Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sa-29-2019.pdf
PDF · 144.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu V. Z., bytom O. N., W. Č.. X proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č.: 40067-3/2019-BA zo dňa 21.06.2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Konanie o zaplatenie nemocenských dávok od 21.11.2018 z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie, príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla o odvolaní účastníka konania, t.j. žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (v ďalšom texte aj „prvostupňový správny orgán,“ resp. „správny orgán prvého stupňa“) č. 700-3410276319-GC04/19 zo dňa 13.02.2019 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity tak, že zmenila vo výroku rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vypustila text: „…§ 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., vám predpisuje za obdobie október 2018, november 2018…“ a doplnila text: „…§ 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. vám predpisuje za obdobie október 2018, november 2018 (od 1. novembra 2018 z 20. novembra 2018)…“. V ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovaný potvrdil.
2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie č. 700-3410276319-GC04/2019 zo dňa 13.02.2019 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 28,01 EUR, poistného na starobné poistenie v sume 114,64 EUR a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 30,25 EUR (ďalej len „poistné“) za obdobie október 2018 a november 2018, spolu v sume 172,90 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je príloha.
3. Na základe účastníkom konania podaného odvolania, odôvodneného tým, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, pretože zo strany prvostupňového správneho orgánu bol vykonaný účelový podvod na starobného dôchodcu, ktorý si privyrába ako samostatne zárobkovo činná osoba (v ďalšom texte aj „SZČO“) odvolací orgán Sociálna poisťovňa, ústredie (t.j. žalovaný) dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorá zmena však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného
poistného. Pri rozhodovaní žalovaný vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu prvého stupňa, že účastník konania je oprávnený na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od 13.07.1988, resp. od 20.08.1988, resp. od 20.09.1988, resp. od 04.12.1992, resp. od 02.06.1995, resp. od 12.07.1996, resp. od 07.11.1996 na základe živnostenského oprávnenia (živnostenské listy č. ŽO-1992/06072, č. ŽO-1995/02183-00002, č. ŽO-1996/06954-00002, č. ŽO-1996/09759-00002), čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra: 805-2927. Účastník konania zároveň nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný konštatoval, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem účastníka konania zo živnosti bol za rok 2017 v sume 8.600 EUR, čo vyplýva z daňového priznania podaného 29.06.2018, teda bol vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2017 (5.472 EUR). Po citácii ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 543/2010 Z. z. (účinný od 01.01.2011), § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z. z. (účinný od 01.01.2008), § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 338/2013 Z. z. (účinný od 01.01.2014), § 128 ods. 1 písm. c) ods. 2 písm. c), ods. 11 písm. b), § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 (účinný od 01.01.2005), § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 266/2017 Z. z. (účinný od 01.01.2018), § 130 písm. c) zákona o sociálnom poistení, § 131 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 183/2014 Z. z. (účinný od 01.01.2015), § 137 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 43/2004 (účinný od 01.01.2005), § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 252/2012 Z. z. (účinný od 01.01.2013), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 prvá veta, § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 144 odsek 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 266/2017 Z. z. (účinný od 01.01.2018) žalovaný uzavrel, že správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že účastník konania ako SZČO odviedol poistné za mesiace október 2018 a november 2018 (od 1. novembra 2018 do 20. novembra 2018) v nižšej sume po lehote splatnosti, čím vznikla dlžná suma poistného vo výške 172,90 EUR, špecifikovaná v prílohe k rozhodnutiu č. 700-3410276319-GC04/2019 zo dňa 13.02.2019. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že od 01.07.2014 je postavenie SZČO založené na kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to dosiahnutie veku 18 rokov a dosahovanie príjmu zo samostatne zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.01.2014). Účastník konania tak bol v predmetnom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnil tieto zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, teda splnil podmienku veku a zároveň dosiahol potrebnú zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2017. Následkom týchto skutočností účastníkovi konania priamo zo zákona vznikla povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, a to v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, za situácie, že v právnom poriadku platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného pozná svoje povinnosti stanovené zákonom.
