Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-12-2020.pdf
PDF · 128.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne PhDr. Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/6180/Chr zo dňa 8.6.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 8.6.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/48818-6 zo dňa 29.1.2020 o nevyhovení jej žiadosti a nepriznaní peňažného príspevku na kúpu pomôcky - automatickej práčky.
2. Namietala, že žalovaný nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené dôkazy, jej zdravotný stav neposúdil spravodlivo a komplexne, posudkový lekár, ktorý ju ani nevidel, účelovo o nej uviedol nepravdy, nerešpektuje predložené lekárske nálezy ani jej argumenty, falšuje diagnózy a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi, rozhodnutie nie je náležite odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Poukazovala na to, že už 11.12.2017 podala prvú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu automatickej práčky z dôvodu, že jej úrad neposkytol ani jednu hodinu osobnej asistencie na domáce práce a vlastnením tejto pomôcky by sa značne uľahčila jej integrácia, s pomôckou by sa dokázala spolupodieľať na chode domácnosti ako matka a žena, nakoľko jej rodina nedisponuje žiadnou práčkou a priznanie príspevku by tak zmiernilo sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia. Tejto jej žiadosti správne úrady nevyhoveli s odôvodnením, že sama nedokáže naložiť prádlo do práčky a používať túto pomôcku, napriek tomu, že má ruky funkčné, pričom kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu súdu v tejto veci nepodala iba z dôvodu, že by ju tento úkon podľa právneho zástupcu stál 600 eur pri hodnote sporu 200-300 eur, preto dňa 26.8.2019 podala novú žiadosť.
4. Žalobkyňa namietala, že napriek jej žiadosti o posúdenie nezávislým posudkovým lekárom ju od roku 2011 posudzuje tá istá posudková lekárka, ktorá prehodnocuje vlastné posudky, čím porušuje ustanovenia §§ 9 až 13 zákona č. 71/1967 Zb.
5. Nakoľko žalovaný dospel k záveru, že miera jej funkčnej poruchy je iba 50%, mal za to, že ide o postihnutie iba ľahkého stupňa, čo je v rozpore s predošlými lekárskymi správami. Uvádza aj nepravdivé informácie, napr. že sa komplexnou liečbou zlepšila svalová sila a pohyblivosť horných končatín, hoci žiadnu liečbu na horné končatiny žalobkyňa nedostala, dlhodobo používa iba analgetiká. Klamlivo uvádza tiež diagnostikovanie depresie a psychické diagnózy, hoci žalobkyňa psychické problémy nikdy nemala, napriek ťažkému postihnutiu je pozitívne naladená, získala dva červené diplomy zo sociálnej práce, od roku 2018 študuje právo.
6. Netrpí a nikdy netrpela psychickou paraparézou, jej diagnóza je spastická paraparéza, aj EMG vyšetrením prof. F. DrSc. zo dňa 13.7.2011 bola určená jej čisto neurologická diagnóza, lumbosakrálna plexitída s paraparézou ťažkého stupňa, odumreté nervové bunky v prednom rohu miechy, periférnoneuroinfekcia, pričom úprava stavu sa nedá očakávať. Jej nohy sú nefunkčné, čiastočne ochrnuté, diagnostikovanú má aj neuromyelitídu, polyneuropatiu, spinálnu svalovú atrofiu, gonartrózu, poruchu imunity, instabilitu, inkontinenciu tretieho stupňa, chronickú pankreatitídu, histamínovú intoleranciu, SIBO, chronický únavný syndróm, multifaktoriálne vertigo, atrofiu očných nervov, podozrenie na SM, hypertenciu druhého stupňa, lumbalgiu, spondylosis a ďalšie.
