Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-20-2021.pdf
PDF · 113.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8Cb/20/2021
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: 1/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX H. - mestská časť M., 2/ KRIS & FIL, s.r.o., so sídlom Tichá 105150/36, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 214 005, v mene ktorej koná v zmysle § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka spoločník Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, obaja právne zast.: Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov proti odporcovi: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. XXXX/XB, XXX XX M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2021 v znení jeho doplnenia doručeného dňa 07.06.2021 sa navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. Odporca je povinný zdržať sa výkonu činnosti masérskych služieb, činnosti organizovania športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí a činnosti kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) vo vlastnom mene a na vlastný účet a v mene a na účet inej osoby ako je spoločnosť KRIS & FIL, s.r.o., so sídlom Tichá 105150/36, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 214 005. II. Odporca je povinný zdržať sa konania, ktoré by viedlo k zániku jeho funkcie konateľa spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o. a k jeho výmazu ako konateľa uvedenej spoločnosti z obchodného registra. III. Odporca je povinný každú stredu párneho týždňa o 15:00 hod. stretnúť sa s Q. C., bytom C. XXXX/X, XXX XX H. - mestská časť M., nar. XX.XX.XXXX, občan SR na adrese R. ulica XXX/XX, XXX XX T. I. nad D. za účelom prejednania otázok týkajúcich sa obchodného vedenia a ostatných záležitostí spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o a za účelom výkonu pôsobnosti konateľa uvedenej spoločnosti. Navrhovatelia si súčasne uplatnili nárok na náhradu trov tohto konania.
2. Navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skutkovej stránke odôvodnili tým, že navrhovateľ 1/ a odporca sú konateľmi a spoločníkmi v spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o (ďalej len „spoločnosť"), ktorú založili za účelom spoločného podnikania. Z uvedeného dôvodu sa dohodli, že každý z nich bude mať v spoločnosti podiel o veľkosti 50 % na základnom imaní, a že ako konatelia budú vo všetkých veciach za spoločnosť konať spoločne a nerozdielne. Napriek tomu došlo medzi navrhovateľom 1/ a odporcom po určitom čase k nezhodám, ktoré sa však odporca rozhodol neriešiť s navrhovateľom 1/ konštruktívne. Namiesto toho odporca prestal s navrhovateľom 1/ akokoľvek komunikovať, neodpovedá na jeho telefónáty/e-maily, odmieta sa s navrhovateľom 1/ stretnúť a riešiť záležitosti týkajúce sa spoločnosti, odmieta participovať na mediácii. Navrhovateľ 1/ ponúkal odporcovi ako riešenie veci aj možnosť nadobudnúť od navrhovateľa 1/ obchodný podiel v spoločnosti a stať sa tak
majiteľom 100 % obchodného podielu v spoločnosti, odporca však ani na tento návrh nepristúpil. Konanie odporcu je nepochybne v rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu tu existuje riziko, že práva spoločnosti nebudú uplatňovaného včas v zákonných lehotách resp. že nebudú uplatňované vôbec. Rovnako tak - keďže za spoločnosť nemôže konať navrhovateľ 1/ samostatne - nemôže riadne plniť svoje povinnosti. Ako odporca informoval navrhovateľa 1/, odporca má v úmysle vzdať sa funkcie konateľa spoločnosti. Odporca doručil spoločnosti listinu, predmetom ktorej je vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti. Hoci táto listina nebola podpísaná zákonným spôsobom (v zmysle § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vyžaduje podpis listiny v prítomnosti notára), jednoznačne preukazuje úmysel odporcu. Zároveň jednoznačne preukazuje aktívne konanie odporcu. Navrhovatelia upozornili na to, že keďže v mene spoločnosti konajú navrhovateľ 1/ aj odporca spoločne a nerozdielne a s ohľadom na absolútnu neochotu odporcu podieľať sa na riadení spoločnosti, vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti odporcom by reálne znamenalo, že spoločnosť nebude môcť nijakým spôsobom konať. Ak by došlo k zániku funkcie konateľa spoločnosti odporcu reálne by tu vznikla možnosť, že spoločnosť bude zrušená z dôvodu, že nebudú ustanovené orgány spoločnosti. Vzdanie sa funkcie konateľa spoločnosti odporcom by bolo v rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko je zrejmé, že úmyslom odporcu je poškodiť navrhovateľa 1/ a spoločnosť. Navrhovatelia ďalej poukázali na to, že medzi predmetmi činnosti spoločnosti sú aj masérske služby, organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Rovnaké činnosti začal vykonávať aj odporca, a to na základe živnostenského oprávnenia ako fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúca pod obchodným menom Kristián Hajdóci - Šport a Regenerácia, IČO: 53 758 854. Odporca reálne vykonáva podnikateľskú činnosť, čo navrhovatelia preukázali fotografiou z profilu odporcu na sociálnej sieti Instagram, z ktorej jednoznačne vyplýva, že odporca vykonáva podnikanie minimálne v oblasti masérskych služieb. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ ako spoločník spoločnosti a tiež spoločnosť právny záujem na tom, aby sa odporca zdržal konania, ktorým porušuje zákaz konkurencie a konania, ktoré by viedlo k zániku jeho funkcie konateľa spoločnosti a aby riadne vykonával svoju funkciu konateľa spoločnosti a za tým účelom sa stretával s navrhovateľom 1/ ako druhým konateľom spoločnosti. Aktívna legitimácia navrhovateľa 1/ na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a aktívna legitimácia spoločnosti vyplýva z ust. § 135a ods. 2 a z ust. § 136 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ 1/ je oprávnený uplatňovať nároky v mene spoločnosti na základe ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody, najmä na skutočnosť, že odporca svojim konaním aktívne poškodzuje záujmy spoločnosti a navrhovateľa 1/ a porušovaním povinnosti zákazu konkurencie dochádza ku vzniku škody na strane spoločnosti, sú navrhovatelia toho názoru, že v predmetnej veci je osvedčená existencia takého konania odporcu, ktoré je v rozpore s jeho povinnosťami ako konateľa spoločnosti, najmä že odporca neplní svoje povinnosti podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, reálne podniká kroky smerujúce k skončeniu jeho funkcie konateľa spoločnosti, čo je v rozpore so záujmami spoločnosti ako aj v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhovateľmi tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nariadením neodkladného opatrenie možno dosiahnuť stav súladný s právnym poriadkom a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovatelia tiež uviedli, že pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť nariadené na dobu neurčitú.
3. Navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o., dodatok č. 1 k tejto zmluve, listinu označenú ako „vzdanie sa funkcie konateľa zo dňa 10.02.2021", emailovú komunikáciu, potvrdenie mediátora o mediácii zo dňa 12.03.2021, výzvu na pristúpenie k zodpovednosti konateľa zo dňa 10.05.2021, pozvánku na zasadnutie riadneho valného zhromaždenia zo dňa 06.05.2021 vrátane doručeniek, výpis zo živnostenského registra odporcu, fotodokumentáciu z instagramového profilu odporcu, rozhodnutie o zmene registrácie autoškoly zo dňa 24.09.2020.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok („CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
13. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
14. Podľa § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením, d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.
15. Podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka, porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>.
16. Podľa § 136 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.
17. Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
18. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Účelom tohto inštitútu je preto rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Nariadiť neodkladné opatrenie možno len na návrh. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť danosť (dôvodnosť a trvanie) svojho práva, resp. nároku. Z návrhu musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú požaduje. Navrhovateľ musí tiež osvedčiť, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, vychádza najmä z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, resp. obsiahnutých v spise. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje nepochybné preukázanie tvrdení navrhovateľa, postačuje ich osvedčenie, teda súdu sa musia javiť tvrdenia navrhovateľa ako dostatočne hodnoverné a pravdepodobné. V zásade sa nemožno uspokojiť s tým, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti sú možné, osvedčením treba rozumieť dosiahnutie dôvodného predpokladu o pravdepodobnosti tvrdených skutočností.