4. Žalovaný ďalej zdôraznil, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 226 ods. 1 písm. o) zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 266/2007 Z.z. účinného od 01.01.2018 účastníkovi konania oznámil listom č. 700-3401848318-GC24/18 zo dňa 03.10.2018, že mu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 01.10.2018 a zároveň účastníka konania informoval o tom, že vymeriavací základ na platenie poistného je v sume 456,00 EUR a mesačná suma poistného predstavuje čiastku 123,80 EUR, z toho poistné na nemocenské poistenie v sume 20,06 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 82,08 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 21,66 EUR. Žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení priraďuje platby poistného k príslušnému obdobiu na základe uvedeného variabilného symbolu a špecifického symbolu. Bez ich uvedenia (resp. v prípade nesprávneho uvedenia) spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa, pričom platby poistného má prednostne priradiť na poistné za jednotlivé mesiace podľa dátumov splatnosti poistného a z dôvodu prednostného uspokojenia „najstarších“ pohľadávok na poistnom tak, aby sa ďalej nezvyšoval počet dní omeškania. V zmysle uvedeného princípu správny orgán prvého stupňa platbu zo dňa 28.11.2018 v sume 20,06 EUR, ktorá bola identifikovaná uvedením špecifického symbolu „102018“ a platbu zo dňa 21.12.2018 v sume 13,37 EUR, ktorá bola identifikovaná uvedením špecifického symbolu „112018,“ zaevidoval v súlade s identifikáciou účastníka konania, t.j. na úhradu časti poistného za mesiace október 2018 a
november 2018. Platby účastníka konania tak boli priradené a zaevidované v súlade so zákonom a podľa uvedených špecifických symbolov. Následne správny orgán prvého stupňa v súlade s ustanovením § 226 ods. 1 písm. o) zákona v znení zákona č. 266/2017 účinného od 01.01.2018 oznámil účastníkovi konania listom č. 700-3400709519-GC24/2019 zo dňa 03.01.2019 zmenu vymeriavacieho základu účastníka konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO od 01.01.2019, s tým, že vymeriavací základ na platenie poistného bol stanovený v sume 477,00 EUR a mesačná platba poistného predstavuje sumu 129,49 EUR, z toho poistné na nemocenské poistenie v sume 20,98 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 85,86 EUR, a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 22,65 EUR. Účastník konania reagoval na toto oznámenie podaním námietok, s ktorými sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal listom č. 5463-6/2019-KEM zo dňa 27.02.2019. Podľa žalovaného účastník konania od 21.11.2018 mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie z dôvodu jeho uznania za dočasne práceneschopného, čo zohľadnil pri vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Účastník konania tak bol povinný odviesť poistné za mesiac október 2018 v sume 123,80 EUR a za mesiac november 2018 (od 01. novembra 2018 do 20. novembra 2018) v sume 82,50 EUR z vymeriavacieho základu 456,00 EUR mesačne. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň konštatoval, že účastník konania je od 20.02.2017 poberateľom starobného dôchodku, ktorá skutočnosť bola zohľadnená aj pri vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a poistné na invalidné poistenie za predmetné obdobie účastníkovi konania nebolo predpísané. Poukázal však na to, že účastníci právnych vzťahov sociálneho poistenia majú rovnaké práva a povinnosti a systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky je založený na princípe solidarity, z čoho vyplýva, že aj tie fyzické osoby, ktoré splnili nároky na priznanie starobného dôchodku, ale naďalej vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť, sú v prípade vzniku povinného poistenia naďalej povinné platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného na základe reálne dosiahnutého príjmu, najmenej však z minimálneho vymeriavacieho základu. Preto, aj keď nie sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie (§ 128 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov) poistné do ostatných fondov sociálneho poistenia sú povinní uhrádzať. S obdobím platenie poistného sú spojené nároky na dávky sociálneho poistenia, v prípade poberateľov starobného dôchodku ide o nárok na prepočet výšky tohto dôchodku.
5. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 9OdK/73/2018 zo dňa 03.09.2018 (zverejnené v obchodnom vestníku 07.09.2018) vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, N. - V. a zároveň oddĺžil dlžníka tak, že účastníka konania zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Dňa 05.02.2019 v obchodnom vestníku č. 25/2019 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, z ktorého vyplýva, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka, t.j. účastníka konania končí. Zverejnením tohto uznesenia v obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje. Žalovaný v tej súvislosti konštatoval, že poistné ako pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká ex lege, t.j. priamo zo zákona dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty jeho splatnosti. Za mesiac október 2018 bolo poistné splatné dňa 08.11.2018 a poistné za mesiac november 2018 (za obdobie od 01. novembra 2018 do 20. novembra 2018) bolo splatné dňa 10.12.2018, teda vzniklo po „rozhodujúcom dni“ (po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Z uvedeného žalovaný uzavrel, že poistné za obdobie od 01.10.2018 do 20.11.12018 bolo účastníkovi konania predpísané správne, pretože ide o novú pohľadávku, na ktorú sa účinky konkurzu a oddlženia nevzťahujú.
