Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13Cb-34-2015.pdf
PDF · 234.87 KB
No categories available
13Cb/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: Ing. Dušan Kuruc, so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183 p r o t i žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87, IČO: 33 29 33, zast. JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, so sídlom Okulka 19/42 o zaplatenie 36.885,74 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 36.885,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 36.885,74 eur od 16.3.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí súvisiacich s prevádzkovaním miestnych komunikácii a o prevádzkovaní týchto komunikácii č. 236/210/2009 (ďalej len „zmluva“) vykonal pre žalovaného zimnú údržbu komunikácii v období od 15.2.2012 do 29.2.2012, za čo mu v zmysle zmluvy vystavil dňa 1.3.2012 za uvedenú údržbu faktúru č. 21-6-2012 na sumu 36.885,74 eur s dátumom splatnosti do 14 - tich dní od jej vystavenia, ktorú žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil. V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 14 - tich dní od doručenia faktúry žalovanému 1.3.2012, teda od 16.3.2012 a to výšku úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995, ustanovenia § 3 tohto nariadenia.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že celý objem vykonaných prác rozporuje, pretože na denných výkazoch, ktoré žalobca predložil, zo strany žalovaného nie sú potvrdenia prevzatia fakturovaných prác. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že faktúra č. 21-6-2012 nie je dôvodná. Fakturovaná suma je vystavená v rozpore s dojednanými podmienkami zmluvy a z rovnakého dôvodu považuje za nedôvodný aj nárok v časti príslušenstva. V ďalšom uviedol, že žalovaný faktúru vrátil písomným prípisom žalobcovi z dôvodu nedoloženia záznamov o vykonaní motorových vozidiel. Zo správania žalobcu vyplýva, že výkony fakturoval podľa cenníka (príloha č. 3) priloženého k zmluve, ale ako vyplýva z nižšie uvedeného fakturácie sú nesprávne. Zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu pochopeniu „ceny za jedno opakovanie“, ktoré nesprávne stotožnil s textom prílohy č. 3 k zmluve uvedenou v kolónke cena v eurách bez DPH za jedno opakovanie (CV x JMJ). Keď cena v eurách tak ako uviedol podľa zmluvy sa rozumie vykonanie výkonu na celej výmere udržiavaných ciest, t.j. na výmere
357.970,27 m2, kde na vysvetlenie ďalej uviedol, že táto rozloha zodpovedá celkovej dĺžke 58,5 km ciest o bežnej šírke komunikácie cca 6 metrov (orientačný prepočet 56.500 m x 6m = 351.000 m2). Šírka posypu pluhovania pri jednom prejazde je 3 m čo znamená, že posypač/pluhovač musí pre pokrytie celej šírke cesty prejsť po danej ceste dvakrát. Pre vykonanie posypu/pluhovania na celej výmere udržiavaných ciest v plnej šírke cesty je potrebné prejsť 117 km. Pre vykonanie „jedného opakovania v zmysle zmluvy“ je potrebné prejazdiť s príslušným mechanizmom 117 km. Pri takomto prepočte pri použití mechanizmu uvedeného vo výkaze by sa muselo odjazdiť 117 km x 5 opakovaní čo je celkom 585 km a pri prevádzkovej rýchlosti pluhovania 30 km/hod. by daný mechanizmus a určený vodič musel byť v nepretržitej prevádzke 19,5 hodiny. Obdobne by to platilo aj pri iných položkách, kde sú uvedené napríklad tri opakovania. Takéto nedostatky sú aj v ostatných výkonoch údržby.
3. Uznesením č.k. 13Cb/34/2015-291 zo dňa 31.10.2019 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil Q. správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze“, Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243 a aby na jeho miesto vstúpil Ing. Dušan Kuruc, so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze“, Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243
4. O nároku žalobcu rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 14.6.2016 a to tak, že žalobu zamietol, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
5. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4Cob/80/2016-224 zo dňa 31.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nerozporuje určitý výkon pri údržbe komunikácie, pričom podklady hydrometeorologického ústavu, či samotné písomné vyjadrenie žalobcu naznačuje, že v rozhodnom období od 15.2. do 29.2.2012 mohli stroje žalobcu vykonávať údržbu, preto nebol dôvod paušále zamietnuť nárok žalobcu z predmetnej faktúry. Preto krajský súd zrušil rozsudok a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že okresný súd musí zistiť pravdepodobnosť výjazdu motorových vozidiel, konkrétny typ, konkrétne dni výjazdu od 15.2.2021 do 29.2.2012 a možný rozsah činnosti strojov pri údržbe komunikácií z hľadiska meteorologických podmienok v období, tak ako sú vymedzené Správou odboru meteorologických služieb a až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere a zisteniam už len pravdepodobného výkonu mechanizmov je možné nové rozhodnutie vo veci, v ktorom súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými vyjadreniami strán konania a predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, strán konania, po vrátení veci na ďalšie konanie aj výsluchmi ďalších svedkov - vodičov mechanizmov, ako aj ďalšími vyjadreniami strán konania a zistil tento skutkový stav.
7. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca a prevádzkovateľ uzatvorili dňa 17.12.2009 zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí súvisiacich s prevádzkovaním miestnych komunikácii a o prevádzkovaní týchto komunikácii č. 236/210/2009 v zmysle § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva“. Čl. I upravoval predmet nájmu s tým, že podľa bodu 3 čl. I nájomca sa zaviazal poskytovateľ prenajímateľovi v súlade s touto zmluvou prevádzkovanie miestnych komunikácii a to priebežne vykonávanie zimnej a letnej údržby komunikácii v správe a vlastníctve prenajímateľa v celkovej dĺžke komunikácii pre vozidlá cca 56 km a pre peších cca 56 km v súlade s podmienkami tejto zmluvy. Čl. II upravoval účel nájmu s tým, že podľa bodu 1 údržba zahŕňala činnosti ako odpratávanie snehu, ľadu, posyp, čistenie komunikácii a všetky ostatné činnosti súvisiace so zimnou a letnou údržbou ciest, podrobne špecifikované v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a bude každoročne prehodnotená v termíne k 31.10. na nasledujúci kalendárny rok. Podľa čl. III bod 3 celkovú cenu za prevádzkovanie miestnych komunikácii tvorí súčet položiek podľa tabuľky uvedených v prílohe č. 3 tejto zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou a bude každoročne prehodnocovaná. Podľa bodu 6 súčasťou každej faktúry musí byť súpis skutočne vykonaných plnení podpísaný prenajímateľom, prípadne ďalšími osobami na tento úkon písomne poverenými. Podľa bodu 7 prenajímateľ má právo vrátiť faktúru, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle platných právnych predpisov na doplnenie prevádzkovateľovi. V zmysle čl. VI. bod. 5 právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v časti súvisiacej s nájmom hnuteľných vecí a Obchodného zákonníka v časti súvisiacej s prevádzkovaním miestnych komunikácii ako aj ostatných právnych predpisov platných v SR. Podľa
bodu 7 táto zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť 1.11.2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli príloha č. 1, príloha č. 2 a príloha č. 3. Príloha č. 2 obsahovala zimnú údržbu komunikácii v meste Vranov nad Topľou a v jeho mestských častiach s tým, že pre výkon zimnej údržby bolo stanovené poradie dôležitosti pri zohľadnení uvedených kritérií. Ďalej bolo uvedené, že miestne komunikácie a chodníky sú podľa poradia dôležitosti rozdelené do dvoch tried. V ďalšom boli uvedené triedy významu I. a trieda významu II. ako aj ručné čistenie resp. časti, kde bude zabezpečené ručné čistenie. V ďalšom bol dojednaný technologický postup zimnej údržby a technologický postup letnej údržby. Príloha č. 3 obsahovala názov služby, mernú jednotku (MJ), celkovú výmeru (CV), cenu za jednu mernú jednotku bez DPH (JMJ), cenu v eurách bez DPH za jedno opakovanie (CVxJMJ), počet opakovaní, celkovú cenu v eurách bez DPH za všetky opakovania a cena celkom v eurách s 19% DPH.
8. Faktúrou č. 21-6-2012 zo dňa 1.3.2012 ( ďalej len „faktúra“ ) s dátumom splatnosti do 14 - tich dní žalobca fakturoval žalovanému sumu 36.885,74 eur s DPH s tým, že v zmysle uvedeného mu fakturoval na základe zmluvy a to výkony zimnej údržby za obdobie od 15.2.2012 do 29.2.2012. Prílohou faktúry mali byť podklady na fakturáciu a to päť krát denný výkaz.
Prílohou faktúry boli denné výkazy na zimnú údržbu na základe zmluvy, príloha č. 3 zo dňa 15.2.2012, 15. a 16.2.2012, 16.2.2012, 17.2.2012, 18.2.2012, 19.2.2012, 20.2.2012 a 21.2.2012, pričom každý z výkazov bol podľa udania vystavený J.. B. J. a správnosť mal potvrdiť J.. Q. F., v každom výkaze bola uvedená kolónka vodič s uvedením mena toho ktorého vodiča, mechanizmus ( napr. sypač, traktor, snežka), v ďalšej kolónke bola uvedená činnosť ( napr. pluhovanie, posyp, odvoz snehu z komunikácií ), ďalej kolónka poradové číslo ( napr. 5., 4., 1., 2. ) a v poslednej kolónke počet opakovaní ( napr. 5, 2, 3, 1 )
9. Listom zo dňa 15.1.2013 žalovaný vrátil žalobcovi predmetnú faktúru s odôvodnením, že túto neakceptuje, nakoľko napriek viacerým výzvam k predmetnej faktúre neboli doložené záznamy o výkone motorových vozidiel a tiež z dôvodu, že na priložených denných výkazoch nie je zo strany zodpovedného zamestnanca mesta potvrdené prevzatie vykonaných a fakturovaných prác.
10. Mestské zastupiteľstvo žalovaného Uznesením č. 94/2012 zo dňa 26.4.2012 schválilo odňatie práva správy žalobcovi.
11. Žalovaný taktiež listom zo dňa 24.5.2012 vrátil žalobcovi faktúru č. 8-6-2012 zo dňa 1.2.2012 na sumu 34.151,42 eur s DPH, faktúru č. 16-6-2012 zo dňa 20.2.2012 na sumu 29.742,52 eur s DPH a faktúru č. 21-6-2012 zo dňa 29.2.2012 na sumu 36.885,74 eur s DPH s tým, že fakturované sumy sa nezakladajú na skutočnosti a na reálne vykonaných prácach. Súčasťou faktúry č. 8-6-2012 ako aj 16-6-2012 boli rovnako podklady na fakturáciu za zimnú údržbu ako aj denné výkazy.
12. Z pasportizácie mestských komunikácii žalovaného vyhotovenej GEODET - Urban je zrejmé, že celková výmera ciest v m2 predstavuje 357 979,27 m2 pri dĺžke 58 557,88 m a chodníky predstavujú výmeru 139 545,97 m2 pri dĺžke 57 857,6 m.
13. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu aj fakturácie za predošlé roky zimnej údržby, t.j. za reálne vykonané plnenia v roku 2009 a v roku 2010 s tým, že týmito faktúrami chcel poukázať na zaužívaný spôsob vyčísľovania úkonov zimnej údržby tak, že k jednotlivým faktúram boli vždy priložené ručné referáty a uvedenie plochy v m2 vyčistených/posypaných ulíc, parkovísk a chodníkov. Predložil faktúry z obdobia roku 2009, 2010 spolu s prílohami s tým, že fakturácia v jednotlivých mesiacoch týchto rokov nepresiahla sumu 30.000,- eur a prílohou každej faktúry bol ručne písaný referát - vyčíslenie vyčistenej/posypanej plochy v m2.
14. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a J.. F. ako zamestnancom zo dňa 31.5.2011 ako aj dohôd o zmene pracovnej zmluvy súd zistil, že J.. F. bol zamestnancom žalovaného, ktorý pracovný pomer sa skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.12.2012 k uvedenému dňu. Podľa pracovnej náplne zo dňa 25.1.2012, ktorá bola súčasťou zmluvy bol zaradený na referáte riadenia menších obecných služieb - koordinovanie a organizovanie prác zamestnancov s prevahou fyzickej práce na úseku aktivačných prác. V rámci komplexného zabezpečenia agendy vykonával v pracovnej náplni uvedené činnosti, mimo iného aj plnil ďalšie úlohy podľa pokynov prednostu MsÚ a nadriadeného zamestnanca.
15. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia o udržiavaní čistoty, ochrane životného prostredia a o ochrane nefajčiarov na území mesta Vranov nad Topľou č. 69/2005, na tomto sa uznieslo mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou s tým, že v čl. III. Udržiavanie čistoty verejných priestranstiev pod bodom 3 čistenie chodníkov a miestnych (mestských komunikácii) sa v písmene d) uvádza, že v zimnom období musí byť udržiavaná schodnosť chodníka od 6.00 hod. do 21.00 hod. a pod písmenom e), že vlastník obytného domu je povinný vo vstupnom priestore zverejniť meno a adresu osoby, ktorá je zodpovedná za údržbu prislúchajúceho chodníka. Podľa písm. f) za čistotu mestských komunikácii vrátane námestí, nestrážených parkovísk, verejných schodísk a chodníkov zodpovedá Mestský bytový podnik a.s. vo Vranove nad Topľou.
16. Podaním zo dňa 12.2.2016 právny zástupca žalovaného vykonal zhrnutie k faktúre 8-6-2012 a k faktúre 16-6-2012. Taktiež predložil aj zhrnutie k faktúre č. 21-6-2012 zo dňa 11.2.2016, kde uviedol, že predmetná faktúra sa týka obdobia od 15.2. do 29.2.2012, pričom v tomto období napadol sneh nad 2 cm trikrát a to v dňoch 15.2.2012 (9 cm), 17.2.2012 (6 cm) a 19.2.2012 (4 cm), pričom k faktúre boli priložené denné výkazy. K vyjadreniam predložil právny zástupca žalovaného aj vyhodnotenie dochádzky J.. Q. F. ako aj klimatické údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu, regionálne stredisko Košice, ktoré ozrejmil aj vo svojom prednese.
17. Zo zápisníc zo zasadnutia veriteľského výboru žalobcu zo dňa 27.8.2012 súd zistil, že nebol prítomný ani jeden člen veriteľského výboru a teda tento nebol uznášania schopný a zo zápisnice zo dňa 24.7.2012, že bol prítomný len jeden člen veriteľského výboru a náhle veriteľský výbor nebol uznášania schopný.
18. Svedok J.. Q. F. uviedol, že v roku 2012 bol zamestnancom žalovaného, mal na starosti verejnoprospešné práce a k tomu mu bola pridaná v rámci pracovnej náplne aj zimná a letná údržba, na prelome rokov 2011 - 2012 túto činnosť vykonával prvýkrát. V tom čase bol riaditeľom žalobcu p. J., za ktorým aj išiel, aby mu vysvetlil, ako to vlastne funguje, ktorý mu dal internú normu, ktorá pozostával z toho, čo vlastne obsahoval zimná údržba, aj zoznam, kde sa mala vykonávať, aj postup akým sa bude vykonávať. Povoľoval výjazdy na údržbu, preto si viedol zošit, kedy bol výjazd urobený, odkedy, dokedy, na akom mieste, aké auto išlo. Potom bol zaužívaný taký spôsob, že keď mu doniesli od žalobcu nejaký výkaz, tak si prekontroloval podľa svojej evidencie, či to sedí, no fyzicky to skontrolovať nedokázal, evidenciu používal na odkontrolovanie výkazov, ktoré boli predložené účtovníčkou žalobcu. Nepamätá si či to bol február 2012, no bola silná zima, bola kalamita a autá robili aj 19-20 hodín, bolo veľa snehu, vietor nanášal sneh, robili sa záveje, bolo nevyhnutné robiť permanentne. Uviedol tiež, že keď mu účtovníčka žalobcu nosila výkazy, kontaktoval aj primátora, či je správne keď to podpisuje, ktorý mu povedal, že nech podpíše to, čo bolo odkontrolované. Chcel, aby mu bolo vysvetlené, čo znamenajú ďalšie údaje, no účtovníčka mu povedala, že oni to tak robia. Podpisoval tie výkazy, ktoré mu boli od žalobcu predložené a ktoré súhlasili s jeho evidenciou. V ďalšom uviedol, že nepamätá si, žeby videl zmluvu, mal len internú normu, ktorú spomínal. Vedel, že v tom čase vyskočila nejaká vysoká suma a že bola zvolaná v súvislosti s tým porada, kde bol aj primátor, aj pán J., vtedajší správca žalobcu p. T., nevie čo sa nakoniec dohodlo. Poznal ulice a dĺžku ciest, na ktorých bola vykonávaná údržba, kontroloval údržbu aj na mechanizmoch. Po predložení výkazov uviedol, že ak meno, dátum a mechanizmus súhlasili s jeho poznámkami, tak to podpísal, k stĺpcu počet opakovaní uviedol, že toto malo byť predmetom porady. Podľa internej normy počet opakovaní mal znamenať prejdenie jedného okruhu raz, okruh bol tak ako bol uvedený v mapke, ktoré boli vytvorené podľa priority odpratania alebo údržby, v internej smernici boli tri okruhy. Výkazy sa podpisovali na mestskom úrade, niekedy aj viacero výkazov, nebola žiadna dohoda, dokedy musel byť výkaz odovzdaný. Raz sa stalo, že mu bolo prednostom vytknuté podpísanie výkazov, keď vyskočila tá vysoká suma, že prečo podpísal výkazy, keď nesnežilo, ktorému uviedol, že sneh mohol byť aj nafúkaný a údržbu bolo potrebné vykonať.
19. Svedok J.. B. J. uviedol, že od októbra 2011 do konca apríla roku 2012 vykonával funkciu riaditeľa Mestského bytového podniku a.s. v konkurze. V zime v roku 2011, 2012 pokiaľ si pamätá sa začalo so zimnou údržbou niekedy okolo 25., 26.12.2011 a to na základe zmluvy, o ktorej mu súd už uviedol, že vlastne nárok z tejto zmluvy je predmetom tohto konania. V súvislosti s tou zimnou údržbou navrhol taký postup, že pokiaľ si dobre pamätá, v zmluve bolo uvedené, že nejaký počet opakovaní, ale on navrhol, že budú faktúrovať to, čo bolo skutočne urobené. Fungovalo to vlastne tak, že mesto pridelilo alebo za mesto určilo zástupcu mesta, pána F. a dohoda bola taká, že údržba bude vykonaná len na základe
pokynu pána F.. Zaviedol v tom čase taký systém, že vždy po vykonaní údržby, vždy ráno mu boli vodiči povinní nahlásiť, na ktorých úsekoch presne bola údržba vykonaná s tým, že on potom vyhotovil tzv. denný výkaz, ktorý výkaz ako aj vykonanie tých prác, na tých jednotlivých úsekoch prešiel aj s pánom F. a námatkovo aj fyzicky niektoré úseky či naozaj bola údržba vykonaná a potom on vyhotovil tento výkaz na základe tohto odobrenia s tým, že p. F. to podpísal a na základe toho bola potom vystavená faktúra. Výkazy vyhotovoval on, originál mu podpísal p. F.. Zmluvu mal, prečítal si ju, preštudoval, rozumel jej. Pán F. mu bol osobne predstavený pánom primátorom, nikdy si nepýtal nejaké jeho písomné poverenie, za primátorom s výkazmi nikdy nebol, ten má na starosti iné veci. Neoboznámil sa a ani ho to nezaujímalo, ako sa účtovalo predtým, začalo sa účtovať tak ako rozhodol on, zaviedol nový systém s tým, že vysvetľoval, že nedá sa účtovať podľa m2. Neexistovali žiadne interné smernice, aspoň on sa k nim nedostal, existovala táto zmluva, podľa ktorej sa to vykonávalo. On vypracoval návrh plánu zimnej údržby, ktorý dal aj p. F.. Pri vykonávaní zimnej údržby sa riadili zmluvou a reálnou situáciu a dohodou s mestom, že pán F. zastupuje mesto a s ním budú preberať všetky veci.
20. Svedok J.. V. B., zamestnanec žalovaného uviedol, že v októbri roku 2012 nastúpil u žalovaného, kedy ho primátor požiadal, aby sa pozrel na účtovanie za vykonanú zimnú údržbu za zimu, január, február 2012, kde potom čo obdŕžal kópie faktúr, obrátil sa na J.. F., ktorý tieto činnosti zabezpečoval, aby mu vysvetlil, čo je vlastne fakturované a účtované, no tento mu to nevedel vysvetliť, potom si zabezpečil na právnom oddelení zmluvu a na oddelení dopravy pasportizáciu komunikácií, ktorá obsahuje presnú dĺžku komunikácií a ich rozlohu, nakoľko zmluva bola postavená na tom, že sa malo účtovať, resp. jednalo sa o sumu za 1 m2 a to či už išlo o posyp ciest alebo chodníkov. Žalovaný spravuje celkovo 59 kilometrov ciest, pričom sa používal sypač Liaz na cesty a snežka na úzke cesty, nakoľko na niektoré cesty nemôže prejsť veľký sypač. Podľa fakturácie napríklad zistil, že ten veľký sypač mal urobiť za jeden päť opakovaní, pričom pri jednom opakovaní by musel prejsť okolo 130 km, teda spolu cca 650 km a pri rýchlosti mechanizmu asi 20 km/hod. by musel chodiť v jeden deň takmer 300 hodín bez prestávky, pričom pri zimnej údržbe žiaden mechanizmus neprechádza každú trasu. Upozornil primátora, že sa mu nepozdávajú fakturácie, lebo tam boli faktúry celkovo na sumu cca 100.000 eur, pričom súčasný rozpočet žalovaného na celú zimnú a letnú údržbu predstavuje 175.000 eur. Ďalej poukázal na to, že záznamy o výkone vozidiel sa nerobia na takej listine ako boli predložené a to denný výkaz, ale existuje na to špeciálne tlačivo - záznam o prevádzke nákladného motorového vozidla alebo sa používa skrátený výraz STAZKA, kde v tomto zázname je potom vyznačený presne začiatok úkonu, koniec úkonu ako aj počet vykonaných alebo ubehnutých kilometrov. Požiadali pána J. - riaditeľa žalobcu o predloženie týchto záznamov, no keďže neboli tieto záznamy predložené tak potom vlastne aj v dôsledku toho bola tá faktúra vlastne vrátená správcovi žalobcovi. V ďalšom uviedol, že z tej fakturácie musí byť zrejmé, čo vlastne bolo urobené a čo bolo vykonané, čo z týchto príloh, ktoré boli súčasťou tejto faktúry zrejme nebolo a ako aj ako bolo účtované alebo uvedené v prílohe tej predmetnej faktúre tak podľa tejto by malo byť celé mesto robené každým mechanizmom, čo podľa nebo neprichádza do úvahy, aj keď nevylučuje, že niektoré kritické úseky môžu byť opakovane udržiavané, že môže tam byť vykonaných niekoľko opakovaní, sú také kritické úseky ako napríklad kruhový objazd na Lúčnej alebo časť za Vranovom smerom na Lomnicu - Poloviny alebo potom kopcovité časti mesta Sídlisko Okulka alebo Vinice, čiže jemu to celé pripadá tak, že neboli fakturované výkony, ale výjazdy vozidiel, kde poukazuje ešte na to, že celú zimnú údržbu robili štyria šoféri a podľa toho čo bolo fakturované neexistuje, aby štyri osoby takéto výkony ako boli fakturované reálne vykonali alebo urobili. Plochy, ktoré sú uvedené v zmluve, vychádzajú presne z pasportizácie ciest mesta, zmluva zahŕňa vlastne konečné čísla tak ako vyplývajú z tej pasportizácie, lebo mesto je vlastne na účely tej údržby rozdelené do tzv. blokov a potom keď sa vykoná údržba len na určitom bloku alebo na určitej časti tak je zrejme vlastne čo pod ten blok spadá a akú to obsahuje vlastne výmeru alebo aká výmera tvorí tento blok. Keďže zmluva vychádza z pasportizácie tak podľa neho sa malo reálne účtovať to, čo sa skutočne urobilo alebo malo sa účtovať len to čo sa reálne vykonalo.
