Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/174/2025

Identifikačné číslo spisu: 6119272500 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6119272500.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: K. T., narodená XX. XX. XXXX, C., W. P. XXXX/X, o zaplatenie 15.097,74 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. septembra 2021 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8. septembra 2021 sp. zn. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. - 218 zo dňa 09. decembra 2020 rozhodol tak, že zamietol žalobu v celom rozsahu a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. 1.1. Vychádzajúc zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 12. 03. 2015 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 15.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 237 eur mesačne, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve a dostala sa do omeškania. Žalobca listom zo dňa 20. 07. 2016 žalovanú upozornil, že ku dňu 19. 07. 2016 je pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a vyzval ju na úhradu dlžných splátok v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovaná dlžnú sumu ani v dodatočne poskytnutej lehote neuhradila. Žalobca tak listom zo dňa 15. 08. 2016 žalovanej oznámil, že úver zosplatnil. Žalovaná ani po vyhlasení okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nehradila. Bez akýchkoľvek pochýb je zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle stavu úveru ku dňu 31. 03. 2019 je zrejmé, že žalovaná sa so splácaním predmetného úveru dostala do omeškania. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom na to, že svoj záväzok plniť riadne a včas prestala plniť pri 11. splátke splatnej

dňa 20. 02. 2016. Z prehľadu splátok a úhrad, resp. zo stavu úveru ku dňu 31. 03. 2019 a zo zmluvy vyplývalo, že prvá splátka bola splatná 20. 04. 2015 a dátum každej ďalšej splátky bol ku 20. dňu v mesiaci. Žalovaná splátky splatné dňa 20. 04. 2015, 20. 05. 2015, 20. 06. 2015, 20. 07. 2015, 20. 08. 2015, 20. 09. 2015, 20. 10. 2015, 20. 11. 2015, 20. 12. 2015, 20. 01. 2016 riadne a včas uhradila. Splátku splatnú dňa 20. 02. 2016 žalovaná uhradila len čiastočne vo výške 19,04 eur, avšak dňa 07. 03. 2016 uhradila sumu vo výške 10,24 eur a dňa 21. 03. 2016 uhradila sumu vo výške 277 eur, pričom uvedené žalobca započítal na splátku splatnú dňa v mesiaci február 2016, v dôsledku čoho bola splátka splatná dňa 20. 03. 2016 uhradená len vo výške 29,28 eur, teda nebola uhradená v plnej sume, t. j. riadne a včas. V súvislosti so zosplatnením úveru, konštatoval, že zmluvné strany si možnosť zosplatnenia úveru dohodli v samotnej zmluve, resp. v čl. VI., bod 6.8 Obchodných podmienok, pričom žalobca dodržal zákonný postup podľa ust. (ďalej aj ), keďže žalovanú upozornil listom zo dňa 20. 07. 2016 na to, že ku dňu 19. 07. 2016 je pohľadávka v omeškaní viac ako tri mesiace a zároveň ju upozornil na to, že pokiaľ v stanovenej lehote neuhradí dlžnú sumu, pristúpi k predčasnému zosplatneniu úveru, čo napokon aj realizoval dňa 15. 08. 2016. Z ust. je zrejmé, že veriteľ môže uplatniť právo vyplývajúce z ust. , najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, teda musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď veriteľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Žalobca tak v súlade s ust. pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pre splátku splatnú v mesiaci marec 2016. V súvislosti s ust. v spojení s ust. sa však zákonodarca nedostatočne vysporiadal s kogentnou úpravou, ktorá je zakotvená v poslednej vete ust. , v zmysle ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené malo ust. ustanoviť, že posledná veta v ust. sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda veriteľ môže uplatniť toto právo, nakoľko poslednú vetu ust. za tohto legislatívneho stavu pri spotrebiteľských zmluvách nemožno použiť (Plank. K. a kol., Občianske právo s vysvetlivkami 1. až 4. Zväzok (komentár), Wolters Kluwer s.r.o., 2009). Zastáva názor, že v zmysle ust. , trojročnú premlčaciu dobu je potrebné počítať od zročnosti splátky splatnej v mesiaci marec, t. j. odo dňa 20. 03. 2016, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace, čo znamená, že premlčacia doba uplynula dňa 20. 03. 2019. Žaloba teda bola podaná po jej uplynutí, a preto je pohľadávka v celom rozsahu premlčaná. Uvedenému napokon zodpovedá aj text výzvy zo dňa 20. 07. 2016, v ktorej veriteľ sám uviedol, že žalovanú upozorňuje, že ku dňu 19. 07. 2016 je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, čo znamená, že v danom prípade mohlo ísť len o splátku splatnú dňa 20. 03. 2016. Účelom ustanovenia vety druhej je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval podľa ust. , t. j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej bol žalobca oprávnený pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Splatnosť splátky splatnej v mesiaci marec 2016 nastala 20. 03. 2016. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu uplatneného žalobcom podanou žalobou, tak uplynula dňa 20. 03. 2019, pričom žaloba bola v zmysle potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania Okresným súdom Banská Bystrica prijatá dňa 18. 04. 2019. Nárok uplatnený žalobcom podanou žalobou je tak v celej výške premlčaný. Žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v súlade s ust. a ust. , avšak k uplatneniu nároku na súde došlo po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe. 1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie (ďalej len ).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 8. septembra 2021 sp. zn. rozhodol tak, že: „Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu..“ 2.1. Odvolací súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie , , , a tým, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo

splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa plynie samostatne. v umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli (prípadne, aby tak rozhodnutím určil súd), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z , t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z uvedeného vyplýva, že upravuje tzv. stratu výhody splátok v spotrebiteľských veciach oproti ostatným (nespotrebiteľským) veciam osobitne tak, že toto právo (zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ, ktorý je dodávateľom, uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (teda, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky) a keď (na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy) súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je teda zrejmé, že citované ustanovenie stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa , upravuje osobitne tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa , v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 2.2. Odvolací súd preto zdôraznil, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ). Ustanovenie neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Naopak, stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu). V preskúmavanej veci žalobca nekonkretizoval splátku, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, iba špecifikoval vo výzve zo dňa 20. 07. 2016, že žalovaná je ku dňu 19. 07. 2016 v omeškaní viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, preto súd prvej inštancie správne ustálil, že sa jednalo o splátku splatnú dňa 20. 3. 2016 a mimoriadna splatnosť bola vyhlásená listom zo dňa 15. 08. 2016. S poukazom na to, že v zmysle k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov ( ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie plynúť najneskôr dňa 21. 03. 2016, keďže jednotlivé splátky boli splatné vždy do 20-ho dňa v mesiaci a výzvou zo dňa 20. 07. 2016 upozornil žalovanú najmenej 15 dní vopred na uplatnenie práva vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak si dodatočne nesplní svoj dlh. Odvolací súd mal za to, že žalobca preukázal, že listom z 15. 08. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle , pričom tak urobil v súlade s (ako vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad, výzvy na zaplatenie dlhu a oznámenia o mimoriadnej splatnosti predložených žalobcom). Teda v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 20. 03. 2016. Tak 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21. 03. 2016 (nasledujúci deň po zročnosti nezaplatenej splátky splatnej 20. 03. 2016) a uplynula dňa 20. 03. 2019 na celý dlh. Žaloba bola na súd podaná 18. 04. 2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

