Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/102/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Veolia Energia Slovensko, a.s., sídlo: Einsteinova 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 35 702 257, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pirč, sídlo: Kpt. Nálepku 1200/17, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 568 836 proti žalovanému: Minebea AccessSolutions Slovakia s. r. o., sídlo: K letisku Budova 1329, Košice 040 17, IČO: 35 893 427, zastúpený advokátskou kanceláriou: IURISTICO s.r.o., sídlo: Cimborkova 13, 040 01 Košice – Sever, IČO: 36 588 041, v konaní o zaplatenie 27.994,27 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. - 680 zo dňa 19. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. - 680 zo dňa 19. mája 2021 vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie istiny 10.359,44 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania za oneskorenú úhradu tejto časti uplatnenej istiny.

II. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. - 680 zo dňa 19. mája 2021 vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku z omeškania v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 7.939,68 eur od 3.3.2009 do 23.1.2014 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 264,72 eur od 3.3.2009 do 23.1.2014.

III. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. - 680 zo dňa 19. mája 2021 v časti o zamietnutí žaloby na zaplatenie úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy 7.939,65 eur od 31.12.2008 do 23.1.2014.

IV. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. - 680 zo dňa 19. mája 2021 vo výroku o náhrade trov konania.

V. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, konanie v rozsahu o zaplatenie 1.457,75 eur zastavil, 2, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.144,08 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 23.1.2014 do zaplatenia, 3, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a 4, priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil právom žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie odmeny za vykonanie diela podľa a a a nasledovným skutkovým zistením, že žalobca na základe neformálnej zmluvy o dielo vykonával pre

žalovaného dohodnuté činnosti v mesiacoch december 2008 a január 2009 začo mu patrí cena diela v sume 15.879,36 eur (2x po 7.939,68 eur). Zároveň súd priznal žalobcovi i nárok na nadpaušálne činnosti fakturované v sume 264,72 eur, ktoré zahŕňali činnosti vyplývajúce z popisu prác a materiálov realizovaných žalobcom pre žalovaného v mesiaci január 2009 a síce oprava EPS v sume 48,66 eur, platba pre Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť v sume 14,40 eur, dovoz materiálu z VALEA v sume 8 eur, odpočet plynu, kontrola v sume 31,43 eur, dovoz materiálu z VALEA v sume 6 eur, dovoz materiálu z VALEA v sume 6,40 eur, dovoz materiálu z VALEA v sume 6,40 eur, porucha na vrátnici SBS v sume 54,48 eur, čerpanie vody (porucha vo DN rozvodni) v sume 23,24 eur a čerpanie vody (porucha na vrátnici v sume 23,24 eur) a ktoré sa nevzťahovali na zmluvné dojednania vymedzené v navrhovanej Zmluve o dielo.

2.1. Za nedôvodnú súd prvej inštancie uzavrel tú časť uplatneného nároku, ktorú žalobca označil ako vstupné náklady vo výške 11.850,22 eur. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade niet zmluvného základu, pri posúdení predmetnej zmluvy o dielo ako neformálnej, na základe ktorého by mal žalobcovi vzniknúť tento nárok. K tomuto súd prvej inštancie tiež dodal, že samotný žalobca vo svojom maile zo dňa 6.11.2008 uviedol, že pristúpil na bezplatný rozbeh prevádzky objektu žalovaného v priebehu mesiaca november 2008 za predpokladu podpisu zmluvy na obdobie piatich rokov s tým, že logicky chce mať zmluvne zaistenú náhradu vstupných nákladov pri predčasnom ukončení zmluvy.

