Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Cob-175-2016.pdf
PDF · 126.66 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/175/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO 649 48 242, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO 47 251 336, proti žalovanému FORTISCHEM a.s., so sídlom M. R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO 46 693 874, o zaplatenie 73 147,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5Cb/13/2015-114 zo dňa 27. apríla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 5.8.2011 uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXXXXXC/CORP/XX/XXX so spoločnosťou GBM systém, s.r.o., so sídlom v Žiline, Námestie sv. Jána Bosca 120, ako záložcom. Na základe tejto zmluvy záložca zriadil v prospech žalobcu záložné právo ku všetkým svojim pohľadávkam vrátane pohľadávok voči žalovanému, ktoré je registrované v registri záložným práv pod sp.zn. NCRzp 14762/2011. Žalobca listom zo dňa 22.1.2014 vyzval žalovaného, aby všetky svoje záväzky voči záložcovi, ktoré sú predmetom záložného práva, uhrádzal na účet žalobcu s tým, že doručením výzvy nie je oprávnený plniť svoj záväzok záložcovi. Žalovaný listom zo dňa z 5.6.2014 oznámil, že svoj záväzok voči záložcovi vo výške 73.147,82 eur uhradil omylom na účet záložcu. Súčasne navrhol úhradu svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v splátkovom kalendári. Žalobca listom zo dňa 23.6.2014 oznámil žalovanému, že s navrhnutým splátkovým kalendárom súhlasí. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku napriek opätovnej výzve na zaplatenie záväzku zo dňa 25.8.2014.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že so záložcom - spoločnosťou GBM systém, s.r.o., uzavrel zmluvu o dielo, súčasťou ktorej sú aj všeobecné obchodné podmienky, kde v článku 5 bod 8 je dohodnuté, že zhotoviteľ nesmie bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa postúpiť, previesť alebo obchodovať akýmkoľvek spôsobom s akýmikoľvek právami, nárokmi alebo povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo alebo objednávky. Záložca ako zhotoviteľ teda nesmel postúpiť práva a povinnosti zo zmluvy o dielo. S poukazom na § 525 ods. 2 a § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt, nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Jednou zo základných podmienok pre možnosť zriadiť záložné právo k určitej veci, pohľadávke a pod. je možnosť prevoditeľnosti vlastníckeho práva k veci, alebo pohľadávke, t.j. spôsobilosť veci, práva alebo pohľadávky byť predmetom postúpenia. Žalovaný tiež poukázal na to, že podmienkou pre vznik záložného práva je aj určitosť. V tomto prípade je však premet záložného práva
vymedzený tak, že predmetom záložného práva sú existujúce hnuteľné veci a nové hnuteľné veci, ktoré nadobudne záložca v budúcnosti a práva na zaplatenie kúpnej ceny podľa zmlúv o pohľadávke uzavretých ku dňu podpísania zmluvy o zriadení záložného práva a práva na zaplatenie kúpnej ceny podľa zmlúv o pohľadávkach uzavretých kedykoľvek v budúcnosti za trvania účinkov zmluvy o zriadení záložného práva. V zmluve o záložnom práve sa hovorí o kúpnej cene, t.j. ide o prípad predaja vecí, avšak v jeho prípade došlo medzi ním a záložcom k uzavretiu zmluvy o dielo, kde bola dojednaná cena diela, nie kúpna cena. Ani z tohto dôvodu sa záložná zmluva na tento prípad nevzťahuje.
3. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 151a, § 151mb ods. 3, § 151d ods. 1, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že po uzavretí zmluvy o záložnom práve vznikla záložcovi pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie sumy 73 147,82 eur vyplývajúca zo zmluvy o dielo č. A.. Žalobca ako záložný veriteľ preukázal vznik záložného práva žalovanému výpisom z registra záložných práv a listom zo dňa 22.1.2014 ho vyzval, aby všetky svoje záväzky voči záložcovi, ktoré sú predmetom záložného práva, uhrádzal na jeho účet. Žalovaný záväzok zo zmluvy o dielo žalobcovi neuhradil, sumu 73 147,82 eur zaplatil priamo spoločnosti GBM systém, s.r.o.
