustanovení zákona o DPH bola v totožný deň dodaná aj služba spočívajúca v oprave vozidla poškodeného. Nemožno preto akceptovať polemiky žalobcu a súdu prvej inštancie o tom, či v daný deň služba bola alebo nebola poskytnutá. V tejto súvislosti je dôležité posudzovať objektívne kritériá, tzn. kedy najskôr bol poškodený oprávnený vyzdvihnúť si svoje vozidlo z autoservisu. Týmto dňom je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv poškodeného vozidla. Nevyhnutný čas nájmu náhradného vozidla je priamo závislý od momentu dodania služby spočívajúcej v oprave vozidla, ktorým je v danom prípade deň 14.6.2024. Dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla po ukončení opráv poškodeného motorového vozidla (14.06.2024) nebol daný a prenájom náhradného vozidla za dni od 15.06.2024 do 01.07.2024 nebol nevyhnutný a opodstatnený. Poisťovateľ nemá povinnosť refundovať náklady za obdobie, kedy už poškodenému nebránili v užívaní vlastného motorového vozidla opravárenské práce (ako dôsledok škodovej udalosti). Vo zvyšku žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich námietkach proti postupu a záverom súdu prvej inštancie a naďalej sa domáha revízie napadnutého rozsudku.
15. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok žalobcu na úhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré vznikli poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) v súvislosti s dopravnou nehodou. Konkrétne ide o posúdenie účelnosti a nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla.
17. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatnená náhrada škody za obdobie od 10.06.2024 do 01.07.2024, kedy mal poškodený prenajaté náhradné motorové vozidlo
z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla iným motorovým vozidlom zákonne poisteným u žalovaného, je v plnom rozsahu dôvodná a uplatnené náklady boli vynaložené účelne. Zároveň dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením povinnosti poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu náhrady škody, preto súd prvej inštancie priznal od 29.08.2024 žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
18. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočíva v poukázaní na arbitrárnosť a jednostrannosť rozsudku, keď súd prvej inštancie nezohľadnil okolnosti danej veci a vychádzal z argumentácie a dôkazných prostriedkov žalobcu a neprihliadol na procesnú obranu žalovaného, ani sa s ňou nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Namietal najmä, že súd sa nevysporiadal s jeho relevantnou procesnou obranou, že nájom náhradného vozidla bol dôvodný iba do vystavenia faktúry servisu, vykonávajúceho opravu poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného zameral na skúmanie skutočností, ktoré v konaní neboli sporné či namietané, namiesto posudzovania podstaty sporu a procesnej obrany žalovaného.
19. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, keď v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne nesprávnosti, dôkazy predložené stranami sporu správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie stručne a jasne zhrnul zistený skutkový stav a na základe akých právnych predpisov vo veci rozhodol, pričom skutočnosť, že žalovaný s jeho rozhodnutím a právnym posúdením veci nie je spokojný, nezakladá vadu rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti. Rozhodnutia súdu majú poskytnúť jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, čo bolo v tomto prípade preukázateľne splnené, súd prvej inštancie sa vyporiadal s podstatnými námietkami žalovaného, ktoré vzniesol v konaní.
20. Ústavný súd SR v náleze, č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 uviedol, že už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval: „....koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).... Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).“.
21. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Poškodený bol fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného motorového vozidla v čase od 10.06.2024 do 01.07.2024 (vinou poistenca žalovaného) a z tohto dôvodu v uvedenom čase užíval náhradné vozidlo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Pokiaľ poškodený nemal opravené vozidlo vo svojej dispozičnej sfére, nemohol ho užívať, a keďže nemal k dispozícii ani iné vozidlo, bol odkázaný na vozidlo náhradné. Ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje
vlastné motorové vozidlo, pričom dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov), treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Servis je oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy.
