Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5e4/869860.8f71aa.pdf
PDF · 107.44 KB
No categories available
4To/10/2024
Identifikačné číslo spisu: 9523100079 Dátum vydania rozhodnutia: 09.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dušan Szabó Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:9523100079.12
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabóa a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč - Šeberu, v trestnej veci obžalovaného Ing. R. L., pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného Ing. R. L. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 6. septembra 2024, sp. zn. 14 T 2/2023, na verejnom zasadnutí konanom 9. júna 2026 v Bratislave, takto
rozhodol:
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 281 ods. 1 Trestného poriadku a § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine a vo výroku o treste a trestné stíhanie proti obžalovanému Ing. R. L., nar. XX. L. XXXX v N. N., trvale bytom Q. U. XX/XX, A.,
pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako účastníctvo na zločine prijímania úplatku formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň na jeseň alebo koncom roka 2012 v reštaurácii J. O. na Y. námestí v A., na osobnom stretnutí s Ing. U. Y. a C. V., si Ing. R. L. vyžiadal od Ing. U. Y., ktorému bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/113/2010 z 10. októbra 2012 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, finančné prostriedky vo výške 5 000 Eur za to, že osloví JUDr. R. T., aby v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn. 1To/11/2013 bolo odvolaniu Ing. U. Y. podanému proti predmetnému rozsudku okresného súdu vyhovené, pričom v presne nezistenom čase pred 26. februárom 2013 v reštaurácii J. O. v A. došlo k osobnému stretnutiu Ing. R. L. s JUDr. T. T., na ktorom Ing. R. L. menovaného požiadal, aby „sa na tú vec pozrel“ s čím JUDr. T. T. súhlasil, pričom následne Ing. R. L. v presne nezistený deň pred 26. februárom 2013 v salóniku reštaurácie J. O. v A. prevzal od C. V. finančné prostriedky vo výške 5 000 Eur v hotovosti a v presne nezistenom období po 26. februári 2013 tieto finančné prostriedky odovzdal v uvedenej reštaurácii JUDr. T. T. za to, že uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/11/2013-500 z 26. februára 2013 bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/113/2010 z 10. októbra 2012 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebom rozsahu znova prejednal a rozhodol,
a zároveň pre skutok v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaný ako účastníctvo na zločine prijímania úplatku formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň po 20. decembri 2017 alebo na jar 2018 na bližšie neurčenej chate v lese nad obcou M., na osobnom stretnutí s Ing. U. Y. a C. V., si Ing. R. L. vyžiadal od Ing. U. Y., ktorému bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/113/2010 z 20. decembra 2017 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, finančné prostriedky vo výške 10 000 Eur pre JUDr. T. T. za to, že v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn. 1To/54/2018 bude odvolaniu Ing. U. Y. podanému proti predmetnému rozsudku okresného súdu vyhovené, pričom následne Ing. R. L. v presne nezistený deň pred 21. augustom 2018 v salóniku reštaurácie J. O. v A. prevzal od C. V. finančné prostriedky vo výške 10 000 Eur v hotovosti, z týchto finančných prostriedkov si ponechal 5 000 Eur a zvyšnú sumu finančných prostriedkov vo výške 5 000 Eur v presne nezistenom období po 21. auguste 2018 odovzdal v uvedenej reštaurácii JUDr. T. T. za to, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/54/2018-1041 z 21. augusta 2018 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/113/2010-955 z 20. decembra 2017 vo výroku o treste a Ing. U. Y. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu a určenou skúšobnou dobou na 3 roky,
zastavuje.
Odôvodnenie
1. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „súd prvého stupňa") rozsudkom zo 6. septembra 2024, sp. zn. 14 T 2/2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok") uznal obžalovaného Ing. R. L. (ďalej len „obžalovaný") vinným zo spáchania dvoch prečinov nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
„v presne nezistený deň v mesiaci december 2012, najneskôr do 25. februára 2013 po tom ako bol v reštaurácii J. O. na Y. námestí v A., na osobnom stretnutí s Ing. U. Y. a C. V. požiadaný, aby intervenoval u sudcu Krajského súdu v Žiline JUDr. P. P. (o vine ktorého doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo), o ktorom mali vedomosť, že sa pozná s obžalovaným, v prospech v tom čase obžalovaného Ing. U. Y., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/113/2010 zo dňa 10.10.2012 uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149, ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a iné, a proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom mal rozhodovať Krajský súd v Žiline, požiadal následne C. V., aby priniesol 5.000 Eur, ktoré následne od neho aj v reštaurácii J. O. o pár dní prevzal a po predchádzajúcej žiadosti o stretnutie sa v uvedenom období opätovne stretol v uvedenej reštaurácii J. O. s JUDr. P. P., u ktorého intervenoval v prospech Ing. U. Y. a následne po tomto stretnutí uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/11/2013 z 26.02.2013 bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom po bližšie nezistenej dobe, po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o odvolaní Ing. U. Y., opakovane požiadal JUDr. P. P., aby prišiel za ním do uvedenej reštaurácie J. O. a na tomto stretnutí mu odovzdal sumu 5.000 Eur, ktoré JUDr. P. P. prijal."
v bode 2/
„v presne nezistený deň v čase od 15.05.2018, najneskôr do 20.08.2018 po tom ako bol na doposiaľ presne nezistenej chate v lese nad obcou M. na osobnom stretnutí s Ing. U. Y. a C. V. opakovane požiadaný, aby opakovane intervenoval u sudcu Krajského súdu v Žiline JUDr. P. P. (o vine ktorého doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo)v prospech v tom čase obžalovaného Ing. U. Y., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/113/2010 zo dňa 20.12.2017 uznaný za
vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149, ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a iné, a proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom mal opakovane rozhodovať Krajský súd v Žiline, opakovane požiadal následne C. V., aby priniesol 5.000 Eur, ktoré následne od neho aj vo vyššie uvedenom období v uvedenej reštaurácii J. O. o pár dní aj prevzal a po predchádzajúcej žiadosti o stretnutie sa v uvedenom období bližšie nezisteného dňa opakovane stretol s JUDr. P. P., ktorý tam za obžalovaným prišiel, znovu intervenoval v prospech Ing. U. Y. a následne po tomto stretnutí rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/54/2018 z 21.08.2018 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené vo výroku o treste a obžalovanému Ing. U. Y. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 3 roky, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 rokov, pričom po bližšie nezistenej dobe, po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o odvolaní Ing. U. Y., opakovane požiadal JUDr. P. P., aby prišiel za ním do uvedenej reštaurácie J. O. a na tomto stretnutí mu odovzdal sumu 5.000 Eur s tým, že „to je za toho Y.", ktoré JUDr. P. P. prijal."
2. Súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň mu podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poukázal na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní, a to na výsluch obžalovaného, výsluchy svedkov JUDr. T. T., Ing. U. Y. a C. V., ako aj na listinné dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní ich prečítaním a poukázal tiež na úvahy a pokyny Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd") v jeho uznesení z 9. novembra 2023, sp. zn. 5 To 9/2023, ktorým bol podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa v trestnej veci obžalovaného z 9. júna 2023, sp. zn. 14 T 2/2023 a ktorým odvolací súd podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
4. K výroku o vine súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania, ako aj vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu v jeho uznesení z 9. novembra 2023, sp. zn. 5 To 9/2023 dospel k záveru, že z trestného oznámenia JUDr. T. T. nevyplýva len záver o tom, že predmetné trestné oznámenie je nepriamym dôkazom stretnutí svedkov Ing. Y. a V. s obžalovaným, ale aj záver o tom, že svedok V. obžalovanému v oboch prípadoch peniaze aj skutočne odovzdal a obžalovaný tieto v prvom prípade vo výške 5 tis. Eur a v druhom prípade minimálne vo výške 5 tis. Eur odovzdal svedkovi JUDr. T. T., pretože táto skutočnosť vyplýva z predmetného trestného oznámenia, ktoré JUDr. T. T. urobil ešte predtým, než svedkovia Ing. Y. a V. vypovedali.
5. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa predostrel svoje úvahy k motívu konania obžalovaného, ďalej k motívu konania svedka V., ako aj k tvrdeniam prokurátora o tom, že svedok V. nemal žiadny relevantný dôvod klamať svedka Ing. Y., a to najmä s poukazom na úvahy, resp. výhrady odvolacieho súdu vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa z 9. júna 2023, sp. zn. 14 T 2/2023, ako aj s poukazom na úvahy odvolacieho súdu v bodoch 70 a 71 jeho uznesenia z 9. novembra 2023, sp. zn. 5 To 9/2023 vo vzťahu k hodnoteniu vierohodnosti výpovedí svedka JUDr. T. T. s poukazom na ich neskoršie zmeny a dospel k záveru, že tieto nie sú takého charakteru, aby relevantne spochybnili aj tú časť trestného oznámenia svedka JUDr. T. T., v ktorej potvrdil prevzatie úplatku od obžalovaného dvakrát po 5 tis. Eur, a to vždy po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline.
6. Súd prvého stupňa následne uzavrel, že vzhľadom na výpovede svedkov Ing. Y. a V., ďalej vzhľadom na obsah trestného oznámenia svedka JUDr. T. T. a oboznámené rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v trestnej veci svedka Ing. Y. (pozn. odvolacieho súdu: trestná vec dopravnej nehody svedka Ing. Y.), ako aj postupnosť jednotlivých konaní svedkov a obžalovaného z pohľadu časového, ako aj s vzhľadom na hodnotiace závery odvolacieho súdu majúce oporu vo vykonanom dokazovaní a tiež vzhľadom na
skutočnosť, že doplnením dokazovania k žiadnej podstatnej zmene v dôkaznej situácii nedošlo dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo nad rámec rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal skutky v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku.
7. K právnej kvalifikácii skutkov v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania oboch skutkov, pretože pre JUDr. T. T. prijal úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon jeho právomoci ako sudcu, teda na osobu obstarávajúcu vec všeobecného záujmu. Súd prvého stupňa považoval za nesporne preukázané, že obžalovaný konal na podnet a v súčinnosti so svedkami Ing. Y. a V. a nie v súčinnosti so svedkom JUDr. T. T. ako prijímateľom úplatku. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa nepovažoval za správnu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uvedenú prokurátorom v obžalobe a ani právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorej sa prokurátor domáhal v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa z 9. júna 2023, sp. zn. 14 T 2/2023. V tejto súvislosti súd prvého stupňa doplnil, že ani doplnením dokazovania nebolo preukázané tvrdenie svedka V., že by svedok JUDr. T. T. mal prostredníctvom obžalovaného žiadať o prijatie úplatku vo výške 10 tis. Eur v súvislosti s jeho intervenciou v prípade skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku.
8. Súd prvého stupňa ďalej vo vzťahu k možnej právnej kvalifikácii skutkov v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku ako jedného pokračovacieho trestného činu uviedol, že išlo o dve samostatné konania, ktoré síce spájal jednotiaci zámer obžalovaného, ako aj rovnaký spôsob spáchania trestného činu, avšak vzhľadom na časový odstup od oboch skutkov absentovala časová súvislosť, a preto ich posúdil ako dva samostatné trestné činy a vo vzťahu k ich trestnosti uviedol, že ich posúdil podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006, podľa ktorého je možné páchateľovi prečinu nepriamej korupcie uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, pretože od 6. augusta 2024 je páchateľovi tohto prečinu možné uložiť trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov, z čoho potom vyplýva, že pre obžalovaného je priaznivejšia právna úprava Trestného zákona platná a účinná v čase spáchania trestného činu.
9. Vo vzťahu k uloženému trestu súd prvého stupňa uviedol, že aj napriek skutočnosti, že obžalovaný má všetky predchádzajúce odsúdenia zahladené, mu poľahčujúcu okolnosť riadneho vedenia života pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písm. j) Trestného zákona nepriznal vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie pre korupciu a zároveň vzhliadol dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov a zároveň podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd prvého stupňa tiež prihliadal na dobu, ktorá uplynula od spáchania jednotlivých skutkov a dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona bude naplnený uložením trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na 4 (štyri) roky.
10. Po vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného proti výrokom o vine a treste a odvolanie proti všetkým výrokom podal aj obžalovaný.
11. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil písomným podaním z 23. októbra 2024, v ktorom ku skutkovým okolnostiam skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku uviedol, že časový rámec jeho spáchania je možné zaradiť do obdobia medzi podaním odvolania zo strany svedka Ing. Y., resp. doručenia jeho odvolania na Krajský súd v Žiline, t. j. od 28. decembra 2012 do dňa, ktorý predchádzal rozhodnutiu o jeho odvolaní, t. j. do 25. februára 2013, pričom súd prvého stupňa začiatok predmetného časového obdobia vyjadril len všeobecne spojením „v presne nezistený deň v mesiaci december 2012".
12. Prokurátor sa nestotožnil s úvahami súdu prvého stupňa o tom, že svedok V. odovzdal obžalovanému v prípade skutku v bode 2/ len sumu 5 tis. Eur poukazujúc na fakt, že súd prvého stupňa
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil vierohodnosť svedkov Ing. Y. a V. v kontexte obsahu trestného oznámenia JUDr. T. T.. Podľa prokurátora potom musí byť logický taký záver, že po tom, ako si JUDr. T. T. prostredníctvom svedka V. od svedka Ing. Y. vypýtal sumu 10 tis. Eur, ktorú svedok V. obžalovanému odovzdal, si obžalovaný z uvedenej sumy ponechal čiastku 5 tis. Eur a svedkovi JUDr. T. T. odovzdal len sumu 5 tis. Eur.