4. V konaní sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovaného o nespôsobilosti pohľadávky záložcu stať sa predmetom zálohu z dôvodu neprevoditeľnosti. Vyslovil, že podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladom toho, že určitá vec alebo právo sú spôsobilé byť predmetom záložného práva, je ich prevoditeľnosť. V konaní zistil, že pohľadávka záložcu voči žalovanému vznikla na základe zmluvy o dielo zo dňa 30.9.2013, ktorej prílohou boli aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti FORTISCHEM a.s.. V článku V. bod 8 dohodli, že zhotoviteľ, spoločnosť GBM systém, s.r.o., nesmie bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného ako objednávateľa postúpiť, previesť alebo obchodovať akýmkoľvek spôsobom s akýmikoľvek právami, nárokmi alebo povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo alebo objednávky. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný takýto písomný súhlas spoločnosti GBM systém, s.r.o., dal. Posúdil, že pohľadávka spoločnosti GBM systém, s.r.o. voči žalovanému bola s poukazom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepostupiteľná vzhľadom k tomu, že postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom a v takom prípade pohľadávku postúpiť nemožno.
5. Námietku žalobcu, že všeobecné obchodné podmienky žalovaného nie sú súčasťou zmluvy o dielo č. A., pretože v texte tejto zmluvy sa nenachádza odkaz na tieto obchodné podmienky, posúdil súd prvej inštancie tak, že uvedené obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o dielo. I keď v zmluve to nie je výslovne uvedené, vyplýva to z čl. 17 bod 2 zmluvy, kde sa uvádza, že v prípade rozporu medzi ustanoveniami zmluvy a prílohami sú záväzné ustanovenia dohodnuté v zmluve. Zmluva zároveň výslovne uvádza, že ako príloha č. 4 zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky spoločnosti FORTISCHEM a.s. Pokiaľ žalobca uvádzal, že tieto všeobecné obchodné podmienky sú datované pred dátumom uzavretia zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že všeobecné obchodné podmienky sú vypracovávané nie pre jeden konkrétny prípad, ale pre potreby viacerých zmluvných vzťahov, ktoré sú uzatvárané aj s inými obchodnými partnermi žalovaného. Uvedenie dátumu ich účinnosti preto neznamená, že v tento deň aj boli podpísané zhotoviteľom, t.j. spoločnosťou GBM systém, s.r.o.
6. Súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávku, ktorá vznikla spoločnosti GBM systém, s.r.o. (záložcovi) voči žalovanému zo zmluvy o dielo č. A., nebolo možné postúpiť, táto pohľadávka nebola prevoditeľná, a preto nemohla byť spôsobilým predmetom záložného práva. Poukázal na to, že v čl. V. bod 5.1 zmluvy o zriadení záložného práva sa záložca zaviazal plniť svoje povinnosti spojené so zriadením a vznikom záložného práva a zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa, najmä čo by mohlo sťažiť, či znemožniť celkom alebo sčasti uskutočnenie oprávnení záložného veriteľa na uspokojenie z predmetu záložné práva. Pokiaľ záložca napriek tomu konal v rozpore so svojím zmluvným záväzkom, môže si žalobca voči nemu uplatniť nároky vyplývajúce z porušenia zmluvných povinností.
7. K námietke žalovaného, že vymedzený predmet zálohu sa na pohľadávku záložcu voči nemu nevzťahuje, súd prvej inštancie uviedol, že túto námietku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že pojem „právo na zaplatenie kúpnej ceny“ sa vzťahuje, okrem práva na zaplatenie kúpnej ceny, aj na právo na zaplatenie inej peňažnej sumy za splnenú dodávku.