6. Za takejto situácie po vyhodnotení skutkového stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa, ako aj právnom posúdení vyplývajúcom z jeho rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že dlžné poistné účastníkovi konania ako SZČO osobe bolo prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu predpísané v súlade so zákonom, pričom výšku poistného upravuje zákon, a jej prehodnotenie zákon neumožňuje. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, preto odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia.
7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou z 25.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach osobne dňa 12.08.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: 40067-3/2019-BA zo dňa 21.06.2019: „lebo je nesprávne a nezákonné, jedná sa o úmyselné zneužívanie postavenia, podvod a úmyselné ignorovanie zákonov Slovenskej republiky. Štátna organizácia je povinná dodržiavať a ctiť si zákony Slovenskej republiky, no toto rozhodnutie vystavené úradníkmi Sociálnej poisťovne - ústredie a
podpísané riaditeľom odboru R.. W. Č. je vrchol arogancie moci, cynizmu, úmyselného poškodzovania a úmyselného ignorovanie zákonov Slovenskej republiky.“
8. Zároveň zdôraznil, že Okresný súd Košice I vyhlásil dňa 03.09.2018 konkurz na majetok dlžníka V. Z.Č. podnikajúceho pod obchodným menom V. Z.Č. - Z., W. Č.. X, N., IČO: 10 694 111 pod sp. zn. 9OdK/73/2018-36 s tým, že bol zbavený všetkých dlhov, teda je stopercentne oddĺžený. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice tak nebola oprávnená predpisovať po vyhlásení a počas konkurzu poistné plnenie, ako aj poistné vymáhať. Svojím konaním úmyselne porušila zákony Slovenskej republiky a predpísala mu poistné plnenie dokonca vo väčšej miere, ako to pripúšťa zákon v jeho prípade, pretože je starobný dôchodca. Poukázal aj na to, že pobočka sociálnej poisťovne mu doručila oznámenie z 12.02.2019, v ktorom sa tvrdí, že po vyhlásení konkurzu a počas konkurzu nie je oprávnená predpisovať poistné, a teda ani vyžadovať zaplatenie poistného. Zároveň tvrdil, že nekompetentní a zločineckí úradníci zo sociálnej poisťovne od neho vymáhajú poistné do druhého, sporiaceho fondu
- do správcovských fondov, a to napriek tomu, že nie je v žiadnom druhom pilieri a ani v žiadnom správcovskom fonde. Nesúhlasil ani so zaplatením poistného do rezervného fondu solidarity, čo považoval jednoznačne za vydieranie a úmyselné zneužitie právomoci. V žalobe potvrdil, že mu bol doručený vymáhajúci predpis na platenie poistného zo dňa 03.10.2018, a to dňa 10.10.2018 znejúci na sumu 123,80 EUR mesačne s rozpísaným platbami: poistné na nemocenské poistenie 20,06 EUR, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie - 82,08 EUR, poistné do rezervného fondu solidarity - 21,66 EUR. Tvrdil, že nemocenské poistné za október 2018 zaplatil vo výške 20,06 EUR a za november 2018 v alikvótnej čiastke 13,37 EUR, pretože od 21.11.2018 bol práceneschopný. Zároveň zdôraznil, že za rok 1988 mal príjem 170.143,30 Kčs, za rok 1989 príjem 2.249.059,30 Kčs a v roku 1990 príjem 1.432.281,10 Kčs, s tým, že Sociálna poisťovňa podvodom mu vylúčila započítanie týchto dôchodkových období. Ďalej tvrdil: „ a za tieto obdobia som tomuto podvodníckemu štátu zaplatil na daniach, odvodoch na moje sociálne zabezpečenie neuveriteľnú čiastku vo výške 350.000 Kčs = 350.000 EUR, teda z tohto obdobia nemám starobný dôchodok, lebo ten super podvodník, naničhodník O. mi dal 200,00 EUR starobný dôchodok?!!! Toto je v žalobe podanej na Krajskom súde Košice v roku 2018. Ten naničhodník O., mi dá 200-eurový starobný dôchodok a vrcholom cynizmu je vymáhanie odo mňa poistné vo výške 123,80 EUR mesačne!!!!!!! Posúďte sami, či takí zločinci ako O. môžu byť na vysokých štátnych úradníckych postoch?!, pravdepodobne F. N. hovorí pravdu. Preto vás vyzývam, VY sudcovia Krajského súdu Košice konajte so zdravým rozumom.