21. Zástupca žalovaného, primátor J.. T. uviedol, že v období január až február 2012 vykonával zimnú údržbu pre žalovaného žalobca s tým, že takáto dohoda vznikla aj napriek tomu, že žalobca bol už v tom čase v konkurze, dohoda vznikla medzi žalovaným a vtedajším správcom konkurznej podstaty Q.. T.. Za žalovaného alebo zo strany mesta tieto práce, ktoré boli vykonané pre mesto žalobcom, preberal J.. F., ktorý bol touto úlohou poverený od 1.1.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že aj u žalobcu, ktorý bol v konkurze došlo k personálnym zmenám, ale aj na to, že J.. F. to vykonával ako nový zamestnanec, vznikla v tejto súvislosti neprehľadná situácia. Následne po doručení faktúr za obdobie január, február žalobcom, žalovaný skonštatoval, že tie sumy, ktoré sú účtované vzhľadom na objem prác, ktoré mali byť
vykonané, sú neúmerne vysoké. Čo sa týka tých vysokých čiastok alebo tých súm a ich neprimeranosti tak tu brali aj ohľad aj na počasie v tom období január, február 2012, najmä na množstvo zrážok ako aj na potrebu posypávania v dôsledku nízkych teplôt, napríklad pri poľadovici. Z tých dôvodov ako už uviedol týkajúcich sa personálnych zmien nielen u žalobcu, ktorý bol v konkurze, ale aj u žalovaného, mali za to, že tá dokumentácia, ktorá vlastne bola vyhotovená alebo ktorá bola podkladom vlastne z ich pohľadu nezobrazovala skutočnosť. Teda potom, keď na úrovni mestského úradu či s prednostom alebo s vedúcou ekonomického odboru posudzovali tú fakturovanú sumu a tie faktúry tak mali za to, že tie práce, ktoré boli fakturované nemohli byť reálne vykonané a z tohto dôvodu boli potom aj predmetné faktúry za toto obdobie vrátené žalobcovi z dôvodu, že mali za to, že tieto nezahŕňajú alebo suma nepokrýva, alebo nezobrazuje skutočne vykonané práce, reálne vykonané. Jednalo sa celkovo o tri faktúry za obdobie mesiace január, február. Ďalej poukázal na to, že táto činnosť, ktorú mal vykonávať pre žalovaného J.. F. nebola z jeho strany zvládnutá, možno to bolo spôsobené aj tým, že to bola pre neho nová agenda a majú aj podozrenie, že v podstate podpísal alebo odobril aj práce alebo úkony, ktoré neboli reálne vykonané. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že sa jednalo o zamestnanca, u ktorého boli problémy s pracovnou disciplínou a s požívaním alkoholických nápojov. Tento pracovník následne bol preradený aj na menej zodpovednú prácu vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, no ani tam žalovaný nebol spokojný s plnením jeho pracovných úloh a v dôsledku toho s ním bol potom ukončený pracovný pomer. Nakoľko ako už uviedol nechceli akceptovať tieto tri faktúry za predmetné obdobie, tak došlo k jednaniu medzi už terajším správcom žalobcu Q.. N. a ním ako zástupcom žalovaného a ďalšími zástupcami mesta. Prebehli aj ďalšie jednania, presne si už nepamätá, že koľko ich bolo ani časový sled. Taktiež prebehli jednania na úrovni prednostu mestského úradu, so zástupcom žalobcu a vtedy zamestnancom žalobcu pánom J., ale rozhodujúci je výsledok týchto jednaní. No pri všetkých týchto jednaniach žalovaný argumentoval tým, že nesúhlasia s podkladmi, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a taktiež namietali rozsah vykonaných prác. Keďže majú zmapované resp. mesto, koľko spravuje ciest a koľko chodníkov, tak aj týmto skutočnosťami argumentovali jednak skutočnosťou, že nie každý mechanizmus je prístupný alebo sa môže dostať aj na úzke cesty. Opačne, že malo účinný alebo efektívny mechanizmus nie je efektívne využiť na širokej ceste, čiže týmito všetkými skutočnosťami pri týchto rokovaniach argumentovali, ale výsledok týchto všetkých rokovaní bol taký, že medzi zástupcom žalobcu Q.. N. a žalovaným bola dohoda, že mesto, teda žalovaný uhradí dve faktúry a tretia faktúra bude stornovaná. Teda faktúra, ktorá je predmetom tohto konania. Mesto, teda žalovaný splnilo svoju časť dohody a dve predmetné faktúry uhradilo a čakalo, že tretia faktúra bude stornovaná čo sa však neudialo. Čo sa týka faktúry, ktorá nebola uhradená tak jednalo sa práve o túto faktúru preto, lebo u tejto faktúry boli najväčšie problémy s dokladovaním tých prác, ktoré boli faktúrované, teda preto dohoda znela, že táto faktúra bude stornovaná a taktiež sa bral ohľad na to, že v podstate sa jednalo o faktúru vlastne poslednú, za posledné obdobie zimy, vo februári 2012. Preto vlastne vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, mesto veľmi prekvapilo, keď žalobca napriek tomu trval na úhrade tejto faktúry a podal v tejto veci žalobu. Pred podaním žaloby kontaktoval Q.. N., zástupcu žalobcu, ktorý mu povedal, že nie je v jeho silách alebo možnostiach stornovať túto faktúru, a že túto záležitosť musí prejednať s veriteľským výborom, kde poukazuje na to, že nemá ani v tom čase nemal vedomosť ako sú rozdelené právomoci prípadne medzi správcom, teda Q.. N. a medzi veriteľským výborom a teda či to čo bolo dohodnuté na tých jednaniach mohlo alebo nemohlo byť alebo bolo v súlade s právnymi predpismi. Jednalo sa iba o ústnu dohodu. Nejaké výhrady boli vznesené aj voči Q.. T., že vykazujú veľký rozsah vykonaných prác. Dokonca si spomína, že aj vtedajšiemu zamestnancovi pánovi F. prizvukoval, aby dozeral na to, aby dával pozor, aby nebol žalobcom účtovaný veľký rozsah prác, kde tento mu opakovane uvádzal, že celú vec alebo to účtovanie a vykazovanie má pod kontrolou, kde však mohlo sa jednať len o akési deklarovanie za účelom obhájenia si tej jeho pozície, ktorú vtedy zastával. Dohoda ako ju uvádzal, bola akýmsi kompromisom k tej skutočnosti, že ani na strane žalovaného, teda mesta neboli v poriadku všetky doklady a celá evidencia a rovnako ani na strane žalobcu, preto mali za to, že takáto dohoda o stornovaní tejto tretej faktúry bola kompromisom z oboch strán. Nakoľko opätovne poukazuje na to, že pôvodne boli vrátené všetky tri faktúry za to obdobie január, február 2012 až potom vlastne po nejakých tých rokovaniach sa dospelo k tomu kompromisu, že dve faktúry, kde aj k týmto mali výhrady, tak kompromis alebo dohoda potom znela o tom, že bude stornovaná tá tretia faktúra.
22. Správca konkurznej podstaty Q.. N. uviedol, že s veľa vecami uvedenými zástupcom žalovaného, primátorom sa stotožňuje, mali viacero osobných stretnutí, viacero debát, telefonických. Žiadne z týchto stretnutí nepopiera, tém stretnutia a debaty bolo viacero, lebo tých problémových záležitostí medzi žalobcom a žalovaným bolo skutočne veľa. Myslí si, že vo všetkých veciach, v ktorých riešili nejaké sporné záležitosti, sme sa s pánom primátorom vedeli dohodnúť. Jediná táto vec zostala taká otvorená,
kde si zrejme pán primátor niečo zle vysvetlil alebo zle interpretoval, že mal stornovať faktúru, no žiadna takáto dohoda nebola, pokiaľ by nejaká dohoda v tomto duchu mala byť, určite by bola v písomnej dohode, kvôli opatrnosti z každých strán a ešte uviedol, že v súlade so zák. č. 7/2005 takáto dohoda aj na takúto sumu 36.000 eur by musela byť odobrená súhlasom veriteľského výboru. Veriteľský výbor aj k tejto otázke bol zvolávaný dvakrát, ani raz nebol uznášania schopný, raz nebol prítomný ani jeden veriteľ, raz bol prítomný iba jeden veriteľ. Vyrozumel o tom primátora, teda zástupcu žalovaného. K sume, ktorá bola fakturovaná za zimnú údržbu v roku 2011, 2012, či je primeraná uviedol, že je v tejto oblasti laik, nezdá sa mu to neprimeraná, vychádzal z listinných dôkazov tak ako mu boli predložené. V týchto otázkach pôsobil ešte jeho predchodca, Q.. T., po tom čo on stal správcom konkurznej podstaty žalobcu, tak mal na stole kopu faktúr a v podstate vychádzal z toho, ktoré z týchto faktúr bolo potrebné uplatniť na súde alebo inak. S predmetnou zmluvou sa oboznámil, podľa tejto vlastne boli fakturované aj tie jednotlivé výkony pre žalovaného. Sumy boli fakturované podľa tejto zmluvy.
23. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese poukázal na to, že chcel ozrejmiť stanovisko alebo skutočnosti ohľadom tejto veci s tým, že v období január až február 2012 vykonával zimnú údržbu pre žalovaného žalobca s tým, že takáto dohoda vznikla aj napriek tomu, že žalobca bol už v tom čase v konkurze a takáto dohoda vlastne vznikla medzi žalovaným a vtedajším správcom konkurznej podstaty Q.. T.. Za žalovaného alebo zo strany mesta tieto práce, ktoré boli vykonané pre mesto žalobcom, preberal J.. F., ktorý bol touto úlohou poverený od 1.1.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že aj u žalobcu, ktorý bol v konkurze došlo k personálnym zmenám, ale aj na to, že J.. F. ako nový zamestnanec, alebo nový pracovník vznikla v tejto súvislosti neprehľadná situácia. Následne po doručení faktúr za obdobie január, február žalobcom, žalovaný skonštatoval, že tie sumy, ktoré sú účtované vzhľadom na objem prác, ktoré mali byť vykonané, sú neúmerne vysoké. Čo sa týka tých vysokých čiastok alebo tých súm a ich neprimeranosti tak tu brali aj ohľad aj na to počasie v tom období január, február 2012, najmä na množstvo zrážok ako aj na potrebu posypávania v dôsledku nízkych teplôt, napríklad pri poľadovici. Z tých dôvodov ako už uviedol týkajúcich sa personálnych zmien nielen u žalobcu, ktorý bol v konkurze, ale aj u žalovaného, mali za to, že tá dokumentácia, ktorá vlastne bola vyhotovená alebo ktorá bola podkladom vlastne z ich pohľadu nezobrazovala skutočnosť. Teda potom keď na úrovni mestského úradu či s prednostom alebo s vedúcou ekonomického odboru posudzovali tú fakturovanú sumu a tie faktúry tak mali za to, že tie práce, ktoré boli fakturované nemohli byť reálne vykonané a z tohto dôvodu boli potom aj predmetné faktúry za toto obdobie vrátené žalobcovi z dôvodu, že mali za to, že tieto nezahŕňajú alebo suma nepokrýva, alebo nezobrazuje skutočne vykonané práce, reálne vykonané. Jednalo sa celkovo o tri faktúry za obdobie mesiace január, február. Ďalej poukázal na to, že táto činnosť, ktorú mal vykonávať pre žalovaného J.. F. nebola z jeho strany zvládnutá, možno to bolo spôsobené aj tým, že to bola pre neho nová agenda a majú aj podozrenie, že v podstate podpísal alebo odobril aj práce alebo úkony, ktoré neboli reálne vykonané. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že sa jednalo o zamestnanca, u ktorého boli problémy s pracovnou disciplínou a s požívaním alkoholických nápojov. Tento pracovník následne bol preradený aj na menej zodpovednú prácu vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, no ani tam žalovaný nebol spokojný s plnením jeho pracovných úloh a v dôsledku toho s ním bol potom ukončený pracovný pomer. Nakoľko ako už uviedol nechceli akceptovať tieto tri faktúry za predmetné obdobie, tak došlo k jednaniu medzi už terajším správcom žalobcu Q.. N. a ním ako zástupcom žalovaného a ďalšími zástupcami mesta. Prebehli aj ďalšie jednania, presne si už nepamätá, že koľko ich bolo ani časový sled. Taktiež prebehli jednania na úrovni prednostu mestského úradu, so zástupcom žalobcu a vtedy zamestnancom žalobcu pánom J., ale rozhodujúci je výsledok týchto jednaní. No pri všetkých týchto jednaniach žalovaný argumentoval tým, že nesúhlasia s podkladmi, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a taktiež namietali rozsah vykonaných prác. Keďže majú zmapované resp. mesto, koľko spravuje ciest a koľko chodníkov, tak aj týmto skutočnosťami argumentovali jednak skutočnosťou, že nie každý mechanizmus je prístupný alebo sa môže dostať aj na úzke cesty. Opačne, že malo účinný alebo efektívny mechanizmus nie je efektívne využiť na širokej ceste, čiže týmito všetkými skutočnosťami pri týchto rokovaniach argumentovali, ale výsledok týchto všetkých rokovaní bol taký, že medzi zástupcom žalobcu Q.. N. a žalovaným bola dohoda, že mesto, teda žalovaný uhradí dve faktúry a tretia faktúra bude stornovaná. Teda faktúra, ktorá je predmetom tohto konania. Mesto, teda žalovaný splnilo svoju časť dohody a dve predmetné faktúry uhradilo a čakalo, že tretia faktúra bude stornovaná čo sa však neudialo. Čo sa týka faktúry, ktorá nebola uhradená tak jednalo sa práve o túto faktúru preto, lebo u tejto faktúry boli najväčšie problémy s dokladovaním tých prác, ktoré boli faktúrované, teda preto dohoda znela, že táto faktúra bude stornovaná a taktiež sa bral ohľad na to, že v podstate sa jednalo o faktúru vlastne poslednú, za posledné obdobie zimy, vo februári 2012. Preto vlastne vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré uviedol, mesto veľmi prekvapilo, keď žalobca napriek tomu trval na úhrade tejto faktúry
a podal v tejto veci žalobu. Uvádza ešte, že pred podaním žaloby kontaktoval Q.. N., zástupcu žalobcu, ktorý mu povedal, že nie je v jeho silách alebo možnostiach stornovať túto faktúru, a že túto záležitosť musí prejednať s veriteľským výborom, kde poukazuje na to, že nemá ani v tom čase nemal vedomosť ako sú rozdelené právomoci prípadne medzi správcom, teda Q.. N. a medzi veriteľským výborom a teda či to čo bolo dohodnuté na tých jednaniach mohlo alebo nemohlo byť alebo bolo v súlade s právnymi predpismi.