8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný v konaní uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že pohľadávka spoločnosti GBM Systém, s.r.o. voči žalovanému vo výške 73 147,82 eur je nepostupiteľná, že by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom, následkom čoho je pohľadávka nezaložiteľná a že všeobecné obchodné podmienky spoločnosti FORTISCHEM, a.s. sú súčasťou zmluvy o dielo č. A Poukázal na to, že žalovaný až do pojednávania dňa 21.3.2016 nárok žalobcu ako záložného veriteľa na vyplatenie sumy 73 147,82 eur nespochybnil, naopak tento nárok písomne uznal. Na pojednávaní dňa 21.3.2016 žalovaný predložil zmluvu o dielo, prílohou ktorej boli obchodné podmienky. Vzhľadom na znenie § 273 Obchodného zákonníka uviedol, že v texte zmluvy o dielo absentuje výslovný odkaz na obchodné podmienky. Žalovaný tieto obchodné podmienky priložil len ako prílohu č. 4 k zmluve o dielo. Tieto obchodné podmienky, na ktorých je podpis konateľa spoločnosti GBM Systém, s.r.o. sú z dátumu 1.6.2013, teda z obdobia, kedy zmluva o dielo nebola uzavretá. Preto nie je jasné, ku ktorej zmluve o dielo sa obchodné podmienky vzťahujú. Samotná zmluva o dielo neobsahuje žiadnu podmienku, ktorá by zakazovala zhotoviteľovi bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa postúpiť, previesť alebo obchodovať s akýmikoľvek právami, nárokmi alebo povinnosťami zo zmluvy o dielo. Jediné obmedzenie je ustanovené v čl. V bod 8 obchodných podmienok, ktoré sa nestali súčasťou uzavretej zmluvy o dielo. Na túto podmienku nie je možné prihliadať. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s existujúcim rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/25/2014-86 zo dňa 3.11.2015. Žalobcovi nie je jasné, keď žalovaný tvrdí, že obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o dielo a pohľadávka zo zmluvy o dielo nemôže byť predmetom postúpenia, konanie o žalobe žalovaného o určenie, že je veriteľom pohľadávky voči spoločnosti GBM Systém, s.r.o. v reštrukturalizačnom konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 1R/2/2014 z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorým je neoprávnené prijatie ceny za zhotovenie diela namiesto záložného veriteľa - žalobcu vo výške 73 147,82 eur a predmetná pohľadávka je vymáhateľná. V tomto konaní neboli sporné žiadne skutkové okolnosti vrátane skutočnosti, že pohľadávka spoločnosti GBM Systém, s.r.o. na zaplatenie odplaty za vykonanie diela bola predmetom účinne vzniknutého záložného práva záložného veriteľa. V zmysle tohto rozsudku je spoločnosť GBM Systém, s.r.o. povinná uhrádzať žalovanému splátky podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Podľa názoru žalobcu plnenie v rámci schváleného reštrukturalizačného plánu spoločnosti GBM Systém, s.r.o. je konaním, ktorým dochádza k naplneniu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v čl. 17 ods. 2 druhá veta zmluvy o dielo č. A je uvedené, že v prípade rozporu medzi ustanoveniami tejto zmluvy a prílohami sú záväzné ustanovenia dohodnuté v zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu sú prílohy, medzi ktoré patrí aj príloha č. 4 všeobecné obchodné podmienky. Dátum uvádzaný vo všeobecných obchodných podmienkach je dátumom a súčasne identifikačným znakom vydania všeobecných obchodných podmienok žalovaným, pričom znenie týchto podmienok je verejné dostupné na webovej stránke žalovaného. Podmienky sú priebežne novelizované, na základe čoho sa udáva aj dátum nadobudnutia účinnosti/vydania novelizovaného znenia všeobecných obchodných podmienok. Dátum uvádzaný vo všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za dátum ich reálneho podpisu štatutárnym zástupcom spoločnosti GBM Systém, s.r.o. Ing. P. E.. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že súd prvej inštancie nebol povinný zaoberať sa rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 5Cbi/25/2014, nakoľko hlavnou a základnou otázkou tohto súdneho konania je zodpovedanie otázky, či údajná pohľadávka žalobcu ako záložného veriteľa je spôsobilým predmetom záložného práva v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam a pohľadávkam č. XXXXXXC/CORP/XX/XXX. Žalovaný v konaní preukázal, že údajná pohľadávka žalobcu nie je spôsobilá byť predmetom záložného práva v prospech záložného veriteľa a žalobca nemá právny titul vystupovať ako záložný veriteľ vo vzťahu k žalovanému. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že hlavným dôvodom podania žaloby na Okresnom súde Žilina bola opatrnosť žalovaného, nakoľko žalovaný si riadnym a zodpovedným spôsobom plnil záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo, kedy zaplatil cenu za hotovenie diela vo výške 73 147,82 eur zhotoviteľovi, spoločnosti GBM Systém, s.r.o. Žalovaný nemá záujem túto cenu platiť dvakrát, aj žalobcovi ako
záložnému veriteľovi. Poukázal na skutočnosť, že aj žalobca prihlásil v reštrukturalizácii pohľadávku voči spoločnosti GBM Systém, s.r.o. a správca toto právo žalobcovi priznal. Uviedol, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane plnením spoločnosti GBM Systém, s.r.o. bez právneho dôvodu, žalovaný toto plnenie vráti. Poukázal na svoje písomné vyjadrenia vo veci. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol.