19. Pred samotným posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd zaoberal otázkou aktívnej (na strane navrhovateľov) a pasívnej (na strane odporcu) vecnej legitimácie účastníkov. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
20. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ 1/ ako spoločník spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o a navrhovateľ 2/ spoločnosť KRIS & FIL, s.r.o, za ktorú koná spoločník - navrhovateľ 1/ domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcovi ako konateľovi spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o, ktorým by súd natrvalo upravil vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania v navrhovanom smere a zaistil tak riadne fungovanie spoločnosti. Pokiaľ navrhovateľ 1/ tvrdil, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná s poukazom na § 122 ods. 3 a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, súd sa s uvedením tvrdením nestotožnil. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka sú spoločníci oprávnení v mene spoločnosti uplatňovať nároky spoločnosti voči konateľovi, ku ktorým patria najmä nárok na náhradu škody, nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany konateľa, a ďalšie nároky, o ktorých tak ustanoví zákon (§ 135 a 135a Obchodného zákonníka) alebo spoločenská zmluva. Ide o špeciálnu úpravu zákonného zastúpenie spoločnosti ktorýmkoľvek zo spoločníkov, ktorej cieľom je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahli z vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány spoločnosti (v danom prípade konatelia) zostávajú nečinné. Hoci toto zákonné ustanovenie poskytuje spoločníkom možnosť uplatňovať v mene spoločnosti jej nárok voči konateľom, aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie týchto nárokov je stále len obchodná spoločnosť, v ktorej je odporca konateľom, len v jej mene tak môže urobiť spoločník. Samotnému spoločníkovi však toto právo neprislúcha. S poukazom na uvedené, teda súd konštatuje, že v posudzovanej veci je aktívne vecne legitimovaným len navrhovateľ 2/, teda spoločnosť, v mene ktorej koná jej spoločník. Navrhovateľovi 1/ ako spoločníkovi nesvedčí právo domáhať sa nárokov voči konateľovi spoločnosti, a teda z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní je konateľ spoločnosti, teda označený odporca. I keď z predloženej listiny vyplýva, že odporca sa dňa 10.02.2021 v súlade s § 66 Obchodného zákonníka vzdal funkcie konateľa, súd nemal osvedčené, že predmetné podanie bolo podpísané v prítomnosti notára resp. ním povereného zamestnanca, čo je zákonom vyžadovaná podmienka. Na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda súd považoval predmetné podanie za právne neúčinné, v dôsledku čoho je odporca aj naďalej ako konateľ spoločnosti v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaným.
21. Následne súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti návrhu navrhovateľa 2/, na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi - konateľovi spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o. povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje zákaz konkurencie a konania, ktoré by viedlo k zániku jeho funkcie konateľa spoločnosti a povinnosť stretávať sa s druhým konateľom tejto spoločnosti, za účelom výkonu pôsobnosti konateľa uvedenej spoločnosti. Neodkladné opatrenie malo byť podľa navrhovateľa 2/ nariadené na dobu neurčitú, z čoho možno vyvodiť, že sa dožadoval trvalej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že odporca svojim konaním resp. nekonaním poškodzuje záujmy spoločnosti a navrhovateľa 1/ a tiež porušovaním povinnosti zákazu konkurencie, ktorým dochádza k vzniku škody na strane spoločnosti.
22. Vo vzťahu k prvému výroku navrhovaného neodkladného opatrenia (povinnosť zdržať sa konania, ktorým odporca porušuje zákaz konkurencie) súd po oboznámení sa s návrhom vrátane jeho príloh dospel k záveru, že návrh navrhovateľa 2/ je v tejto časti nedôvodný.
