Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-8-2020.pdf
PDF · 117.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu A. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v E., Z. X., proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 0076843402020 zo dňa 19.03.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie, príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutím č. k. 0076843402020 zo dňa 19.03.2020 rozhodla o odvolaní účastníka konania, t.j. žalobcu proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky č. k. 0076843402020 zo dňa 23.01.2020, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice (v ďalšom texte aj „prvostupňový správny orgán,“ resp. „správny orgán prvého stupňa“) na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktorého podkladom bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie č. 700- 3413002419-GC04/19 zo dňa 13.12.2019 vydané prvostupňovým správnym orgánom, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 33,83 EUR, tak, že odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.
2. Na odôvodnenie rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán začal dňa 16.01.2020 konanie vo veci vymáhania pohľadávky na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
- rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700- 3413002419-GC04/19 zo dňa 13.12.2019, ktorým bola žalobcovi v tomto konaní uložená povinnosť zaplatiť penále v sume 33,83 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa začatia kontroly. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo veci upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie je nesprávne a nezákonné. Odvolal sa na súdne preskúmavacie konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Sa/29/2019, v ktorom žalobca žiadal o pozastavenie výkonu exekučného konania vo veci vymáhania nezákonnej exekúcie vo výške 172,90 EUR, pretože sa jedná o kolosálny podvod a diskrimináciu starobného dôchodcu, ktorý si privyrába k starobnému dôchodku ako živnostník a nemieni dopomáhať k neoprávnenému obohacovaniu správneho orgánu. Zároveň tvrdil, že podal podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky a pravdepodobne podá proti Slovensku aj žalobu na Medzinárodný súd pre ľudské práva. Ďalšou skutočnosťou, ktorú žalobca v odvolaní uviedol je, že: „spáchali ste voči mne kolosálny podvod, odsúhlasili ste mi PN-ku 4-mesiace po tom, čo som podal žiadosť o starobný dôchodok.... Dali ste
mi nemocenské dávky vo výške cca 60,- eur a okradli ste ma o starobný dôchodok vo výške 2 000,- eur“, preto žiadal o trochu súdnosti a zrušenie exekúcie vo výške 33,83 EUR. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zdôraznil, že odvolanie žalobcu smerovalo výlučne proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok. Konštatoval, že povinnosť platiť poistné včas (v lehote splatnosti) a v správnej sume, vyplýva povinnému priamo zo zákona o sociálnom poistení. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo nesplnenia v správnej výške alebo včas. Na výšku predpísaného penále má vplyv dátum splatnosti poistného, dátum zaplatenia dlžného poistného, resp. dátum začatia kontroly a výška dlžného poistného. Akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť. Ak odvádzateľ neodvedie poistné v lehote splatnosti, Sociálna poisťovňa v zmysle § 240 ods. l a 2 zákona o sociálnom poistení má povinnosť (nie možnosť) predpísať odvádzateľovi poistného penále. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia postupuje v súlade so zákonom o sociálnom poistení voči všetkým odvádzateľom poistného rovnako. Sociálna poisťovňa (prvostupňový správny orgán) predpísala povinnému (žalobcovi), ako samostatne zárobkovo činnej osobe (v ďalšom texte aj : „SZČO“) za obdobie október 2018 a november 2018 rozhodnutím č. 3413002419 zo dňa 13.12.2019 penále v sume 33,83 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená v hotovosti, do dňa začatia kontroly. Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie bolo povinnému oznámené dňa 18.12.2019. Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2020. Ustanovenie § 225a zákona o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred začatím konania zisťovať splnenie podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení (existencia exekučného titulu) a vymáhať pohľadávky spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon o sociálnom poistení. V zmysle § 225b zákona o sociálnom poistení je rozhodnutie č. 3413002419 spôsobilým exekučným titulom a námietky uvedené v odvolaní obsahujú len vlastné tvrdenie povinného, vyjadrujúce jeho presvedčenie o skrivodlivosti, ktoré však nie sú právne relevantnými dôvodmi na zmenu alebo zrušenie upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok. Zákonnosť prvostupňového rozhodnutia o predpísaní penále v sume 33,83 EUR bolo možne posúdiť v rámci prípadného odvolacieho konania proti predmetnému rozhodnutiu, ale túto možnosť povinný (žalobca) nevyužil. Žalovaný ďalej citoval § 177 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že posudzovanie a rozhodovanie otázok súvisiacich so vznikom a zánikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia povinného (žalobcu), ako SZČO, ako aj skutočnosti súvisiace s jeho práceneschopnosťou a výškou starobného dôchodku, nie sú predmetom konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení a nepatria do pôsobnosti tohto odvolacieho orgánu. Povinným „vykonštruovaná exekúcia“ vo výške 172,90 EUR nesúvisí s predmetným konaním vo veci vymáhania pohľadávok č. 0076843402020 a žalovaný na základe vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu nemá vedomosť o súdnom konaní sp. zn. 1Sa/29/2019. Žalovaný zhrnul, že po vzniku exekučného titulu, ktorý je právne záväzný, nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo by bránili jej vymáhateľnosti a konanie vo veciach vymáhania pohľadávky je v súlade so štvrtou častou zákona o sociálnom poistení, keďže jeho základom je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým bola povinnému (žalobcovi) uložená povinnosť plniť a povinný (žalobca) si uvedenú povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.05.2020 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.k. 0076843402020 zo dňa 19.03.2020 a toto rozhodnutie hodnotil ako nesprávne a nezákonné. Ďalej tvrdil: „doslova sa jedná o úmyselné poškodzovanie chránenej osoby - invalidného starobného dôchodcu, od ktorého si tento naničhodník P.. Ľ. N., generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne chce silou - mocou presadiť voči mne výplatné, ktoré nemá žiadne opodstatnenie, lebo aj samotná vykonštruovaná, takz. pohľadávka vo výške 172,90 EUR je neoprávnená a nezákonná. Voči neoprávnenej a nezákonnej takz. pohľadávke vo výške 172,90 EUR je vedené súdne konanie na Krajskom súde Košice pod sp. zn. 1Sa/29/2019. Úradníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, S.. A. N., ktorá si ctí zákony Slovenskej republiky mi doručila OZNÁMENIE z 12.02.2019, že vyhlásením konkurzu a počas konkurzu, Sociálna poisťovňa nie je oprávnená predpisovať poistné, teda vyžadovať zaplatenie poistného, vyzývať na úhradu poistného.“ Žalobca sa odvolal aj na právne následky vyplývajúce z vyhláseného konkurzu rozhodnutím Okresného
súdu Košice I zo dňa 03.09.2018 pod sp. zn. 9OdK/73/2018, ktorý skončil 05.02.2019. Podľa žalobcu je absolútne neprípustné, aby Sociálna poisťovňa vymáhala preddavky na poistné od SZČO za rok 2017 v roku 2019, tesne po skončení konkurzu a so spiatočnou splatnosťou od roku 2018, teda počas konkurzu. Spiatočné vymáhanie poistného je podľa žalobcu neprípustné, hrubo sa porušujú ústavné práva občana SR, lebo zo zákona bolo neprípustné vymáhať akékoľvek poistné do 05.02.2019, teda od vyhlásenia konkurzu (03.09.2018) do skončenia konkurzu (05.02.2019), akékoľvek pohľadávky sú zo zákona odpísané, občan je oddlžený. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca opisuje ním vnímanú motiváciu postupu Sociálnej poisťovne a jej generálneho riaditeľa P.. Ľ. N., ktorý bol voči jeho osobe realizovaný, za čo P.. N. ostro kritizuje a obviňuje z trestnej činnosti. Žalobca argumentoval, že „Preukázateľne s dôkazmi a overením notárom, som preukázal N. podnikanie v rokoch 1988, 1989 a 1990 s príjmom za rok 1988 = 170.143,30 KČS, príjmom za rok 1989 = 2.249.059,30 KČ, príjmom za rok 1990 = 1.432.281,10 KČS, za čo som tomuto štátu zaplatil na daniach a zaplatil spolu s daňami moje sociálne zabezpečenie vo výške 350.000 KČS, ktoré sa rovná terajším 350.000 EUR.“ V ďalšom texte správnej žaloby žalobca pokračoval v invektívach voči P.. N.Ž. a zdôraznil, že za 40 odpracovaných rokov mu bol priznaný starobný dôchodok 200 EUR, má zaplatiť 172,90 EUR, s čím nesúhlasí, a rovnako nesúhlasí ani s platbou za starobné sporenie 82,08 EUR, pretože je starobný dôchodca a v žiadnom sporiacom fonde nie je, a ani nemôže byť. Za vrchol nehoráznosti žalobca považoval, že má zaplatiť do rezervného fondu solidarity 21,66 EUR, keď sám potrebuje solidaritu a taktiež vyrubené penále vo výške 33,83 EUR, za to, že nezaplatil „výpalné“ v sume 172,90 EUR.