Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Sas-26-2025.pdf
PDF · 124.86 KB
Case nature
Area
Subarea
32Sas/26/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 611 229 6168 0 zo dňa 10.06.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 611 229 6168 0 zo dňa 10.06.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 611 229 6168 0 – I. zo dňa 27.03.2025 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu I.“) rozhodla podľa § 60 ods. 2, § 65, § 255 ods. 5 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o priznaní starobného dôchodku v sume 378,60 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu I. vyplýva, že žalobca, narodený v roku 1961, dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov, ku ktorému získal 10 996 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 30 rokov a 46 dní, pričom poukázal na jeho presný rozpis v Osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia prvostupňového orgánu I. Žalobca tak podľa prvostupňového orgánu splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 28.02.2025.
2. V ten istý deň, t. j. 27.03.2025 prvostupňový orgán vydal aj rozhodnutie č. 611 229 6168 0 – II. (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu II.“), ktorým bolo rozhodnuté podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o vyplácaní starobného dôchodku žalobcovi vo výške 378,60 eur mesačne od 28.02.2025 a súčasne od 10.05.2025 bolo rozhodnuté o odňatí invalidného dôchodku žalobcu v sume 191,60 eur mesačne. K uvedenému prvostupňový orgán pristúpil z dôvodu, že dňom výplaty dôchodkov podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia, čo v tomto prípade bola suma invalidného dôchodku žalobcu.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu I. a II. podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu (pozn. totožný právny zástupca ako v predmetnom súdnom konaní) odvolanie zo dňa 28.04.2025, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 611 229 6168 0 zo dňa 10.06.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu I. a II. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, závery prvostupňového orgánu, vrátane postupu výpočtu sumy starobného dôchodku, poukázal na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a vyjadril sa k odvolaniu žalobcu. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že v prípade ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Keďže v prípade žalobcu toto obdobie bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné ho zhodnotiť podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Nakoľko funkcia colníka, ktorú žalobca vykonával nebola zaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii, ale bola zaradená v III. pracovnej kategórii, nie je podľa žalovaného možné postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“) a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok môže Sociálna poisťovňa v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) postupovať len podľa účinnej právnej úpravy, a teda o dôchodkových nárokoch so získanou dobou služobného pomeru bolo v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 rozhodnuté len v individuálnych prípadoch, kedy bola Sociálna poisťovňa viazaná právnym názorom vyslovenom v právoplatnom rozhodnutí súdu. Podľa žalovaného tak boli pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok a priložených dokladov a evidenčných listov.
II.
Súdne konanie
4. Správnou žalobou zo dňa 19.06.2025, doručenou správnemu súdu elektronicky [cez Ústredný portál verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“)] v ten istý deň, sa žalobca jednak domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, rozhodnutí prvostupňového orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. V rámci správnej žaloby žalobca uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
5. Dôvodom podania správnej žaloby bol nesprávne zistený skutkový stav ako aj nesprávne právne posúdenie žalovaného i prvostupňového orgánu vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok, v dôsledku čoho podľa neho bola výška starobného dôchodku podhodnotená. Podľa žalobcu pochybenie žalovaného (i prvostupňového orgánu) spočíva v tom, že pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia žalobcu, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku. Nesprávnosť posúdenia danej veci spočíva aj v argumentácii o nezaradení výkonu práce žalobcu do I. a II. kategórie funkcií, ktorá je rovnako v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, nakoľko pracovnoprávne funkcie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na Dohovor č. 128 ako aj na niekoľko rozhodnutí vyšších súdnych autorít. Má tak za to, že žalovaný i prvostupňový orgán rozhodovali v rozpore s ustanoveniami Dohovoru č. 128 ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne zjednotila svoju aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach.
6. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.08.2025, ktorým v prvom rade v stručnosti zhrnul priebeh administratívneho konania a následne uviedol, že trvá na správnosti svojho rozhodnutia a na skutkových a právnych dôvodoch v ňom uvedených. Podľa žalovaného žalobca neuvádza v správnej žalobe žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný sa preto v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa žalovaného vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím I. a II., a preto žiada, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. K pojednávaniu žalovaný uviedol, že nežiada jeho nariadenie.
7. Dňa 21.08.2025 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (tzv. replika), v ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného týkajúce sa nezohľadnenia obdobia služobného pomeru žalobcu v colnej správe pre účely dôchodkového poistenia, a teda nároku žalobcu na starobný dôchodok, považuje za chybné a diskriminačné, pričom tento názor nemá podľa žalobcu oporu v žiadnom ustanovení zákona. Rovnako v vzťahu k argumentu žalovaného o nezaradení žalobcu do I. a II. kategórie funkcií, žalobca uviedol že toto zdôvodnenie žalovaného považuje za nezákonné. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca poukázal na niekoľko rozsudkov správnych súdov v obdobných veciach.