7. Žalobkyňa za účelové a protizákonné považuje konštatovanie posudkového lekára, že príspevok nenavrhol z dôvodu, že má zachovanú silu úchopu obojstranne, bez parézy na horných končatinách , a automatická práčka nekompenzuje psychogénnu pararézu. Tvrdenie o tom, že nemá postihnuté horné končatiny, lekár opiera o posudky štyroch posudkových lekárov, ktorí ju ani nevideli a ich posudky sú klamlivé a protirečivé. Táto skutočnosť však podľa žalobkyne potvrdzuje, že by dokázala naložiť prádlo do práčky, zapnúť aj vypnúť ju a prádlo vybrať, teda plne ju obsluhovať. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný jej nepriznal ani jednu hodinu na domáce práce, tvrdí, že ich dokáže vykonávať aj z vozíka. Nezohľadňuje, že žalobkyňa práčku nemá a že tá, ktorá je na prízemí u rodičov, je v bariérovom priestore, kam sa s vozíkom vôbec nedostane, a je aj ťažko predstaviteľné, aby prádlo prenášala stoličkovým výťahom. Ruky má postihnuté od roku 2011, keď EMG vyšetrením bolo potvrdené periférnoneurogénne postihnutie horných končatín a následne aj degeneratívne zmeny a zápaly pravej ruky, ale nie až v takom rozsahu, aby rukami nedokázala hýbať, ako to účelovo tvrdí žalovaný, keď uvádza, že žalobkyňa nedokáže riadiť motorové vozidlo ani s ručným ovládaním. Pravú ruku má slabšiu, ale hlavne ľavou rukou dokáže obsluhovať práčku, rovnako ako umývačku riadu, ktorú taktiež žiadala a v konaní Krajského súdu v Trnave č. 48Sa/18/2018 a následne aj v konaní Najvyššieho súdu SR bola v tejto veci úspešná.
8. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na to, že príspevky sú iba fakultatívnymi dávkami, podľa žalobkyne potvrdzuje svojvôľu posudkového lekára pri ich navrhovaní, pričom neprihliada na základné zásady správneho konania, ako zásadu materiálnej pravdy, zásadu procesnej rovnosti, ale aj princíp procesnej ekonómie, princíp súčinnosti, viazanosti právom a iné.
9. Žalovaný účelovo a nepravdivo uvádza, že doposiaľ používala práčku u rodičov žalobkyne, nakoľko do priestorov, kde je umiestnená, sa s vozíkom nedostane, ani v byte na poschodí žalobkyňa nemá vytvorenú bezbariérovosť, už 10 rokov čaká na bezbariérovú kúpeľňu, hoci v tejto veci už 4 krát vyhrala spor so žalovaným. Žalovaný podľa žalobkyne nedokázal nepriznanie príspevku odôvodniť, jej otázky zostali nezodpovedané, rozhodnutie je preto arbitrárne a protizákonné, v súvislosti s čím žalobkyňa poukazovala na to, že článok 20 písm. a) a b) Dohovoru OSN uvádza, že zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony sami, a to za prijateľné ceny; uľahčia prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitným pomôckam na mobilitu, k zariadeniam, k podporným technológiám, k rôznym formám živej asistencie a k sprostredkovateľom, a to aj zabezpečením finančnej dostupnosti. Primárnym cieľom Dohovoru OSN podľa čl. 1 je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti. Článok 19 Dohovoru OSN ustanovuje pre osobu so zdravotným postihnutím garanciu nezávislého života a začlenenie do spoločnosti. Zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve a rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, a prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné užívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti. Zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému
spektru podporných služieb.., pričom podporné služby by mali zodpovedať životnej situácii danej osoby a mal by sa zakladať na individuálnych potrebách a požiadavkách osoby so zdravotným postihnutím.
10. Podľa žalobkyne by sa vlastnením pomôcky zmiernili sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia. Žalovaný jej už desať rokov nepriznáva ani 1 hodinu osobnej asistencie na pomoc pri domácich právach, pričom je zrejmé, že za súčasných podmienok tieto činnosti nedokáže vykonávať. Ako osoba ZŤP a súčasne žena a matka má právo na plnenie rodinných rolí a právo na dôstojný život, pričom poskytnutím príspevku by bol naplnený účel pomôcky v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko je logické, že ak by žiadanú pomôcku mala k dispozícii, umožnilo by jej to vykonávať činnosti, ktoré momentálne vykonávať nedokáže.