2.3. Totožný právny názor bol vyslovený napr. aj v rozhodnutiach Krajského súdu Trenčín sp. zn. , , , Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , Krajského súdu Prešov sp. zn. , Krajského súdu Trnava . K odvolacej námietke žalovaného, že splátky úveru splatné od 20. 04. 2016 do 20. 07. 2016 boli bez ohľadu na súdny výklad druhej vety uplatnené v rámci uplynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v prípade týchto splátok ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, odvolací súd podotkol, že v zmysle druhej vety , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a nie splátky, ktoré boli splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Už bolo v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia konštatované, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ). V preskúmavanej veci to bola splátka 20. 03. 2016 a u všetkých splátok po tomto dátume začala plynúť premlčacia doba dňa 21. 03. 2016. 2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle aplikujúc ustanovenie , keď v odvolaní mala plný úspech žalovaná, priznal jej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a o výške týchto trov bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie a . 3.1. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená - a to výkladu ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v spojení s ust. OZ v otázke, pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ a nadväznej právnej otázky: „Je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ust. v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa v spojení s splátka, ktorá v súlade s veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka?“ V súvislosti s premlčaním nároku žalobca uviedol, že neuplatnenie práva podľa ust. do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa a z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť so závermi okresného, ako aj krajského súdu, v zmysle ktorých došlo k uplatneniu práva podľa nesplnením splátky splatnej dňa 20. 03. 2016 (t. j. splátky, ktorá zosplatneniu predchádzala po dobu takmer päť mesiacov!), nakoľko takýto záver je v priamom rozpore s ust. - z ktorého nesporne vyplýva, že právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky zaniklo splatnosťou ďalšej splátky úveru (splatnej 20. 04. 2016). Ak preto veriteľ využil právo podľa podaním zo dňa 15. 08. 2016 - nemohol podľa platných právnych predpisov ( ) toto právo využiť pre nesplnenie inej splátky, než splátky splatnej dňa 20. 07. 2016 - pričom táto splátka je zároveň „nesplnenou“ splátkou podľa , od ktorej plynie premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré sa stali splatnými uvedeným úkonom veriteľa. Podľa názoru žalobcu je bez akéhokoľvek právneho významu a nadbytočné, aby veriteľ „určil“, pre nesplnenie ktorej splátky toto svoje právo využíva - nakoľko platná právna úprava ho limituje vo využití tohto práva len do splatnosti nasledujúcej splátky (za súčasného dodržania podmienok podľa ), a teda za žiadnych okolností nemôže dôjsť k využitiu tohto práva pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá využitiu toho práva bezprostredne predchádza. 3.2. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že oprávnenie právneho predchodcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 03. 2016 zaniklo v súlade s ustanovením splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 15. 08. 2016, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 07. 2016 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ustanovením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením po upozornení spotrebiteľa na jeho

možné uplatnenie a po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15. 08. 2016 (splátky úveru splatné od 20. 08. 2016 do 20. 03. 2024) tak začala v súlade s ustanovením plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade odo dňa 20. 07. 2016) a uplynula by najskôr dňa 20. 07. 2019. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 18. 04. 2019 má žalobca za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a okresný súd a rovnako krajský súd vec nesprávne právne posúdili, ak dospeli k opačnému záveru. Pokiaľ teda podľa ustanovenia môže veriteľ uplatniť právo na vyhlásenie splatnosti pre nezaplatenie splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej (a potom toto právo zaniká), potom nemôže byť toto právo uplatnené pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva - pričom táto splátka je zároveň „tá nesplnená splátka“, na ktorú odkazuje zákonodarca v ustanovení ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby. Okresný a krajský súd v tejto súvislosti vôbec nezohľadnili kogentné ust. , v zmysle ktorého oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 03. 2016 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky úveru (t. j. splátky splatnej dňa 20. 04. 2016). Vzhľadom na uvedené žalobca vyslovil názor, že okresný súd a rovnako tak aj krajský súd v posudzovanom prípade nesprávnym procesným postupom mu znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - nakoľko odôvodnenie ich rozhodnutí nie je preskúmateľné, keďže žaloba bola právnym predchodcom žalobcu podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 18. 04. 2019 a z odôvodnení nie je možné preskúmateľným spôsobom zistiť, ako sa okresný a krajský súd vysporiadali so skutočnosťou, že v súlade s ust. veta prvá boli (minimálne) splátky úveru splatné dňa 20. 04. 2016, 20. 05. 2016, 20. 06. 2016 a 20. 07. 2016 uplatnené na súde pred uplynutím premlčacej doby; s ohľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podaním zo dňa 15. 08. 2016, pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 07. 2016, boli aj splátky úveru splatné od 20. 08. 2016 do konečnej splatnosti úveru (20. 03. 2024) uplatnené pred súdom včas; avšak okresný súd a krajský súd napriek uvedenému žalobu žalobcu zamietli v celom rozsahu pre premlčanie. Zároveň tak z odôvodnenia okresného a rovnako tak ani krajského súdu nie je zrejmé, ako mohol podľa ich názoru právny predchodca žalobcu vyhlásiť podaním zo dňa 15. 08. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 03. 2016 - keď zákonodarca takýto postup priamo vylúčil v ust. , ktoré však okresný a krajský súd vo svojich rozhodnutiach síce citovali, avšak vôbec na prejednávanú vec neaplikovali. Žalobca poukázal aj na nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov v otázke posúdenia otázky počiatku plynutia premlčacej doby v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pri dohode o plnení dlhu v splátkach, kedy súdy v skutkovo a právne obdobných prípadoch rozhodujú rôzne, čo výrazne narúša princíp právnej istoty. 3.3. Vzhľadom na uvedené, navrhol dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní ( ), po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania ( ) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa aj dôvodné.