23. Účelom právnej úpravy zákazu konkurencie je zabezpečiť ochranu obchodnej spoločnosti v prípade, že by spoločníci a členovia orgánov obchodných spoločností svojím špekulatívnym konaním alebo nepoctivým správaním v obchodnoprávnych vzťahoch ohrozovali záujmy samotnej obchodnej spoločnosti. Konkurenčným konaním je napríklad vyvíjanie podnikateľskej činnosti s rovnakým alebo súvisiacim predmetom činnosti vo viacerých obchodných spoločnostiach. V spoločnosti s ručením obmedzeným sa zákaz konkurencie vzťahuje na konateľov spoločnosti (§ 136) a v rovnakom rozsahu aj na členov dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje (§ 139 ods. 4). Norma obsiahnutá v § 136 je jednostranne kogentná, keďže zákaz konkurencie nie je možné vylúčiť alebo obmedziť, spoločenská zmluva alebo stanovy však môžu konanie podliehajúce zákazu konkurencie rozšíriť alebo sprísniť o ďalšie obmedzenia. Ustanovenie § 136 ods. 2 v spojení s § 65 Obchodného zákonníka upravuje následky porušenia zákazu konkurencie, ktoré platia všeobecne pre všetky formy obchodných spoločností. Spoločnosť je oprávnená žiadať vydanie majetkového prospechu z obchodu, pri ktorom došlo k porušeniu zákazu konkurencie alebo prevedenie vzniknutých práv priamo na spoločnosť. Prevod týchto práv sa realizuje zmluvou o postúpení pohľadávky. Okrem uvedených nárokov vzniká spoločnosti aj nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s porušením zákazu konkurencie. Osoba, ktorá porušila zákaz konkurencie, je povinná uhradiť spoločnosti skutočnú škodu, ale aj náhradu ušlého zisku. Predmetné ustanovenie spoločnosti nebráni, aby si okrem explicitne vymedzených nárokov uplatnila v prípade porušenia zákazu konkurencie aj iné práva. Každý je totiž oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Spoločnosť sa môže domáhať uloženia povinnosti osobe, ktorá svojím konaním porušuje zákaz konkurencie, aby sa zdržala tohto konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 1744/20XX).
24. V predmetnej veci sa navrhovateľ 2/ svojim návrhom domáhal voči odporcovi práve uloženia povinnosti zdržať sa konkurenčného konania, žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Za účelom splnenia podmienok pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia bol povinný okrem iného v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
25. Súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o. za preukázané, že za uvedenú spoločnosť konajú dvaja konatelia, ktorí konajú a podpisujú v mene spoločnosti spoločne a nerozdielne. Predmetom jej činnosti sú okrem iného masérske služby, organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Zároveň mal súd z výpisu zo živnostenského registra za preukázané, že na prevádzkovanie rovnakých činnosti získal odporca (konateľ vyššie uvedenej spoločnosti) dňa 03.05.2021 živnostenské oprávnenie. V súvislosti s tým súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 101/99, podľa ktorého nie je porušením zákazu konkurencie, ak spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným získa živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti, pokiaľ túto podnikateľskú činnosť skutočne nevykonáva. Hoci sa predmetné rozhodnutie vzťahuje na spoločníka spoločnosti, možno ho analogicky použiť aj na konanie konateľa. Porušením zákazu konkurencie je teda až skutočný výkon obchodnej činnosti, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti. Hoci navrhovateľ 2/ tvrdil, že odporca začal tieto činnosti aj reálne vykonávať, čím porušuje zákaz konkurencie a svojim konaním spôsobuje spoločnosti škodu, uvedené skutočnosti nemal súd dostatočne osvedčené. Z fotografie profilu odporcu na sociálnej sieti Instagram, ktorú predložil navrhovateľ 2/ na preukázanie svojho tvrdenia a z údajov v nej uvedených nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že odporca vo vlastnom mene a na vlastný účet v súčasnosti vykonáva činnosti, ktorými porušuje zákaz konkurencie. Navrhovateľ 2/ vôbec neosvedčil, že odporca vykonáva činnosti, vo vzťahu ku ktorým navrhuje vydať neodkladné opatrenie, teda nielen masérske služby, ale aj organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). V tomto štádiu konania tak nebol osvedčený hmotnoprávny nárok navrhovateľa 2/. Pre úplnosť je potrebné dodať, že ani prípadný predbežný právny názor, že zo strany odporcu dochádza k porušeniu zákazu konkurencie by nebol spôsobilý osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ 2/ súčasne neuviedol a nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a neodkladnosť tohto rozhodnutia resp. skutočnosti ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku navrhovateľa 2/ (v prípade, ak by bol osvedčený) by muselo byť konkrétne nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť jeho ohrozenia. V danom prípade sa navrhovateľ 2/ obmedzil len na konštatovanie, že odporca svojim konaním nepochybne spôsobuje navrhovateľovi 1/ aj navrhovateľovi 2/ škodu, avšak o akú škodu ide vôbec nekonkretizoval a jeho tvrdenie zostalo len v rovine ničím nepodloženej domnienky. V súhrne vyššie uvedených skutočnosti, súd návrh navrhovateľa 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný.