13. Prokurátor nesúhlasil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného ako prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona poukazujúc na to, že v prípade tohto prečinu osoba verejného činiteľa, ktorá obstaráva vec všeobecného záujmu, nie je adresátom sľubu, ponuky a poskytnutia úplatku zo strany podplácajúcej osoby, ale týmto adresátom je osoba, ktorá na základe tejto uplatnenej intervencie chce uplatniť svoj vplyv vo vzťahu k osobe verejného činiteľa obstarávajúceho vec všeobecného záujmu. Prokurátor poukázal na rozdiel medzi priamou a nepriamou korupciou, teda že v prípade nepriamej korupcie osoba páchateľa len intervenuje u verejného činiteľa obstarávajúceho vec všeobecného záujmu, kým v prípade priamej korupcie osoba páchateľa takej osobe (t. j. verejnému činiteľovi) poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s touto činnosťou, teda koná v súčinnosti s verejným činiteľom alebo pre neho. V nadväznosti na uvedené prokurátor uviedol, že obžalovaný nebol len osobou, ktorá u JUDr. T. T. intervenovala v prospech svedka Ing. Y., ale tomuto následne aj odovzdal finančné prostriedky, ktoré prevzal od svedka Ing. Y. prostredníctvom svedka V.. Podľa prokurátora teda obžalovaný nebol len prostý intervenient, ktorý sa snažil ovplyvniť výsledok súdneho konania v prospech podplácajúcej osoby, ale bol osobou, ktorá nielenže oslovila sudcu, ale mu aj po skončení súdneho konania odovzdala nenáležitú finančnú odplatu za predmetné konanie a rozhodnutie. Z uvedeného potom podľa prokurátora vyplýva, že konanie obžalovaného malo byť právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účastníctvom vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024.
14. V ďalšej časti odvolania prokurátor rozvíjal právne úvahy týkajúce sa účastníctva na aktívnej a pasívnej korupcii s tým, že jej sprostredkovateľ prinajmenšom pomáha jednej osobe, aby poskytla úplatok prijímateľovi a zároveň druhej osobe, aby tento úplatok od podplácajúceho mohla prevziať, teda svojím konaním sa zúčastňuje na oboch konaniach a v tejto súvislosti uviedol, že ak sa účastník dopustí protiprávneho konania vo vzťahu k viacerým páchateľom, jeho konanie nie je možné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin, ale ide o samostatné konania, ktoré je potrebné hodnotiť a posudzovať vždy izolovane vo vzťahu ku každému z jednotlivých útokov páchateľa, na ktorých sa tento účastník zúčastňoval, z čoho potom vyplýva, že obžalovaný sa svojím konaním zúčastnil na oboch formách korupčného správania. Prokurátor zároveň uviedol, že v praxi sa tieto prípady takto prísne neposudzujú a v teórii trestného práva je takéto konanie označované pojmom „konzumpcia predpokladaná zákonom", podstata ktorej spočíva v tom, že z povahy vzťahu dvoch ustanovení (skutkových podstát trestných činov) je zrejmé, že jedno z nich počíta s tým, že zároveň budú naplnené znaky aj ďalšieho, menej závažného trestného činu.
15. Vo vzťahu k druhu a výmere trestu prokurátor uviedol, že akákoľvek korupčná aktivita v oblasti justície ako nezávislej zložky štátnej moci je neprípustným narušením jej podstaty a účelu, ku ktorému má smerovať, a ktoré narušenie nie je možné za žiadnych okolností tolerovať a znižovať mieru závažnosti takýchto pokusov o zásah a neprípustných zásahov do podstaty jej fungovania. Z vykonaného dokazovania je podľa prokurátora zrejmé, že JUDr. T. T. svedka Ing. Y. nepoznal a sám od seba by v jeho trestnej veci nekonal iniciatívne, pokiaľ by ho neoslovil obžalovaný. Obžalovaný teda nebol len poslíčkom, ale podnecovateľom a iniciátorom následného konania sudcu JUDr. T. T.. Prokurátor ďalej uviedol, že hoci sú predchádzajúce odsúdenia obžalovaného zahladené, aj túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri posudzovaní a hodnotení osoby obžalovaného, ktorá má kriminálnu minulosť a opakovane spáchala korupčný delikt a v neposlednom rade je potrebné prihliadať aj na funkciu generálnej prevencie účelu trestu, v dôsledku čoho sa podľa prokurátora dôvodne javí ako jediný možný prostriedok nápravy obžalovaného uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bude nespochybniteľným varovným signálom aj vo vzťahu k širokej verejnosti, že aj osoby, ktoré boli v minulosti činné vo verejnom a politickom živote a z tohto titulu by mohli mať pocit, že sú nedotknuteľné, budú za takto závažné a vysoko škodlivé konanie primerane a účinne postihnuté.
16. Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom tak, že uznal obžalovaného vinným pre účastníctvo na zločine prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne a na jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
17. Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojich obhajcov JUDr. Romana Hriadela a JUDr. Pavla Hegera písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 13. novembra 2024, v ktorom uviedol, že závery súdu prvého stupňa považuje za právne nesprávne, v podstatnej časti za arbitrárne a nepreskúmateľné a prijaté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a zastával názor, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by spáchal skutky, za ktoré je stíhaný. Zároveň uviedol, že zotrváva na všetkých predošlých dôvodoch uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa z 9. júna 2023, sp. zn. 14 T 2/2023, keďže po jeho zrušení a opätovnom prejednaní veci podľa jeho názoru nedošlo k žiadnym podstatným zmenám skutkového, či právneho stavu.
18. Obžalovaný i naďalej popieral, že by došlo k akýmkoľvek stretnutiam medzi ním a svedkami Ing. Y. a V. a zdôraznil, že medzi výpoveďami menovaných svedkov existujú závažné rozpory, ktoré neboli odstránené ani po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvého stupňa a opätovnom prejednaní veci a tieto sa podľa jeho názoru ešte viac zvýraznili tým, že obaja menovaní svedkovia odopreli vypovedať, teda urobil tak aj svedok Ing. Y., ktorý pôvodne na hlavnom pojednávaní vypovedal. Takými neodstránenými rozpormi sú podľa obžalovaného fakt, že svedok Ing. Y. pri prvotnej výpovedi 23. novembra 2021 nevypovedal o žiadnom stretnutí za účasti obžalovaného, pričom neskoršiu zmenu výpovede tohto svedka obžalovaný považoval za účelovú, ktorej motívom mohla byť obava menovaného svedka z premeny jeho predošlého podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21. augusta 2018, sp. zn. 1 To 54/2018, čo tento svedok napokon aj sám priznal v prípravnom konaní v rámci výsluchu 27. júla 2022, pričom o nátlaku orgánov činných v trestnom konaní tento svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom 7. júna 2023.