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.07.2020 k správnej žalobe zopakoval argumentáciu uplatnenú v preskúmavanom rozhodnutí a zdôraznil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 13.12.2019 rozhodnutie č. 700-3413002419-GC04/19, ktorým žalobcovi ako SZČO za obdobie október 2018 a november 2018 predpísala penále v sume 33,83 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená v hotovosti, do dňa začatia kontroly. Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2020. Prvostupňový orgán začal dňa 16.01.2020 konanie vo veci vymáhania pohľadávky vydaním rozhodnutia č.k. 0076843402020, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je vyššie označené rozhodnutie zo dňa 13.12.2019. Prvostupňový orgán vydal dňa 23.01.2020 upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. k. 0076843402020, proti ktorému podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. k. 0076843402020 zo dňa 19.03.2020 odvolanie žalobcu zamietol z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
5. K námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe, žalovaný v súvislosti s vyhláseným konkurzom na majetok žalobcu citoval príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zdôraznil, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká ex lege, t.j. priamo zo zákona dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty jeho splatnosti. Poistné za mesiac október 2018 bolo splatné dňa 08.11.2018 a poistné za mesiac november 2018 bolo splatné dňa 10.12.2018, t.j. vzniklo po „rozhodujúcom dni“, teda po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Dlžné sumy poistného, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa v konkurznom konaní uplatňujú prihláškou bez ohľadu na to, či sú predpísané rozhodnutím. Penále sa však stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až jeho predpísaním formou rozhodnutia, ktoré je možné vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Sociálna poisťovňa penále vypočítava a predpisuje podľa § 240 zákona o sociálnom poistení v samostatnom konaní a v danom prípade pohľadávka vznikla až po predpísaní, rozhodnutím č. 3413002419 zo dňa 13.12.2019. Keďže právna povinnosť, ktorá založila prvostupňovému orgánu predpísať penále, bola bez akýchkoľvek pochybností porušená po rozhodujúcom dni, nejde vo vzťahu k žalobcovi o nevymáhateľnú pohľadávku, ktorá by prostredníctvom odkazujúceho ust. § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ukladala prvostupňovému orgánu povinnosť takéto penále nepredpisovať. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka prvostupňového orgánu za obdobie mesiacov október 2018 a november 2018, predpísaná rozhodnutím č. 3413002419 zo dňa 13.12.2019, nemohla byť prihlásená do konkurzného konania, nakoľko nevznikla pred, ale po rozhodujúcom dni, a keďže nie je podľa § 166b Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze ani pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, nestáva sa voči žalobcovi nevymáhateľnou. Podkladom na uskutočnenie vymáhania pohľadávok je existencia exekučného titulu. Ust. § 225b zákona o sociálnom poistení určuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť
plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil a keďže rozhodnutie č. 3413002419 zo dňa 13.12.2019 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.01.2020, je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého prvostupňový orgán začal konanie vo veciach vymáhania pohľadávok podľa § 225c zákona o sociálnom poistení. Žalovaný tiež konštatoval, že v zmysle § 177 zákona o sociálnom poistení námietky žalobcu súvisiace s nezapočítaním príjmu do výšky jeho starobného dôchodku nie sú predmetom preskúmavacieho konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Odvolací orgán nebol a nie je oprávnený skúmať, ani rozhodovať o splnení podmienok na priznanie starobného dôchodku a niektoré skutočnosti uvedené v žalobe obsahujú len vlastné tvrdenia žalobcu vyjadrujúce jeho presvedčenie o skrivodlivosti. Opomenutie, resp. nesplnenie povinnosti zaplatiť pohľadávku je dôsledkom voľby samotného žalobcu, byť pasívny. Záverom žalovaný uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné, neukracuje žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch, pretože upovedomenie o začatí vymáhania bolo vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý je právne záväzný. Trovy konania si žalovaný neuplatnil.