2.2. Súd prvej inštancie tiež nepriznal žalobcovi úroky z omeškania žiadané po pripustení zmeny žaloby uznesením Okresného súdu Košice II, č.k. -468 zo dňa 10.7.2018 a to do 22.1.2014, nakoľko žalobca oproti žalobnému petitu si prvýkrát tieto uplatnil úplne a správne, s uvedením či ich žiada ročne alebo mesačne a od akého dátumu ich požaduje, až písomným podaním doručeným súdu dňa 23.1.2018. V tejto súvislosti dodal, že nakoľko ohľadom úrokov z omeškania žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, preto v zmysle a nasl. , tieto nemohli byť do uvedeného dátumu priznané ako premlčané. Naproti tomu súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa v spojení s a Nariadenia vlády č. , úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku zo sumy priznanej rozsudkom tvoriacej cenu diela, odo dňa nasledujúceho po dni nepremlčanej dôvodnej časti, do zaplatenia.

2.3. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil a (ďalej „“) a pomerným úspechom žalobcu (žalobcov úspech 58 % oproti úspechu žalovaného 42 %), t.j. viac úspešnému žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na nahradenie trov konania v rozsahu 16 % (58% - 42%).

3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a to v nasledovnom rozsahu: 1, v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá. T.j. ohľadom zamietnutého nároku na uplatnený úrok z omeškania (za obdobie do 23.1.2014) a ohľadom zamietnutého nároku na zaplatenie istiny 10.395,47 eur s príslušným úrokom z omeškania a 2, proti výroku o náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , f) a a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutú časť rozsudku zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom si žalobca uplatnil aj právo na nahradenie trov odvolacieho konania. Bližšie dôvody odvolania žalobcu sú uvedené v nasledovných odsekoch 3.1. až 3.4.

3.1. Svojou žalobou zo dňa 19.10.2009 sa žalobca domáhal peňažných nárokov (vstupné náklady 1x, mesačné paušály 2x a nadpaušálne plnenie 1x) spolu s príslušenstvom a z hmotnoprávneho hľadiska doručením žaloby prestala plynúť premlčacia doba. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nepriznanie úroku z omeškania za obdobie do 22.1.2014 na základe vznesenej námietky premlčania. K úroku z omeškania žalobca uviedol, že ho už v žalobe požadoval z celej výšky uplatnenej istiny od 31.12.2008 a drobná štylistická chyba v písaní na toto nemôže mať vplyv, t.j. zamietnuté úroky z omeškania nie sú premlčané. Ďalej doplnil, že súd mu zamietol aj jeho nárok titulom preplatenia vstupných nákladov. Podľa názoru žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou odôvodnil zamietnutie jeho nárokov nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny, čím bolo poškodené právo žalobcu na spravodlivý proces a na súdnu ochranu, pričom konanie bolo zaťažené aj inou vadou, ktorá v konečnej fáze rozhodnutia viedla k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

3.2. Podľa žalobcu jeho žaloba obsahuje všetky zákonom rezervované predpoklady a zákonné požiadavky a čo do istiny v nej bolo dostatočne zrozumiteľne uvedené, opísané a preukázané vzniknuté právne vzťahy medzi stranami od mesiaca november 2008 (i pred tým vo vyhlásení obchodnej súťaže). Preto žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie ohľadom právneho titulu žalobcu na náhradu vstupných nákladov (faktúra žalobcu č. 0090100095 na sumu 11.850,22 eur), podľa ktorého si žalobca najprv uplatňoval tento nárok na zmluvnom základe, neskôr na základe nároku na náhradu škody, od čoho mal žalobca následne ustúpiť. Pokiaľ takýto záver súdu prvej inštancie vznikol na základe podania žalobcu zo dňa 7.11.2016 (v období bez poznania predbežného právneho názoru súdu), tak k tomuto žalobca dodáva, že išlo iba o prezentovanie jeho názoru, že nie je daný žiadny rozumný dôvod, aby mal tieto náklady po zmene názoru žalovaného znášať žalobca, ktorý do tohto vzťahu išiel s vedomím, že zmluva bude uzatvorená na 5 rokov a teda vstupné náklady sa časom postupne uhradia.