19. Ďalším neodstráneným rozporom je podľa obžalovaného to, kto mal koho osloviť v súvislosti s riešením úplatkov, pretože svedok Ing. Y. v prípravnom konaní 23. novembra 2021 vypovedal, že bol oslovený zo strany svedka V., ktorý mu mal za sumu 5 tis. Eur ponúknuť pomoc s riešením jeho trestnej veci, avšak svedok V. túto okolnosť prezentoval opačne v tom zmysle, že mal byť vo veci obžalovaného inštruovaný zo strany svedka Ing. Y..
20. Neodstránený ostal podľa obžalovaného aj rozpor v tom, kto vzniesol požiadavku na poskytnutie úplatkov a v akej výške, pretože svedok Ing. Y. tvrdí, že na údajných stretnutiach nebola vôbec reč o peniazoch a ani o ich konkrétnej výške, pričom svedok V. naopak tvrdil, že na stretnutiach s obžalovaným odznela požiadavka na zaplatenie konkrétnej výšky peňažných prostriedkov, pričom v prípade druhého stretnutia mal za obžalovaným prísť JUDr. T. T. a žiadať o zaplatenie sumy 10 tis. Eur, čo mal obžalovaný potvrdiť v prítomnosti svedka Ing. Y., ktorý to však nepotvrdzuje. Rovnako tak podľa obžalovaného ostal neodstránený rozpor v tom, kedy mali byť finančné prostriedky poskytnuté, pretože svedok Ing. Y. tvrdil, že po údajnom druhom stretnutí mal od neho svedok V. žiadať sumu 10 tis. Eur po dlhšej dobe a naopak svedok V. tvrdí, že uvedenú sumu mal od svedka Ing. Y. žiadať priamo obžalovaný do jedného týždňa.
21. Obžalovaný ďalej vytýkal, že počas celého trestného konania ostala neobjasnená otázka pôvodu peňažných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté ako úplatok a či vôbec svedok Ing. Y. takou sumou (pozn. v súčte 15 tis. Eur) disponoval.
22. Obžalovaný tiež predostrel svoju úvahu o tom, ako mohol teoreticky JUDr. T. T. uviesť meno
svedka Ing. Y., k čomu mohlo dôjsť tak, že sa o osobe svedka Ing. Y. dozvedel od svedka V., ktorý mu mohol o probléme svedka Ing. Y. povedať a on to následne nezáväzne spomenul JUDr. T. T., avšak bez akéhokoľvek úmyslu vec ovplyvňovať alebo inak intervenovať. Podľa obžalovaného tak nie je vylúčené, že svedok V. sa mohol svedkovi Ing. Y. ponúknuť, že sa vec pokúsi vybaviť a s cieľom získania si jeho dôvery spomenúť meno obžalovaného a keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané odovzdanie peňazí obžalovanému, svedok V. si ich mohol ponechať.
23. Za nepreukázané obžalovaný považoval aj obžalobou tvrdené následné stretnutia so svedkom V., na ktorých mu mal menovaný svedok odovzdať peniaze od svedka Ing. Y., pretože o týchto stretnutiach vypovedal v prípravnom konaní len svedok V., ktorý však na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať. Podľa obžalovaného tak existuje viacero verzií o tom, ako sa skutok mohol stať, pričom v zmysle zásady in dubio pro reo je potrebné prijať tú verziu, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia.
24. Pokiaľ ide o stretnutia medzi obžalovaným a JUDr. T. T. obžalovaný uviedol, že nepopiera, že JUDr. T. T. pozná a ani to, že sa s ním nikdy nestretol, popiera však, že by na stretnutiach s ním riešili akúkoľvek vec týkajúcu sa svedka Ing. Y.. V súvislosti s osobou JUDr. T. T. obžalovaný odkázal na body 42 až 50 jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa z 9. júna 2023, sp. zn. 14 T 2/2023, v ktorých poukazoval na zaobchádzanie s JUDr. T. T. zo strany orgánov činných v trestnom konaní v čase, keď bol väzobne stíhaný a kedy došlo aj k spísaniu jeho trestného oznámenia.
25. Obžalovanému tiež nebolo jasné, z akých dôvodov sa počas celého konania berie do úvahy ako jeden z kľúčových dôkazov práve trestné oznámenie JUDr. T. T. z 15. januára 2021, pretože aj keby sa neprihliadalo na ním popisované okolnosti výkonu jeho väzby, trestné oznámenie bolo spísané v priestoroch ústavu na výkon väzby, kde bol vykonaný aj jeho výsluch 2. marca 2021, pričom oba úkony boli vykonané len za prítomnosti príslušníkov policajného zboru a zároveň išlo o úkony vykonané pred začatím trestného stíhania a súčasne pred vznesením obvinenia voči obžalovanému, teda v čase, kedy tento nemohol žiadnym spôsobom uplatňovať svoje procesné práva. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že výrok o jeho vine nie je možné opierať o výpovede svedkov a iné dôkazy, ktoré neboli vykonané po začatí trestného stíhania (R 30/2010).
26. V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukazoval na obsah výpovedí JUDr. T. T. po vznesení obvinenia, ako aj na rozsudok súdu prvého stupňa z 9. júna 2023, sp. zn. 14 T 2/2023, v ktorom aj súd prvého stupňa konštatoval, že nebolo preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí JUDr. T. T. zo strany obžalovaného, pričom na tomto závere sa podľa obžalovaného nič nezmenilo ani po doplnení dokazovania.
27. Obžalovaný ďalej zdôraznil, že jediným priamym dôkazom o jeho trestnej činnosti ostávajú protirečivé tvrdenia obsiahnuté vo výpovediach JUDr. T. T. po vznesení obvinenia, keďže svedkovia Ing. Y. a V. neboli svedkami jeho údajného pôsobenia na JUDr. T. T. a zároveň poukázal na to, že svedkovia Ing. Y., V. a JUDr. T. T. sú, resp. v určitom momente boli osobami spolupracujúcimi s orgánmi činnými v trestnom konaní. V nadväznosti na uvedené obžalovaný poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť nielen vnútroštátnych súdov, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je potrebné venovať náležitú pozornosť ich výpovediam, ako aj ich vierohodnosti, a to najmä v kontexte povahy a rozsahu výhod, ktoré boli takým svedkom výmenou za ich svedectvá poskytnuté s ohľadom na skutočnosť, že použitie výpovedí poskytnutých svedkami, výmenou za ich beztrestnosť alebo iné výhody, môže spochybniť spravodlivosť konania voči obžalovanému. Obžalovaný ďalej namietal, že hoci súd prvého stupňa oboznámil rozsudky, ktorými boli schválené dohody o vine a treste so svedkami Ing. Y. a V., následne dostatočne nevyhodnotil ich motivácie vo vzťahu k poskytnutým výhodám a nijako sa nimi nezaoberal.