24. K jeho podaniu ohľadne zhrnutia k faktúram právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že v podstate tu sa jedna o komplex troch faktúr. Je tu nepochybné, že tu boli tieto tri faktúry vrátené, potom došlo k rokovaniam a povedalo sa, že tieto dve faktúry sa uhradia, aj keď tu bolo povedané, že tu boli určité nadhodnotené výkony a dospelo sa k tomuto záveru, že objem prác alebo vo finančnom vyjadrení tie dve faktúry zohľadňujú aj tú tretiu faktúru. K faktúre 8-6-2012, to bola prvá a tá druhá bola 16-6/2012 a tá tretia bola 2-16-2012. Od toho dátumu od 16.1.2012 do 31., je tá prvá faktúra. Tu by som chcel uviesť, že v období od 16.1. do 31.1.2012 napadol sneh nad 2 centimetre len dvakrát a to dňa 19.1.2012 - 5 centimetrov a 21.1.2012 11 centimetrov, hranica 2 centimetre je uvedená v tej zmluve, že vtedy sa robí to odhŕňanie. Odhŕňanie ciest, odhŕňanie chodníkov. Keď potom máme napríklad 18.1. bol sneh poprášok, čo je snehová vrstva menšia ako pol centimetra, to sa z technických dôvodov nedá odhŕňať a teraz tu napríklad toho 18.1. bol posyp cesty jedenkrát, posyp chodníky bol jedenkrát. Čiže z toho vyplýva, že mali byť odhrnuté, posypané všetky cesty, všetky chodníkov, ale v tomto prípade posyp nebol potrebný, pretože v tom prípade bol tu poprášok, ktorý netreba posypávať, posypávať treba vtedy, keď je poľadovica. Klimatické podmienky 19.1 tu mám 5 centimetrov a tu je posyp, zase bola autom raz, potom bolo chodníky posyp raz, pluhovanie dvakrát, chodníky poradové číslo 4 a pluhovanie poradové číslo 1, čiže poradové číslo 1 je pluhovanie autom nákladným, to sú cesty, pluhovanie ako položka 4, t.j. strojové odpratávanie snehu z chodníkov nad 2 centimetre. J.. B. povedal, že boli tri mechanizmy v podstate, snežka, ktorá má technický záber 1,6 m, potom traktory, ktoré majú tú radlicu závesnú za kabínou, čiže tam je 2,5 až 3 metre a potom je tu nákladné auto. Čiže tu keď raz sa povie, že snežka by mala odhŕňať celých 58 km chodníkov to je blud, alebo keď sa povie, že traktor odhŕňal 57 alebo 58 km chodníkov, je to blud, pretože on traktor s tou radlicou sa nedostane na všetky tieto chodníky. Uviedol tiež 20.1.2012 a tu konkrétne sa píše podľa výkazu, ktorý bol doložený k tejto faktúre, že druh činností posyp cesty, poradové číslo 2 boli tri opakovania, posyp chodníkov poradové číslo bol jeden, pluhovanie bolo trikrát, chodníky poradové číslo 4 a pluhovanie cesty, poradové číslo 1 trikrát. Čiže snežka, keď to rozložíme na drobné, tak snežka mala vykonávať chodníky, celá výmera je tých 139.000 m2 a 57 km, ale toto isté mal vykonávať aj traktor, lebo tu sa píše pluhovanie traktor celá výmera, tam boli dokonca dvakrát traktory. Čiže je to dokopy tri raz snežka a dva traktory, čiže tie chodníky sú poradové číslo 4 a pluhovanie trikrát, čiže trikrát, dvakrát traktory urobili celé mesto čiže 58 km trikrát a potom ešte aj snežka to mala odhrňovať, len zase si povedzme, že snežka, keď odhrňuje tak zároveň aj posypáva. K tej druhej faktúre uviedol, od 1.2.2012 do 14.2.2012, že keď vychádzajú z údajov meteorologickej stanice, ktorá tu je, napadol sneh nad 2 centimetre len raz a to dňa 4.2.2012. Tu napríklad 5.2. bol posyp trikrát, čiže cesty akože mali byť posypané trikrát, čiže komplet cesty? Trikrát mali byť posypané chodníky pluhovaním 6 krát všetky chodníky, pluhovanie 3krát všetky cesty a teraz ja tu hovorím o tom, že 5.2. by mala snežka, keď hovoríme o tom, že urobila posyp celá výmera je dĺžka 58 km 3krát, čiže snežka mala urobiť 150 km, pluhovanie a posyp mala najazdiť snežka 247 km. To je nonsens. V tretej faktúre je napísané podrobnejšie. K činnosti, ktorú vykonával pán F., vo vzťahu k pánovi F., či išiel na kontrolu, či bol na mestskom úrade uviedol, je tam elektronická kontrola, že každý keď odchádza musí prejsť cez ten čítač a tu je vlastne zachytená aj kontrolná činnosť a to že pán F. to nekontroloval. Pán F., keď tu bol vypočutý ako svedok vypovedal tak, aby sám seba ako obhájil, ako dobre vykonával prácu, ale ako tu bolo povedané tu prácu vykonával povrchne a možno jej ani nerozumel, ani ju nemohol vykonávať normálnym spôsobom. Ďalej poukázal na všeobecne záväzné nariadenie mesta, v zmysle ktorého časť chodníkov sa odhŕňa aj fyzickými či právnickými osobami.
25. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k zhrnutiu k faktúram predložených žalobcom uviedol, že žalovaný sa počas celého konania snaží spochybniť skutočnosť, že práce, za ktoré boli vystavené predmetné faktúry boli vykonané s tým, že sa nestalo, aby žalovaný odmietol uhradiť obdobné faktúry napriek tomu, že boli vystavené rovnakým spôsobom za rovnaké práce na základe rovnakých denných výkazov a tieto práce boli vykonávané v súlade s obchodnými zvyklosťami, preto tvrdenia žalovaného považuje za účelové, nakoľko skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich tvrdeniach sú postavené len na domnienkach. Práce, za ktoré boli vystavené faktúry, boli riadne vykonané a podpísané. Práce neboli vykonávané len kvôli novo napadanému snehu, ale kvôli silnému vetru, ktorý na cestných komunikáciách
spôsobil snehové jazyky a záveje, takže nie je objektívne, aby sa práce počítali podľa výšky napadnutého snehu s tým, že súdu priložil aj články z internetových portálov, denníkov, ktoré opisovali kalamitné situácie v okrese Vranov nad Topľou v dňoch, kedy boli vykonávané práce na základe týchto faktúr. Ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný praktizovali výkon prác a potvrdenie týchto prác denným výkazom od uzatvorenia zmluvy. Denné výkazy podpisovala osoba na to poverená a boli vyhotovené v súlade čl. III zmluvy. K namietanej fakturácii uviedol, že sám žalovaný predložil faktúru za čistenie komunikácii pre motorové vozidla po zimnej údržbe, kde v prílohe faktúry je zaznamenaný výkon prác s tým, že z tejto je zrejmé, že výkon prác bol fakturovaný za jeden okruh tak ako ej to aj na žalovaných faktúrach. Nie je bližšie špecifikované, ktoré stroje vykonávali práce a v akom čase, pričom žalovaný spôsob tejto fakturácie nenamietal, aj keď bola vystavená rovnakým spôsobom ako žalované faktúry. Keďže sa tieto vzťahy spravovali rovnako po dlhšiu dobu je podľa ich názoru v tomto prípade o obchodné zvyklosti, ktoré neboli v rozpore s obsahom zmluvy alebo zákonom a preto žalobca nemal dôvod mať pochybnosti o správnom spôsobe fakturácie, preto aj navrhoval, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka, pod ktorý možno práva a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným subsumovať. Taktiež žalobca oznámil, nedisponujú takými listinami ako mu bolo uložené predložiť, teda také, z ktorých by bolo zrejmé ktorým mechanizmom, a aká časť mesta, alebo ktorá trasa bola v predmetnom období predmetom údržby alebo na ktorej bola vykonaná zimná údržba. Na záver poukázal, že práce boli potvrdené podpismi denných výkazov J.. F. a inými listinami nedisponuje.
26. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 8.4.2016 uviedol, že žalobca nedoložil doklady, ktoré navrhol, aby boli predložené a predložil len nepresné internetové komentáre a to aj z iného obdobia ako je predmetné obdobie. Taktiež poukázal na to, že údržbu na cestách I. triedy vykonáva Prešovský samosprávny kraj ako aj na to, že poveternostnú situáciu, ktorú opisovali predložené komentáre, nemožno automaticky aplikovať na husto zastávané územie mesta, nakoľko PSK vykonáva údržbu aj na cestách vedúcich na rovinách, poliach, prípadne na miestach, kde nie sú prirodzené ani umelé vetrolamy a podľa neho nie je potrebné dokazovať takú známu vec ako to, že v centre mesta, v uliciach na sídliskách, v radových zástavbách sa nemôžu vytvárať snehové záveje v dôsledku silného vetra, nakoľko podmienky na to neexistujú. K faktúre č. 58-6-2012 uviedol, že je to jedinečný a špecifický výkon, nakoľko odstraňovanie zbytkov posypového interného materiálu sa vykonáva na všetkých komunikáciách a len raz ročne, pričom tento výkon uskutočňuje zamietacie - vysávacie vozidlo, ktoré odstránený inertný materiál odstráni na skládku, ktoré kompletné čistenie je potrebné z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti cestnej premávky. V ďalšom uviedol, že svedok J. nepochopil princípy, na ktorých bola postavená zmluva a nesprávne stotožnil akýkoľvek výjazd mechanizmu vždy s výkonom uskutočnením na celej výmere mesta, keď sám počas jeho práceneschopnosti nebol schopný fyzicky skontrolovať denné výkony. Čo sa týka svedka F., tento nemal k dispozícii zmluvu a riadil sa neschváleným interným plánom údržby odovzdaný mu svedkom J.. Ani svedok F. nebol schopný fyzicky skontrolovať denné výkony, ktorý fakt potvrdil vo svojej výpovedi, a preto tažko možno predpokladať, žeby mohol verifikovať a kontrolovať výkony, keď nemal k dispozícii základný listinný podklad pre verifikáciu výkonov a to zmluvu. Z toho vyplýva záver, že denné výkazy boli vystavené v rozpore so zmluvou a verifikácia výkonov vôbec nebola vykonaná zmluvne dojednaným spôsobom. Žalobca opiera svoj nárok o faktúru, ktorá bola vystavené v zmysle fakturačných pokladov vypracovaných svedkom J., ktorý vychádzal z denných výkazov podpísaných svedkom F., nakoľko hodnoty uvedené v denných výkazoch sú vadné, sú pre toto konanie irelevantné a nič na tom nemení skutočnosť, že ich podpísal svedok F., nakoľko samotným podpisom osoby, ktorá nebola schopná riadne verifikovať výkony nemožno napraviť ich vadnosť, ktorú mali od počiatku, nakoľko na základe vadných denných výkazov boli spracované aj podklady pre fakturáciu, potom aj samotná faktúra je vadná, preto sa domnievajú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože len predloženie faktúry samo o sebe nie je dôkazom o tom, že žalobca splnil dojednané zmluvné podmienky a že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej odplaty.