3.3. Zamietnutie uplatneného nároku na nahradenie vstupných nákladov z dôvodu (ne)špecifikácie právneho titulu alebo uvedenia viacerých možných hmotno-právnych titulov je podľa žalobcu neprijateľné a v rozpore so zákonom. K tomuto súd uviedol iba, že „niet zmluvného základu“, pričom pri priznaní nárokov za poskytovanie služieb v mesiacoch december 2008 a január 2009 súd vychádzal aj z obsahu 4 pracovných zmlúv zamestnancov žalobcu, podľa ktorých od 1.novembra 2008 nastupujú do práce s výkonom práce u žalovaného. Pokiaľ bola žalobcovi priznaná odmena za práce v decembri 2008 a januári 2009, tak je nelogické nezohľadnenie obdobného nároku aj za mesiac november 2008, ktorý bol označený ako vstupné náklady a vyčíslený rozpočtom (výdavkami) na ich zaplatenie.

3.4. Žalobca počnúc dňom 1.11.2008 prijal do zamestnania 3 nových zamestnancov s miestom výkonu práce výlučne v prevádzke žalovaného a projektový manažér žalobcu A. B. počas celého mesiaca na týždennej báze vykonával vedúceho zamestnanca s dochádzaním zo sídla žalobcu ku žalovanému (z Bratislavy do Košíc), pričom riadil činnosť týchto 3 zamestnancov. Na základe vyššie uvedeného nie je zrejmé (ani z odôvodnenia rozsudku), prečo by žalobca v podnikateľskom a konkurenčnom prostredí mal takúto činnosť bezodplatne pre žalovaného vykonávať. V časovej osi vstupné náklady boli v bezprostrednej faktickej súvislosti s ďalšou činnosťou žalobcu pre žalovaného, preto podľa žalobcu mal súd priznať aj nárok na preplatenie vstupných nákladov obdobne ako to bolo za činnosť žalobcu v decembri 2008 a januári 2009, t.j. ako nárok na základe neformálne vzniknutej zmluvy.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že ho nepovažuje za oprávnené, nakoľko výroky rozsudku napadnuté odvolaním sú vecne správne a náležite odôvodnené. Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok vo výrokoch, ktorými bola žaloba zamietnutá potvrdiť a zároveň navrhol zmeniť výrok o náhrade trov konania tak, že ich náhrada bude v rozsahu 23,06 % priznaná žalovanému (žalovaný podal proti výroku o náhrade trov konania odvolanie – viď odsek 5). Žalovaný tiež navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na nahradenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Bližšie odôvodnenie stanoviska žalovaného je uvedené v nasledovných odsekoch 4.1 až 4.4.

4.1. Súd prvej inštancie správne posúdil nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie vstupných nákladov vo výške 10.395,47 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby). Medzi stranami sporu neexistovala žiadna formálna a ani neformálna dohoda o tom, že žalovaný nahradí žalobcovi vstupné náklady. Naopak na požiadavku žalobcu na úhradu vstupných nákladov žalovaný jednoznačne reagoval tak, že ju neprijal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že zo žalobcom predloženého dôkazu (negociovaný návrh zmluvy – predložený s vyjadrením žalobcu zo dňa 7.11.2016) priamo vyplýva, že spoločnosť žalovaného odmieta zmluvné dojednanie, podľa ktorého by žalovaný mal žalobcovi uhradiť jeho vstupné náklady, t.j. žalovaný takýto návrh žalobcu jednoznačne a nepochybne v súlade s neprijal. K tomuto ešte žalovaný upriamil pozornosť na znenie , podľa ktorého náklady na zhotovenie diela znáša sám zhotoviteľ.

4.2. Žalovaný vyslovil s úhradou vstupných nákladov jasný nesúhlas, t.j. nie je možné uvažovať o vzniku záväzkového vzťahu z culpa contrahendo ako nato žalobca v konaní poukazoval. Súhlasí so žalobcovým tvrdením, že právne posúdenie veci je záležitosťou súdu, avšak v tomto smere je potrebné dodať, že pre náležité skutkové a právne posúdenie sporu musí strana (žalobca) vo veci predniesť skutkové tvrdenia, z ktorých je možné ustáliť vznik záväzkového vzťahu, aby ho bolo možné dostatočne posúdiť. Pokiaľ strana sporu nič netvrdí, tak ani nie je možné toto náležite posúdiť pričom súd nie je povinný vyzývať stranu sporu na doplnenie jeho argumentácie. Ak žalobca v konaní netvrdil rozhodujúce skutočnosti potrebné na zistenie, či vznikol záväzkový vzťah z právnej skutočnosti mimo zmluvy, opodstatňujúci

