Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-26-2021.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka R. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W. a otec P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, A., o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú B. X., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 250 euro počnúc dňom 15.03.2021, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Zročné výživné na maloletú B., narodenú XX.XX.XXXX za obdobie od 15.03.2021 do 30.06.2021 v sume 879 euro je otec povinný splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.07.2021 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V. Súd styk otca s maloletou neupravuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.03.2021 matka maloletej žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Návrh odôvodnila tak, že nakoľko vzťah rodičov maloletej sa skončil a už spolu nežijú, je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka maloletej uviedla, že na začiatku vzťahu s otcom maloletej dostala od tety finančnú čiastku, ktorú použili na rekonštrukciu jednoizbového bytu v Bratislave, ktorý patril starej matke maloletej z otcovej strany, po rekonštrukcii byt predali a kúpili si rodinný dom v Maďarsku, ktorý patrí starej matke maloletej z otcovej strany. Uviedla, že na rekonštrukciu tohto domu si s otcom maloletej zobrali pôžičku, ktorú spláca sama, pričom v tomto dome s dcérou nebýva. Matka uviedla, že otec na maloletú po rozchode rodičov platil výživné v sume 100 eur, aj keď nie pravidelne a od januára 2021 si vyživovaciu povinnosť neplatí vôbec. Mesačné náklady na maloletú vyčíslila nasledovne: cestovné 80 eur, školské potreby 20 eur + notebook na dištančné vyučovanie 350 eur, oblečenie 50 eur, drogéria 10 eur, strava doma 30 eur + obedy v škole a družina. Matka navrhla, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby zaviazal otca
maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne k rukám matky vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od podania návrhu.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
3. Vo veci sa dňa 19.05.2021 konalo súdne pojednávanie, na ktoré sa nedostavil otec maloletej, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie a svoju neúčasť neospravedlnil, súd pojednávanie odročil.
4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojej správe zo dňa 17.06.2021 uvádza, že pri šetrení v domácnosti matky zistili, že maloletá býva v má v domácnosti zabezpečené všetko potrebné pre svoj zdravý vývoj. Ku stretávaniu otca s dcérou matka uviedla, že otec si maloletú berie nepravidelne, naposledy bola u neho cez víkend pred cca 3-4 mesiacmi, minulý rok v lete mal otec dcéru vo svojej starostlivosti 2 týždne. Otec s dcérou komunikuje, ak sa s ňou chce stretnúť, dohodne sa najprv s ňou a následne dá matke vedieť. Matka uviedla, že nevie, kde otec maloletej pracuje a k otázke výživného pri šetrení uviedla, že od odchodu zo spoločnej domácnosti uhrádzal každý mesiac sumu 100 eur, ktorú si sám určil, avšak posledné mesiace nezaplatil nič, matka chce žiadať aj spätné výživné od podania návrhu. Matka uviedla, že ani otec maloletej ani ďalší členovia rodiny zo strany otca neudržujú po jeho odchode zo spoločnej domácnosti s matkou ani s maloletou bližšie vzťahy, nerozumie, prečo stará matka nejaví záujem o maloletú, keďže vždy s ňou mala dobré vzťahy. Matka uviedla, že v styku s otcom maloletej nebráni, ale otec ani jeho rodina nejavia o ňu záujem. Maloletá v pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že s otcom sa nestretáva, nevedela povedať, kedy boli spolu naposledy, uviedla, že s otcom komunikuje mobilom, píše správy a cca 2-3x týždenne si telefonujú, so starou matkou sa nestretáva, s otcom by sa chcela stretávať častejšie.
5. Dňa 21.06.2021 sa konalo súdne pojednávanie, na ktoré sa otec maloletej opakovane nedostavil a k návrhu sa nevyjadril. Súd rozhodol o tom, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Matka maloletej uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od februára minulého roka, kedy s deťmi opustila spoločnú domácnosť, pretože jej nedával peniaze, flákal sa a míňal peniaze. Výživné na maloletú po rozchode platil, ale posledné 3 mesiace už neplatí. S maloletou sa nestretáva, resp. 2 krát sa s ňou stretol za pol roka, nekupuje jej žiadne darčeky. Matka uviedla, že býva u svojej mamy, ktorej prispieva 200 euro mesačne, čo je elektrika, plyn, internet, stravu si kupujú sami. Uviedla, že nevlastní žiaden majetok. Maloletá navštevuje 3 ročník základnej školy v Bratislave, je zdravá, má s ňou bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: strava 80 euro, strava v škole 25 euro, oblečenie obuv 60 euro, náklady na domácnosť 70 euro, zdravotná starostlivosť 20 euro, lieky vitamíny 20 euro, cestovné do školy 40 euro, voľno-časové aktivity 20 euro, príspevok na ZRPŠ 25 euro ročne, kurzy výlety exkurzie 20 euro, triedny fond 15 euro ročne, poplatky za odpad 27 euro ročne, náklady spolu 358 euro. Matka navrhla, aby súd zveril maloletú do jej výchovy, otcovi uložil povinnosť platiť na jej výživu sumou 250 euro mesačne, čo sa týka zastupovania spravovania majetku navrhla, aby ju obaja zastupovali a spravovali majetok a čo sa týka styku, nežiada ho upraviť, pretože keď otec maloletej bude mať záujem sa stretnúť, matka nemá problém s tým, aby sa dohodli. Výživné matka žiadala priznať od podania návrhu. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú zveriť maloletú matke a čo sa týka výšky výživného navrhujú 190 euro, vzhľadom k tomu že nemajú preukázaný príjem otca.
6. Podľa čl. I, čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
8. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh matky je dôvodný. Vzhľadom na to, že otec maloletej si svoje rodičovské práva a povinnosti dlhodobo neplní, s maloletou sa stretáva len veľmi sporadicky a vyživovaciu povinnosť k maloletej si momentálne neplní vôbec, je potrebné upraviť túto povinnosť súdnym rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj názor kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil súdu zveriť maloletú do starostlivosti matky. Čo sa týka určenej výšky výživného, súd sa pridržal návrhu matky, nakoľko z matkou predložených mesačných nákladov na maloletú je zrejmé, že suma výživného vo výške 250 eur je primeraná. Otec počas celého prejednávania veci nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že návrh matky maloletej je nedôvodný, k podaniam sa nevyjadroval a na pojednávaniach sa nezúčastňoval. Otec, ako povinný rodič, si musí uvedomiť, že nemôže celú osobnú aj finančnú starostlivosť presúvať na matku, musí si uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej a musí si svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný matke výživné v súdom určenej výške platiť. Súd má za to, že výživné v sume 250 Eur stále nie je dostatočným vykompenzovaním výhradnej osobnej starostlivosti matky. Každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy, nakoľko maloleté dieťa je úplné odkázané na starostlivosť rodičov, ako finančnú, tak osobnú. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Súd priznal maloletej zročné výživné od 15.03.2021 do 30.06.2021 v sume 879 eur, ktoré zaviazal otca splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.07.2021 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd zročné výživné vypočítal tak, že v období od 15.03.2021 - 31.03.2021 vzniklo zročné výživné v sume 129 eur (250/31 x 16 dni) a v období od 01.04.2021 - 30.06.2021 vzniklo zročné výživné za plné 3 mesiace v sume 750 eur (3 mesiace x 250 eur).
22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. ( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) a rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku )
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku alebo v časti výživného podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].