5. Dovolateľ v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle a právnu otázku špecifikoval nasledovne: „Je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ust. v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa v spojení s splátka, ktorá v súlade s veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka?“

6. V danej súvislosti dovolací súd uvádza, že vyššie vymedzená právna otázka už bola dovolacím súdom riešená, preto predpoklad prípustnosti dovolania je daný v zmysle ust. , podľa

ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 6.1. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že najvyšší súd môže pri posúdení prípustnosti dovolania zohľadňovať aj tie svoje stanoviská a rozhodnutia, ktoré dovolateľ neoznačil (k tomu pozri ).

7. Keďže dovolateľom nastolená právna otázka bola rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, dovolací súd v ďalšom skúmal, či dovolateľ opodstatnene vytýkal, že pri riešení tejto otázky zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné podľa , ale aj dôvodné ( ). K tomu dovolací súd uvádza nasledovné: 7.1. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že v preskúmavanej veci žalobca nekonkretizoval splátku, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, iba špecifikoval vo výzve zo dňa 20. 07. 2016, že žalovaná je ku dňu 19. 07. 2016 v omeškaní viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, preto súd prvej inštancie správne ustálil, že sa jednalo o splátku splatnú dňa 20. 3. 2016 a mimoriadna splatnosť bola vyhlásená listom zo dňa 15. 08. 2016. S poukazom na to, že v zmysle k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov ( ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie plynúť najneskôr dňa 21. 03. 2016, keďže jednotlivé splátky boli splatné vždy do 20-ho dňa v mesiaci a výzvou zo dňa 20. 07. 2016 upozornil žalovanú najmenej 15 dní vopred na uplatnenie práva vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak si dodatočne nesplní svoj dlh. Odvolací súd mal za to, že žalobca preukázal, že listom z 15. 08. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle , pričom tak urobil v súlade s (ako vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad, výzvy na zaplatenie dlhu a oznámenia o mimoriadnej splatnosti predložených žalobcom). Teda v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 20. 03. 2016. Tak 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21. 03. 2016 (nasledujúci deň po zročnosti nezaplatenej splátky splatnej 20. 03. 2016) a uplynula dňa 20. 03. 2019 na celý dlh. Žaloba bola na súd podaná 18. 04. 2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 7.2. Dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022 sp. zn. (publikované ako judikát R 29/2023 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s právnou vetou: „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“ 7.3. V súvislosti s vyššie uvedeným, dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa pri rozhodovaní o predmetnej právnej otázke odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd však zdôrazňuje, že v danej prejednávanej veci bude úlohou odvolacieho súdu skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, konkrétne či výzva zo dňa 20. 7. 2016 č. l. 19 spĺňa podmienky v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. , v zmysle ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa ). Nesprávne uvedenie len priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na povahu odchýlky) a podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľov prospech samo osebe bezúročnosť úveru ani nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho poskytnutím poplatky nespôsobuje.“

8 Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.