27. V zmysle uznesenia krajského súdu súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a to Š. M., W. K., Q. F. P. V. Č..
28. Svedok Š. M. uviedol, že v roku 2012 bol vodič a to na odhŕňacom a posypacom vozidle LIAZ RTO 706. Na posypovanie boli určení štyria a keďže on mal najväčšie auto, mal určené hlavné cesty. Na samotný posyp museli dostať pokyn od určitej osoby, pamätá si len jej krstné meno D.. Všetko čo sa urobilo, napríklad odhŕňanie snehu, sa zapisovalo do tzv. stazky, kde sa zapísalo, kde sa robilo, od ktorej do ktorej a koľko kilometrov a keď sa to vyžadovalo, no nevedel či to bolo aj v roku 2012, tak sa zapísalo
aj koľko materiálu sa použilo. K rozsahu vykonávaných prác v predmetnom období uviedol, že rozsah vždy závisí od počasia. Do jeho činnosti spadala oblasť od Rodinnej oblasti až po Lomnicu, v rozsahu 35-40 km. Jeden okruh údržby mu trval 2,5 až 3 hodiny. Za jeden deň by dokázal urobiť na tomto okruhu údržbu maximálne 4 až 5 krát. Uviedol tiež, že niektoré úseky mohli byť urobené viackrát, niektoré len raz alebo dvakrát. Tiež ozrejmil, že sú aj cesty, ktoré mesto neudržiava, teda auto po nich prejde, ale nevykonáva na nich údržbu. K osobe pána F. uviedol, že ten počas zimnej údržby za ním nikdy nebol a spája si ho až s obdobím, keď sa začalo zametať, keďže aj táto činnosť sa vykonávala na predmetných strojoch. Čo sa týka staziek, ktoré vypĺňal, tie odovzdával tomu pánovi D. a s pánom J. do kontaktu neprichádzal. Na výzvu na vyjadrenie k údajom z denného výkazu a teda či v zmysle listín je možné vykonať posyp na celej výmere ciest mesta, a to v počte opakovaní päť uviedol, že on mal len určitý úsek ciest, takisto aj kolegovia, teda on celý Vranov posypať a pluhovať nemohol. Na ďalšiu otázku či by bolo možné vykonať prácu na cca 300 km uviedol, že toľko nikdy nerobil a ani sa to nedá urobiť. Pokiaľ sa týka údržby v prípade, že nenapadol nový sneh uviedol, že takáto bola vykonávaná, napríklad keď bola poľadovica a musel sa teda urobiť len posyp.
29. Svedok Q. F. uviedol, že v roku 2012 pracoval pre správcu žalovaného. K mesiacu február 2012 uviedol, že v tom období strážil aj chodil posypovať s odhŕňačom, traktorom. Prácu im zadával D. V. a taktiež im vydával príkaz na jazdu, teda stazku. Keďže ohŕňal sneh a robil na staršom traktore, mal väčšinou určené také ulice, do ktorých bolo možné s týmto traktorom vojsť a vykonať údržbu, keďže pluh je široký a napríklad chodníky nemohol s týmto mechanizmom udržiavať. Traktor nemal posypovač, takže za ním posypoval iný mechanizmus. Čo sa týka mechanizmu KTO 150 uviedol, že je to veľká honka a niekedy na nej chodil. Na výzvu či by v zmysle výkazov bolo možné robiť na tejto honke 25 hodín uviedol, že toľko robiť nemohol, lebo honka berie 15 litrov nafty na hodinu a teda ak by mal robiť toľko hodín, musel by mať pri sebe cisternu s benzínom. Ak by robil až 50 hodín, musel by spotrebovať 750 litrov nafty. K osobe J.. F. uviedol, že tento ich nekontroloval, ani neriadil, riadil a kontroloval ich pán V. od správcu. K mechanizmu KTO 150 ešte uviedol, že tento sa používal najmä na úseku medzi Čemerným a Lomnicou, je to úsek kde často zafukuje, ale bolo to možno práce na nejaké 3-4 hodiny. S týmto mechanizmom, ktorý naberá sneh a vysypáva ho nabok, sa robilo len tam, je to veľký mechanizmus a v meste ho nebolo možné ani použiť. K údržbe v období, ak nesnežilo, uviedol, že ak bola námraza alebo poľadovica, tak sa musela urobiť nejaká údržba, ale to už robili iní.
30. Svedok W. K. uviedol, že v roku 2012 pracoval pre správcu pána T.. Je vodič a v zime zabezpečuje a aj v roku 2012 zabezpečoval zimnú údržbu chodníkov a ciest vo Vranove, ktorú vykonával so špeciálnym vozidlom, ktoré je určené na údržbu chodníkov a to letnú aj zimnú. Opísal trasu, ktorú udržiava v meste Vranov nad Topľou, pričom sa jednalo o trasu, kde sa nemohol dostať veľký posypovač. Prácu v tom čase im dával pán V.. V súvislosti s výkonom s týmto vozidlom sa vypisoval tzv. záznam o prevádzke vozidla, tzv. stazka. Uviedol, že mali zaužívané, že na jednu stazku sa písalo zhruba päť výjazdov a teda písal sa deň, miesto, čas a kilometre a pokiaľ bolo vozidlo vybavené motohodinami, tak aj motohodiny, čo vlastne počíta prevádzkové hodiny vozidla. Pokiaľ si spomína, stazky sa odovzdávali pánovi V.. Trasa, ktorú mal určenú na údržbu, predstavovala zhruba 25-30 km. Ak by snežilo celý deň, bolo by možné túto trasu vykonať 4 krát. K údajom z denných výkazov predložených žalobcom uviedol, že on takéto výkazy nikdy nevidel, oni robili len výkazy jázd, tzv. stazky. K údržbe chodníkov uviedol, že ak by mala byť vykonaná v počte opakovaní tri, teda 150 alebo 160 km, to by sa nedalo urobiť. Čo sa týka posypu a pluhovania uviedol, že tie sa robia súčasne, lebo vpredu je radlica a vzadu je posyp. Za zmenu sa trikrát posyp nerobil, lebo keď sneží, tak sa len pluhuje, je zbytočné sypať nejaký materiál, keď to zasa zasneží, čiže vykonáva sa len pluhovanie a až keď prestane snežiť, tak sa urobí aj posyp. Preto situácia, že by bol vykonaný trikrát posyp a trikrát pluhovanie pri celkovom počte 300 km nie je reálna a nikdy nenastala situácia, aby trikrát robil posyp. K osobe pána F. uviedol, že ten ich v zime nekontroloval a začal ich kontrolovať, až keď sa začala údržba na jar, keď sa začalo pracovať aj s novými mechanizmami.
31. Svedok V. Č. uviedol, že pracoval pre žalobcu v roku 2012 na dohodu a teda pracoval iba vtedy, keď ho zavolali. Pracoval s traktorom Horal, ktorý je širší a silnejší a odhrňoval cesty. Chodil tam, kde to bolo potrebné, pričom ho telefonicky kontaktoval s potrebou vykonania údržby pán D.. S osobou pána F. on do kontaktu vôbec neprišiel. Na traktore chodil sám po určenej trase. Chodníky pluhovať nemohol, lebo traktor je široký a nemôže ísť na chodník. Na otázku či bolo možné vykonať pluhovanie na všetkých komunikáciách v dĺžke 58 km uviedol, že toto nie je reálne. Za jeden deň sa trasa prešla raz a pokiaľ by bola kalamita, tak sa potom išlo znova až ráno. Taktiež uviedol, že sa vypisovali tzv. stazky, ktoré
odovzdával pánovi D.. Uviedol tiež, že vykazoval aj motohodiny, teda trasa mohla trvať niekedy aj 10 hodín, ale motohodiny mohlo byť iné číslo.
32. Vo vyjadrení zo dňa 12.2.2020 žalovaný uviedol, že základom pre fakturáciu má byť zmluva, no výkony zimnej údržby, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní, neboli vykonávané s dojednanými podmienkami zmluvy. Zmluva má niekoľko príloh, príloha č. 1 - Zoznam hnuteľných vecí prenajatých žalovaným, príloha č. 2 - Technologický postup zimnej údržby - Zimná údržba komunikácii v meste Vranov nad Topľou, príloha č. 3 - Cenník, resp. Služby pri údržbe ciest a chodníkov v Meste Vranov nad Topľou, pričom položka 1-6 sa týka zimnej údržby ( položky 1-3 údržba ciest, položka 4-6 údržba chodníkov ). Jednotlivé položky sú uvedené následovne: položka č. 1 - strojné odpratávanie komunikácie nad 2 cm ( cesty), položka č. 2 - strojný chemicko-inertný posyp komunikácie ( cesty ), položka č. 3 - strojný inertný posyp komunikácií ( cesty ), položka č. 4 - strojné odpratávanie snehu z chodníkov nad 2 cm, položka č. 5 - strojný chemicko-inertný posyp chodníka, položka č. 6 - strojný inertný posyp chodníka. Taktiež poukázal na pasportizáciu mestských komunikácii z roku 2008, ktorej časť bola doložená do spisu, kde celkový sumár znamená, že žalovaný má cesty v celkovej výmere 357.979,27 m2 a chodníky v celkovej výmere 139.545,7 m2. Žalobca nepreukázal a nepredložil súpisy skutočne vykonaných plnení a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pričom denné výkazy ako ich žalobca predložil žalovaný nepovažuje za súpis skutočne vykonaných plnení a namieta aj jednotlivé výkony zimnej údržby tak ako ich fakturoval žalobca. V ďalšom žalovaný podrobne posúdil jednotlivé faktúry a to faktúru č. 8-6-2012 zo dňa 1.2.2012 za obdobie od 16.1.2012 do 31.1.2012 na sumu 34.151,42 eur a berúc do úvahy údaje SHMÚ za toto obdobie o množstve napadnutého snehu, prípadne iných meteorologických javoch, uviedol podľa jeho názoru nevyhnutú, resp. potrebnú údržbu uvedením jednotlivých činnosti v ten ktorý deň s odkazom na počet opakovaní a položku zmluvy a vyčíslením sumy a vo zvyšku vzhľadom na sumy fakturované žalobcom vyčíslil podľa jeho názoru neúčelne fakturovanú sumu 25.851,504 eur. Pokiaľ sa týka faktúry č. 16-6-2012 za obdobie od 1.2.2012 do 14.2.2012 rovnakým postupom a spôsobom s odkazom na klimatické údaje získané zo SHMÚ vyčísli sumu neúčelne vynaložených nákladov 23.465,636 eur. Na záver uviedol, že keď v konaní bola uplatnená pohľadávka v sume 36.885,74 eur a spolu suma neúčelne vynaložených nákladov z oboch faktúr predstavuje 49.047,140 eur, vo výške uplatnenej pohľadávky si žalovaný uplatňuje započítaciu námietku vo výške 36.885,74 eur.
33. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení ku kompenzačnej námietke uviedol, že žalovaný nešpecifikuje z akého právneho titulu vznikla jeho pohľadávka, ktorú chce použiť ako kompenzačnú námietku. Z obsahu jeho návrhu sa možno domnievať, že žalobca sa mal účtovaním neúčelne vynaložených nákladov na úkor žalovaného bezdôvodne obohatiť. Žalobca má za to, že dokazovanie ohľadom kompenzačnej námietky presahuje obsah tohto konania a preto navrhuje súdu, aby na ňu neprihliadal s poukazom na to, že žalovaný si uplatňuje v rámci kompenzačnej námietky nárok z faktúr vystavených žalobcom, ktoré žalovaný nerozporoval a v celosti uhradil. V ďalšom uviedol, že uplatnenie kompenzačnej námietky zo strany žalovaného pôsobí zmätočne, keďže žalovaný od začiatku súdneho konania nárok žalobcu popieral v celom rozsahu, avšak uplatnením kompenzačnej námietky deklaruje skutočnosť, že nepopiera pohľadávku žalobcu, teda pohľadávku, voči ktorej započítací úkon smeruje. Ak by žalovaný trval na tom, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, tak nemožno procesný úkon žalovaného považovať za kompenzačnú námietku, ale v takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, teda pokiaľ je žalovaným uplatnení nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Ak žalovaný uznáva nárok žalobcu, tak kompenzačnej námietke nemožno vyhovieť, lebo vychádza z uhradených faktúr, ktoré boli vystavené spôsobom a na základe zmluvy a podkladov ako faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Ak žalovaný nárok žalobcu aj naďalej neuznáva, tak je nutné pristupovať ku kompenzačnej námietke ako vzájomnej žalobe v zmysle § 142 ods. 3 CSP. Zároveň žalobca vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke uplatnenej kompenzačnou námietkou.
34. V následnom stanovisku žalovaný uviedol, že predmetom tohto konanie je plnenie z faktúry, ku ktorej sa podrobne vyjadrovali a žalovaný ju neuznal čo do dôvodu ani čo do výšky, no počas celého konania žalovaný poukazoval na skutočnosť, že je potrebné hodnotiť danú vykonanú činnosť fakturovanú žalobcom komplexne, nakoľko sa jednalo o plnenie z tej istej zmluvy a že namietal, že v danom období boli vystavené tri faktúry. Vzhľadom na to, že tieto fakturované „plnenia“ nezodpovedali dohodnutým podmienkam v zmysle zmluvy, sumy boli nesprávne určené a sumy boli značne nadsadené, žalovaný ich vrátil žalobcovi, o čom niet medzi stranami pochybnosti. Obsahovali „plnenia“, ktoré žalovaný síce
fakturoval, ale reálne ich neposkytol a ani poskytnúť nemohol. Systém fakturácie jednotlivých položiek v uplatnených faktúrach podľa č. 3 prílohy k zmluve bol identicky chybný, na čo poukazovali počas celého konania a trvajú na tom, že takto fakturované „plnenia“ poskytnuté neboli. Žalovaný tvrdil a preukázal, že došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, že vyplatené peňažné plnenie vyplývajúce z faktúr č. 8-6-2012 a č. 16-6-2012 zahŕňa aj peňažné plnenie fakturované faktúrou a preto si žalobca nemal uplatňovať plnenie z faktúry. Žalovaný žiadal, aby žalobca preukázal rozsah plnenia faktúry listinnými dôkazmi, pretože samotná faktúra nie je právnym dôvodom zaplatenia uvedenej sumy, no ďalšie listinné dôkazy žalobca v konaní nepredložil. Žalobca počas celého konania nepreukázal, že by poskytol „fyzicky“ plnenia obsiahnuté vo faktúrach v takom rozsahu ako to fakturoval. V teoretickej rovine ak súd bude priznávať nejaké plnenie, žalovaný z opatrnosti rozporoval plnenia z týchto faktúr, detailne rozpracoval podľa jednotlivých dní obdobia od 16.1.2012 do 14.2.2012 „plnenia“, ktoré boli neúčelne „vynaložené“ a fakturované nemali byť. Pri vypracovaní predmetného podania žalovaný vychádzal zo zmluvy, jej prílohy č. 3 a správy SHMÚ, o vierohodnosti ktorej niet pochýb. Žalobca si uplatňoval aj nezmyslené „plnenia“, keď žalobca mal napr. pluhovať celé mesto a sneh niekoľko dní nepadal. Poukázal v ďalšom na výsluch primátora mesta, ktorým bolo potvrdené, že v mesiaci január 2013 vtedajší správca dohodol so žalovaným, že pre vadnosť všetkých troch faktúr budú uhradené len prvé dve a tretia faktúra bude plne stornovaná ako kompenzácia za vadnosť všetkých troch faktúr. Ďalej uviedol, že trvá na tom, že sa jedná o kompenzačnú námietku, nakoľko si uplatňuje voči žalobcovi na započítanie len sumu, ktorá zodpovedá predmetu konania. K žalobcom vznesenej námietke premlčania proti pohľadávke uplatnenej kompenzačnou námietkou žalovaný uviedol, že kompenzačná námietka plne vychádza z uzatvorenej zmluvy, procesná obrana žalovaného počas konania je nemenná, žiada žalobu v celosti zamietnuť. Eventuálne, ak by súd predsa mal zato, že žalobcov nárok je čiastočne oprávnený, preto z opatrnosti žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku. Žalobcom vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, keď poukázal na ust. § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na dátumy vystavenia všetkých troch faktúr, ktoré boli všetky fakturované na základe zmluvy. Zmluvne dojednaná bola mesačná fakturácia, no v hrubom rozpore so zmluvným dojednaním boli všetky faktúry vystavené za 2-týždňové obdobia, či ide na vrub žalobcu. Žalobca návrhom podaným na súde dňa 10.3.2015 uplatnil právo na zaplatenie odplaty podľa zmluvy a faktúry a v súlade s ust. § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka týmto dňom prestala plynúť premlčacia doba pre práva vyplývajúce aj z faktúr č. 8-6-2012 a č. 16-6-2012, nakoľko tak protinárok uplatnený žalovaným ako aj nárok uplatnený žalobcom sa vzťahujú na tú istú zmluvu. Preto kompenzačná námietka špecifikovaný podaním žalobcu zo dňa 12.2.2020 a uplatnená krátkou cestou na pojednávaní dňa 14.2.2020 bola uplatnená včas, nakoľko ak sa považuje za včas podaný nárok žalobcu, potom aj protinárok žalovaného nemožno v súlade s § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za premlčaný. Na záver uviedol žalovaný, že namietajú aj žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania. Žalovaný listom zo dňa 24.5.2012 vrátil žalobcovi všetky tri faktúry z dôvodu, že fakturované sumy sa nezakladajú na skutočnosti a na reálne vykonaných prácach, ktorý list žalobca prevzal dňa 25.5.2012. Podľa čl. III. ods. 6 zmluvy bol žalobca povinný predložiť ku každej faktúre súpis skutočne vykonaných plnení a podľa ods. 7 žalovaný bol oprávnený vrátiť faktúru a po dobu, počas ktorej bola u žalobcu, nebol v omeškaní s jej platením. Preto sa žalovaný domnieva, že nárok žalobcu na úrok z omeškania nevznikol, nakoľko doposiaľ žalobca neopravil vadné prílohy žiadnej z faktúr, pričom uvedená vadnosť sa plne potvrdila vykonaným dokazovaním a žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania. Kompenzačná námietka žalovaného zo dňa 12.2.2020 smerovala k započítaniu neúčelne vynaložených nákladov v sume 36.885,74 eur pri faktúrach č. 8-6-2012 a č. 16-6-2012 proti sume 36.885,74 eur z faktúry. Okamih započítania je stanovený na deň splatnosti faktúry, t.j. na deň 15.3.2021, kedy sa stretli vzájomné pohľadávky. V tento deň bezo zvyšku zanikli vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného a aj z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou úroku z omeškania uplatnenom v žalobnom návrhu.
35. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaného zo dňa 27.8.2020 uviedol, že pokiaľ sa týka námietky žalovaného o tom, že všetky tri faktúry obsahovali plnenia, ktoré nemohol žalobca poskytnúť, tak znova uvádza, že žalovaný uhradil prvé dve vyššie faktúry, čím fakticky potvrdil ich správnosť, že naďalej zastávajú názor, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy riadne plnil, avšak žalovaný odmieta zaplatiť aj napriek tomu, že ide o faktúru vystavenú rovnakým spôsobom ako predošlé faktúry, ktoré boli zo strany žalovaného uhradené. K uvádzanej dohode medzi žalovaným a žalobcom uviedol, že žiadne takáto dohoda neexistovala, ak by aj áno, mala by byť v písomnej forme a tiež by musela byť odobrená veriteľským výborom, no z vyjadrenia správcu žalobcu je zrejmé, že k žiadnej takejto dohode nedošlo a preto sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nesplnil svoju časť dohody. K tvrdenému nepreukázaniu o poskytnutí plnenia žalobcom v zmysle
zmluvy odkázal žalobca na svoje skoršie vyjadrenia a na fakt, že v predmetnom období v meste Vranov nad Topľou a jeho okolí bola kalamita, v dôsledku čoho bol vykonaný zo strany žalobcu väčší rozsah prác ako počas priemerného zimného obdobia. Pokiaľ sa jedná o kompenzačnú námietku uviedol, že pokiaľ žalovaný nárok žalobcu naďalej neuznáva, tak je nutné pristupovať ku kompenzačnej námietke ako ku vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 147 CSP a v tejto súvislosti považovať za irelevantné tvrdenie žalovaného, že ju použil len z opatrnosti pre prípad, ak by súd priznal nejaké plnenie a preto navrhuje, aby súd na ňu neprihliadal.
36. Žalobca v prvotnom záverečnom zhrnutí, pred prvým rozhodnutím vo veci uviedol, že žalovaný sa počas celého konania snaží spochybniť skutočnosť, že práce, za ktoré bola vystavená faktúra boli vykonané, no doposiaľ sa nestalo, aby žalovaný odmietol uhradiť obdobné faktúry napriek tomu, že boli vystavené rovnakým spôsobom, za rovnaké práce, na základe rovnakých denných výkazov, pričom je potrebné prihliadnuť, že v predmetnom období bola kalamitná situácia. Svedok F. uviedol, že si viedol vlastnú evidenciu, ktorú použil na odkontrolovanie výkazov predložených mu žalobcom, ďalej uviedol, že poznal sa aj s vodičmi, ktorí mu hlásili, čo bolo urobené ako aj skutočnosť, že bola kalamitná situácia, a že kvôli kalamite robili autá aj 19, 20 hodín denne. Taktiež uviedol, že podpisoval len tie výkazy, ktoré mu boli predložené od žalobcu, a ktoré súhlasili s jeho evidenciou. To, že nemá zmluvu, bolo vecou žalovaného, keďže išlo o jeho zamestnanca, ktorého poveril kontrolou vykonaných prác, čo potvrdil aj zástupca žalovaného J.. T.. Svedok J. taktiež potvrdil, že vo februári 2012 bola veľmi tuhá zima. Na základe toho čo mu hlásili vodiči po vykonaní údržby spracoval denný výkaz, ktorý s pánom F. prešli a fyzicky námatkovo jednotlivé úseky ciest, či údržbu skontrolovali a až keď to pán F. odsúhlasil bola vystavená faktúra.
37. Po pojednávaní vykonanom po vrátení súdu na ďalšie konanie uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, žiada jej vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nárok bol preukazovaný počas dlhého súdneho konania a rozsiahleho dokazovania. Majú za to, že argumentácia žalovaného, čo sa týka nejakej dohody o započítavaní faktúr, tak táto nebola v súdnom konaní v žiadnom prípade preukázaná, čo sa týka skutočne vykonaných úkonov zimnej údržby, tak poukazuje na to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že v tomto období bola dokonca aj kalamitná situácia, čiže úkony sa robili podľa jednotlivých vyúčtovaní, resp. jednotlivých príloh faktúr, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Ohľadom ostatných argumentov odkázal na skoršie vyjadrenia.