“ V žalobe ďalej tvrdil, že napriek zaplateniu poistného na nemocenské poistenie za október 2018 a november 2018 nedostáva nemocenské dávky, pretože podvodníci zo Sociálnej poisťovne mali vraj právo na započítanie iného poistného, čo je podľa žalobcu preukázateľný zločin - ignorovanie zákonov Slovenskej republiky. Pripustil, že za rok 2017 ako SZČO mal vyšší príjem, a teda bol povinnou osobou sociálneho poistenia, no Sociálna poisťovňa mu toto jednoročné obdobie nezapočítala do starobného dôchodku. V závere správnej žaloby uviedol, že 2,5 roka je nezamestnaný a 1 rok bol započítaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, no aj tak za 2,5 roka vraj nesplnil polročné obdobie, preto považuje konanie úradníkov zo Sociálnej poisťovne za podvod, aký sa nedeje v žiadnom štáte Európskej únie. Na základe vyššie uvedenej argumentácie žiadal zrušiť podvodné a zločinecké rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.06.2019 a prikázať Sociálnej poisťovni zdržať sa vydierania poistného za október 2018 a november 2018 a zároveň žiadal, aby súd prikázal Sociálnej poisťovni vyplatiť mu nemocenské dávky od 21.11.2018.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietkam uplatneným žalobcom zdôraznil, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci tejto SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vo vyjadrení žalovaný ďalej zopakoval svoju argumentáciu, ktoré je uvedená v preskúmavanom rozhodnutí č.: 40067-3/2019-BA zo dňa 21.06.2019 a ďalej uviedol: „Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky žalobca dosiahol za rok 2017 príjem zo živnosti v sume 8.600,00 Eur, a teda presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2018. Vzhľadom na to, že žalobca mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2017, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi vzniklo v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov až od
1. októbra 2018. Túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, oznámila žalobcovi listom číslo: 700-3401848318-GC24/18, zo dňa 3. októbra 2018. V predmetnom liste žalobcovi zároveň oznámila vymeriavací základ na platenie poistného, mesačnú sumu poistného v členení na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, ako aj dátum splatnosti poistného. Uvedené skutočnosti je Sociálna poisťovňa povinná oznamovať samostatne zárobkovo činným osobám podľa § 226 ods. 1 písm. o) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 33/22015 Z. z. súčinnosťou od 1. januára 2015. Pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného Sociálna poisťovňa vychádzala zo základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré žalobca dosiahol za rok 2017. Vymeriavací základ žalobcu teda nebol určený zo starobného dôchodku, ktorý žalobca poberá, ale z príjmov zo živnosti, ktoré dosiahol za rok 2017. Vzhľadom na to, že vymeriavací základ žalobcu na platenie poistného určený podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol nižší ako ustanovuje citovaný zákon, bol žalobca povinný platiť poistné z najnižšieho vymeriavacieho základu, t.j. z minimálneho vymeriavacieho základu, ustanoveného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. Z najnižšieho možného vymeriavacieho základu na platenie poistného, ktorý zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov pripúšťa v období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018, t.j. z vymeriavacieho základu 456,00 Eur bol žalobca povinný platiť mesačne poistné v sume 123,80 Eur. Suma poistného pozostáva z poistného na nemocenské poistenie (20,06 Eur mesačne), z poistného na starobné poistenie (82,08 Eur mesačne) a poistného do rezervného fondu solidarity (21,66 Eur). Vzhľadom na to, že žalobca je od 20. februára 2017 poberateľom starobného dôchodku, je vyňatý z povinnosti platiť poistné na invalidné poistenie (§ 128 ods. 4). Poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí bez výnimky každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa od neho „vymáha poistné do druhého, do sporiaceho fondu - do správcovských fondov“ uvádzame, že priamo z napadnutého rozhodnutia, zo str. 3 vyplýva, že žalobca nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Keďže žalobca nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu, nie je povinný platiť ani povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. V prvostupňovom rozhodnutí, v jeho výrokovej časti, sa síce pri poistnom na starobné poistenie uvádzajú aj povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, avšak hviezdička, ktorá tieto príspevky označuje, znamená, že uvedené platí len v prípade, ak je dotknutá osoba sporiteľom podľa osobitného predpisu. Táto vysvetlivka je na str. 2 rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorým bolo poistné žalobcovi