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Uviedol, okrem iného, že na základe odvolania žalobkyne preskúmal spisovú dokumentáciu a na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. bol dňa 3.5.2020 vyhotovený lekársky posudok, v ktorom sú explicitne uvedené lekárske správy a záznamy, ktoré boli podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, a ktoré žalobkyňa v správnom konaní nerozporovala. Posudkový lekár žalovaného o.i. odkazuje aj na osobné posúdenie žalobkyne dňa 3.5.2018 a dňa 5.11.2015. Záver tohto posúdenia je, že žalobkyňa v roku 2015 chodila s vystretými nohami, pričom ich nevedela ohnúť. Bolo zdokumentované, že podľa lekárskej správy MUDr. Y. zo dňa 27.3.2018 je žalobkyňa schopná šoférovať auto s automatickou prevodovkou t.j. týmito nohami, ktoré nemohla zohnúť, ovláda dva pedále brzdu a plyn. Pri posúdení dňa 3.5.2018 bol prijatý záver, že vystretie pravého kolena bolo slabé a vystretie ľavého kolena žalobkyňa nezvládla vôbec. Čiže raz žalobkyňa nevie ohnúť nohy v kolenách (2015) a druhýkrát ich nevie vystrieť (2018). Ďalej z lekárskeho posudku, ale aj z napadnutého rozhodnutia je o.i. zrejmé, že „Keďže sa komplexnou liečbou zlepšila svalová sila a pohyblivosť na horných končatinách, v aktuálnom neurologickom náleze je zdokumentovaná dobrá svalová sila a pohyblivosť na HK, nie sú zdokumentované poruchy úchopu a jemnej motoriky“....potrebuje žalobkyňa čiastočnú pomoc asistenta, pričom aj posudkový lekár špecifikoval činnosti, pri ktorej potrebuje pomoc. Z uvedeného dôvodu nie je žalobkyňa odkázaná na kúpu automatickej práčky, nakoľko sa nejedná o pomôcku, ktorá kompenzuje jej funkčný stav. V priebehu správneho konania v tejto veci boli vyhotovené štyri lekárske posudky, v ktorých na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, dospeli posudkoví lekári k záveru, že žalobkyňa má dostatočnú aktívnu pohyblivosť na horných končatinách, nemá poruchu úchopu a jemnej motoriky, je schopná pranie vykonávať rukami, tak ako fyzická osoba bez zdravotného postihnutia. V končenom dôsledku sama žalobkyňa potvrdila tento posudkový záver, t.j., že HK ma pri praní v poriadku. Následne bol podľa § 15 vyhotovený komplexný posudok zo dňa 13.5.2020. Na jeho základe žalovaný vydal dňa 8.6.2020 napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol. V rozhodnutí žalovaný riadne odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých žalobkyni nie je priznaný PP na kúpu AP.
13. Podľa žalovaného je z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe zrejmé, že sama potvrdzuje, že dolné končatiny (ďalej aj „DK“) dlhodobo neovláda a pričom HK má funkčné. V podstate tvrdí to, čo je uvedené v rozhodnutí žalovaného. Teda sama žalobkyňa v žalobe potvrdzuje správnosť jej posúdenia v žalovanom rozhodnutí.
14. K žalobným námietkam uvádzal, že posudkový lekár sa so žalobkyňou osobne stretol dňa 5.11.2015 a 3.5.2018, pričom tento nie je lekárom, ktorý vyšetruje pacienta, ale lekár, ktorý na základe svojho odborného vzdelania posudzuje výsledky vyšetrení žiadateľa. Zo správneho konania je zrejmé, že žiadateľka nepožiadala správne orgány o jej posúdenie za jej prítomnosti. Takže nakoľko posudkovým lekárom je zdravotný stav žalobkyni známy a žalobkyňa predložila dostatočné množstvo zdravotnej dokumentácie, nebolo nutné žalobkyňu posúdiť osobne posudkovým lekárom. Takže tvrdenie žalobkyne, že nebola 10 rokov s posudkovým lekárom, je zavádzajúce.
15. V súvislosti s rozsudkom tunajšieho súdu 20Sa/19/2018, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol, žalovaný poukazoval na to, že rozhodnutia správnych orgánov o nepriznaní príspevku na automatickú práčku zostali v platnosti a závery súdu v tom čase boli žalobkyňou vyhodnotené ako zákonné, zrozumiteľné a objektívne, a preto nepodala kasačná sťažnosť. Tvrdenie žalobkyne o nepodaní kasačnej sťažnosti z dôvodov ekonomických sú zavádzajúce, pretože žalobkyňa v tomto konaní nebola právne zastúpená. Sama, bez právnej zástupkyni, podala žalobu, takže sama mohla podať aj kasačnú sťažnosť.