6. Žalobca v replike zo dňa 11.08.2020 uviedol, že vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe je zavádzajúce a nezákonné, s cieľom poškodiť ho a jednoznačne sa jedná o „vydieranie - výpalné“. Pohľadávky voči Sociálnej poisťovni mali podľa žalobcu pozostávať z nezákonných, neoprávnených a podvodných povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, čo je tiež podvod, lebo on ako starobný dôchodca predsa nemôže sporiť na starobný dôchodok. Nesúhlasil ani s platením poistného do rezervného fondu solidarity a celé konanie Sociálnej poisťovne voči svojej osobe označil za vydieranie. V ostatnom sa žalobca pridržiaval výhrad, ktoré uplatnil už v správnej žalobe.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 16.09.2020 sa odvolal na vyjadrenie k správnej žalobe, na ktorom trval v celom rozsahu.
8. Správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj právoplatného rozsudku sp. zn. 1Sa/29/2019 zo dňa 21.06.2021, bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP, poučenie o procesných právach, vrátane práva podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP bolo žalobcovi doručené dňa 01.09.2021) dospel k záveru, že správna žaloba dôvodná nie je.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP, správnu žalobu (pozn. v sociálnych veciach) fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
11. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
12. Správny súd dáva do pozornosti, že v zásade nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
13. Správny súd predovšetkým zdôrazňuje, že pri žalobnom type správnej žaloby v sociálnych veciach (tak, ako takýto prostriedok obrany subjektívnych práv v tomto konaní zvolil žalobca), je povinnosťou súdu preskúmať zákonnosť postupu tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného,
ktorý rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj zákonnosť samotného rozhodnutia žalovaného, a to na základe účastníkom správneho konania namietaného porušenia jeho subjektívnych práv, pričom však správny súd v tomto prípade žaloby fyzickej osoby nie je viazaný žalobnými bodmi, čím zákonodarca vyjadril záujem poskytnúť ochranu často najzraniteľnejším skupinám spoločnosti, ktoré v takomto type súdneho preskúmavacieho konania nemusia byť zastúpené kvalifikovanou osobou, t.j. advokátom.
14. V tomto súdnom preskúmavacom konaní žalobca namietal zásah do jeho subjektívnych práv rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo veci upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok. Vymáhaná pohľadávka v sume 33,83 EUR na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia č. 3413002419 zo dňa 13.12.2019 predstavuje penále, t.j. sankciu z celkovej sumy nezaplateného (resp. neskoro zaplateného) poistného SZČO za mesiace október a november 2018. Špecifikácia a výpočet penále je podrobne uvedený a odôvodnený vo vyššie označenom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13.12.2019, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 18.12.2019(uvedené vyplýva tak z rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného), a rozhodnutie tvoriace exekučný titul tak na základe týchto skutočností nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03.01.2020.