predpísané. Keďže žalobca nie je zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je právne opodstatnené od žalobcu povinné príspevky na starobné dôchodkové vymáhať. Žalobca bol teda povinný platiť mesačne poistné na starobné poistenie v sume 82,08 eur, čo je 18 % z vymeriavacieho základu. Keďže žalobca za mesiac október 2018 a november 2018 odviedol poistné v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa bola povinná podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov dlžnú sumu poistného žalobcovi predpísať. Vzhľadom na námietky žalobcu, že za sporné obdobie odviedol poistné na nemocenské poistenie uvádzame, že podľa § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb. Vzhľadom na citované ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa nie je oprávnená započítať úhradu poistného len na jeden druh sociálneho poistenia, ale uhradené poistné je povinná pomerne rozdeliť na všetky druhy sociálneho poistenia, ktoré je dotknutá osoba povinná uhradiť, aby sa tak predišlo účelovej úhrade časti poistného, napr. s cieľom získať dávky nemocenského poistenia počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Preto Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, postupovala správne, ak poistné za mesiac október 2018, ktoré žalobca uhradil dňa 28. novembra 2018 v sume 20,06 Eur a poistné za mesiac november 2018 v sume 13,37 Eur uhradené žalobcom dňa 21. decembra 2018, pomerne rozdelila podľa jednotlivých sadzieb na nemocenské poistenie, starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity a rozdiel na poistnom následne predpísala rozhodnutím. Za mesiac október 2018 pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobcovi poistné v sume 103,74 Eur a za mesiac november 2018 poistné v sume 69,16 Eur. Poistné za mesiac november 2018 bolo žalobcovi predpísané
len od 1. novembra 2018 do 20. novembra 2018 vzhľadom na to, že od 21. novembra 2018 bol uznaný za dočasne práceneschopného čo malo za následok vylúčenie z povinnosti platiť poistné (§140 ods. 3). Skutočnosť, že na majetok dlžníka (žalobcu) bol vyhlásený konkurz, nemá podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne na zákonnosť predpísania poistného vplyv. Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. 9OdK/73/2018, zo dňa 3. septembra 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku OV 2018/173, dňa 7. septembra 2018. Dňa 5. februára 2019 bol v Obchodnom vestníku č. 2/2019 zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a z uvedeného dôvodu sa konkurz na majetok úpadcu končí. Pohľadávka na poistnom za mesiac október 2018 vznikla vzhľadom na splatnosť tohto poistného (8. november 2018) až 9. novembra 2018 a pohľadávka na poistnom za mesiac november 2018, ktorého splatnosť bola 10. decembra 2018, vznikla až 11. decembra 2018. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka na poistnom, predpísaná napadnutým rozhodnutím, vznikla až po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol konkurz vyhlásený. Vychádzajúc z ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pohľadávka, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu, nemôže byť v konkurze uspokojená. Keďže pohľadávka na poistnom za mesiac október 2018 a november 2018 vznikla až po vyhlásení konkurzu, účinky konkurzu sa na ňu nevzťahujú. Vzhľadom na § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa pohľadávku na poistnom mohla predpísať až po zrušení konkurzu. Po zrušení konkurzu neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni pohľadávku na poistnom, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, predpísať.“
10. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že dňa 12.08.2019 Krajská prokuratúra Bratislava požiadala listom č. Kd 457/19/1100-3 na základe podnetu žalobcu o zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa preskúmavaného rozhodnutia v tejto veci, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, požadovaný spisový materiál bol Krajskej prokuratúre zaslaný 28.08.2019, pričom do dňa podania vyjadrenia, t.j. 18.12.2019 protest prokurátora voči napadnutému rozhodnutiu nebol podaný. Vzhľadom na zákonnú lehotu uvedenú v § 35 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, žalovaný vyslovil názor, že podnet podávateľa bol podľa § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre odložený ako nedôvodný.