22. V súdenej veci bola oprava poškodeného vozidla ukončená dňa 14.06.2024, kedy autoservis vystavil aj faktúru a zaslal ju poisťovni (t. j. žalovanému). Žalovaný v oznámení o poistnom plnení, t. j. v krycom liste dňa 28.06.2024 (piatok) oznámil, že poistnú udalosť vybavil a skutočnú škodu poukazuje na účet servisu. Opravené vozidlo bolo bezodkladne v nasledujúci pracovný deň (01.07.2024) odovzdané držiteľovi vozidla. Uvedeným dňom skončil aj nájomný vzťah medzi žalobcom a poškodeným, t. j. bol ukončený nájom osobného motorového vozidla značky Peugeot 2008 s dobou nájmu od 10.06.2024 do dňa vydania opraveného vozidla autoservisom nájomcovi – dňa 01.07.202. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne posúdil dobu účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla až do 01.07.2024, keď v dostatočnej miere zistil, že poškodený si objektívne nemohol vyzdvihnúť opravené motorové vozidlo po ukončení opravy z dôvodu neuhradenia faktúry za opravu a ani dňa 28.06.2024 (piatok) z dôvodu výkonu služby a prevzal si ho z autoservisu v najbližší možný deň, t. j. dňa 01.07.2024 (pondelok). Dôvody, pre ktoré nedošlo k vyzdvihnutiu opraveného vozidla (a súčasne k odovzdaniu náhradného vozidla) podľa názoru odvolacieho súdu spadajú do kategórie „objektívnej nemožnosti“, a to s prihliadnutím na právo autoservisu nevydať vozidlo do zaplatenia ceny za vykonanie opravy a na otváracie hodiny autoservisu a výkon služby poškodeného.
23. Ako nedôvodný vyhodnotil odvolací súd poukaz žalovaného na Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý s povinnosťou žalovaného ako poisťovateľa nahradiť škodu a posúdením oprávnenej dĺžky nájmu nemá žiaden súvis. Uvedený zákon nie je možné aplikovať na stanovenie účelnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ ide o stanovisko NBS, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že takéto stanovisko nie je pre súd záväzné. Naviac v tomto stanovisku je odkaz na judikatúru, avšak nie na judikatúru v obdobných veciach týkajúcich účelnosti doby trvania nájmu pri prenájme náhradného vozidla, i keď vyššie súdne autority vydali veľké množstvo súdnych rozhodnutí v obdobných veciach, pričom súd prvej inštancie tieto rozhodnutia v prejednávanej veci aplikoval. Bezpredmetným je i odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.
24. K námietke žalovaného týkajúcej sa poplatku za pristavenie vozidla odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno preukázania určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Poškodeného, resp. žalobcu uplatňujúceho si v konkrétnom spore priamo proti poisťovni podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody, spočívajúcej vo vynaložení nákladov na dočasné obstaranie náhradného motorového vozidla za poškodené vozidlo po dobu jeho opravy, zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že ku poškodeniu jeho motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného, ďalej že v dôsledku nemožnosti používať svoje motorové vozidlo v dôsledku jeho poškodenia a s tým súvisiacej opravy po určitú dobu použil iné (náhradné) motorové vozidlo a napokon náklady, ktoré s týmto použitím vynaložil. Týmto poškodený preukáže všetky podmienky vzniku objektívnej zodpovednosti poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (škodu a príčinnú súvislosť jej vzniku s prevádzkou motorového vozidla). V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca preukázal všetky uvedené podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu škody a preukázal aj výšku škody spočívajúcu v prenájme náhradného motorového vozidla. Odvolací súd zastáva právny názor, že poplatok za pristavenie vozidla bol paušalizovaný ako jednorazový poplatok súvisiaci s nájmom motorového vozidla, ide o súčasť zmluvy o prenájme vozidla, ktorá je bežnou a obvyklou súčasťou takýchto zmlúv. Tieto náklady poškodenému bezpochyby vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle. Zároveň je potrebné podotknúť, že tieto náklady by vôbec nevznikli, keby nebola nastala poistná udalosť na vozidle poškodeného. Nutnosť a účelnosť tohto poplatku je daná aj tým, že sa jedná o fixný poplatok bez
možnosti poškodeného ovplyvniť jeho výšku či jeho účtovanie. V prípade, ak mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a nutnosti ceny prenájmu náhradného motorového vozidla, mohol navrhnúť poškodenému inú požičovňu automobilov, ktorá vyhovuje jeho preferenciám čo sa týka ceny za prenájom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by navrhol poškodenému vhodnejšiu požičovňu automobilov (vhodnejšiu z hľadiska ceny prenájmu, no pri zachovaní rovnakého štandardu).
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď žalobcovi priznal žalovanú sumu, a to i s príslušným úrokom z omeškania, ktorý správne vyčíslil a odôvodnil v odseku 34. napadnutého rozsudku. Zároveň odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).