11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť, pretože skutkové zistenia nedávajú dostatočný podklad pre právne posúdenie veci a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu a žalovaného konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane/stranám uskutočňovať jej/im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.
19. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie, či súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli strany sporu podľa § 132 O.s.p., za rešpektovania zásady vyjadrenej v § 153 ods. 1 O.s.p., dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a následne, či rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje hmotnoprávnu vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci.
20. Odvolací súd preskúmal odvolacie tvrdenie žalobcu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a hodnotil obsah listín, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie. Po preskúmaní obsahu listín : zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam a pohľadávkam č. XXXXXXC/CORP/ XX/XXX. zo dňa 5.8.2011, zmluvy o dielo č. A zo dňa 30.9.2013, všeobecných obchodných podmienok spoločnosti FORTISCHEM a.s., M.R.Štefánika 1, Nováky (v spise na čl. 77-79), listu záložného veriteľa zo dňa 22.1.2014, ktorého prílohou bol výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv NCRzp: 14762/2011 (ktorý žalovaný prevzal spolu s výpisom dňa 27.1.2014), listu žalovaného zo dňa 2.6.2014 a úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp.zn. NCRzp 14762/2011, dospel odvolací súd k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie a s týmito skutkovými zisteniami sa stotožňuje.
21. Skutkové zistenia vyplývajúce z prihlášky pohľadávky č. 1, ktorou žalobca prihlásil do reštrukturalizácie obligačného a záložného dlžníka sp.zn. 1R/2/2014 vedenej na Okresnom súde Žilina, pohľadávku v celkovej výške 120 217,68 eur s právnym dôvodom vzniku pohľadávky uviedol zmluvu o úvere č. XXXXXX/CORP/XX/XXX. zo dňa 5.8.2011 v znení dodatku č. 1, 2, uzavretú medzi žalobcom a obligačným dlžníkom, s vyčíslením prihlásenej pohľadávky ako zostatku k dátumu 3.6.2014, ktorý predchádzal dňu začatia reštrukturalizácie, vyhodnotil odvolací súd ako skutkové zistenia zodpovedajúce obsahu tejto listiny. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prihláška pohľadávky č. 1 (v spise na č.l. 80) nebola súdu prvej inštancie predložená v podobe úplného predpísaného tlačiva (príloha vyhlášky č. 665/2005 Z.z.) a v spise sa nachádza iba prvá strana prihlášky. Ako dôkazný prostriedok je táto listina nedostatočná pre správne zistenie skutkového stavu, pokiaľ ňou bolo vykonané dokazovanie. 22. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie tvrdenia žalobcu sú zhodné s tvrdeniami, ktorými žalobca argumentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. V rámci odvolacích tvrdení sa odvolací súd zaoberal tvrdením žalobcu o uznaní nároku žalovaným vyplývajúcim z písomnosti žalovaného zo dňa 2.6.2014 (odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 22.1.2014). Tento prejav vôle žalovaného - poddlžníka posudzoval odvolací súd podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože použitie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy ani vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovanému ako podnikateľov podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom obchodnoprávnym podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide o vzťah záložného veriteľa a poddlžníka upravený výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu predstavuje jednostranný písomný a adresný prejav vôle dlžníka (poddlžníka) voči veriteľovi (záložnému veriteľovi) a v súlade s § 558 Občianskeho zákonníka zakladá právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu, pretože pre platnosť tohto úkonu žalovaného nie je rozhodujúce, či dlh v čase tohto prejavu skutočne existoval. Z hľadiska splnenia predpokladov podľa § 558 Občianskeho zákonníka nie je písomnosť žalovaného zo dňa 2.6.2014 uznaním dlhu, i keď obsahuje dôvod dlhu, výšku dlhu ako aj návrh spôsobu úhrady dlhu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný týmto spôsobom prejavil iba vedomosť o zákonnej povinnosti podľa § 151mb Občianskeho zákonníka plniť svoj peňažný záväzok voči záložcovi záložnému veriteľovi. Vôľu žalovaného uznať dlh voči žalobcovi nemožno z tejto písomnosti jednoznačne a nepochybne vyvodiť. V súdnom konaní má žalovaný ako strana sporu procesné právo vyjadrovať sa ku všetkým skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu. Zmena stanoviska žalovaného k nároku žalobcu patrí do výlučnej dispozície žalovaného ako právneho subjektu. Preskúmavané odvolacie tvrdenie žalobcu je bez významu na právne posúdenie veci.
23. Odvolacie tvrdenie žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že všeobecné obchodné podmienky žalovaného sa nestali súčasťou uzavretej zmluvy o dielo (obchodný záväzkový vzťah medzi záložným dlžníkom a poddlžnkom) a na jediné obmedzenie ustanovené v čl. V bod 8 týchto všeobecných obchodných podmienok nie je možné prihliadať, považuje odvolací súd bez významu na právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie sa týmto odvolacím tvrdením žalobcu zaoberal v konaní a s jeho posúdením sa odvolací súd stotožňuje. Aby odvolací súd nadbytočne neopakoval pre strany sporu skutkové zistenia s právnymi závermi súdu prvej inštancie, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov v tejto časti napadnutého rozhodnutia.
24. Spoločnosť GBM Systém, s.r.o. ako dlžník zo zmluvy o úvere uzavrela so žalobcom ako veriteľom zo zmluvy o úvere dňa 5.8.2011 zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou žalobca zabezpečoval
pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom poskytnutý záloh predstavoval hnuteľné veci a pohľadávky, ktorých vlastníkom bol alebo ktorých vlastníkom sa v budúcnosti mal stať záložca. Z týchto zmluvných vzťahov vyplýva, že dlžníkom a záložcom bola tá istá osoba. Pri určení charakteru pohľadávok, ktorých vlastníkom sa mal stať záložca v budúcnosti je potrebné vychádzať z dojednania podľa článku IV. bod 4.1.2. zmluvy o zriadení záložného práva. Z tohto dojednania nepochybne vyplýva, že záložný veriteľ a záložca pod zmluvný pojem právo na zaplatenie kúpnej ceny zahrnuli nielen pohľadávky záložcu titulom kúpnej zmluvy, ale aj cenu za zhotovenie diela a cenu za poskytnutie služieb, všetko ako zmlúv o dodávke, na základe čoho záložca má alebo bude mať právo na zaplatenie kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy za splnenú dodávku. Žalobca v konaní preukázal, že pod právo na zaplatenie pohľadávky z kúpnej zmluvy uvedené vo výpise z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, ktorý bol dňa 27.1.2014 doručený žalovanému, patrí aj právo na zaplatenie pohľadávky záložcu zo zmluvy o dielo, ktorú záložca uzavrel so žalovaným dňa 30.9.2013, a na zaplatenie ktorej vzniklo záložcovi právo vykonaním diela jeho riadnym ukončením a odovzdaním diela žalovanému, čím sa záložca stal aj vlastníkom tejto pohľadávky (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka).