zaplatenie sumy 10.395,47 eur, tak súd nemal čo posúdiť. Ani z odvolania žalobcu nie je dostatočne zrejmý titul, na podklade ktorého sa domáha zaplatenie sumy 10.395,47 eur.

4.3. V konaní pred súdom prvej inštancie z opatrnosti argumentoval, že vo vzťahu ku žalobcovi neporušil žiadnu právnu povinnosť, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, respektíve, že žalobca vznik škody nepreukázal. Na základe uvedeného považuje záver súdu o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie 10.395,47 eur za vecne správny.

4.4. Žalobca si úroky z omeškania vo výške, o ktorých súd rozhodoval, uplatnil až svojim podaním doručeným súdu dňa 23.1.2018 a až v tomto podaní úroky dostatočne presne špecifikoval a dokonca zvýšil ich úrokovú sadzbu. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov platí, že premlčacia doba prestáva plynúť až dňom, kedy žalobca zmenil žalobu a nie dňom začatia konania o pôvodnom návrhu. Je rozhodujúce, kedy si žalobca právo perfektne uplatnil a nie deň podania žaloby. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na existujúcu judikatúru: rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. zo dňa 5.12.2017 a tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 7.11.2002. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na základe vznesenia námietky premlčania žalovaným správne priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania len za obdobie 4 rokov spätne od doručenia podania žalobcu zo dňa 23.1.2018, pretože skoršie úroky z omeškania boli premlčané.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný. Týmto odvolaním žalovaný napadol iba výrok súdu o náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa (zrejme myslel písm. b) citovaného paragrafového znenia) a .

5.1. Konkrétne žalovaný namietal, že súd pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania nezobral do úvahy aj hodnotu zamietnutého príslušenstva ku dňu vydania rozsudku, t.j. vyčíslenú hodnotu úroku z omeškania za obdobie do 23.1.2014. Podľa žalovaného po zohľadnení vyčísleného zamietnutého úroku z omeškania by malo byť o trovách konania správne rozhodnuté tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na nahradenie trov konania v rozsahu 23,06 %. Podľa žalovaného súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania nedostatočne odôvodnil a to práve s ohľadom na nezohľadnenie zamietnutých úrokov z omeškania.

6. K stanovisku žalovaného v rámci odvolacieho konania sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo svojom odvolaní. Zároveň tiež doplnil, že podľa je potrebné za škodu považovať aj ujmu, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Ďalej doplnil svoju argumentáciu o poukaz na znenie v spojení s povinnosťou vyhlasovateľa (žalovaného) podľa prijať vybratý návrh, ktorý vybral podľa . V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ustanovenia o verejnej obchodnej súťaži je možné analogicky aplikovať aj na užšiu súťaž alebo výberové konania.

