Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-1782-2026.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Subarea
80Ek/1782/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., o vymoženie 193,18 EUR s príslušenstvom o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 Eur od 21.08.2001 do 20.12.2019, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 388,31 Eur od 21.12.2019 do 17.06.2021 a úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 372,61 Eur od 18.06.2021 do zaplatenia podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 02.07.2026, domáhal od povinného vymoženia 372,61 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 7Rob/1312/2001 zo dňa 09.01.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2002 (ďalej aj ako len „exekučný titul“). 2. Nakoľko sa jedná o opätovný návrh v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 09.10.2023 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 30.06.2025 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, pod č. k. EX 12184/23. Táto stará exekúcia bola vedená v rámci exekučného konania vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 7Rob/1312/2001. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil v zmysle § 48 ods. 4 písm. d)Exekučného poriadku spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o úvere č. 2070343 zo dňa 04.07.2001 ďalej aj ako len „zmluva o úvere“). 3. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. 4. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 5. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 6. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 9. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2004 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom do 24.11.2004 tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa. 15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004 spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. 16. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 17. Podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004 typová zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 19. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom. 20. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu, bol oprávnenému priznaný nárok od povinného na zaplatenie sumy vo výške vo výške 12 150 Sk (403,31 Eur), úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 12 150 Sk od 21.08.2001 do zaplatenia.
21. Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil v časti E) nárok na vymoženie istiny vo 372,61 Eur, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 Eur od 21.08.2001 do 20.12.2019, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 388,31 Eur od 21.12.2019 do 17.06.2021 a úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 372,61 Eur od 18.06.2021 do zaplatenia. 22. Súd konštatuje, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20). 23. Exekučný súd je stotožnený so skutočnosťou, že vo všeobecnosti nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Súd však i napriek vyššie uvedenému uvádza, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t.j. Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v tomto konkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka, najmä teda v citovanom ust. § 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka so všeobecnou povahou, príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva. 24. Súd v tomto bode poukazuje na závery prejuducionálneho konania vyvolaného odvolacím súdom vo veci C 448/17 (EOS KSI Slovensko s.r.o. proti B. E. a spol.). Z rozsudku súdneho dvora C 448/17 vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom/súdnym tajomníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi / súdnemu tajomníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo, pretože iba vtedy možno považovať zámery sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Exekučný súd preto uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu (aj vecnej správnosti, za predpokladu jeho vydania vyšším súdnym úradníkom / súdnym tajomníkom) z hľadiska rešpektovania § 299 ods. 2 CSP pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj zo znenia ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 344/2020). 25. Súd ďalej dáva do pozornosti zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022, podľa ktorého: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Ústavný súd zdôraznil, že z rozsudku súdneho dvora C 448/17 (body 44-54) možno vyvodiť, že súdny dvor kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou síce stanovené je, ale právomoc na rozhodovanie je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi / súdnemu tajomníkovi a možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní a vyžaduje sa vecné odôvodnenie odporu spotrebiteľom. Takže v takýchto prípadoch spotrebiteľ nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obidve tieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní. Vnútroštátna právna úprava zrevidovala tento nedostatok, konkrétne ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktoré predpokladá oprávnenie, ba priam povinnosť všeobecného súdu skúmať exekučný titul -platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom/súdnym tajomníkom z hľadiska dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok
vymáhaný v exekučnom konaní, čo zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Okresný súd nemôže odmietnuť preskúmať exekučný titul, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom/ súdnym tajomníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021-49 z 14.júla 2022 body 39 až 46). Ústavný súd zároveň poznamenal, že rozsudok súdneho dvora C 448-17 bol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky, pričom reaguje na nedostatky platobných rozkazov, no súčasne jeho závery sú podporené ďalšou judikatúrou súdneho dvora, konkrétne rozsudkom v spojených veciach C419/18 a C 483/18. 26. Súd pristúpil k posúdeniu, či sa v prejednávanej veci jedná o obchodnoprávny alebo spotrebiteľský vzťah. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, je pri definícii spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné vychádzať nielen z Občianskeho zákonníka, ale v širšom kontexte aj z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá využíva služby pre svoju priamu osobnú spotrebu. Z ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že typovou zmluvou je zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a zároveň, že táto zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd vychádzal z Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá využíva služby pre svoju priamu osobnú spotrebu, pričom mal za preukázané, že bol povinný v zmluve označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Oprávnený je veriteľom, nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. 