25. Na vznik záložného práva sa podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorý je vedený Slovenskou notárskou komorou podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Právna úprava v § 151b a v § 151e Občianskeho zákonníka rozlišuje zriadenie záložného práva a vznik záložného práva. Proces vzniku záložného práva je zavŕšený, okrem existencie pohľadávky, ktorú možno zabezpečiť záložným právo, spôsobilého predmetu záložného práva (zálohu) a právnej skutočnosti, na základe ktorej sa záložné právo zriaďuje, registráciou záložného práva, ktorá má na vznik záložného práva konštitutívne právne účinky. Register záložných práv však nepotvrdzuje správnosť údajov v ňom zaregistrovaných, pretože notár v rámci registrácie záložného práva vykonáva iba obmedzenú kontrolu správnosti údajov. Údaje obsiahnuté v registri je v prípade potreby možné overiť v listine, na základe ktorej bola registrácia vykonaná (najmä v záložnej zmluve).
26. V súvislosti so záložným právom na pohľadávku je potrebné rozlišovať existenciu troch právnych vzťahov : 1/ vzťah záložného veriteľa a záložného dlžníka (záložcu), 2/ vzťah záložného dlžníka a poddlžníka, 3/ vzťah záložného veriteľa a poddlžníka. Záložca, spoločnosť GBM Systém, s.r.o. mal samostatný záväzkový vzťah k žalobcovi a samostatný záväzkový vzťah k žalovanému. Vo vzťahu k žalobcovi záložný dlžník (záložca) nesplnil povinnosti dohodnuté v čl. V. bod 5.2.3. ods. 5 a bod 5.4.1. zmluvy o zriadení záložného práva.
27. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, je odvolací súd toho názoru, že vo vzťahu k žalovanému neporušil záložca povinnosť vyplývajúcu z dojednania podľa článku V. bod 8 všeobecných obchodných podmienok, o ktorých je potrebné prijať záver, že všeobecné obchodné podmienky uvedené ako príloha č. 4 zmluvy o dielo zo dňa 30.9.2013 boli súčasťou zmluvy o dielo uzavretej medzi záložcom a žalovaným (bod 29. odôvodnenia). V čase uzavretia zmluvy o dielo záložné právo na pohľadávky záložcu už existovalo. Existujúce a trvajúce záložné právo však nevyžadovalo žiaden, ani predchádzajúci, písomný súhlas žalovaného ako objednávateľa, pretože záložné právo nepredstavuje postúpenie, prevod alebo obchodovanie s právami, nárokmi alebo povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo alebo objednávky. Obsah práv a povinností vyplývajúcich so záväzkového vzťahu záložcu a poddlžníka (zmluva o dielo) nebol existujúcim záložným právom ovplyvnený, znamenal iba zmenu subjektu, ktorému má povinnosť plniť poddlžník s právnym dôsledkom zániku jeho záväzku voči záložnému dlžníkovi (záložcovi, zhotoviteľovi). Vo vzťahu záložný veriteľ a poddlžník a vo vzťahu záložca a poddlžník nejde o postúpenie pohľadávky.
28. Odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie pohľadávky záložcu súdom prvej inštancie, ktorý uzavrel, že pohľadávka záložcu nie je spôsobilým predmetom (zálohu) záložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na dojednanie podľa článku V. bod 8 všeobecných obchodných podmienok k zmluve o dielo (dôvod zamietnutia žaloby) predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Z pohľadu tohto dôvodu zamietnutia žaloby je pohľadávka záložcu spôsobilým predmetom záložného práva pre účely zabezpečenia práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníka a výkonom záložného práva sa splní aj jeho uhradzovania funkcia. Žalovaný ako zmluvná strana záväzkového vzťahu so záložcom zo zmluvy o dielo bol oprávnený v súdnom konaní vzniesť námietky týkajúce práv a povinností zo zmluvy o dielo. Otázka opodstatnenosti námietky žalovaného, či záložca porušil povinnosť zo zmluvy o dielo podľa článku V. bod 8 všeobecných obchodných podmienok k zmluve o dielo bola a je otázkou právneho
posúdenia súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Iné predpoklady pre záver, či pohľadávka záložcu je spôsobilým predmetom (zálohu) záložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie nezisťoval a nehodnotil. V tejto súvislosti nie je vôbec zrejmé, či súd prvej inštancie zobral do úvahy, že v zmysle záložnej zmluvy predstavovala pohľadávka záložcu budúcu pohľadávku a preto bolo nutné v konaní posúdiť, či sa záložca stal vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o dielo, kedy a na základe akej skutočnosti vrátane splatnosti pohľadávky na to, aby mohla táto pohľadávka plniť zabezpečovaciu funkciu zálohu, a v konečnom dôsledku posúdiť, či nastali účinky záložného práva na peňažnú pohľadávku voči žalovanému podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, aby žalovanému vznikla povinnosť plniť splatný peňažný záväzok žalobcovi. Uvedené za predpokladu, že nastala splatnosť dlhu záložcu voči záložnému veriteľovi (ak záložca nesplnil svoj peňažný záväzok riadne a včas).