38. Žalovaný v prvotnom záverečnom zhrnutí uviedol, že žalobca sa snaží preukázať kalamitnú situáciu poukazovaním na úplne iné komunikácie, na ktorých sú poveternostné podmienky odlišné od centra husto zastávaného mesta. Ďalej uviedol, že tvrdenia svedkov R. a F. boli nepresvedčivé, neurčité a vádne. Išlo o nepriame svedectvo, nakoľko menovaní svedkovia sa fyzicky nezúčastnili pri uskutočňovaní výkonov zimnej údržby. Nevedeli jednoznačne preukázať, ktoré dni vykonávali náhodnú kontrolu, ak ju vôbec vykonali. Podstatným pre spor zostáva, že žalobca bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, dodržiavať záväzné predpisy so znalosťou veci a konať vždy v súlade so záujmami žalovaného. Tento imperatív žalobca nedodržal, denné výkazy nezachytávajú skutočný stav a boli vystavené hrubo v rozpore s podmienkami zmluvy s možnosťami jednotlivých mechanizmov a s meteorologickými záznamami. Denné výkazy sú produktom protiprávneho konania žalobcu, ktorý nemôže zhojiť ani to, že svedok F. ich bez všetkého, bez znalosti veci podpísal. Až následne z vadných denných výkazov sa vypracovali podklady pre fakturáciu a nakoniec na základe podkladov bola vystavená faktúra, ktorá je preto takisto vadná. Skutočnosť, že žalobca počas konania nepredložil relevantné listiny a dôkazy, je potrebné vykladať v jeho neprospech. Žalobca má odbornú starostlivosť, teda je povinný archivovať všetky doklady, ktoré nadobudol počas trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Žalobca síce uplatnil právo na zaplatenie odplaty, ale nepreukázal, že by riadne naplnil predmet zmluvy a že konal v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nemôže používať právnu ochranu a nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, navrhli žalobu zamietnuť. Tiež poukázal na to, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva, v ktorej v čl. III je napísané akým spôsobom sa má dospieť k tej sume, ktorá by mala byť fakturovaná. Celkovú sumu za prevádzkovanie miestnych komunikácii tvorí súčet položiek podľa tabuľky v uvedenej prílohe č. 3 tejto zmluvy. Je zrejme z prednesov, ktoré tu boli urobené a aj z tej faktúry, ktorá tu bola doložená, že pánovi J. ako riaditeľovi alebo ako poverenému riaditeľovi správcom konkurznej podstaty bola známa táto skutočnosť, že je tam volajaká príloha a podľa tejto prílohy sa snažil aj fakturovať. Ďalšia vec, ktorá tu je, je že súčasťou každej faktúry musí byť súpis skutočne vykonaných plnení, to čo stále rozporujú. To čo je prílohou tejto faktúry je vlastne zobratie si z prílohy, to čo mi
vyhovuje, to je, že mal sa urobiť posyp celých chodníkov, posyp celej dĺžky cesty alebo pluhovanie cesty, pluhovanie chodníkov. Poukazovali na to, že technicky nie je možné, aby napríklad traktor odhrnul všetky chodníky, ktoré sa nachádzajú v meste. Preto sú tu vlastne tri uvádzané tie mechanizmy, ktoré tu sú a to je sypač, snežka a traktor. V prípade niektorých širších komunikácii alebo komunikácii je potrebný sypač, pri tom keď sa sype sa zároveň aj pluhuje, čiže na takýto chodník nie je možné použiť tento sypač, pritom na chodník je možné použiť len za určitých podmienok traktor, ktorý má závesnú radlicu a je tam možné použiť snežku. Žalobca sa opiera o výkazy, ktoré tu podpisoval pán J.. F., no ako bolo preukázané tento nepoznal túto zmluvu, on vychádzal z celkom iných parametrov, ktoré vlastne mu bolI predložené pánom J. a takto odsúhlasoval. Čiže nemôžeme povedať, že tá položka, ktorá je uvedená v prílohe, bola aj skutočne vykonaná, skutočne odkontrolovaná pánom J.. F.. Doložili do spisu dochádzkový spis, alebo dochádzku pána J.. F., v ktorých dňoch sa vzdialil z pracoviska, podpísané sú všetky tieto vykonané práce „ako vykonané práce“, ale nie je možné vykonané práce kontrolovať tak, keď bol osem hodín na pracovisku. To, že tu prebehli určité rokovania ohľadom týchto troch faktúr je zrejmé, to potvrdil aj pán primátor, potvrdil to tu aj pán správca konkurznej podstaty Q.. N., že to malo byť predmetom veriteľského výboru, to nebolo preukázané, pretože nemáme túto pozvánku. Ďalšia vec, ktorá tu je, že tie dve faktúry skutočne boli uhradené až po stretnutí pána primátora a pána Q.. N.. Opätovne žiadali v priebehu celého konania, aby bola potvrdená reálnosť týchto vykonaných prác, no zo strany žalobcu nebol preukázaný rozsah vykonaných prác. Nie je možné ustáliť ani spôsob akým by sa dospelo k tomu koľko týchto prác bolo vykonaných, či to bolo vykonaných 10%, 20%, 30%. Predmetom tohoto sporu v užšom slova zmysle je len jedna faktúra, ale z hľadiska toho, že tu sa vlastne jedná o komplex týchto troch faktúr, dali takéto zhrnutie ku všetkým trom faktúram, kde preukazovali reálnosť resp. nereálnosť tohto plnenia. Toto sú mestské komunikácie, ktoré majú iný štatút, ktoré obhospodáruje mesto a nie samosprávny kraj. Tie niektoré dni ako boli uvedené podmienky v správe SHÚ nekorešpondujú s tým, že čo, kedy mal byť vykonaný ten posyp a z toho dôvodu sa domnievajú, že tieto práce neboli skutočne vykonané tak ako boli fakturované. To, že nebolo predložené žiadne iné doklady okrem tých, ktoré tu sú v spise zo strany žalobcu považujú za to, že v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
39. V záverečnom prednese po ďalšom konaní uviedol, že svoje vyjadrenia dávali písomne, kde rozporovali to, že toto plnenie, ktoré bolo faktúrované faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania, poskytnuté nebolo. To, že bola kalamitná situácia, mohlo ovplyvniť túto faktúru, ale nemohlo to ovplyvniť v takom rozsahu, aby sa pluhovalo vtedy, keď pluhovať sa nemalo, aby sa posypovalo vtedy, keď sa posypovať nemalo. A presne vyšpecifikovali podľa jednotlivých dní, že kedy vlastne bol oprávnený výjazd, kedy nebol oprávnený výjazd. Pokiaľ sa týka toho tvrdenia, že žiadna dohoda nebola, je jasné, že žalovaný postupoval tak, že naozaj skutočne sa stretol so správcom konkurznej podstaty predchádzajúcim a rokovania prebehli. Faktúry boli najprv vrátené a na základe vzájomného jednania boli uhradené tieto dve prvé faktúry s tým, že vlastne by to malo obnášať aj tú sumu, ktorá bola fakturovaná tou treťou faktúrou, ktorá je predmetom tohto konania. Snažili sa vyčísliť tie neúčelné náklady, ktoré boli akože prevedené podľa týchto jednotlivých faktúr a dospeli k záveru, že tam tá suma tých fiktívnych nákladoch predchádzajúcich dvoch faktúr je ešte vyššia ako bola uplatnená pohľadávka v rámci tohto konania. Pokiaľ sa týka fakturácie, fakturácia ako to povedal J.. F., mal v tom chaos, pretože takto sa fakturácia nerobila, pretože nie je kontrolovateľná podľa toho, čo sa urobiť malo. Dal do pozornosti, že keď napríklad napadal sneh, malo sa odhŕňať, takže podľa tých technických parametrov jednotlivých strojov predsa nie je možné, aby s radlicou, ktorá má 2,5 metra, s traktorovou, odhŕňal traktor chodníky v celom meste, keď chodníky niekde majú 1 meter, niekde majú ešte menej, čiže je evidentné, že takéto výkony absolútne nemohli byť vykonané. Ďalej boli pomýlené tie jednotlivé veci, ktoré sa týkajú fakturácie, ktoré boli podľa tých jednotlivých čísel, úkonov, položkovite, tie nezodpovedali tomu, čo sa vykonávať malo. Z toho hľadiska nepreukázal žalobca, že došlo k takémuto plneniu, jeho plnenie je fiktívne, započítali si v zmysle § 404, môžu si to započítať, pretože tento nárok nie je premlčaný. Je preukázateľné, že boli nadsadené tieto výkony, výkony nezodpovedali skutočnosti a preto sa domnievajú, že treba tento žalobný návrh zamietnuť. V prípade úspechu si uplatňujú trovy konania.
40. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia ( § 536 ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka ).
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
41. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za zimnú údržbu vykonanú pre žalovaného v období od 15.2.2012 do 29.2.2012 na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom v zmysle § 536 Obchodného zákonníka. Záväzkový vzťah založený touto zmluvou v časti uplatneného nároku sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej, pomenovanej zmluvy, pričom pre platné uzavretie sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy je aj dohoda o cene, no na vznik a jej platnosť nie je podmienkou, aby sa zmluvné strany dohodli o výške ceny. K dohode o cene na účely konkretizovania podstatnej náležitosti zmluvy môže dôjsť aj tým, že zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny, ktorý spôsob bude vhodný najmä v prípade, ak zmluvné strany síce chcú uzavrieť zmluvu, ale nemajú dostatok poznatkov na dohodu o konkrétnej cene. Pri takomto uzavretí dohody o cene, spôsob jej určenia by sa mal vyjadriť jednoznačne, aby prejav vôle zmluvných strán vedela bez problémov určiť aj tretia osoba.
42. V zmysle § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
43. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov podmienka poctivého obchodného styku. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky v dôsledku ust. § 1 ods. 2 je aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatnosti právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako vo všeobecnom práve občianskom, naopak aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán sa obvykle považuje za to kritérium, uplatnením ktorého sa účastníci sporu dožadujú ochrany pred súdom a navrhujú neposkytnutie súdnej ochrany.
44. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojem dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správanie, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V obchodných vzťahoch je právna úprava prísnejšia a zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v o obchodných vzťahoch.
45. Teda sporným v tejto právnej veci nie je, žeby žalobca nevykonal zimnú údržbu pre žalovaného na základe zmluvy, ale sporným zostáva rozsah tejto údržby, jej reálny výkon a na to sa viažuca cena za údržbu uplatnená faktúrou.
46. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že údržba a práce boli vykonané tak, ako boli uvedené v denných výkazoch, ktoré boli prílohou faktúry a boli vyhotovené v zmysle zmluvy, poukázal tiež na to, že p. F., vtedajší zamestnanec žalovaného poverený touto činnosťou si viedol aj vlastnú evidenciu, ktorú používal na odkontrolovanie výkazov predložených žalobcom.
47. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danej veci pri účtovaní predmetnou faktúrou išlo podľa ich názoru o obchodné zvyklosti. Vtedajší riaditeľ žalobcu, svedok p. J. potvrdil, že bol zamestnancom od októbra 2011, kedy po svojom príchode zaviedol nový spôsob účtovania, so starým spôsobom sa neoboznámil, nakoľko na to ani nemal dôvod, rozhodol, že sa bude účtovať týmto spôsobom a sám aj výkazy vyhotovoval, ktoré následne mali byť podľa jeho udania odobrené aj p. F., pričom sa jednalo sa celkovo vzhľadom na všetky tri faktúry, o fakturáciu za obdobie cca 2 mesiacov.
48. Tvrdenia svedka F. ako aj J. o tom, že výkazy odzrkadľovali skutočný výkon prác vykonaných počas zimnej údržby sú však v zjavnom rozpore so skutočnosťami prezentovanými žalovaným v priebehu konania, kde tento podrobne s ohľadom na klimatické podmienky tak ako ich zabezpečil a predložil aj súdu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v rozhodnom období ako aj s poukazom na osobitosť mesta ako zastavaného územia, ako aj vzhľadom na druh, počet a spôsob práce mechanizmov podieľajúcich sa na zimnej údržbe a v neposlednom rade aj na pasportizáciu ciest a chodníkov v správe žalovaného, preukázal, že je nelogické, že ak žalobca uviedol pri tej ktorej položke vykonanej údržby v zmysle zmluvy počet opakovaní, ktoré opakovanie zahŕňalo v zmysle zmluvy celú výmeru ciest ( 357.979,27 m2 ) či chodníkov ( 139.545,97 m2 ), toto bolo reálne nemožné.
49. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpovede vodičov mechanizmov, ktorý sa vyjadrovali aj k možnosti skutočného výkonu toho ktorého mechanizmu, keď napr. svedok Š. M. uviedol, že nemohol on celý Vranov posypať a pluhovať, vykonať prácu v rozsahu 300 km nemohol, nakoľko toľko sa ani nedá urobiť. Svedok Q. F., ktorý obsluhoval mechanizmus KTO 150, uviedol, že ak by mal pracovať 25 hodín, tak musel mať pri sebe cisternu, pretože honka potrebuje na prácu 15 litrov nafty na 1 hodinu, že je to veľký mechanizmus, v meste ho nebolo možné vôbec použiť a ak sa použil na úseku Čemerné - Lomnica, pri odpratávaní závejov, tak to boli možno nejaké 3-4 hodiny. Svedok W. K. taktiež k možnosti rozsahu prác uplatnených žalobcom uviedol, že on ako vodič s jemu prideleným vozidlom nevedel vykonať práce na 150-160 km, to sa nedalo urobiť, k pluhovaniu a posypu uviedol, že tie sa robia súčasne, vpredu je pluh a vzadu posyp. Za zmenu by posyp trikrát nerobil, lebo ak sa ešte pluhuje, je to zbytočné, preto vykonať 3-krát pluhovanie v jeden deň by bolo možné, ak by snežilo, ale posyp by sa urobil, až keby prestalo snežiť. Vodič traktora Horal V. Č. taktiež uviedol, že pluhoval len svoju trasu, výnimočne aj ak bolo potrebné niečo prečistiť, no nebolo reálne, aby traktor vykonal 60 km, čo by predstavovalo pluhovanie na všetkých komunikáciách v meste.
50. Podľa názoru súdu nie je možné sa potom po zistení týchto jednoducho logicky overiteľných zistení stotožniť v ďalšom s tvrdením žalobcu a bez akejkoľvek kritiky prijať argumentáciu žalobcu, že účtované bolo podľa zmluvy, že žalovaný dve z troch faktúr uhradil. Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že fakturácie za obdobie január až február 2012, teda aj tie, ktoré nároky nie sú predmetom konania, boli žalovaným spochybnené a že boli vykonané určité kroky ohľadom usporiadania vzájomných záväzkov účastníkov konania, dokonca sám svedok p. F. uviedol, že ho kontaktoval prednosta mestského úradu žalovaného, že sumy sú vysoké, taktiež aj samotní zástupcovia účastníkov ako aj svedkovia či už priamo alebo aspoň uvedením vedomosti potvrdili, že fakturácia žalobcu a nárok na zaplatenie súm boli predmetom rôznych rokovaní, aj keď súd musí konštatovať tak ako aj samotné strany, že bez akéhokoľvek písomného výstupu.
51. Čo sa týka ďalšej tvrdenej skutočnosti, že výkazy, na základe ktorých bola suma fakturovaná, boli podpísané p. F., vtedajším zamestnancom žalovaného, v ktorého pracovnej náplni bolo vykonávanie tejto činnosti, tu súd poukazuje na vyjadrenie samotného svedka, že takúto činnosť vykonával prvýkrát, no zmluvou nedisponoval a aj keď tvrdil, že si údaje uvedené na výkazoch kontroloval podľa vlastnej evidencie, ťažko sa stotožniť s tým, že mohol odsúhlasiť rozsah prác, nakoľko sám uviedol, že mu nebolo ani pracovníčkou žalobcu ani nikým iným vysvetlené čo znamenajú údaje uvedené vo výkazoch, a teda možno predpokladať, tak ako to uviedol aj svedok B., že nevedel čo znamenali a tak podľa súdu nemohol odobriť, že niečo bolo vykonané, keď jednotlivým položkám nerozumel a zmluvu nemal, teda nemohol vôbec tušiť, aký rozsah prác odobruje podpisom, ktorý bol následne aj účtovaný, čo však nevylučuje, nakoľko to nie sporné, keďže údržba bola vykonávaná, že údaje jeho evidencie mohli pokrývať len časť tých údajov, ktoré boli taktiež uvedené v denných výkazoch vyhotovených pracovníkom žalobcu - svedkom J., no dôsledky ďalších vo výkazoch uvedených položiek v zmysle zmluvy mohli a ako súd už uviedol aj vyššie podstatne menili rozsah údržby, ktorá bola v konečnom dôsledku účtovaná. Taktiež sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že skutočne nebolo fyzicky možné odkontrolovať celý rozsah vykonanej údržby a to aj vzhľadom na výpis dochádzky svedka v predmetnom období, keď v niektoré dni podľa výpisu neopustil svoje pracovisko na mestskom úrade ako aj vzhľadom na dĺžku komunikáciu. Aj vodiči mechanizmov zhodne uviedli, že osobu p. F. registrujú až z obdobia jarnej údržby, v rozhodnom čase im porácu určoval, pokyny na údržbu zadával p. V. od správcu.
52. Teda súd sa nestotožňuje v celom rozsahu s tvrdením žalobcu, že bolo chybou žalovaného ako si zabezpečil odobrovanie, resp. podpisovanie výkazov, keď má za to, že naozaj bolo aj úlohou žalovaného nielen ako účastníka záväzkového vzťahu z predmetnej zmluvy ale aj ako zamestnávateľa svedka p. F.,
v tejto veci postupovať starostlivo, odborne a tak, aby sa predišlo akýmkoľvek problémom či až súdnym sporom, no na druhej strane nemožno podľa súdu prijať taký záver, že týmto konaním povereného zamestnanca žalovaného žalobcom nadobudnuté nároky ako ich uplatnil možno bez ďalšieho priznať, kde súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka.
53. V neposlednom rade súd poukazuje aj na to, že žalobca napriek výzve žalovaného a súdu nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné výkony ním tvrdené tak ako mali byť jednotlivými mechanizmami vykonané a teda z ktorých by bolo zrejmé, ktorým mechanizmom, ktorá časť mesta alebo na ktorej bola údržba vykonaná s odôvodnením, že takýmito listinami nedisponuje.
54. No na druhej strane svedok Š. M. výslovne uviedol, že keď vykonali prácu, tak to, čo urobili, zapísali do tzv. stazky, teda sa zapísalo, čo sa robilo, od ktorej do ktorej, koľko kilometrov, prípadne, aj keď nevie či aj v roku 2012, aj koľko materiálu sa použilo. Rovnako svedok Q. F. uviedol, že keď im D. V. dával pokyny na prácu, tak im vydával aj príkaz na jazdu, tzv. stazku. Svedok W. K. taktiež uviedol, že v súvislosti s výkonom jeho vozidlom sa vypisoval záznam o prevádzke vozidla, tzv. stazka, na jednu zhruba päť výjazdov s uvedením dňa, miesta, času, kilometrov, prípadne aj motohodín, ktoré ak boli súčasťou vozidla počítali prevádzkové hodiny tohto vozidla. Oni ako vodiči robili len tieto výkazy jázd. Tieto stazky potom odovzdávali p. V.. Tieto skutočnosti o vypisovaní výkazov jázd vozidla a o ich odovzdávaní p. V. potvrdil aj svedok V. Č.. Práve tieto listiny - tzv. stazky by však boli veľmi dôveryhodným zdrojom údajov o rozsahu vykonanej zimnej údržby predmetnými mechanizmami a to nielen pravdepodobného, o ktorom pojednával vo svojom rozhodnutí krajský súd, ale skutočného, reálneho v takom rozsahu, aby bolo možné nárok uplatnený žalobcom z faktúry posúdiť.
55. Teda žalobca napriek skutočnosti, že nárok uplatňovaný v tomto konaní bol sporný od samého počiatku jeho vzniku, keďže žalovaný odmietal faktúru uhradiť a v konečnom dôsledku k úhrade ostatných dvoch faktúr pristúpil s prísľubom storna faktúry, z ktorej nárok je predmetom tohto konania, napriek tomu, že prebiehali rôzne rokovania, žalobca zrejme disponoval tzv. stazkami, ktorých vystavovanie potvrdili všetci vodiči mechanizmov vykonávajúcich zimnú údržbu, no zrejme nezodpovedným prístupom spôsobil, že takéto listiny nie sú k dispozícii, teda také ako ich popísal aj svedok p. B., z ktorých by bol zrejmý začiatok úkonu, koniec úkonu a počet ubehnutých kilometrov, teda záznamy o prevádzke nákladného motorového vozidla a v akom rozsahu ich podľa tvrdení svedkov títo aj mali vystavovať ako vodiči predmetných mechanizmov.
56. Za neúčelné súd považoval prípadné zisťovania predmetu rokovania veriteľského výboru žalobcu, na ktorom mali byť údajne prerokované otázky ohľadom spornosti predmetnej faktúry ako aj ďalších dvoch súvisiacich faktúr, nakoľko tieto nakoniec neboli uznášaniaschopné a taktiež by žalobca ako správca konkurznej podstaty asi len ťažko presvedčil veriteľov o nedôvodnosti, resp. čiastočnej dôvodnosti nárokov, keď predmetná suma v prípade jej nadobudnutia by patrila do konkurznej podstaty, z ktorej sú uspokojované nároky veriteľov.
57. Súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
58. Obsah pojmu „bremeno, resp. povinnosť tvrdenia“ a „dôkazné bremeno“ podal Najvyšší súd SR okrem iného v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22. 9. 2010 nasledovne: „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).“
59. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
60. Ak teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy uvedenej vo faktúre na základe zmluvy, pričom skutočnosť, že zmluva uzavretá bola spornou nie je, bolo úlohou žalobcu preukázať, že na základe zmluvy poskytol žalovanému ním tvrdené plnenie vo forme výkonov zimnej údržby, no žalobca napriek tomu, že svedkovia potvrdili existenciu záznamov o prevádzke predmetných motorových vozidiel, tzv. Stazky, tieto súdu nepredložil a svoj nárok oprel len o výkazy, o reálnosti ktorých výkonov v nich uvedených sú vážne pochybnosti tak ako sa tým súd zaoberal vyššie, preto má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
61. Súd má tiež za to, že také konanie žalobcu, ktorým bola vystavená faktúra č. 21-6-2012 na základe denných výkazov a v nich uvedených podkladov pre fakturáciu v zmysle prílohy č. 3 zmluvy, keď bez ďalšieho bol uvedený počet opakovaní a tým aj rozsah prác, ktorý ako súd uviedol vyššie reálne nemohol byť vykonaný, ktorý výkaz a v ňom uvedené výkony sa stali podkladom pre určenie žalobcom uplatňovanej sumy vo vzťahu k žalovanému na základe zmluvy po odsúhlasení a opatrení podpisom p. F. ako zodpovedným zamestnancom žalovaného, podľa všetkého nie odborne spôsobilým na posúdenie uvedených skutočnosti, nie je súpisom skutočne vykonaných plnení tak ako predpokladalo ust. bodu 6. Čl. III. zmluvy a ak žalobca, resp. vtedy jeho zodpovedný zamestnanec bez ďalšieho nekriticky uplatnili spôsob účtovania čisto formalisticky bez reálneho podkladu, oboznámenia sa s reálnymi výkonmi mechanizmov použitých na vykonanie údržby, stavu, rozlohy ciest a chodníkov, na ktorých bola údržba vykonávaná a za súčasného konštatovania o neexistencii listín, ktoré by preukázali skutočný výkon toho ktorého vozidla ako aj súčasného konštatovania, že predsa zodpovedným pracovníkom žalovaného boli tieto výkazy podpísané a odobrené, ktorý záver v neposlednom rade možno vyvodiť aj zo skutočností zistených z výpovedi svedkov - vodičov predmetných mechanizmov, ktorý zhodne uviedli, že osobu p. F. si s obdobím zimnej údržby nespájajú, tento začal k nim chodievať, až keď začala jarná údržba, že teda žalobcom uplatnený nárok z takéhoto titulu je výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka nepožíva ochranu.
62. Teda je nepochybné, že zimná údržba v predmetnom období, ktorej nárok je faktúrou uplatňovaný, určite vykonaná bola, v konečnom dôsledku to nespochybňuje ani žalovaný, no v akom rozsahu, tu už bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý ak by riadne vykonával činnosť a uchovával doklady
- záznamy o prevádzke vozidla, ktorých existenciu jednoznačne všetci vodiči mechanizmov potvrdili, tak by dokázal preukázať pred súdom rozsah plnenia poskytnutého žalovanému a tým aj preukázať nárok na peňažné plnenie zo zmluvy. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol ( dôkazmi nebolo jeho tvrdenie preukázané), preto ho postihli nepriaznivé procesné dôsledky a teda neúspech v spore a súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
63. Keďže súd žalobu zamietol pri konštatovaní, že žalobca nepreukázal ním tvrdený nárok na plnenie zo zmluvy, nerozhodoval v ďalšom o kompenzačnej námietke žalovaného, resp. ako o vzájomnej žalobe, ako ju navrhol posúdiť žalobca a ani v tejto súvislosti žalobcom vznesenou námietkou premlčania.
64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ).
65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu, pričom žalovaný mal v konaní plný úspech, keď súd žalobu zamietol, preto mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. V rozhodnutí o výške náhrady trov konania rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania.
66. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.