7. K vyjadreniu žalobcu uvedenému v predchádzajúcom odseku uviedol žalovaný nasledovné: Opätovne poukázal na svoje stanovisko, t.j.: premlčacia doba ohľadom úrokov z omeškania prestala plynúť až po doručení podania žalobcu dňa 23.1.2018 na súd; neexistovala žiadna zmluvná dohoda o uhradení vstupných nákladov; žalovaný neporušil žiadnu svoju zmluvnú a ani zákonnú povinnosť, preto nemohol spôsobiť škodu a žalobca nepreukázal zmenšenie svojho majetku a ani ušlý zisk. Podľa žalovaného žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno, čo procesne opodstatnene spôsobilo jeho neúspech v spore.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu a žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolania prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné (s výnimkou časti uplatneného nároku na úrok z omeškania – viď ods. 22) a tiež, že odvolanie žalovaného je tiež nedôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Žalobca odôvodnil svoje odvolanie odvolacími dôvodmi podľa , f) a . Pri skúmaní existencie týchto odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že tieto sú dané iba čiastočne a aj to iba v časti, ktorá sa týka rozhodnutia o úrokoch z omeškania s ohľadom na ich premlčanie. Bližšie odôvodnenie záverov ohľadom opodstatnenosti odvolania žalobcu sú uvedené v nasledovných odsekoch 11 až 22.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces): Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalobcu zrejme naplnený tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou odôvodnil zamietnutie jeho nárokov je nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé z akého dôvodu bola žaloba čiastočne zamietnutá a to ohľadom istiny (nepreukázanie právneho titulu nároku pri vstupných nákladoch) a tiež aj ohľadom časti uplatneného nároku na úrok z omeškania (premlčanie nároku a vznesená námietka premlčania). Z uvedeného vyplýva, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, pričom v tejto súvislosti je potrebné dodať, že pokiaľ žalobca nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, tak toto nie je možné považovať za odvolací dôvod podľa , ale ide o odvolacie dôvody podľa a .

12. K odvolaciemu dôvodu podľa (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci: Tento odvolací dôvod žalobca dostatočne náležite nešpecifikoval, pretože naň iba vo všeobecnosti poukázal. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, t.j. po preskúmaní vykonaného procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, žeby tento odvolací dôvod skutočne existoval. Aj k tomuto odvolaciemu dôvodu (rovnako ako pri odvolacom dôvode podľa ) je potrebné dodať, že pokiaľ žalobca nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, tak nejde o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , ale ide o odvolacie dôvody podľa a .

13. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil aj odvolacími dôvodmi podľa a . T.j. namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Z nižšie uvedených dôvodov (viď nasledovné odseky 14 až 22) odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané (s výnimkou časti uplatneného príslušenstva – úrok z omeškania z dlžnej sumy 7.939,68 eur za obdobie od 31.12.2008 do 23.1.2014).

14. Predmetom preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie je s ohľadom na rozsah odvolania iba preskúmanie zamietnutia žaloby v časti nad priznaný nárok, t.j. preskúmanie nepriznania časti uplatnenej istiny v sume 10.395,47 eur (faktúra žalobcu č. 0090100095 na sumu 11.850,22 eur, znížená o zastavenú časť konania 1.454,75 eur po čiastočnom späťvzatí žaloby) a úrokov z omeškania za obdobie do 23.1.2014.

15. Podľa : „Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.“

16. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému zaplatenie tzv. vstupných nákladov vyúčtovaných jeho faktúrou č. 0090100095. Súd prvej inštancie túto časť žaloby zamietol s odôvodnením, že niet zmluvného nároku na zaplatenie tejto pohľadávky uplatnenej žalobcom. V tomto smere odvolací súd rovnako konštatuje, že na preplatenie týchto výdavkov žalobcu skutočne neexistuje žiadny zmluvný nárok, nakoľko strany sporu sa na preplatení „vstupných nákladov“ nijako nedohodli. Žalobca existenciu takejto dohody nijako nepreukázal, žalovaný to poprel a aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že počas vzájomných rokovaní medzi stranami sporu žalovaný preplatenie vstupných nákladov odmietol.

17. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že neexistuje právny titul (neexistencia zmluvného základu), na základe ktorého by vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie vstupných nákladov. S ohľadom na argumentáciu žalobcu v odvolacom konaní, je však potrebné navyše dodať, že žalobca dostatočne nepreukázal ani existenciu iného možného dôvodu ( ) na vznik záväzku žalovaného preplatiť žalobcovi tieto jeho náklady vo výške 10.395,47 eur. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 18 až 21.

