Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-45-2020.pdf
PDF · 102.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zastúpený JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 943 324, proti žalovanej: K. F., W.. N., R.. XX. XX. XXXX, T. D. C. R. T., XXX XX C. R. T., o zaplatenie 473,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 473,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 473,35 eur od 1.7.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť mu istinu 473,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 473,35 eur od 01.07.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že ako výlučný vlastník stavby zapísanej na LV. Č..XXXX, okres C. R. T., obec C. R. T., katastrálne územie C. R. T., súpisné číslo XXXX so žalovanou uzavrel dňa 15.06.2016 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom bytu č. XXX, R. X N.. Mesačná úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 77,21 eur (z toho nájomné v sume 26,56 eur). Na platbách žalobca eviduje nedoplatok žalovaného v sume 473,35 eur. Ku dňu 30.04.2018 bolo vykonané Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, kde celkový nedoplatok (nájomné + služby) predstavoval 473,35 eur. Vyúčtovanie žalovaná podpisom prevzala. Uvedenú sumu považuje žalobca za primeranú a zodpovedajúcu cene obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca si uplatňuje obvyklú odplatu za užívanie bytu a obvyklú odplatu za služby, ktoré boli dodané pre žalovaného a ním spotrebované.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.
3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 473,35 eur s prísl. S poukazom k uvedenému súd dňa 19.04.2021 v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) a § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 20.5.2021.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Súd sa oboznámil s prílohami žaloby, a to výpisom z LV č.XXXX, k.ú. C. R. T., nájomnou zmluvou zo dňa 15.06.2016, opisom karty U1286004407004, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2017 do 31.07.2017, podpisovou listinou z 23.5.20218 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres C. R. T., obec C. R. T., katastrálne územie C. R. T., súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku parc. Č.. XXX/X o výmere 540 m2, zastavaná plocha a nádvorie a na nej zapísanej stavby so súpisným číslom XXXX.
9. Zo zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 15.06.2016 nájomnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej prenajatý byt Č..XXX, nachádzajúci sa na X poschodí, zapísaný na LV.č. XXXX, okres C. R. T., obec C. R. T., katastrálne územie C. R. T.V.. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že byt je zaradený do I. kategórie, s výmerou 26,19 m2 a pozostáva z týchto miestností a príslušenstva: garsónky a predsiene. Z nájomnej zmluvy ďalej vyplýva, že nájomca je uzrozumený s tým, že na nájom bytu sa vzťahuje režim upravený Všeobecne záväzným nariadením mesta Vranov nad Topľou č.2/1995 zo dňa 26.01.1995. Podľa bodu III. nájomnej zmluvy za užívanie bytu je nájomca povinný platiť odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy platby v celkovej sume 77,21 eur pozostávajúce z nájomného v sume 26,56 eur, preddavkov na plnenie poskytovania s užívaním bytu, ústredné kúrenie, objem teplej úžitkovej vody, vodné a stočné, osvetlenie spoločných priestorov domu, užívanie výťahov, MaRT, ohrev teplej úžitkovej vody, zrážkovej vody, STA. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2016.
10. Z opisu karty U1286004407004 súd zistil, že žalovaná dlhovala žalobcovi za rok 2016 na nájomnom a platbách za služby spojené s užívaním bytu sumu 62,11 eur a za rok 2017 sumu 411,24 eur z dôvodu užívania bytu bez právneho titulu, spolu predstavoval dlh žalovanej sumu 473,35 eur.
11. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním súd zistil že celkový nedoplatok žalovanej k 30.04.2018 bol v sume 473,35 eur. Žalovaná si prevzala vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2017, čo vyplýva z podpisovej listiny z 23.5.2018.
12. Podľa 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
14. V zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
15. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
16. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak
17. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
18. Z § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
19. Podľa ust. § 712a ods. 9 prvej vety Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.
20. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
23. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa § 151 ods. 1 č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. V danej veci sa žalobca domáhal vydania neuhradeného nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu za rok 2016 v sume 62,11 eur a bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanej vzniknúť tým, že v roku 2017 žalovaná bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívala cudziu (žalobcovu) nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívala služby, ktoré jej žalobca zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatila nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.
28. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v
rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.
29. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).
30. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že žalovaná byt vo vlastníctve žalobcu skutočne užívala bez právneho titulu a v žalovanom období požívala služby spojené s užívaním predmetného bytu.
31. Nájomný vzťah žalovanej sa skončil dňa 31.12.2016, tak ako je to uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 15.06.2016
25. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená v súlade s procesnými predpismi, bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe, žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela, preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu, z ktorej si povinnosť platenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu neplnili a riadne a včas, ako aj o tom, že žalovaná po skončení doby nájmu aj naďalej predmetný byt užívala, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného a na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.
32. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalovaná užívala predmetný byt v rozhodnom období teda od 01.01.2017 do 31.07.2017 bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.
33. Plnenie, ktoré žalobca poskytoval žalovanej, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovanú, ktorá sa vykonávaním jej nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatila. Jej majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak musela vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by jej tieto vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy. Z hľadiska hmotnoprávneho je teda žalovaná v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľkou povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal, preto je v predmetnej veci vecne pasívne legitimovaná.
34. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).
35. V danom prípade sa žalobca nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov alebo správcov bytových domov.
36. V konaní nebolo sporné, že žalovaná nezaplatila celú úhradu nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu v roku 2016. Uvedené vyplýva z opisu karty č. U1286004407004, podľa ktorej zostatok predstavuje sumu 62,11 eur. Žalovaná zároveň uhradila len čiastočne náklady za mesiace január až júl roku 2017 ( náklady v sume 275,32 - úhrada žalovanej v sume 50 eur = 225,32 eur) a neuhradila zostatok nájomného za mesiace január až júl 2017 v sume 185,92 (26,56 eur x 7 mesiacov ) spolu 411,24 eur.
37. Zhrnúc vyššie uvedené, dlh za neuhradené nájomné a služby spojené s užívaním bytu predstavuje sumu 62,11 eur a za užívanie bytu bez právneho titulu predstavuje sumu 411,24 eur. Nárok žalobcu
v takto uplatnenom rozsahu súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovanú zaplatiť uvedenú sumu.
38. Spolu priznaná istina predstavuje sumu 473,35 eur (t.j. 62,11 eur + 411,24 eur).
39. Vo vzťahu k posúdeniu nájomného vzťahu medzi stranami sporu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatňovaný nárok, súd uvádza, že tento nemá spotrebiteľský charakter, žalobca v ňom nemá postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/68/2018 z 27. augusta 2019, kde žalobca v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že pokiaľ aj žalobca má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb“, táto činnosť je podnikateľskou činnosťou - živnosťou len vtedy, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom (§ 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ako napríklad stravovacie služby a pod. V opačnom prípade (tak ako je tomu aj v prejednávanej veci), ak prenajímateľ garantuje výhradne služby základné, nedôjde k naplneniu znakov živnosti, predmetný právny vzťah nebude spadať pod režim spotrebiteľskej nájomnej zmluvy a o podnikanie v súvislosti s nájmom bytu nepôjde.
40. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).
41. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.
42. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).
43. Žalovaná sa s plnením celého svojho peňažného záväzku dostala do omeškania najneskôr po tom, čo prevzala vyúčtovanie služieb spojených s bývaním za rok 2017, teda odo dňa nasledujúceho po 23.5.2018. V uvedený deň sa vyúčtovanie vyhotovené k 30.4.2018 dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, pričom nedoplatok bolo potrebné uhradiť v lehote 30 dní po prevzatí.
44. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to zo sumy 473,35 eur odo dňa 1.7.2018, kedy žalovanú bola preukázateľne v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Nárok na úrok z omeškania žalobcovi súd priznal až do zaplatenia celého dlhu.
45. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 1.7.2018 bola 5,00 % ročne ( 5,0 % + 0,00 %
- úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.
46. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
47. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. V danom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože súd jeho žalobe vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, pričom uvedený nárok mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.