27. Súd v exekučnom konaní preto preskúmal samotné dokumenty predložené oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie. Skutočnosťou, ktorú súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie považoval za spornú je uplatnenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 Eur od 21.08.2001 do 20.12.2019, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 388,31 Eur od 21.12.2019 do 17.06.2021 a úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 372,61 Eur od 18.06.2021 do zaplatenia, ktoré boli v danom rozsahu uplatnené po zohľadnení predchádzajúceho plnenia povinného, a ktoré boli exekučným titulom priznané oprávnenému ako: úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 Eur od 21.08.2001 do zaplatenia. Uvedené rozhodnutie obsahuje taktiež poučenie v zmysle ktorého, mal žalovaný (povinný) možnosť podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolanie. 28. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, je v tomto konkrétnom prípade toho názoru, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t. j. Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka najmä teda v citovanom § 3 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka so všeobecnou povahou príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva. 29. Podľa názoru súdu je nespochybniteľné, že Občiansky zákonník dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované resp. konkretizované, keďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov z omeškania, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výkon práv a povinností totiž nie je možné chápať ako bezhraničný, a tak aj výkon práv a povinností má svoje limity. Šikanózny výkon práva je nutné považovať za rozporný
s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tak považuje za podstatné, že v prípade uplatnenia práva, ktoré je v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné sankcionovať odoprením právnej ochrany, čím nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. 30. Súd na tomto mieste tiež uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka).Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. 31. Keďže v danom prípade dojednaný úrok z omeškania predstavoval výšku 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, tak súd uvádza, že takto dojednaný a následne priznaný úrok z omeškania je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto hranice nie je prípustné. Na tomto mieste je potrebné doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a tak i jej platnosť (resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v podobe zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu (čo možno vyjadriť i tak, že zmluvná podmienka stojí i padá len ako celok). Každá zmluvná strana takto znáša riziko naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad nie celkom uváženého pristúpenia na určitú podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa ním neprijateľnosti ho podmienka bude zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca mu poslúžiť, neobstojí. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami a je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo o čisto obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah občianskoprávny
- spotrebiteľský. V rámci zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania nebolo možné dojednať, pretože sa jednalo o spotrebiteľský (občianskoprávny) vzťah, v ktorom sa úrok z omeškania spravuje § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený úrok z omeškania podstatným spôsobom presahuje obvyklú úrokovú mieru stanovenú Národnou bankou Slovensko pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v čase uzatvorenia zmluvy o úvere stanovené vo výške 17,60 % ročne) 32. Súd považuje tento konkrétny prípad za výrazný zásah do subjektívnych práv priečiaci sa dobrým mravom v takej miere, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Súd považuje uplatnenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 Eur od 21.08.2001 do 20.12.2019, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 388,31 Eur od 21.12.2019 do 17.06.2021 a úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 372,61 Eur od 18.06.2021 do zaplatenia v rozpore s dobrými mravmi. Súd pritom poukazuje aj na rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít (IV. ÚS 55/2011-19, prípadne Najvyššieho súdu SR v sp. zn.3Cdo/91/96, sp. zn. 1Cdo 58/2005, sp. zn. 3Cdo 144/2010). 33. Pri preskúmavaní príloh návrhu na vykonanie exekúcie súd prihliadal na zmluvu o úvere, na základe ktorej mal byť vydaný exekučný titul, kde je uvedené, že dlžníkovi je poskytnutý úver v výške 9 000,00 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 4 500 Sk ,teda spolu zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 13 500 Sk. V bode 6 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru je uvedené, že sankčný úrok /úrok z omeškania/ je vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy odo dňa, kedy sa stal splatný celý dlh. Exekučný súd konštatuje, že neprimeraná výška úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. Súd s prihliadnutím na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je názoru, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastane aj v prípade ak účastníci o rozpore nevedeli. Na absolútnu neplatnosť je tak súd povinný prihliadať z úradnej moci. 34. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä
omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov z omeškania, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom prípade súd mal za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy. 35. Dohodnutý úrok z omeškania (v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere) predstavoval 91,25 % ročne, a preto je možné konštatovať, že sankcia za nesplatenie úveru v rozsahu 91,25 % ročne zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné ako úžerné označenie takýchto úrokov (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011 o neplatnosti 48 % úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené súd nemá pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. 36. Exekučný súd poznamenáva, že nemôže moderovať daný úrok z omeškania resp. tento meniť na zákonný, nakoľko v exekučnom titule nebol priznaný ako zákonný úrok z omeškania, ale ako dohodnutý úrok z omeškania vychádzajúci z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. 37. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že v časti uplatneného úroku z omeškania je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.3 písm. e) Exekučného poriadku. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania v takejto výške, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom, odporuje dobrým mravom, preto ich súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil dôvod pre ktorý by exekúcia musela byť v časti zastavená, preto v súlade s § 53 ods. 3 písm. e) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 Eur od 21.08.2001 do 20.12.2019, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 388,31 Eur od 21.12.2019 do 17.06.2021 a úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 372,61 Eur od 18.06.2021 do zaplatenia zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.