18. V súvislosti so vznikom pohľadávky žalobcu na preplatenie vstupných nákladov titulom prípadného nároku na náhradu škody nie je možné konštatovať, žeby žalovaný porušil nejakú svoju záväzkovú povinnosť, čo by mohlo spôsobiť vznik zodpovednosti žalovaného za vznik škody podľa . Žalobca tvrdí, že žalovaný mal povinnosť (analogickým použitím ) uzavrieť so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb a teda žalobca mal opodstatnené očakávania, na základe ktorých zrealizoval úkony za účelom plnenia zmluvy a ktoré mu spôsobili tzv. vstupné náklady. Takéto odôvodnenie vzniku záväzku žalovaného porušením jeho povinnosti uzavrieť zmluvu však nie je opodstatnené, nakoľko žalovaný nevyhlásil verejnú obchodnú súťaž podľa , preto žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť podľa na prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy. Analogická aplikácia týchto zákonných ustanovení nie je možná a vhodná, pretože je zrejmé, že vo veci nedošlo k ustáleniu obsahu zmluvy. Žalovaný na uzavretie zmluvy uskutočnil tzv. výberové konanie, v rámci ktorého si žalovaný z viacerých dopredu oslovených subjektov mienil vybrať najvhodnejšieho dodávateľa, čo je zásadne odlišný spôsob od postupu v rámci verejnej obchodnej súťaže.

19. Pokiaľ by žalovaný skutočne porušil nejakú svoju záväzkovú povinnosť ako deklaruje žalobca, tak je potrebné navyše poukázať nato, že k ukončeniu poskytovania služieb pristúpil samotný žalobca (list zo dňa 30.1.2009). Preto je potrebné uzavrieť, že pre naplnenie vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu (nevrátenie predpokladaných vstupných nákladov dlhodobým poskytovaním služieb – 60 mesiacov) absentuje aj priama príčinná súvislosť medzi konaním (prípadne nekonaním) žalovaného a vznikom škody. Žalovaný tiež z opatrnosti rozporoval nie len vznik zodpovednosti za škodu, ale aj jej prípadnú výšku (nákup materiálu a pod.), k tomuto odvolací súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania výšku tvrdenej škody nie je možné spoľahlivo určiť.

20. Ak by mal predmetný nárok žalobcu na preplatenie vstupných nákladov predstavovať jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak obdobne ako pri prípadnom titule nároku na nahradenie škody (viď predchádzajúci odsek) nebola výška takéhoto nároku dostatočne preukázaná. K tomuto je však potrebné dodať, že z obsahu žalobného návrhu ako aj spôsobu uplatnenia nároku (vstupné náklady), nie je možné uzavrieť, že žalobca si uplatnil tento svoj nárok ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

21. Žalobca podal odvolanie aj proti zamietnutiu časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie do 23.1.2014. Súd prvej inštancie v tomto smere vecne správne rozhodol, avšak iba čiastočne. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca si nárok na úrok z omeškania riadne uplatnil až svojim podaním doručeným súdu dňa 23.1.2018. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd (s nižšie uvedenou výnimkou – viď odsek 22), preto na základe vznesenej námietky premlčania a vychádzajúc zo všeobecnej 4 ročnej premlčacej lehoty, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcov nárok na úroky z omeškania za obdobie do 23.1.2014 (t.j. 4 roky pred 23.1.2018, keď si žalobca tieto úroky uplatnil) zamietol. Toto rozhodnutie je plne v súlade s , , a . K tomuto odvolací súd dodáva, že akýkoľvek nárok uplatnený žalobou je možné z procesného hľadiska považovať za uplatnený až jeho riadnym uplatnením (presná a nezameniteľná identifikácia uplatneného nároku), t.j. v tomto prípade je možné úroky z omeškania považovať za uplatnené až ku dňu 23.1.2018, kedy bolo súdu doručené podanie žalobcu konkrétne špecifikujúce uplatnený nárok na úrok z omeškania.

22. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania súd prvej inštancie zrejme nedopatrením nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca si už vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 6.11.2009 dostatočne konkrétne a teda aj riadne uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 11,25 % z dlžnej sumy 7.939,65 ročne od 31.12.2008 do zaplatenia. Táto časť úrokov z omeškania bola riadne uplatnená ešte pred uplynutím zákonnej 4 ročnej premlčacej lehoty ( ), preto nemohlo dôjsť k ich premlčaniu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa vo výroku III tohto rozsudku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie tejto časti úrokov z omeškania aj za nepremlčané obdobie, t.j. od 31.12.2008 do 23.1.2014 (zvyšná časť týchto úrokov z omeškania zo sumy 7.939,65 eur od 23.1.2014 bola v rozsudku súdu prvej inštancie priznaná). K úrokom z omeškania odvolací súd poznamenáva, že s ohľadom na obsah odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho skúmania iba premlčanie uplatneného nároku a nie percentuálna výška priznaného úroku z omeškania.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a to konkrétne proti jeho výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa (zrejme myslel písm. b) citovaného paragrafového znenia) a . Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie s ohľadom na odvolanie žalovaného je potrebné uzavrieť, že ani tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces): Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania nedostatočne odôvodnil a to s ohľadom na nezohľadnenie hodnoty zamietnutej časti úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatňoval. Tento odvolací dôvod nie je vo veci naplnený, pretože súd prvej inštancie postupoval správne (viď odsek 25 a 26), keď hodnotu príslušenstva ku dňu vydania rozsudku v rámci svojho rozhodovania o trovách nezohľadňoval. Súd prvej inštancie teda nemal žiadny dôvod, pre ktorý by sa v odôvodnení rozsudku mal bližšie zaoberať touto problematikou. Preto je odôvodnenie obsahu rozhodnutia vo výroku o trovách konania dostatočne zrozumiteľné a ako také nemohlo spôsobiť porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

25. Žalobca bol ohľadom uplatnenej istiny úspešný v rozsahu 58 % (priznaný nárok žalobcu vo výške 16.144,08 eur zo žalovanej sumy 27.994,27 eur), t.j. úspech žalovaného ohľadom istiny predstavoval 42 %. V zmysle zavedenej súdnej praxe a aj existujúcej judikatúry (napr. uznesenie NS SR zo dňa 27.11.2008), čiastočný neúspech ohľadom uplatneného príslušenstva nemá vplyv na nahradenie trov konania podľa . Z uvedeného dôvodu bol postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny, keď pri zisťovaní pomeru úspechu strán v spore k úspechu žalovaného nepripočítal žalovaným vyúčtovaný zamietnutý úrok z omeškania. K judikatúre, na ktorú poukázal vo svojom odvolaní žalovaný (Nález Ústavného súdu SR ) je potrebné dodať, že obsah tohto rozhodnutia nie je možné aplikovať na toto konanie a to z dôvodu, že Ústavný súd SR sa priamo nezaoberal aplikáciou a výkladom citovaného procesného ustanovenia (v tom čase neexistoval), ale zaoberal sa prvotne otázkou porušenia práva sťažovateľky na spravodlivý a teda ústavný súdny proces s ohľadom na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí.

26. Okrem vyššie uvedeného je navyše zrejmé, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vyúčtovaniu jeho úspešnosti ohľadom úroku z omeškania neobstojí, pretože rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva – úroku z omeškania bolo odvolacím súdom zmenené tak, že žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania vo väčšom rozsahu ako to bolo priznané súdom prvej inštancie.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa vo výroku I, II a IV tohto rozsudku odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a vo výroku III napadnuté rozhodnutie ohľadom časti zamietnutého nároku na zaplatenie úroku z omeškania postupom podľa zmenil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému, ktorý bol v rámci odvolacieho konania ohľadom zamietnutej časti uplatnenej istiny plne úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. Obidve strany sporu boli v rámci odvolacieho konania ohľadom príslušenstva pohľadávky (úroky z omeškania a náhrada trov konania) čiastočne úspešné. Odvolací súd túto skutočnosť pri svojom rozhodnutí o náhrade trov odvolacieho konania nezohľadnil, pretože v tomto prípade je pre úspech strán v odvolacom konaní zásadné rozhodnutie o odvolaní proti zamietnutiu žaloby ohľadom istiny (plný odvolací úspech žalovaného). O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).