Ale aj keby bola právne zastúpená, zastupovanie advokátkou by v žiadnom prípade nedosiahlo sumu 600,- Eur.
16. Poukazoval tiež na to, že v konaní o prvej žiadosti žalobkyne posudok vyhotovila posudková lekárka MUDr. L. a vzhľadom na potvrdenie správnosti tohto posudku rozsudkom 20Sa/19/2018 nebol dôvod, aby táto posudková lekárka nemohla konať aj v konaní o druhej žiadosti žalobkyne. Napriek tomu lekársky posudok zo dňa 11.1.2020 vyhotovil posudkový lekár MUDr. A. N., MPH, z čoho je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne o posudzovaní jej zdravotného stavu od r. 2011 tým istým posudkovým lekárom sú zavádzajúce.
17. Zo súdnych konaní, ale aj zo spisovej dokumentácií a jednotlivých rozsudkov Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že žalobkyňa dňa 30.10.2013 podala z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu na Úrad Dunajská Streda Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (ďalej aj „PP na OA“). V tejto žiadosti o.i. uviedla „môj stav sa postupne zhoršuje, už mám postihnuté aj ruky“....“môj zdravotný stav sa nikdy nezlepšoval!!!“.... „môj zdravotný stav sa však práve naopak stále zhoršuje“. Celkovo požaduje z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu o priznanie poskytnutia hodín osobnej asistencie v rozsahu 5.969,5 hod./rok (t.j. 16,35 hod./ deň), pričom aj z dôvodu nemožnosti vykonávania činnosti o.i. aj pri praní, žiada o priznanie osobnej asistencie v rozsahu 6 hod./týžd. Z dôvodu, že neovláda HK, ale ani DK, z celkového počtu hodín OA žiada 2.049 hod./rok (t.j. viac ako 5,6 hod./deň) na premiestňovanie a prepravu osobným motorovým vozidlom. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 4.4.2016 bol dňom 1.10.2013 žalobkyni priznaný PP na OA v rozsahu 1.351 hod./rok, z toho z dôvodu neovládania HK a ani DK jej bolo priznaných 707 hod./rok na pomoc osobného asistenta na premiestňovanie a prepravu osobným motorovým vozidlom. Súčasne v rozhodnutí bolo uvedené, že pri praní je možnosť pomoci členom jej rodiny. Žalobkyňa aj v súčasnosti tento PP na OA určený na premiestňovanie a prepravu v priznanom rozsahu, t.j. 707 hod./ rok, poberá. Žalobkyňa voči tomuto rozhodnutiu podala žalobu, a to z dôvodu nesprávneho určenia rozsahu hodín na osobnú asistenciu o.i. aj pri praní a premiestňovaní a preprave sa osobným motorovým vozidlom (2.049 hod./rok). Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20S/56/2016 zo dňa 20.9.2017 túto žalobu zamietol, a tým vlastne potvrdil priznaný rozsah hodín osobnej asistencie správnymi orgánmi (1.351 hod./ rok, z toho na prepravu 707 hod./rok). Žalobkyňa voči tomuto rozsudku dňa 27.11.2017 podala kasačnú sťažnosť, a to aj z dôvodu nefunkčnosti HK a DK a z dôvodu nesprávneho priznania rozsahu hodín OA. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti navrhla, aby bol rozsudok Krajského súdu zrušený. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/5/2018 zo dňa 24.4.2019 zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom 20S/78/2019 zo dňa 19.6.2019 opäť zamietol žalobu žalobkyni a rozsah hodín OA považoval za zákonný. Žalobkyňa dňa 21.8.2019 opäť s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav (o.i. neovládanie HK a ani DK) podala voči tomuto druhému rozsudku kasačnú sťažnosť. Nakoľko o tejto kasačnej sťažnosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je zrejmé, že žalobkyňa, keďže na Najvyššom súde SR nekorigovala svoje vyjadrenia ohľadne svojho zdravotného stavu, zotrváva na svojich