Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/72/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Martian Logic s. r. o., Jalovcová 5A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 854 280, zastúpeného Advokátska kancelária - JUDr. Alexandra Skybová, s. r. o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 767 526 proti žalovanému: KRAUS Co., s.r.o., Trnavská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 36 821 438, zastúpenému LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -35 zo dňa 6.4.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -35 zo dňa 6.4.2021 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a druhým výrokom nepriznal žalovanému náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia , , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 19.3.2021 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného, a to právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v N. D., O..I.., sídlo A. R. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 28.965,70 eura, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a zároveň, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného, a to na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v T. D., a.s., sídlo H. R. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 28.965,70 eura, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako nájomca uzavrel dňa 27.1.2017 so spoločnosťou EUMED.SK s.r.o., IČO: 35 836 300 ako prenajímateľom zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností - stavby so súp. č. XXXX (iná budova), postavenej na pozemku parcela CKN č. XXXX/ XX. Dňa 19.7.2017 došlo ku zlúčeniu spoločnosti EUMED.SK s.r.o. so spoločnosťou Vigos GAMA s.r.o., ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti EUMED.SK s.r.o.. Následne po zlúčení spoločností bol žalobca oslovený pani A. J. ako konateľkou spoločnosti žalovaného na podpísanie novej, a to podnájomnej zmluvy na priestory, ktoré už žalobca užíval na základe zmluvy o nájme, pričom podľa jej tvrdenia mal žalovaný podpísanú nájomnú zmluvu na priestory so spoločnosťou EUMED.SK s.r.o.

už skôr, ako bola uzatvorená zmluva o nájme, a to už dňa 16.3.2015. K uzavretiu podnájomnej zmluvy došlo dňa 31.10.2017. Žalobca opakovane neúspešne žiadal žalovaného o predloženie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a EUMED.SK s.r.o. a za účelom poskytnutia kópie nájomnej zmluvy zo dňa 16.3.2015 kontaktoval K.. I., vtedajšieho konateľa spoločnosti EUMED.SK s.r.o., ktorý žalobcovi uviedol, že uvedená nájomná zmluva neexistuje. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na personálne a majetkové prepojenie medzi spoločníkom pani A. J. a konateľom obchodnej spoločnosti Vigos GAMA s.r.o. a uviedol, že má za to, že existuje dôvodná obava, že žalovaný bude mariť uspokojenie pohľadávky žalobcu vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného, ktorý vedel, že nie je nájomcom nehnuteľnosti a napriek tomu sa za nájomcu vydával. Žalobca tiež uviedol, že jeho peňažná pohľadávka pozostáva z bezdôvodného obohatenia za uhradené nájomné vo výške 22.545,60 eura, ktoré žalobca žalovanému plnil z neplatného právneho úkonu. Žalobca poukázal na súvisiace súdne spory medzi žalobcom a spoločnosťami personálne prepojenými s pani A. J., ktoré sú vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinami predloženými žalobcom (taxatívne uvedenými v napadnutom uznesení) konštatoval, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie uviedol, že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť aj obchodný podiel, cenné papiere a podobne s tým, že z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť, na čo nadväzuje výkon záložného práva - speňaženie zálohu, pričom tento element je veľmi významný a je na prospech žalobcu, aby sa vysporiadal s otázkou prevoditeľnosti zálohu najmä z dôvodu, aby mohlo zabezpečovacie opatrenie plniť svoj účel. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení tiež uviedol, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha práva na vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške 28.965,70 eura z dvoch účtov, pričom tvrdil, že žalovaný sa obohatil o sumu 22.545,60 eura. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zrejmé, kto je majiteľom účtu vedeného v T. D., O..I.. a súd prvej inštancie len porovnaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a zmluvy o podnájme nebytových priestorov identifikoval majiteľa účtu v N. D.. Súd prvej inštancie konštatoval, že z návrhu vôbec nie je zrejmé, či bude výkon záložného práva reálny, pretože podmienkou toho, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť, avšak z predložených listinných dokladov tento stav nevyplýva. Keďže žalobca nepreukázal spôsobilosť predmetu záložného práva, súd prvej inštancie predmetný návrh zamietol a ďalej neskúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený a či v správaní žalovaného je možné konštatovať snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nakoľko žalovanému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu ich nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá uznesenie o zriadení záložných práv v prospech žalobcu v žalobcom navrhovanom znení. Žalobca v odvolaní uviedol, že suma 22.545,60 eura bola uvedená v texte návrhu nesprávne, keďže po presnom prepočítaní všetkých úhrad realizovaných žalobcom v prospech žalovaného predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 28.965,70 eura, ktorá je v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uvedená v poslednom odseku, v ktorom žalobca signalizuje svoj budúci návrh vo veci samej. Ohľadom vlastníctva účtu v T. D., O..I.. žalobca k odvolaniu priložil doklad, a to „Vklad hotovosti“ potvrdený bankou. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie, v nadväznosti na čo poukázal na ustanovenia , , , , ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 26.4.2017 a uviedol, že má za to, že ustanovenie je špeciálnym ustanovením k . Na zriadenie záložného práva k pohľadávke sa s ohľadom na tento systematický výklad, ako aj spôsob realizácie záložného práva k pohľadávke (kedy nedochádza k postúpeniu pohľadávky, ale len ku zmene subjektu, ktorému má povinnosť plniť poddlžník s právnym dôsledkom zániku jeho záväzku voči záložnému dlžníkovi), preto nevyžaduje, aby bola táto pohľadávka prevoditeľná. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil

spôsobilosť pohľadávky žalovaného z účtu v banke byť predmetom záložného práva a z tohto dôvodu sa nezaoberal ďalšími podmienkami pre vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktoré však žalobca osvedčil vo svojom návrhu.

5. Odvolací súd v súlade s ustanovením veta druhá doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému a žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.6.2021, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a presvedčivé s tým, že predmetné zabezpečovacie opatrenie žalovaný vníma ako prejav pomsty a civilného vydierania, pričom v predmetnej veci žalovaný podal trestné oznámenie (ČVS: ORP-1193/NMZ-B3-2020) voči žalobcovi a jemu spriazneným osobám. Zároveň žalovaný dodal, že žalobca dodnes užíva predmetný priestor neoprávnene a neplatí žiadne nájomné. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uviedol, že neexistuje dôvod pre jeho nariadenie, nakoľko status spoločnosti žalovaného nepredpokladá akúkoľvek platobnú neschopnosť, predĺženosť či krízu, resp. akúkoľvek neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom. Žalovaný vstupuje do obchodov s verejnou správou, zúčastňuje sa verejných obstarávaní a preto je pre neho prioritou neexistencia akýchkoľvek finančných problémov. Žalovaný je v posledných troch rokoch v pravidelnom zisku s priemerným obratom 90.976,33 eura a s majetkom 194.218,- eur (účtovná závierka k 31.12.2020) a jedinými splatnými záväzkami sú záväzky spoločnosti voči jej spoločníkom. Spoločnosť žalovaného nie je evidovaná v žiadnom zozname subjektov, u ktorých možno predpokladať akúkoľvek obavu z nemožnosti plniť svoje záväzky, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na Indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcií o tom, že žalovaný nemá žiadne exekúcie; výpis z portálu Dlznik.sk o tom, že žalovaný nemá žiadne dlhy, resp. záväzky; výpis zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne o tom, že žalovaný nemá dlh na sociálnom poistení; výpis z registra úpadcov o tom, že žalovaný nie je vedený ako dlžník v registri úpadcov, ako i potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov o tom, že žalovaný nikdy nebol v úpadku alebo predĺžení, o ktoré žalovaný žiada pravidelne v súvislosti s verejnými zákazkami; výpis o kontrole platnosti IČ DPH o tom, že ako platca DPH žalovaný nemá daňovým úradom uloženú žiadnu sankciu o obmedzení používania IČ DPH, nakoľko si riadne plní všetky daňové povinnosti; posledný platný výpis zo systému Elektronického verejného obstarávania (ELENA) o tom, že žalovaný spĺňa všetky prísne požiadavky pre uchádzanie sa o zákazky verejného obstarávania. Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil obavu, že ním vedená prípadná exekúcia by bola ohrozená. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby ohľadne ním avizovaného nároku vyzval žalovaného na zaplatenie, resp. že by kedykoľvek počas zmluvného vzťahu, a to až do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vôbec vyslovil spornosť nájomného, v dôsledku čoho žalovaný považuje žalobcom avizovaný nárok za prekvapivý a vníma ho ako pomstu a nátlak po tom, ako žalovaný vypovedal predmetnú zmluvu spolu s výzvou na vypratanie predmetných priestorov a s výzvou na doplatenie nezaplateného nájomného za ďalšie obdobie, ktoré žalovaný uplatňuje cestou súdu pod sp. zn. a sp. zn. . Podľa názoru žalovaného je žalobcom uplatnený nárok zjavne bezdôvodný s tým, že ak by sa aj ukázal nárok žalobcu z dôvodu bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej podnájomnej zmluvy ako dôvodný, vzniká naopak žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestoru bez právneho titulu spôsobilý na započítanie, a to i s ohľadom na prepojenie nájomcu a prenajímateľa (konateľ nájomcu a konateľ prenajímateľa je totožná osoba). V ďalšej časti predmetného vyjadrenia žalovaný uviedol z jeho pohľadu rozhodné skutočnosti súvisiace s nájmom a podnájmom. Vo vzťahu k vykonateľnosti zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením. Súd by v podstate mohol zriadiť záložné právo na pohľadávku, pričom takéto záložné právo by mohlo vzniknúť len jeho zápisom v notárskom centrálnom registri, avšak žalovaný má za to, že žalobcom formulovaný návrh je nevykonateľný. V konečnom dôsledku sa na účte žalovaného môžu nachádzať finančné prostriedky, ktoré patria tretím osobám tak, ako je to i v prípade žalovaného a ktoré slúžia ako úschovy a/alebo kaucie vyplývajúce z osobitných záväzkových vzťahov. Podľa žalovaného by záložné právo na zabezpečenie pohľadávky bolo namieste tam, kde by bolo možné očakávať, že pohľadávka má byť vyplatená záložnému dlžníkovi, resp. záložcovi. Žalovaný považuje žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie za rozporné s princípom proporcionality a zároveň znemožňujúce základné fungovanie spoločnosti žalovaného, nakoľko žalobca fakticky žiada zablokovanie všetkých bankových účtov žalovaného, čím by bola znemožnená akákoľvek ďalšia podnikateľská aktivita žalovaného, ktorý by nevedel využívať bezhotovostný platobný styk. Za absolútne neprimerané žalovaný považuje blokovanie rovnakej pohľadávky na všetkých účtoch žalovaného, keďže takto kreovaným návrhom by žalobca dvakrát zablokoval sumu vo výške 28.965,70 eura. Žalovaný má aj iný majetok, z ktorého by

mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.3.2021 a doplneným podaním zo dňa 29.3.2021, sa žalobca domáha vydania uznesenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného, a to na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte v N. D., O..I.. a na bankovom účte v T. D., O..I.., a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 28.965,70 eura, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca v predmetnom návrhu opísal skutkový a právny stav s tým, že podľa žalobcu existuje dôvodná obava, že žalovaný bude mariť uspokojenie žalobcu, a to vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného, ktorý vedel, že nie je nájomcom nehnuteľnosti a napriek tomu sa za nájomcu vydával, v dôsledku čoho má žalobca za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, keďže v prípade prevodu peňažných prostriedkov na inú osobu môže dôjsť k zmareniu uspokojenia žalobcu. Žalovaný je personálne prepojený so spoločnosťou Vigos GAMA, ktorá nerešpektovala zákaz uložený neodkladným opatrením a previedla nehnuteľnosť na spriaznenú spoločnosť Jackpot Company, s.r.o., IČO: 51 326 647. Žalobca tiež uviedol, že zo zverejnených údajov vo verejnom registri účtovných závierok vyplýva, že aktíva žalovaného boli v roku 2019 tvorené najmä hodnotou samostatných hnuteľných vecí, pohľadávkami z obchodného styku a peniazmi na bankovom účte. Žalovaný nie je vlastníkom akejkoľvek nehnuteľnosti. Podľa žalobcu bezprostredne hroziaca ujma spočíva práve v hrozbe zníženia hodnoty majetku žalovaného a preto existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia nárokov žalobcu voči žalovanému je ohrozená.

8. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, ako aj s obsahom vyjadrenia žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa vo svojom návrhu žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s otázkou vykonateľnosti navrhovaného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na žalobcom označené predmety zálohu.

18. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

19. S poukazom na ustanovenie v spojení s odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto žalobca vo svojom návrhu odôvodnil len vágnymi a všeobecnými formuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Samotná existencia sporu medzi stranami vyplývajúceho z rozdielneho názoru strán na skutkové a právne okolnosti užívania predmetnej nehnuteľnosti sama osebe nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalobca žiadnym kvalifikovaným spôsobom neosvedčil ním tvrdenú hrozbu zníženia hodnoty majetku žalovaného. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia , nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).