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe napokon doplnil, že predmetom súdneho konania v tejto veci nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku a ani rozhodnutia o priznaní dávok nemocenského poistenia, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného, t.j. či žalovaný rozhodol v súlade s hmotnoprávnym a procesným predpisom upravujúcim sociálne poistenie, ktorým je zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný preto považoval námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe týkajúce sa výšky jeho starobného dôchodku (vrátane dôb dôchodkového poistenia), ako aj dávok nemocenského poistenia za právne irelevantné vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného. Z týchto podstatných dôvodov preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
12. Žalobca v replike zo dňa 03.02.2020 po expresívnych vyjadreniach na adresu Národnej rady Slovenskej republiky, jej poslancov, bývalých politikov, ako aj predstaviteľov Sociálnej poisťovne, opakovane nesúhlasil so zaplatením povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 82,08 EUR (a so zvýšením na čiastku 85,86 EUR) a nesúhlasil ani s platením príspevku do rezervného fondu solidarity vo výške 21,66 EUR a od 01.01.2019 vo výške 22,65 EUR. Opakovane považoval konanie žalovaného za zločinecké, pretože takýmto postupom sú hrubým a zásadným spôsobom porušované jeho ústavné práva. V tej súvislosti vyzval Krajský súd v Košiciach, aby vec postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky, pretože je vrchol zločinnosti vydierať - vymáhať od starobného dôchodcu, ktorý je SZČO povinné príspevky tak, ako je to vyššie uvedené.
13. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu zo dňa 07.02.2020 spolu s replikou mu bola doručená dňa 28.02.2020.
14. Správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu dôvodná nie je.
15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu (pozn. v sociálnych veciach) fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
18. Podľa § 204 SSP, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd aj bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
19. Správny súd dáva do pozornosti, že v zásade nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
20. Na pojednávaní pred súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.06.2021 žalobca trval na podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 40067-3/2019-BA zo dňa 21.06.2019. V časti, v ktorej žiadal, aby bolo uložené Sociálnej poisťovni zdržať sa vydierania poistného za október 2018 a november 2018 a zároveň prikázať Sociálnej poisťovni vyplatiť mu nemocenské dávky od 21.11.2018, zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, pretože v tejto časti podal správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyplatení nemocenských dávok. Vo svojom prednese pred súdom ďalej zdôraznil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, preto nemá platiť žiadne odvody, ani žiadne platby. Nie je ani účastníkom starobného dôchodkového sporenia, a preto nevidí dôvod, prečo by mal platiť s tým súvisiace platby. Namietal uloženú povinnosť platiť do fondu solidarity, pretože ako starobný dôchodca nemá podporovať mladých a produktívnych ľudí, pretože v tom nevidí žiaden zmysel. V závere svojho prednesu žalobca spresnil, že podanou správnou žalobou žiada zrušiť tak rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.06.2019 č. 40067-3/2019-BA, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13.02.2019 č. 700-3410276319- GC04/2019 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
21. Zástupkyňa žalovaného k prednesu žalobcu sa v celom rozsahu odvolala na písomné vyjadrenie k správnej žalobe, s tým, že po splnení zákonných podmienok sa žalobca stal povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou ako samostatne zárobkovo činná osoba. Uvedená skutočnosť bola oznámená tak žalobcovi, ako aj správcovi konkurznej podstaty, voči ktorému oznámeniu ani zo strany správcu konkurznej podstaty a ani zo strany žalobcu námietky podané neboli. V obchodnom vestníku bolo vyhlásenie konkurzu oznámené dňa 07.09.2018 a jeho ukončenie ku dňu 05.02.2019. Keďže bol vyhlásený v tomto období konkurz, Sociálna poisťovňa zo zákona mala prerušené konanie vo vzťahu k predpísaniu poistného, čo však neznamená, že takáto povinnosť na strane žalobcu nevznikla. Bolo povinnosťou žalobcu platiť poistné, a to do fondu nemocenského poistenia, starobné poistenie, ako aj do rezervného fondu solidarity, a keďže toto poistné nebolo zaplatené v lehote splatnosti, po zrušení konkurzu odpadla právna prekážka nemožnosti predpísať poistné, a preto prvostupňový správny orgán pristúpil k predpísaniu dlžnej sumy. Zároveň zdôraznila, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a ani v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného nie je predpísaná žiadna suma na účely dôchodkového sporenia, pretože žalobca účastníkom takéhoto dôchodkového sporenia nie je, a to, čo je uvedené v rozhodnutí sa týka iba sporiteľov, čo aj v rozhodnutí je dostatočným spôsobom podľa zástupkyne žalovaného vysvetlené.
22. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom od 01.01.2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
23. Správny súd poukazuje na to, že z obsahu správnej žaloby, ako aj jednotlivých prednesov žalobcu v tomto konaní nevyplýva, aby žalobca namietal nesplnenie zákonných podmienok, ktorých následkom mu v súlade s § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 ako SZČO osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinne dôchodkové poistenie dňom 01.01.2018. Ďalej bolo v konaní preukázané (ani táto skutočnosť žalobcom nebola namietaná), že správny orgán prvého stupňa vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia oznámil SZČO listom č.: 700-3401848318-GC24/18 dňa 03.10.2018, v ktorom zároveň žalobcu informoval o tom, že vymeriavací základ na platenie poistného v roku 2018 predstavuje sumu 456,00 EUR, mesačná platba poistného predstavuje sumu 123,80 EUR, z toho poistenie na nemocenské poistenie v sume 20,06 EUR, poistenie na starobné poistenie v sume 82,08 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 21,66 EUR. Žalobca po doručení tohto listu proti skutočnostiam, ktoré sú v ňom uvedené, námietky nepodal. Uvedené preto súd považoval v konaní za dostatočne preukázané a vzhľadom na stanoviská účastníkov konania v tomto súdnom preskúmavacom konaní aj za nesporné.
24. Povinnosťou žalobcu tak bolo odviesť poistné ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO vo výške, ktorá vyplýva z vyššie označeného oznámenia zo dňa 03.10.2018. Žalobca sa stal dočasne práceneschopným od 21.11.2018, čím od tohto dňa mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie (§ 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že poistné za mesiac október 2018 a november 2018 (od 01. novembra 2018 do 20. novembra 2018) odviedol v nižšej sume a po lehote splatnosti. Správny súd preveril správnosť určenia výšky poistného u žalobcu za mesiace október a november 2018 a zistil, že tento bol povinný odviesť poistné v sume 123,80 EUR za mesiac október 2018 a za mesiac november 2018 v sume 82,53 EUR (vzhľadom na práceneschopnosť žalobcu, za oba mesiace z vymeriavacieho základu 456,00 EUR mesačne). Žalobca je od 20.02.2017 poberateľom starobného dôchodku, preto mu nevznikla povinnosť platiť poistné na invalidné poistenie za predmetné obdobie. Žalobca v skutočnosti poukázal Sociálnej poisťovne platby, ktoré eviduje vo svojom systéme v sume 20,06 EUR zo dňa 28.11.2018 (identifikovaná uvedením špecifického symbolu „102018“) a v sume 13,37 EUR z 21.12.2018 (identifikovaná uvedením špecifického symbolu „112018“. Uvedené platby boli Sociálnou poisťovňou započítané na úhradu časti poistného (v súlade s vyššie označenou identifikáciou platieb účastníkom konania), t.j. na úhradu časti poistného za mesiac október 2018 a november 2018.
25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť platiť poistné povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO iba čiastočne, keď za mesiac október 2018 poukázal Sociálnej poisťovni platbu v sume 20,06 EUR a za mesiac november platbu 13,37 EUR. V skutočnosti mal však zaplatiť za mesiac október 2018 poistné v sume 123,80 EUR a za mesiac november 2018 (od 01.11. do 20.11.) sumu 82,53 EUR. Za tieto mesiace tak žalobca neodviedol poistné na nemocenské poistenie v sume 28,01 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 114,64 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 30,25 EUR, t.j. spolu sumu 172,90 EUR, ktorá suma mu bola aj predpísaná prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3410276319-GC04/19 zo dňa 13.02.2019.