26. Súd následne ako nedôvodný vyhodnotil aj návrh navrhovateľa 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti v ktorej sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania, ktoré by viedlo k zániku jeho funkcie konateľa v spoločnosti a k jeho výmazu ako konateľa uvedenej spoločnosti z obchodného registra. Tak ako v predchádzajúcom prípade požadoval trvalú úpravu vzájomných vzťahov. Navrhovateľ 2/ argumentoval tým, že zánikom funkcie konateľa by vznikla možnosť, že spoločnosť bude zrušená z dôvodu, že nebudú ustanovené jej orgány a vzdanie sa funkcie konateľa by bolo v rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že výkon funkcie konateľa je vždy dobrovoľný a nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby v tejto funkcii zotrval, a to bez ohľadu na prípadné dôsledky, ktoré zánikom funkcie môžu nastať. Vzdanie sa funkcie je jednostranným právnym úkonom, ktorý musí byť vyhotovený v písomnej forme s úradne osvedčením podpisom, adresovaný spoločnosti, alebo je možné vzdanie sa funkcie uskutočniť aj priamo na valnom zhromaždení spoločnosti, a to ústnym vyhlásením. Vzdanie sa funkcie patrí medzi dispozičné práva konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, a nemožno ho žiadnym spôsobom obmedziť. Uplatnený nárok navrhovateľa 2/ - spoločnosti, ktorý sa dožaduje od svojho konateľa, aby sa zdržal konania, ktoré by viedlo k zániku jeho funkcie konateľa a k jeho výmazu z obchodného registra nepožíva právnu ochranu a zásah súdu v podobe uloženia tejto povinnosti by bol zjavným porušením práv odporcu. Keďže navrhovateľ 2/ neosvedčil danosť svojho práva, neosvedčil tým ani potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti.
27. Pokiaľ sa navrhovateľ 2/ domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť stretávať sa s druhým konateľom spoločnosti každú stredu párneho týždňa o 15:00 hod. na adrese Hurbanova ulica 760/17, 915 01 Nové Mesto nad Váhom za účelom prejednania otázok týkajúcich sa obchodného vedenia a ostatných záležitostí spoločnosti KRIS & FIL, s.r.o. a za účelom výkonu pôsobnosti konateľa uvedenej spoločnosti, aj v tejto časti súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný. Navrhovateľ 2/ predmetný návrh odôvodnil tým, že odporca nekomunikuje s druhým konateľom spoločnosti a nijako sa nepodieľa na výkone jeho funkcie konateľa spoločnosti. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ 2/ je kapitálová obchodná spoločnosť s vlastnou vnútornou štruktúrou, osobným a majetkovým substrátom. Akékoľvek obmedzenie resp. zásah súdu do súkromnoprávnych vzťahov a vnútorných pomerov spoločnosti by mal nastať len v zákonom stanovených prípadoch. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži k tomu, aby sa ním naprával stav v rámci spoločnosti vyvolaný sporom medzi jej orgánmi. Súd nespochybňuje skutočnosť, že pre riadne
fungovanie spoločnosti je nevyhnutná komunikácia, prípadne aj osobné stretnutie osôb oprávnených konať v jej mene, obzvlášť v prípade, keď sú konatelia oprávnení konať v mene spoločnosti spoločne a nerozdielne, avšak nie je úlohou súdu, aby riadny výkon ich funkcie týmto spôsobom zabezpečoval. Súd nie oprávnený ukladať konateľovi spoločnosti akékoľvek povinnosti týkajúce sa výkonu jeho funkcie, keďže tieto sú určené výlučne zákonom, spoločenskou zmluvou resp. rozhodnutím valného zhromaždenia. Pokiaľ je navrhovateľ 2/ toho názoru, že konateľ tieto povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti porušuje, nič mu nebráni v tom podať na súd žalobu o náhradu škody. S poukazom na uvedené teda súd konštatuje, že navrhovateľ 2/ ani v tomto prípade žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu vyššie uplatneného nároku.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nakoľko navrhovateľ 2/ dostatočne neosvedčil existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe zásahu súdu do pomerov účastníkov konania v navrhovanom smere, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Súd majúc na zreteli povinnosť vyplývajúcu mu z § 262 ods. 1 CSP - rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, odporcovi, ktorý bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu súd nemal preukázaný vznik trov konania na strane odporcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na súvisiacu judikatúru, v zmysle ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.