29. Záložný veriteľ tým, že spolu s výzvou zo dňa 22.1.2014 doručil žalovanému dňa 27.1.2014 aj výpis z registra záložných práv, preukázal žalovanému vznik záložného práva podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preukázaním záložného práva žalovanému sa záložné právo na peňažnú pohľadávku stalo voči žalovanému ako poddlžníkovi účinným. Účinnosťou záložného práva, ktorá nastala dňa 27.1.2014, vznikla žalovanému povinnosť podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka plniť svoj peňažný záväzok žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Túto povinnosť žalovaný voči žalobcovi nesplnil.
30. Ako dôvodné odvolacie tvrdenie vyhodnotil odvolací súd tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s existenciou právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/25/2014-86 zo dňa 3.11.2015, k čomu odvolací súd dodáva, že tak súd prvej inštancie nevykonal aj napriek tomu, že týmto rozsudkom ako listinou vykonal dokazovanie. Existencia právoplatného rozsudku súdu, ktorým vo výroku vyslovil, že žalovaný je veriteľom pohľadávky voči spoločnosti GBM systém, s.r.o. (záložcovi), v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1R/2/2014 z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorým je neoprávnené prijatie ceny za zhotovenie diela namiesto záložného veriteľ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., vo výške 73 147,82 eur a predmetná pohľadávka žalovaného je vymáhateľná, má význam podľa § 194 ods. 2 CSP a 228 ods. 1 CSP (do 30.6.2016 podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a § 159 ods. 2 O.s.p.). Od právoplatnosti rozsudku sa pohľadávka žalovaného považuje za zistenú s účinkami rozsudku podľa § 124 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti dáva odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 678/2014 zo dňa 17.3.2015 týkajúci sa zásady prejudiciality vyplývajúcej z § 135 ods. 2 O.s.p., ako aj zásady viazanosti súdu právoplatnými rozhonutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p.
31. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že spoločnosť GBM systém, s.r.o. mala v právnych vzťahoch so žalobcom postavenie dlžníka zo zmluvy o úvere a zároveň aj postavenie záložného dlžníka (záložcu) zo záložnej zmluvy. Obligačný dlžník je totožný so záložným dlžníkom. Pohľadávka zo zmluvy o úvere vznikla a stala sa splatnou pred povolením reštrukturalizácie na majetok dlžníka. Pre záver, že záložnému dlžníkovi vznikla pohľadávka voči poddlžníkovi zo zmluvy o dielo a táto sa stala splatnou voči poddlžníkovi v prospech obligačného dlžníka ako pohľadávka predstavujúca záloh zo záložnej zmluvy pred povolením reštrukturalizácie, nevyplývajú z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania žiadne skutkové zistenia. V spise sa nachádzajú iba listiny obsahujúce vznik obchodného záväzkového vzťahu medzi záložným dlžníkom a poddlžníkom vrátane cenových ponúk týkajúcich sa ceny diela, ktorého predmet je vymedzený v čl. 3 zmluvy o dielo.