26. K jednotlivým námietkam uplatneným žalobcom v správnej žalobe, správny súd tieto námietky po ich vyhodnotení považuje za nedôvodné. Súd má za to, že v konaní pred správnym orgánom žalobcovi ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO vznikla povinnosť platiť dňom 01.01.2018 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity v zákonom stanovenej výške a v lehotách jeho splatnosti (žalobca splnil zákonné podmienky, t.j. je SZČO a jeho príjem zo živnosti za rok 2017 dosiahol výšku 8.600 EUR, teda presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu) v súlade s tým, ako to bolo žalobcovi oznámené Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice listom zo dňa 03.10.2018 č.: 700-3401848318-GC24/18. V uvedenom liste pri poistnom na starobnom poistení je uvedené aj slovné spojenie: „....a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie(SDS)?“, zároveň v závere listu je však uvedená aj legenda: („?“), platí v prípade, ak ste sporiteľom podľa osobitného predpisu.“ Uvedené aj podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysvetľuje dôvod uvedenia tohto slovného spojenia pri poistnom na starobné poistenie, a preto nemožno
uvedené vzťahovať na situáciu žalobcu, ktorý nie je účastný starobného dôchodkového sporenia (tzv. druhý pilier). Zároveň z rozhodnutia žalovaného (str. 3. preskúmavaného rozhodnutia, šiesty odsek) je výslovne uvedené: „Účastník konania nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)“. Súd preto hodnotí túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku týkajúcu sa nesúhlasu žalobcu s platením príspevku do fondu solidarity, pretože tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, aj keď žalobca nie je povinný ako starobný dôchodca platiť poistné na invalidné poistenie (§ 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), poistné do ostatných fondov sociálneho poistenia je povinný uhrádzať, medzi iným aj príspevok do rezervného fondu solidarity.
27. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2019, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
28. Podľa § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
29. Správny súd sa podrobne zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorý tvrdil, že Sociálna poisťovňa mu nebola oprávnená predpísať poistné za mesiac október 2018 a november 2018, pretože uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 9OdK/73/2018-36 zo dňa 03.09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: V. Z.F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: W. XXX/X, XXX XX N. - V.U., podnikajúci pod obchodným menom: V. Z. - Z., s miestom podnikania: W.X. XXX/X, XXX XX N. - V.U., IČO: 10694111, čím bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Súd sa pri hodnotení tejto skutočnosti stotožnil s právnym názorom žalovaného z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj písomného vyjadrenia k správnej žalobe, pretože pohľadávka na poistnom za mesiac október 2018 vznikla vzhľadom na splatnosť tohto poistného dňom 08.11.2018 až dňa 09.11. 2018 a pohľadávka na poistnom za mesiac november 2018 vzhľadom na splatnosť tohto poistného dňom 10.12.2018 vznikla až dňa 11.12.2018. Z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného je preukázané, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením konkurzného súdu, ktoré je vyššie označené zo dňa 03.09.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku (pod č. 2018/173) dňa 07.09.2018 a dňa 05.02.2019 bol zverejnený v Obchodnom vestníku oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a z uvedeného dôvodu sa konkurz na majetok úpadcu končí. Pohľadávka Sociálnej poisťovne vzhľadom na splatnosť jednotlivých dlžných poistných súm vznikla až po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol konkurz vyhlásený, preto vychádzajúc z ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tieto pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu nemohli byť v konkurze uspokojené a nevzťahujú sa na nich ani účinky konkurzu. Po zrušení konkurzu už neexistovala žiadna právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni predpísať pohľadávku na poistnom, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, preto Sociálna poisťovňa vzhľadom na § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii predpísala predmetnú pohľadávku. Z uvedených dôvodov súd aj túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.
30. V závere správny súd k jednotlivým tvrdeniam žalobcu v priebehu súdneho konania o nesúhlase s výškou starobného dôchodku, prípadne o nezohľadnení výšky jeho príjmov z podnikateľskej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj v súvislosti s tvrdeniami o nepriznaní dávok nemocenského poistenia uvádza, že predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia vo veci predpísania poistného za konkrétne obdobie, preto námietky žalobcu týkajúce sa jeho starobného dôchodku a dávok nemocenského poistenia sú vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného právne neopodstatnené. Vzhľadom na prednes žalobcu na pojednávaní zo dňa 21.06.2021 súd pojal do výroku rozhodnutia aj výrok, ktorým konanie o zaplatenie nemocenských dávok žalobcovi od 21.11.2018 zastavil (podľa § 63 SSP), pretože žalobca výslovne uviedol, že v časti týkajúceho sa tohto nároku podal samostatnú správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyplatení nemocenských dávok od 21.11.2018, a preto v tejto časti berie žalobu späť a konanie žiada zastaviť.
31. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).