tvrdeniach (neovládanie HK a DK), čo je však v zjavnom v rozpore s jej tvrdeniami v tomto konaní o PP na kúpu AP. Dokonca do konania na PP na kúpu AP doložila potvrdenie inštruktora autoškoly zo dňa 7.11.2019, že absolvovala kondičné jazdy autom s automatickou prevodovkou. Tzn., že dvomi nohami, ktoré ako tvrdí v konaní na NS SR, že neovláda ich, ovláda dva pedále a postihnutými rukami ovláda volant a ostatné ovládacie prvky motorového vozidla. V žalobe sa nevyjadrila žalobkyňa k tomuto zásadnému rozporu, pričom zlepšenie zdravotného stavu na HK odmietla s tým, že ona nebola komplexne liečená. Teda, čo je za zlepšením zdravotného stavu v žalobe neuvádza, len odmieta závery posudkových lekárov. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa vo veci priznania osobnej asistencie tvrdí, že túto žiada o.i. aj z dôvodu, že neovláda HK a ani DK, a preto žiada priznanie osobnej asistencie o.i. aj pri praní, ako aj pri preprave a premiestňovaní motorovým vozidlom. Ďalej, aj keď to s touto vecou nesúvisí, uvádzame, že žalobkyňa je od roku 2011 až do súčasnosti stále dočasne práceneschopná, pričom na základe tohto ochorenia sa stala aj invalidnou dôchodkyňou. Čo má žalobkyňa za nemoc, keď môže počas DPN kompletne vyštudovať vysokú školu, pričom v určitom čase mohla študovať súčasne na dvoch vysokých školách a v súčasnosti môže študovať na druhej vysokej škole. Tieto školy samozrejmé počas DPN navštevovala resp. navštevuje. Ako môže byť roky stále DPN, keď na naplnenie vzdelávacích aktivít, občianskych aktivít, rodinných aktivít a voľnočasových aktivít žiada, aby bola na ne prepravovaná za pomoci osobného asistenta v rozsahu 2.049 hod./rok t.j. za deň viac ako 5,6 hod. Počas DPN sa aktívne zúčastňuje na voľnočasových aktivitách, spoločenskom živote, rodinných vzťahoch, pri vzdelávaní atď.
18. Podľa žalovaného žalobkyňa tvrdením, že by v prípade vlastnenia pomôcky dokázala naložiť prádlo do práčky, túto zapnúť a vypnúť a následne prádlo vybrať a tým pomôcku plne obsluhovať, sama potvrdzuje, že pri obsluhe práčky jej nevznikajú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a je sama schopná ovládať z vozíka bez obmedzenia práčku spolu aj so sušičkou. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí dospel k tomu istému záveru ako žalobkyňa v žalobe, resp. v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalované rozhodnutie bolo vydané aj v súlade s § 4 zákona č. 447/2008 Zb., podľa ktorého práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. Sama žalobkyňa potvrdila, že v tejto veci došlo u nej k rovnakému zaobchádzaniu s osobou, ktorá automatickú práčku ovláda, pričom ju nevlastní. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány pri posudzovaní žalobkyne nemôžu akceptovať jej zavádzajúce, účelové a laické tvrdenia o jej zdravotnom stave a jeho vplyve na sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkoví lekári, ale aj príslušní sociálni pracovníci sú v zmysle zákona o správnom konaní povinní objektívne zistiť skutočný stav veci, nezávisle od tvrdenia žalobkyne, t.j. musia objektívne na základe lekárskych správ a sociálneho šetrenia ustáliť zdravotné postihnutie žalobkyne, ktorého záver vyslovia v lekárskom posudku a vykonáva sa aj sociálne posúdenie, pričom závery o priznaní kompenzácií sú uvedené v komplexnom posudku. Nie je možné prihliadať na tvrdenia žalobkyne, nakoľko, ako je uvedené vo vyjadrení, tieto sú najmä účelové a zavádzajúce, a to podľa toho, o akú kompenzáciu žalobkyňa žiada.