28. Obžalovaný osobitne namietal, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s jeho poukazom na možnú motiváciu svedka Ing. Y. v súvislosti s obavou tohto svedka z premeny jeho podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21. augusta 2018, sp. zn. 1 To 54/2018, t. j. zo strany súdu prvého stupňa nedostal žiadnu odpoveď, ako sa súd prvého stupňa pri
posudzovaní vierohodnosti svedka Ing. Y. vysporiadal s uvedenou motiváciou menovaného svedka a ani s možnou motiváciou svedka V., ktorému bol podľa názoru obžalovaného uložený disproporčný trest vo vzťahu ku skutkom, ktorých sa mal svedok V. dopustiť.
29. Obžalovaný ďalej vytýkal, že súd prvého stupňa riadnym spôsobom nepreveril aj závažné tvrdenia svedka JUDr. T. T. obsiahnuté v písomných podaniach tohto svedka, pričom nevie, akým iným spôsobom ako preskúmaním tvrdení menovaného svedka by sa dali riadne preveriť okolnosti týkajúce sa jeho osoby ako kajúcnika, spočívajúce v jeho dôveryhodnosti a motivácii, ktorá ho viedla k podaniu predmetného trestného oznámenia a jeho prvotnej výpovedi. Obžalovaný tiež súdu prvého stupňa vytýkal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je jasné a zrozumiteľné a nedáva odpovede na položené relevantné otázky, ktoré boli predmetom konania, resp. podľa jeho názoru v niektorých ohľadoch nedáva žiadne odpovede a je postavené na svojvôli a zároveň vyslovil názor, že pokiaľ by súd prvého stupňa riadne preskúmal motiváciu kajúcnikov a pokiaľ by sa riadne zaoberal aj obsahom podaní JUDr. T. T., mohli by z týchto zistení vyvstať skutočnosti spôsobujúce nielen nezákonnosť trestného oznámenia JUDr. T. T. a jeho ďalších výpovedí, ale aj výpovedí svedkov Ing. Y. a V..
30. Obžalovaný zotrval na názore, že nenaplnil skutkovú podstatu žiadneho trestného činu, ani prečinu nepriamej korupcie, a to z dôvodu absencie objektívnej stránky uvedeného prečinu, pretože debata o poskytnutí finančných prostriedkov vznikla len medzi svedkami Ing. Y. a V. a ak by aj došlo k ich odovzdaniu, tak jedine voči svedkovi V., pričom ďalšia manipulácia, žiadosti, prísľuby, prevzatie či odovzdanie finančných prostriedkov nebolo ničím preukázané a ostalo len v rovine špekulácií a domnienok. Obžalovaný doplnil, že ak by sa aj stretnutia medzi ním a svedkami Ing. Y. a V. v hypotetickej rovine odohrali, svedok Ing. Y. mal v prípade oboch stretnutí obžalovanému len ukázať odvolania v jeho trestných veciach bez bližšej konkretizácie, čo od obžalovaného požaduje a obžalovaný od tohto svedka nič neprijal, nežiadal a ani si nedal sľúbiť, pričom podľa svedka Ing. Y. na predmetných stretnutiach nepadla žiadna zmienka o poskytnutí finančnej odplaty alebo iného plnenia a ani nedošlo k ich odovzdaniu. Na základe uvedeného je potom podľa obžalovaného potrebné odmietnuť tvrdenia o tom, že by malo byť preukázané prevzatie finančných prostriedkov z jeho strany a ich následné odovzdanie JUDr. T. T..
31. Podľa obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním preukázaná ani subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, pretože tak v prípade prečinu nepriamej korupcie, ako aj v prípade trestného činu prijímania úplatku ide o úmyselné trestné činy, pri ktorých musí byť existencia úmyslu preukázaná, čo však vykonaným dokazovaním nebolo, pretože z jeho strany nedošlo k akejkoľvek intervencii vo vzťahu k JUDr. T. T., ktorá by preukazovala úmysel spáchať trestný čin. Obžalovaný nesúhlasil s tvrdeniami súdu prvého stupňa, že je postačujúce preukázanie určitej intervencie a jej forma nie je dôležitá, pretože práve forma intervencie a jej konkrétny obsah je kľúčovou skutočnosťou pri posudzovaní toho, či akékoľvek požiadavky boli prednesené vážne, alebo nie a zároveň zdôraznil, že k žiadnemu zásahu do výkonu súdnictva nedošlo, pretože obe rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v trestnej veci svedka Ing. Y. boli vynesené v súlade so zákonom a z právneho hľadiska im preukázateľne nie je čo vytknúť.
32. Obžalovaný sa vyjadril aj k právnej kvalifikácii skutkov podľa obžaloby a uviedol, že podľa jeho názoru je právna kvalifikácia ako zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona vylúčená, a to z dôvodu, že pokiaľ by sa hypoteticky pripustilo, že mal skutky spáchať, nemal konať z dôvodu, aby pomohol prijímateľovi úplatku tento prijať, ale aby pomohol podplácajúcemu úplatok poskytnúť. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na to, že pre prokurátorom označenú právnu kvalifikáciu skutku by na ňom ako páchateľ musel participovať JUDr. T. T., avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by z jeho strany prišla akákoľvek iniciatíva smerujúca k vyžiadaniu úplatku a ani to, že by úplatok chcel alebo očakával, pričom takéto skutočnosti nevyplynuli ani z jeho trestného oznámenia a ani z jeho prvej výpovede.
33. Obžalovaný ďalej namietal, že prokurátor mu navrhol uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, ktorá výmera je absolútne neproporčná k peňažnému trestu vo výške 8 tis. Eur, ktorý
prokurátor navrhol uložil svedkovi V. a ktorý bol následne aj súdom schválený.
34. Pre prípad, že by mal byť prijatý záver o tom, že mal spáchať prečin nepriamej korupcie obžalovaný vyslovil názor, že v prípade oboch skutkov by išlo o skutky premlčané, pri ktorých zanikla ich trestnosť, a to s poukazom na časové súvislosti týkajúce sa spáchania stíhaných skutkov a vznesenia obvinenia.
35. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že na jeho strane absentoval akýkoľvek motív na spáchaní trestného činu, pretože svedka Ing. Y. preukázateľne nepoznal a nemal žiaden dôvod mu akokoľvek pomáhať a vystavovať sa tak riziku trestného stíhania, preto reálna z hľadiska existencie motívu sa javí byť skôr taká verzia, podľa ktorej svedok V. vedel o problémoch svedka Ing. Y. a tomuto sľúbil, že mu s jeho vecou pomôže a od Ing. Y. vylákal peniaze, ktoré si však následne ponechal.
36. Obžalovaný svoje trestné stíhanie považuje za zástupnú záležitosť z dôvodu, že podľa jeho názoru boli stíhané skutky účelovo nadkvalifikované, o čom má svedčiť to, že už pri svojom zadržaní bol pod nátlakom a hrozbou väzobného stíhania tlačený k priznaniu a poskytnutiu informácií o ďalších osobách, pričom mu bolo oznámené, že sa buď prizná, alebo bude podaný návrh na jeho väzobné stíhanie. Cieľom takej nadkvalifikácie bolo podľa obžalovaného jeho zastrašenie za účelom dosiahnutia jeho priznania.