15. Podľa § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.
16. Podľa § 225a ods. 3 zákona sociálnom poistení, sociálna poisťovňa je povinná a/ zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona, b/ vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
17. Podľa § 225b zákona sociálnom poistení, exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
18. Podľa § 225n ods. 1 zákona sociálnom poistení, účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.
19. Podľa § 225n ods. 2 zákona sociálnom poistení, odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.
20. V danej veci, s odvolaním sa na predmet preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vo vymáhacom konaní na uspokojenie nároku Sociálnej poisťovne na zaplatenie penále v sume 33,83 EUR, ktoré bolo vyrubené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím č.: 700-3413002419-GC04/19 zo dňa 13.12.2019, bolo povinnosťou súdu preskúmať správnosť záveru žalovaného, že po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo by bránili jej vymáhateľnosti, alebo neexistujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné.
21. V tej súvislosti je potrebné poukázať na žalobcom v správnej žalobe uplatnené žalobné body, v ktorých predpísanie penále ako sankcie za neskoro, resp. nezaplatené poistné považuje za nezákonné, najmä pre konkurz vyhlásený na jeho majetok, a tiež aj nemalé sumy odvedené štátu pri jeho súkromnom podnikaní v rokoch 1988 až 1990. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného žalobca namietal aj z dôvodu požadovania poistného do fondov, do ktorých ako starobný dôchodca podľa jeho názoru už nemá povinnosť prispievať. Súd uvedené námietky žalobcu považuje za nedôvodné, pretože tieto sa netýkajú okolností, ktoré by mali nastať po právoplatnosti exekučného titulu, prípadne by spôsobili jeho zánik, alebo by bránili vymáhaniu právoplatne priznanej pohľadávky na zaplatenie penále. Výhrady žalobcu
sa naviac sa v celom rozsahu týkajú povinnosti žalobcu platiť poistné ako SZČO za mesiace október a november 2018, a nie povinnosti zaplatiť penále z neskoro alebo nezaplateného poistného. S uvedenými námietkami sa správny súd v celom rozsahu vysporiadal už v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1Sa/29/2019 zo dňa 21.06.2021 (právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 12.08.2021, proti rozsudku kasačná sťažnosť podaná nebola), predmetom ktorého konania bol súdny prieskum rozhodnutia žalovaného č. 700-3410276319-GC04/19 zo dňa 13.02.2019 vo veci predpísania poistného za obdobie október 2018 a november 2018, spolu v sume 172,90 EUR, z ktorej sumy exekučným titulom bolo predpísané penále v sume 33,83 EUR. Správny súd v uvedenej veci sp. zn. 1Sa/29/2019 v odôvodnení rozsudku dospel k právnym záverom, na ktoré odkazuje aj v tomto konaní : „25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť platiť poistné povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO iba čiastočne, keď za mesiac október 2018 poukázal Sociálnej poisťovni platbu v sume 20,06 EUR a za mesiac november platbu 13,37 EUR. V skutočnosti mal však zaplatiť za mesiac október 2018 poistné v sume 123,80 EUR a za mesiac november 2018 ( od 01.11. do 20.11.) sumu 82,52 EUR. Za tieto mesiace tak žalobca neodviedol poistné na nemocenské poistenie sume 28,01 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 114,64 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 30,25 EUR, t.j. spolu sumu 172,90 EUR, ktorá suma mu bola aj predpísaná prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3410276319-GC04/19 zo dňa 13.02.2019. 26. K jednotlivým námietkam uplatneným žalobcom zo správnej žalobe správny súd tieto námietky po ich vyhodnotení považuje za nedôvodné. Súd má za to, že v konaní pred správnym orgánom žalobcovi ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO vznikla povinnosť platiť dňom 01. 01. 2018 poistné na nemocenské poistenie, povinné na starobné poistenie poistné do rezervného fondu solidarity v zákonom stanovenej výške a v lehotách jeho splatnosti ( žalobca splnil zákonné podmienky, t.j. je SZČO a jeho príjem zo živnosti za rok 2017 dosiahol výšku 8.600 EUR, teda presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu) v súlade s tým, ako to bolo žalobcovi oznámené Sociálnou poisťovňou pobočka Košice listom zo dňa 03. 10. 2018 č.: 700-3401848318-GC24/18. V uvedenom liste pri poistnom na starobnom poistení je uvedené aj slovné spojenie : „....a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie(SDS)?