19. V stanovisku zo dňa 19.10.2020 k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa, okrem iného, uviedla, že žiadosť o pomôcku - automatickú práčku podala z dôvodu, že jej žalovaný desať rokov odmieta priznať čo i len jednu hodinu na osobnú asistenciu pri domácich prácach. Poukazovala na to, že hoci od roku 2009 stratila schopnosť samostatnej chôdze a od roku 2012 je plne odkázaná na invalidný vozík, žalovaný jej v roku 2010 priznal príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 1825 hodín ročne, ktorý jej po 4 mesiacoch odňal napriek zhoršeniu jej zdravotného stavu. Súčasnej jej boli odňaté všetky kompenzačné príspevky a počas 8 rokov jej nebola preplatená ani jedna hodina osobnej asistencie, ktorú ani nežiadala na pranie, ale na iné domáce práce. Až po medializácii prípadu jej žalovaný v roku 2018 priznal spätne od roku 2013 príspevok na osobnú asistenciu, ale iba vo výrazne menšom rozsahu a nie na domáce práce. Dodnes nemá ani bezbariérovú kúpeľňu, kam by mohla práčku umiestniť, hoci o bezbariérovú kúpeľňu žiada už od roku 2010. nedávno jej však bolo oznámené, že jej žiadosti o bezbariérovú kúpeľňu bude vyhovené, preto budú vytvorené podmienky, aby mohla práčku plne využívať, pričom počas šetrenia v domácnosti boli prevedené úkony potrebné k obsluhe práčky aj umývačky riadu, teda jej schopnosť obsluhovať tieto pomôcky bola preukázaná.
20. To, že má pravú ruku postihnutú, je žalovanému známe, okrem perifernineurogénnemu postihnutiu má novšie aj RTG potvrdené degeneratívne zmeny a synovitis, teda zápal pravej ruky, pre ktorý dostala na ruku, ktorá je viditeľne degenerovaná, ortézu. To však neznamená, že rukami nedokáže hýbať a že ľavou rukou dokáže obsluhovať pomôcku, čo žalovaný ani nespochybňuje a, naopak, uvádza, že ruky nemá postihnuté.
21. Vo zvyšnej časti svojho stanoviska žalobkyňa prakticky zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe, namietala, že rozhodnutie vykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti, je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, so zákonom č. 447/2008 Z.z. a zákonom o rovnakom zaobchádzaní, neobsahuje náležité odôvodnenie a odpovede na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
22. S poukazom na definíciu pomôcky v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. uvádzala, že disponovanie žiadanou pomôckou by jej umožnilo vykonávať činnosti, ktoré momentálne nedokáže vykonávať a pri realizácii bezbariérovej kúpeľne už nebude žiadna prekážka, aby mohla práčku plne využívať a obsluhovať (podľa následného písomného stanoviska žalobkyne úprava kúpeľne na bezbariérový priestor medzičasom bola realizovaná).
23. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
24. Podľa obsahu spisového materiálu napadnutým rozhodnutím zo dňa 8.6.2020 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.1.2020,
ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - automatickej práčky z dôvodu, že tento príspevok nebol žalobkyni navrhnutý v komplexnom posudku zo dňa 23.1.2020.
25. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazoval na to, že priamymi dôkazmi v tomto konaní sú štyri lekárske posudky štyroch posudkových lekárov, ktorí sa na základe odborných lekárskych nálezov popisujúcich pohybové schopnosti rúk menovanej, jednoznačne zhodli v závere, že žalobkyňa má dostatočnú aktívnu pohyblivosť na horných končatinách, nemá poruchu úchopu a jemnej motoriky, je schopná pranie vykonávať rukami, tak ako fyzická osoba bez zdravotného postihnutia, a preto nie je odkázaná na kúpu automatickej práčky. V rámci odvolacieho konania boli vydané štyri lekárske posudky nezávislých posudkových lekárov s vyjadrením sa na odkázanosť menovanej na automatickú práčku. 1) Dňa 8.3.2020 v lekárskom posudku, MUDr. B. N., MPH (posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda) konštatuje, že menovaná má zachovanú silu úchopu obojstranne, bez evidovanej parézy na horných končatinách. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaná na automatickú práčku. 2) Dňa 17.3.2020 v lekárskom posudku, MUDr. Z. L. (posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda) konštatuje, že automatická práčka nie je zdravotná pomôcka, ktorá by kompenzovala funkčnú poruchu spôsobenú paraparézou dolných končatín nejasnej etiológie. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaná na automatickú práčku. 3) Dňa 22.3.2020 v lekárskom posudku, MUDr. Z. O. (posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda) konštatuje, že menovaná má zachovanú funkciu horných končatín, a preto nie je indikovaná pomôcka formou automatickej práčky. 4) Dňa 3.5.2020 v lekárskom posudku, MUDr. C. Q. (posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny) konštatuje, že komplexnou liečbou sa zlepšila svalová sila a pohyblivosť na horných končatinách, v aktuálnom neurologickom náleze je zdokumentovaná dobrá svalová sila a pohyblivosť na horných končatinách, nie sú zdokumentované poruchy úchopu a jemnej motoriky, a preto menovaná nie je odkázaná na pomôcku - automatická práčka, nakoľko jej to nekompenzuje funkčný stav horných končatín.