37. Obžalovaný tiež poukázal na zásadu in dubio pro reo, pretože podľa jeho názoru nebolo bez rozumných pochybností preukázané nielen prijatie úplatku, ale ani iné pôsobenie na sudcu JUDr. T. T. napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu a zopakoval, že svedkovia Ing. Y. a V. neboli svedkami jeho stretnutí s JUDr. T. T., ich výpovede si navyše v podstatných častiach odporujú a tieto rozpory neboli odstránené ani po doplnení dokazovania.
38. Obžalovaný preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) a § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alt. aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.
39. Obžalovaný ďalej v podaní zo 4. júna 2026 k právnej kvalifikácii skutkov uviedol, že pokiaľ by aj súd dospel k záveru o jeho vine, tieto nie je možné právne kvalifikovať ako účastníctvo na zločine prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by konal v súčinnosti s JUDr. T. T., ktorý mal úplatok prijať. Podľa obžalovaného by tak stíhané skutky aj vzhľadom na skutočnosť, že svedok Ing. Y. po zrušení prvého rozsudku súdu prvého stupňa využil svoje právo a odoprel vypovedať a rozpory v jeho výpovediach tak ostali neodstránené, mohli by právne posúdené len ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, podľa ktorej je možné konanie sprostredkovateľa úplatku právne kvalifikovať spôsobom uvádzaným prokurátorom len v prípade, ak koná v súčinnosti s prijímateľom úplatku, teda v prípade preukázania dohody, súčinnosti alebo koordinácie medzi sprostredkovateľom a osobou, ktorá mala obstarávať vec všeobecného záujmu alebo vykonávať príslušnú právomoc.
40. K posúdeniu skutkov ako samostatných trestných činov obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý stíhané skutky posúdil ako dva samostatné trestné činy a nie ako jeden pokračovací trestný čin, a to predovšetkým z dôvodu absencie objektívnej súvislosti medzi nimi v časti časovej nadväznosti a tiež z dôvodu absencie subjektívnej súvislosti, pretože v oboch prípadoch malo dôjsť k jeho osloveniu nezávisle na jeho vôli, v dôsledku čoho nikdy nemohol rozmýšľať nielen o páchaní trestnej činnosti, ale ani o jej zámernom opakovaní v budúcnosti.
41. Obžalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a vylovil názor, že v prípade oboch stíhaných skutkov došlo k zániku trestnosti činu z dôvodu premlčania trestného stíhania
poukazujúc na časové súvislosti, kedy mali byť spáchané a čas, kedy došlo k vzneseniu obvinenia.
42. Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaný poukázal na okolnosti, ktoré podľa jeho názoru musia mať vplyv na druh a výmeru trestu, ktorými sú doba, ktorá uplynula od spáchania stíhaných skutkov, jeho vek a zdravotný stav a tiež skutočnosť, že za určitú formu sankcie je potrebné považovať aj obmedzenia, ktoré musel znášať pri nahradení väzby, keď mu bolo uložené opatrenie spočívajúce v povinnosti neopúšťať jeho obydlie. Poukázal tiež na rozsudok súdu prvého stupňa z 26. septembra 2023, sp. zn. 12 T 7/2023, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi prokurátorom a svedkom C. V., ktorým bol menovanému za prečin podplácania uložený peňažný trest vo výške 8 tis. Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto obžalovaný považoval trest, ktorý mu navrhol uložiť prokurátor za neprimeraný a vyslovil názor, že pokiaľ by mal byť uznaný vinným zo spáchania stíhaných skutkov, mal by mu byť ukladaný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, resp. peňažný trest.
43. Spis súdu prvého stupňa bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach obžalovaného a prokurátora 18. novembra 2024.
44. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že odvolania proti napadnutému rozsudku boli podané oprávnenými osobami [§ 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku] a zároveň v lehote na podanie odvolania (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku), pričom nezistil dôvod na zamietnutie podaných odvolaní podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku a ani dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených v § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
45. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd považuje za potrebné sa venovať použiteľnosti výpovedí svedka JUDr. T. T., ktorý bol v rozhodnom čase sudcom Krajského súdu v Žiline a v dvoch prípadoch bol členom senátu tohto súdu, ktorý rozhodoval o odvolaniach svedka Ing. U. Y. proti rozhodnutiam Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
46. Na začiatku trestného stíhania obžalovaného bolo trestné oznámenie JUDr. T. T. z 15. januára 2021, v ktorom mal menovaný popisovať, ako mal u neho obžalovaný intervenovať v trestnej veci svedka Ing. U. Y. a ako mu mal v dvoch prípadoch po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline odovzdať úplatok, v oboch prípadoch vo výške 5 tis. Eur, ktoré úplatky mal JUDr. T. T. prevziať. Zo zápisnice o trestnom oznámení je zrejmé, že JUDr. T. T. mal popisovať nielen trestnú činnosť obžalovaného, ale aj vlastnú trestnú činnosť, z čoho potom vyplýva, že mal vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní postavenie podozrivej osoby.
47. Na podklade trestného oznámenia JUDr. T. T. vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred uznesením z 2. marca 2021, sp. zn. ČVS. PPZ-4/NKA-ST3-2021 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a JUDr. T. T. bol 2. marca 2021 vypočutý v procesom postavení svedka. JUDr. T. T. však bolo podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku vznesenie obvinenia dočasne odložené až 24. marca 2022, čo vyplýva zo Záznamu o dočasnom odložení vznesenia obvinenia z uvedeného dňa, sp. zn. ČVS: PPZ-4/NKA-ST3-2021. JUDr. T. T. ako osoba podozrivá zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bolo začaté trestné stíhanie ale nemohol byť vypočutý v procesnom postavení svedka pred vyhotovením záznamu o dočasnom odložení vznesenia obvinenia podľa § 205 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku (R 53/2013). Výpoveď JUDr. T. T. z 2. marca 2021 tak v prejednávanej trestnej veci nie je použiteľná a použiteľná nie je ani tá časť jeho výpovede z 23. mája 2022, v ktorej ho vyšetrovateľ konfrontoval s jeho výpoveďou z 2. marca 2021.
48. Zohľadňujúc uvedené potom možno na podklade vykonaného dokazovania dospieť k takým skutkovým zisteniam, že svedok Ing. U. Y. ako podplácajúci, mal prostredníctvom svedka C. V. a obžalovaného ponúknuť JUDr. T. T. úplatok v súvislosti s rozhodovaním Krajského súdu v Žiline o jeho odvolaniach proti rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a to v konaniach vedených pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 1 To 11/2013 a sp. zn. 1 To 54/2018.
49. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na rozpory vo výpovediach svedkov Ing. U. Y. a C. V., tieto by mohli mať potenciál viesť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, avšak len za predpokladu, že by všetky výpovede svedka JUDr. T. T. mali byť vyhodnotené ako vykonané v rozpore so zákonom, a teda v konaní nepoužiteľné. Výpovede JUDr. T. T. urobené po dočasnom odložení vznesenia obvinenia však verifikujú výpovede svedkov Ing. U. Y. a C. V. v tej časti, že úplatky mali pochádzať od svedka Ing. U. Y. a ten ich mal prostredníctvom svedka C. V. a obžalovaného ponúknuť práve JUDr. T. T.. Odvolací súd zároveň dodáva, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by JUDr. T. T. o poskytnutie úplatku žiadal a ani to, že by ponúkané úplatky na stretnutiach s obžalovaným prijal. Práve z tohto dôvodu preto rozpory vo výpovediach svedkov Ing. U. Y. a C. V. v tom, kto mal koho osloviť v súvislosti s riešením úplatkov a či na stretnutiach s obžalovaným odznela požiadavka na poskytnutie úplatkov neboli významné, keďže na význame by nadobudli len za predpokladu, že by iniciatíva vyšla od svedka JUDr. T. T.. Odvolací súd preto nesúhlasí s názorom obhajoby, podľa ktorého majú byť jediným dôkazom o trestnej činnosti obžalovaného protirečivé tvrdenia svedka JUDr. T. T.. Odvolací súd napokon vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu uzneseniu z 9. novembra 2023, sp. zn. 5 To 9/2023 uvádza, že hoci sa rozpory vo výpovediach svedka Ing. Y. odstrániť nepodarilo (pozn. výpoveď z 23. novembra 2021 a výpoveď zo 7. júna 2023), pretože menovaný svedok na hlavnom pojednávaní konanom 26. apríla 2024 využil svoje právo a odoprel vypovedať, predmetné rozpory napokon na skutkové závery nemali podstatný vplyv, pretože o stretnutiach s obžalovaným pred rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline nevypovedal len svedok Ing. U. Y., ale aj svedok C. V..
50. Pokiaľ obžalovaný namietal, že o stretnutiach medzi ním a svedkom C. V., na ktorých malo dôjsť k odovzdaniu úplatkov od svedka Ing. U. Y. prostredníctvom svedka C. V. vypovedal len posledne menovaný svedok, odvolací súd uvádza, ich odohranie sa bez rozumných pochybností nepriamo verifikuje výpoveď svedka JUDr. T. T., ktorý potvrdil, že mu obžalovaný úplatky po rozhodnutiach odvolacieho senátu Krajského súdu v Žiline ponúkal v spojení s tým, že obžalovaný nemal žiaden motív ich JUDr. T. T. ponúkať z vlastných prostriedkov za svedka Ing. U. Y., o ktorom v zhode s týmto svedkom sám tvrdil, že ho nepozná. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by svedok C. V. obžalovanému odovzdal úplatok od svedka Ing. U. Y. vo výške 10 tis. Eur a ani to, že by mal o takúto sumu žiadať práve svedok JUDr. T. T., keďže takéto zistenia okrem výpovede svedka C. V., nevyplývajú zo žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní. Úvaha prokurátora, že si obžalovaný zo sumy 10 tis. Eur ponechal čiastku 5 tis. Eur a svedkovi JUDr. T. T. odovzdal len sumu 5 tis. Eur sa síce ako logická javiť môže, ale v konečnom dôsledku je len dohadom, pretože rovnako logická sa môže javiť aj úvaha, že si sumu 5 tis. Eur zo sumy 10 tis. Eur ponechal svedok C. V. a obžalovanému odovzdal len sumu 5 tis. Eur.
51. Vo vzťahu k výhradám obhajoby o motivácii svedka Ing. U. Y. vypovedať proti obžalovanému v dôsledku jeho obavy z možného neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21. augusta 2018, sp. zn. 1 To 54/2018 odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mali takúto obavu menovaného svedka zakladať, keďže trestnú činnosť, ktorú mal svedok Ing. U. Y. spáchať a za spáchanie ktorej bol napokon aj odsúdený rozsudkom súdu prvého stupňa z 30. augusta 2023, sp. zn. 14 T 8/2023, právoplatným 30. augusta 2023, mal spáchať ešte pred označeným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, t. j. ešte pred začatím plynutia skúšobnej doby ním určenej, v dôsledku čoho by táto dôvod na jeho neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zakladať nemohla.
52. Pokiaľ ide o výhrady obhajoby k benefitom, ktoré mali svedkovia Ing. U. Y. a C. V. získať ako odmenu za výpoveď proti obžalovanému odvolací súd uvádza, že odsúdenia menovaných svedkov sa javia byť ako neprimerane mierne, avšak len vo vzťahu k návrhu právnej kvalifikácie stíhaných skutkov a zároveň k návrhu trestu pre obžalovaného, ktoré v konaní predostrel prokurátor. Keďže prokurátorom prezentovaná právna kvalifikácia stíhaných skutkov nebola správna, ako to odvolací súd uvádza v bodoch 58 až 62 tohto uznesenia, odsúdenia menovaných svedkov odvolací súd ako poskytnutie neprimeraných benefitov, resp. výhod nevyhodnotil.
53. Čo sa týka trestného oznámenia JUDr. T. T. z 15. januára 2021, odvolací súd vo vzťahu k svojim
úvahám v uznesení z 9. novembra 2023, sp. zn. 5 To 9/2023 aj s poukazom na závery uvedené v bode 47 tohto uznesenia uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by menovaný ponúkané úplatky prijal a ani to, že by o ne žiadal, resp. by si ich nechal sľúbiť. Opačný záver nemožno prijať len na podklade skutočností, ktoré JUDr. T. T. uvádzal v predmetnom trestnom oznámení, pretože obsah trestného oznámenia nemôže nahrádzať výpoveď oznamovateľa v procesnom postavení svedka.
54. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu stíhaných skutkov, súd prvého stupňa ich právne posúdil ako dva samostatné trestné činy - prečiny nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. januára 2006.
55. Prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil a) na výkon právomoci verejného činiteľa, b) na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa, c) na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo d) na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
56. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný mal opakovane pôsobiť na osobu JUDr. T. T. v súvislosti s rozhodovaním Krajského súdu v Žiline o odvolaní svedka Ing. U. Y. proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš a JUDr. T. T. v tejto súvislosti po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v dvoch prípadoch ponúknuť úplatok. Z uvedeného je potom zrejmé, že obžalovaný nebol podplácaný, ale peniaze, ktoré mal prevziať od svedka Ing. U. Y. prostredníctvom svedka C. V., mali byť úplatkom pre JUDr. T. T., ktorý bol sudcom spravodajcom toho senátu Krajského súdu v Žiline, ktorý o odvolaniach svedka Ing. U. Y. rozhodoval. Obžalovaný preto prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spáchať nemohol.
57. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávanej veci obžalovaný nemohol spáchať ani prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 1. januára 2006, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného napadnutým rozsudkom. Podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 1. januára 2006 tento prečin spácha ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, § 329, § 330 alebo § 331, alebo za to, že tak už urobil. Obžalovaný totiž úplatok nemal žiadať pre seba a pokiaľ ho mal žiadať pre JUDr. T. T., potom JUDr. T. T. nemohol byť zároveň tou osobou, na výkon právomoci ktorej mal obžalovaný pôsobiť.
58. Odvolací súd ďalej zastáva názor, že obžalovaný nemohol byť ani účastníkom na zločine prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ani vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a ani vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
59. Podľa § 21 ods. 1 Trestného zákona Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník); za pomoc, zadovažovanie prostriedkov a poskytnutie rady sa nepovažuje poskytnutie právnej služby advokátom podľa osobitného predpisu.
60. Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
61. Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ.
62. Z návetia ustanovenia § 21 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, pre právnu kvalifikáciu konania účastníka je potrebné, aby páchateľ trestného činu, na ktorom sa účastník podieľa niektorou z foriem uvedených v § 21 ods. 1 písm. a) až písm. d) Trestného zákona, trestný čin dokonal alebo sa o jeho spáchanie aspoň pokúsil. Z vykonaného dokazovania však nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že JUDr. T. T. mal spáchať trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, resp. sa o jeho spáchanie pokúsiť, pretože z jeho výpovede vyplynulo len toľko, že mu mal obžalovaný v dvoch prípadoch ponúkať úplatok, ktorý si on ale nevzal a ani o neho nežiadal a ani si ho nenechal sľúbiť. Obžalovaný preto nemohol byť ani návodcom a ani pomocníkom pri trestnom čine, ktorý nebol ani dokonaný a ani sa o jeho spáchanie nik nepokúsil.
63. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že ten, kto mal úplatok poskytovať, mal byť svedok Ing. U. Y., teda menovaný svedok mal spáchať prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe a tento čin spácha voči verejnému činiteľovi. Tu odvolací súd poznamenáva, že takto prokurátor konanie svedka Ing. U. Y. vo vzťahu ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku právne kvalifikoval v dohode o vine a treste s menovaným svedkom, ktorú súd prvého stupňa schválil a potvrdil rozsudkom z 30. augusta 2023, sp. zn. 14 T 8/2023, právoplatným 30. augusta 2023.
64. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania tak možno uzavrieť, že pokiaľ mal byť svedok Ing. U. Y. osobou, ktorá mala podplácať JUDr. T. T. (konkrétne mu mal prostredníctvom svedka C. V. a obžalovaného ako sprostredkovateľov ponúkať úplatok), potom obžalovaný, ktorému mal menovaný svedok úplatok za týmto účelom odovzdať prostredníctvom svedka C. V., musel mať postavenie sprostredkovateľa, teda pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Skutky v bode 1/ a v bode 2/ napadnutého rozsudku tak mali byť správne právne kvalifikované ako prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účastníctvom podľa § 21 písm. d) Trestného zákona formou pomoci. Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že postavenie svedka C. V. a obžalovaného bolo rovnaké, pretože obaja boli pomocníkmi na trestnom čine svedka Ing. U. Y., pričom aj prokurátor takto konanie svedka C. V. právne kvalifikoval v dohode o vine a treste, ktorú so svedkom C. V. uzavrel a ktorú súd prvého stupňa schválil a potvrdil rozsudkom z 26. septembra 2023, sp. zn. 12 T 7/2023, právoplatným 26. septembra 2023.
65. Vzhľadom na čas spáchania stíhaných skutkov a ich právnu kvalifikáciu sa odvolací súd musel zaoberať aj otázkou prípadného premlčania, na ktoré upozorňovala aj obhajoba. Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku, vyšetrovateľ obžalovanému vzniesol obvinenie uznesením z 20. júla 2022, sp. zn. ČVS: PPZ-4/NKA-ST3-2021 a tento skutok mal byť podľa rozsudku súdu prvého stupňa spáchaný v bližšie nezistenej dobe po 26. februári 2013. Čo sa týka skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku, vyšetrovateľ obžalovanému vzniesol obvinenie uznesením z 24. marca 2022, sp. zn. ČVS: PPZ-4/NKA-ST3-2021 a tento skutok mal byť podľa rozsudku súdu prvého stupňa spáchaný v bližšie nezistenej dobe po 21. auguste 2018. (pozn. oba skutky mali byť obžalovaným spáchané až v čase, kedy mal po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v trestnej veci svedka Ing. U. Y. ponúknuť JUDr. T. T. úplatok).
66. Podľa § 21 ods. 2 Trestného zákona sa na trestnú zodpovednosť účastníka použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak Trestný zákon neustanovuje inak.
67. Páchateľa prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania oboch skutkov bolo možné potrestať trestom odňatia slobody od 2 (dvoch)
do 5 (piatich) rokov a podľa Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 trestom odňatia slobody od 6 (šiestich) mesiacov do 3 (troch) rokov.
68. Premlčacia doba podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 bola 5 (päť) rokov, ak išlo o prečin, za ktorý Trestný zákon v jeho osobitnej časti dovoľoval uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 (tri) roky, z čoho potom vyplýva, že trestnosť činu v prípade skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku zanikla uplynutím pôvodnej päťročnej premlčacej doby, a to aj pri právnej kvalifikácii tohto skutku podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom v čase jeho spáchania, ktorá právna kvalifikácia bola pre obžalovaného nepriaznivejšia.
69. V prípade skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku by trestnosť činu uplynutím pôvodnej päťročnej premlčacej doby pri jeho právnej kvalifikácii podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom v čase jeho spáchania nezanikla, avšak aplikujúc ustanovenie druhej vety § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, je potrebné aplikovať ustanovenie § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, podľa ktorého je premlčacia doba 3 (tri) roky, pretože päťročná premlčacia doba podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa s účinnosťou od 6. augusta 2024 vzťahuje len na prečin, za ktorý Trestný zákon v jeho osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 (tri) roky.
70. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej, premlčacej dobe. (pozn. stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2024, sp. zn. Tpj 129/2024).
71. Zhrnúc uvedené odvolací súd uzatvára, že v prípade oboch skutkov uvedených v napadnutom rozsudku trestnosť činu zanikla uplynutím premlčacej doby.
72. Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.
73. Podľa § 281 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
74. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
75. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v premlčacej dobe nespáchal nový trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, teda premlčanie jeho trestného stíhania nebolo prerušené [§ 87 ods. 3 písm. b) Trestného zákona] ani v prípade skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku a ani v prípade skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie obžalovaného zastavil.
76. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V trestnom stíhaní sa však bude pokračovať, ak vyhlási obžalovaný do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.