“, zároveo v závere listu je však uvedená aj legenda : „?) platí v prípade, ak ste sporite3om pod3a osobitného predpisu“. Uvedené aj pod3a názoru súdu dostatoeným spôsobom vysvet3uje dôvod uvedenia tohto slovného spojenia pri poistnom na starobné poistenie, a preto nemožno uvedené vz?ahova? na situáciu žalobcu, ktorý nie je úeastný starobného dôchodkového sporenia ( tzv. druhý pilier). Zároveo z rozhodnutia žalovaného (str. 3. preskúmavaného rozhodnutia, šiesty odsek) je výslovne uvedené: „Účastník konania nie sporiteľom podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)“. Súd preto hodnotí túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku týkajúcu sa nesúhlasu žalobcu s platením príspevku do fondu solidarity, pretože tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, aj keď žalobca nie je povinný ako starobný dôchodca platiť poistné na invalidné poistenie (§ 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) poistné do ostatných fondov sociálneho poistenia je povinný uhrádzať, medzi iným aj príspevok do rezervného fondu solidarity. ... ... 29. Správny súd sa podrobne zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorý tvrdil, že Sociálna poisťovňa mu nebola oprávnená predpísať poistné za mesiac október 2018 a november 2018, pretože uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 90dK/73/2018-36 zo dňa 03. 09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka : A., bytom: Z., podnikajúci pod obchodným menom: A. C. - BS, s miestom podnikania: Z. XXX/ X, XXX XX E. - juh, IČO: 10694111, čím bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Súd sa pri hodnotení tejto skutočnosti stotožnil s právnym názorom žalovaného z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj písomného vyjadrenia k správnej žalobe, pretože pohľadávka na poistnom za mesiac október 2018 vznikla vzhľadom na splatnosť tohto poistného dňom 08. 11. 2018 až dňa 09. 11. 2018 a pohľadávka na poistnom za mesiac november 2018 vzhľadom na splatnosť tohto poistného dňom 10. 12. 2018 vznikla až dňa 11. 12. 2018. Z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného je preukázané, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením konkurzného súdu, ktoré je vyššie označené zo dňa 03. 09. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku ( pod č. 2018/173) dňa 07. 09. 2018 a dňa 05. 02. 2019 bol zverejnený v Obchodnom vestníku oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a z uvedeného dôvodu sa konkurz na majetok úpadcu končí. Pohľadávka Sociálnej poisťovne vzhľadom na splatnosť jednotlivých dlžných poistných súm vznikla až po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol konkurz vyhlásený, preto vychádzajúc z ustanovenia § 166a ods. 1 písm a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov tieto pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu nemohli byť v konkurze uspokojené a nevzťahujú sa na nich ani účinky konkurzu. Po zrušení konkurzu už neexistovala žiadna právna prekážka, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni predpísať pohľadávku na poistnom, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, preto Sociálna poisťovňa vzhľadom na § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii predpísala predmetnú pohľadávku. Z uvedených dôvodov súd aj túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 30. V závere správny súd k jednotlivým tvrdeniam žalobcu v priebehu súdneho konania so nesúhlase s výškou starobného dôchodku prípadne o nezohľadnení výšky jeho príjmov z podnikateľskej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj v súvislosti s tvrdeniami o nepriznaní dávok nemocenského poistenia uvádza, že predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného za konkrétne obdobie, preto námietky žalobcu týkajúce sa jeho starobného dôchodku a dávok nemocenského poistenia sú vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného právne neopodstatnené.“
22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobné námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože nenastali a v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré má na mysli ust. § 222n ods. 1 SSP, a preto procesným postupom podľa § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol.
23. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 1Sa/29/2019 15 b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).