26. Poukazoval tiež na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžso/179/2015, podľa ktorého príspevky podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sú dávkami fakultatívnymi, teda nie je na ne právny nárok, ale možno ich priznať na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. V rámci súdneho prieskumu súd nenahrádza voľné uváženie správneho orgánu svojím vlastným rozhodnutím, ani neskúma účelnosť vydaného rozhodnutia. Preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom. Nárok na kompenzáciu vzniká iba po tom, ako o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutie založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia, či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
27. Uvádzal, že žalovaná sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na základe postihnutia pre zápal driekovo-krížového nervového pletenca s vývojom oslabenia dolných končatín na podklade chronického poškodenia niektorých periférnych nervov na dolných končatinách. Z uvedeného vyplýva, že menovaná nemá ťažké zdravotné postihnutie na horných končatinách, a preto nemá nárok na kompenzáciu príspevkami, ktoré slúžia na zmiernenie/kompenzáciu straty funkcie horných končatín. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Odvolací orgán dospel k záveru, že posudzovaná na základe odborných lekárskych nálezov popisujúcich funkčný stav jej horných končatín a na základe uvedených zákonných ustanovení, je schopná v porovnaní s rovesníčkami bez zdravotného postihnutia a bez vlastnenia automatickej práčky, zabezpečiť pranie iným bežným spôsobom zaužívaným v spoločnosti. Odvolací orgán poukazuje aj na to, že v domácnosti menovanej sa nachádza automatická práčka u rodičov na prízemí, ktorú do súčasnosti menovaná používala. Vo všeobecnosti citovaný zákon nekompenzuje neexistenciu pomôcky v domácnosti posudzovaných osôb, ale funkčný stav posudzovaných osôb a má im nahradiť neexistenciu konkrétnej schopnosti, ktorú vzhľadom na zdravotné postihnutie nemajú a ktorú im daná pomôcka nahradí.
28. Podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia:
§ 2 ods. 1 a 2 - Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (1) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (2)
§ 5 - Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.
§ 9 - V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. (1) Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity. (2)
§ 14 ods. 5 - Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.
§ 24 ods. 1, 2 a 4 - Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 <. odkázaná na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravu pomôcky. (1) Pomôcka na účely tohto zákona je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Pomôcka je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru, ktoré umožňujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Osobné motorové vozidlo sa považuje za pomôcku len na účely výcviku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu viacerých pomôcok, ak spĺňa podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu každej z týchto pomôcok. (4)
§ 53 ods. 1 - Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 55 ods. 6 - Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
29. Podľa komplexného posudku zo dňa 13.5.2020, z ktorého žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne v súlade s ust. § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. vychádzal, je miera funkčnej poruchy žalobkyne 60%, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
30. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, rovnako ako skutočnosť, že by žalobkyňa vzhľadom na hybnosť jej horných končatín bola schopná pomôcku, o peňažný príspevok na ktorú požiadala, obsluhovať. V danom prípade preto nebolo úlohou súdu posudzovať žalobkyňou spochybňovanú správnosť diagnostikovania postihnutia jej dolných končatín, ktoré diagnostikovanie nebolo predmetom preskúmavaného rozhodnutia, rovnako ako naplnenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorým žalobkyňa vo svojich podaniach v značnom rozsahu argumentovala.