32. Povolenie reštrukturalizácie na majetok záložného dlžníka (účinky nastali dňa 9.7.2014 - táto skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina) je významnou právnou skutočnosťou vzhľadom na to, že v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom sa tento plán považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov obsiahnutých v pláne podľa § 155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinou - prihláškou pohľadávky žalobcu do reštrukturalizácie záložného dlžníka. Skutkové zistenia vyplývajúce z tejto listiny súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neposudzoval jednotlivo a ani vo vzájomných súvisialostiach veci. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že dokazovanie bolo v konaní vykonané iba časťou tejto prihlášky, konkrétne sa v súdnom spise na č.l. 80 nachádza iba strana 1 tejto prihlášky bez toho, aby bola v konaní predložená celá prihláška pohľadávky (v podobe úplného predpísaného
tlačiva podľa vyhlášky č. 665/2005 Z.z.), prípadne aj jej prílohy. Bez predloženia prihlášky ako úplného predpísaného tlačiva nie je vôbec zrejmé, či žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči obligačnému a záložnému dlžníkovi ako pohľadávku, prípadne jej určitú časť, ako zabezpečenú. 33. Tento nedostatok listiny nemožno opomenúť najmä za stavu, keď bola na obligačného a záložného dlžníka povolená reštrukturalizácia pri rešpektovaní jej hlavného účelu ako sanačného procesu podnikateľského subjektu, ktorým je ekonomická záchrana dlžníka, počas ktorej sa umožní dlžníkovi pokračovať v tejto činnosti pod dohľadom súdu, správcu a veriteľov. Výsledkom sanačných postupov je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky na rozdiel od konkurzu zanikajú alebo sa právne oslabujú tak, že sa nedajú vymáhať od dlžníka.
34. Z hľadiska posúdenia žalobcom uplatneného nároku sa odvolací súd zaoberal aj skutočnosťou, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie obligačného dlžníka, ktorý má zároveň voči žalobcovi aj postavenie záložného dlžníka titulom zmluvy o úvere bola v reštrukturalizácii zistená. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere prihlásená do reštrukturalizácie obligačného dlžníka s postavením záložného dlžníka predstavuje hlavný záväzok a jeho splnenie bolo zabezpečené záložným právom. Pre záložné právo platí zásada akcesority a zásada subsidiarity. Právna úprava rozlišuje zriadenie záložného práva a vznik záložného práva. Zriadenie záložného práva je právnou skutočnosťou, ktorá je predpokladom pre vznik záložného práva.
35. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil, pretože preskúmaním posudzovanej veci dospel k názoru, že nie je dôvod na jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP ani dôvod na jeho zmenu podľa § 388 CSP. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol nemajú oporu v skutkovom stave veci ani v právnom posúdení veci. Skutkový stav veci vzhľadom na právnu skutočnosť povolenia reštrukturalizácie na obligačného a záložného dlžníka, ku ktorej je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti, súd prvej inštancie zistil nielen nedostatočne, ale vôbec neposudzoval a nevyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/25/2014-86 zo dňa 3.11.2015 a existenciu prihlásenia pohľadávky žalobcu do reštrukturalizácie obligačného dlžníka s postavením záložného dlžníka.
36. Súd prvej inštncie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP pred novým rozhodnutím o veci v súlade s procesnými návrhmi strán sporu doplní dokazovanie v naznačenom smere a v konaní sa bude zaoberať nielen spôsobilosťou pohľadávky z hľadiska jej určenia ako predmet záložného so zohľadnením vecného a časového hľadiska, ale vyhodnotí aj existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/25/2014-86 zo dňa 3.11.2015 a existenciu prihlásenia pohľadávky žalobcu do reštrukturalizácie obligačného a záložného dlžníka vrátane skutočnosti prihlásenia zabezpečenia pohľadávky. Zo spisu príslušného súdu zabezpečí uznesenie o schválení reštrukturalizačného plánu vrátane jeho záväznej časti (§ 136, § 139 zákona č. 7/2005 Z.z.). Vo veci vykoná dokazovanie po tom ako rozhodne, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu vykoná a ktoré dôkazy v konaní nevykoná a z akých dôvodov a následne vec posúdi po právnej stránke za existencie reštrukturalizácie povolenej na obligačného a záložného dlžníka, ktorého pohľadávka voči žalovanému mala zabezpečovať jeho záväzok voči žalobcovi.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).