31. Peňažný príspevok na danú pomôcku je samostatným kompenzačným príspevkom, nemôže nahrádzať iný peňažný príspevok, ktorý žalobkyni priznaný nebol, prípadne jej bol priznaný v menšom ako požadovanom rozsahu, preto, hoci súd zo svojej činnosti má poznatky o konaniach týkajúcich sa preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu o žiadostiach žalobkyne na priznanie iných peňažných príspevkov, zákonnosť postupu a žalobou napadnutého rozhodnutia považoval výlučne z pohľadu naplnenia zákonných podmienok pre vydanie negatívneho rozhodnutia o práve požadovanom peňažnom príspevku na kúpu automatickej práčky.
32. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky je fakultatívnou dávkou sociálneho zabezpečenia, podmienkou na priznanie ktorého v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. je odkázanosť fyzickej osoby na danú pomôcku podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1, ktorý je podkladom rozhodnutia (§ 55 ods. 6).
33. V danom prípade odkázanosť žalobkyne na požadovanú pomôcku nebola konštatovaná ako v komplexnom posudku prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.1.2020, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia vo veci, tak ani v komplexnom posudku zo dňa 13.5.2020 zohľadňujúcom štyri lekárske posudky posudkových lekárov - MUDr. B. N., MPH (8.3.2020), MUDr. Z. L. (17.3.2020), MUDr. Z. O. (22.3.2020) a MUDr. C. Q. (3.5.2020), o zaujatosti ktorých z tvrdení žalobkyne nemal súd dôvod uvažovať.
34. Rozhodnutie žalovaného dostatočne zrozumiteľne ozrejmuje podklady, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal, obsahuje stanoviská správneho orgánu k odvolacím námietkam žalobkyne aj úvahy, ktorými bol pri posudzovaní ich dôvodnosti vedený a ktorým nie je možné vytknúť nedostatok logických súvislostí.
35. Preskúmavané rozhodnutie tak, v rozpore s právnym názorom žalobkyne, netrpí nepreskúmateľnosťou a zodpovedá požiadavkám kladeným naň ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku.
36. Nad rámec záverov prijatých žalovaným, citovaným aj v tomto rozhodnutí súdu, považuje súd za potrebné konštatovať, že odkázanosť žalobkyne na predmetnú pomôcku v tomto špecifickom prípade do určitej miery spochybňuje už spôsob doterajšieho zabezpečovania činnosti, na ktorú pomôcka všeobecne slúži, v rodine žalobkyne, nakoľko práčka (či už práčka automatická alebo neautomatická) je síce pomôckou uvedenou v zozname pomôcok, na ktoré sa poskytuje peňažný príspevok osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj bežnou súčasťou vybavenia domácností osôb zdravotne nepostihnutých zabezpečujúcou vykonávanie činnosti (prania), ktoré je s chodom každej domácnosti spojené.
37. Pokiaľ preto žalobkyňa, resp. jej domácnosť, takéto zariadenie doposiaľ dlhodobo nevlastnila, napriek schopnosti žalobkyne a nepochybne aj ďalších členov domácnosti automatickú práčku obsluhovať, a na zabezpečovanie zodpovedajúcej činnosti používali a používajú práčku rodičov
žalobkyne umiestnenú v iných priestoroch ich nehnuteľnosti, ktorú spoločne obývajú, možno dôvodne usudzovať nielen o tom, že to nemá priamu súvislosť so zdravotným postihnutím žalobkyne, ale aj o tom, že na kúpu tejto pomôcky žalobkyňa nie je odkázaná (v tejto súvislosti si súd dovolí predpokladať, že ani nedostatok bezbariérovej úpravy kúpeľne, v ktorej by práčka mala byť umiestnená, žalobkyni nebránil tento priestor doposiaľ užívať, aj keď nie s komfortom zodpovedajúcim potrebám zdravotne ťažko postihnutej osoby).
38. Súd sa preto so závermi žalovaného odôvodňujúcimi nepriznanie požadovaného peňažného príspevku stotožnil a nakoľko v postupe vo veci rozhodujúcich správnych orgánov nezistil ani žalobkyňou tvrdené porušenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré nie je možné vyvodzovať zo samotného nepriznania požadovaného peňažného príspevku v individuálnom prípade, rovnako ako tvrdené porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, o ktorom by bolo možné usudzovať iba za situácie, ak by správny orgán v obdobných prípadoch iným žiadateľom príspevok priznal, čo však v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.