8. Na repliku žalobcu už žalovaný nereagoval.
III.
Relevantná právna úprava
9. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
10. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
12. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
15. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
18. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak
24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
25. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 16.06.2025 a správna žaloba bola podaná listinne (pošta) dňa 19.06.2025] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).
26. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane priebehu administratívneho konania na základe predloženého administratívneho spisu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi.
27. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods. 4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.
28. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného (vrátane prvostupňového orgánu) vo veci posúdenia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, a to najmä vo vzťahu k určeniu obdobia dôchodkového poistenia, v ktorom nebolo zohľadnené obdobie poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov).
29. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu mal správny súd za preukázané nasledovné skutočnosti: · žalobca požiadal o starobný dôchodok na predpísanom tlačive dňa 28.02.2025; · starobný dôchodok žiadal priznať od 28.02.2025, t. j. od dovŕšenia 63 rokov a 2 mesiacov veku podľa § 293fw a prílohy č. 3a) zákona o sociálnom poistení; · žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.07.2005, na výpočet ktorého bola zhodnotená doba: · základnej vojenskej služby od 04.10.1982 do 28.09.1984 a · služobného pomeru colníka od 01.10.1991 do 30.06.2005, čo predstavuje 15 rokov a 268 dní; · rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 611 229 6168 zo dňa 24.08.2011 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 103,90 eur mesačne od 01.01.2010; · z osobného listu dôchodkového poistenia bolo preukázateľne zistené, že žalobca získal za obdobie od 01.09.1977 do 27.02.2025 celkovo 10 996 dní (t. j. 30 rokov a 46 dní) dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia; · o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu I. a II., ktoré boli následne potvrdené rozhodnutím žalovaného..
30. V nadväznosti na dosiaľ uvedené, tak v predmetnej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné či doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, má byť zhodnotená aj pre účely posúdenia nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
31. Právna úprava v systéme sociálneho poistenia a zabezpečenia rozlišuje všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale vzťahuje sa len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca. Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
32. V problematike konkurencie systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia existuje pomerne rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), ktorá obdobné prípady detailne analyzuje, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013, podľa ktorého cit.: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku.
Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. ... Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“, alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, z ktorého vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“. Rozhodovacia prax vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola jednoznačne zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, podľa ktorého cit.: „Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“ Hoci daná vec sa týkala predčasného starobného dôchodku, nič to nemení na skutočnosti, že záver prijatý veľkým senátom je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na starobný dôchodok.
33. Z uvedených záverov je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je preto úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie.
34. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí je správny súd toho názoru, že na účely posudzovania nároku a následne aj výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení započítať aj dobu služobného pomeru (v tomto prípade služobný pomer colníka), ktorá bola hodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku, nakoľko dôchodok z osobitného systému poistenia má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd tak nepovažoval argumentáciu žalovaného ohľadom výkladu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, za správnu a udržateľnú. Výklad uvedených ustanovení poskytol kasačný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach, okrem vyššie citovaného rozsudku sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa
28.10.2009, aj napr. v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, v zmysle ktorého cit.: „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme)“. Z ustálenej judikatúry tak jednoznačne vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia.
35. Na predídenie vyplácania dôchodku duplicitne za to isté obdobie dôchodkového poistenia sa pri určení výšky starobného dôchodku v prípade konkurencie týchto systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia, za súčasnej aplikácie čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, postupuje tak, že sa vypočíta teoretická suma starobného dôchodku, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok sa bude krátiť koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.
36. Správny súd sa zaoberal aj argumentáciou žalovaného týkajúcou sa vplyvu nezaradenia výkonu služby colníka do zvýhodnenej I. resp. II. kategórie funkcií pre účely určenia starobného dôchodku. Aj táto námietka už bola viackrát rozoberaná v rámci judikatúry kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017), v zmysle ktorej postup podľa Dohovoru č. 128 sa nevzťahuje len na tých výsluhových dôchodcov, ktorí vykonávali službu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok a zaradenú v I. alebo II. kategórií funkcií, ale na každého bez ohľadu na zaradenie do tej-ktorej kategórie funkcií. Zároveň konštantná judikatúra najvyšších súdnych autorít sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pod pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj ozbrojený príslušník finančnej správy. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku, ale vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. A preto argumentácia žalovaného o nemožnosti postupu pri hodnotení doby služby žalobcu podľa ustálenej judikatúry z dôvodu, že nebol zaradený v I. či II. kategórií funkcií, a ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení je absolútne irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie dôchodkového veku, ale netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia. Teda aj v tomto bode mohol správny súd konštatovať nesprávne právne posúdenie veci žalovaným.
37. Orbiter dictum považoval správny súd za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013, týkajúci sa viazanosti orgánov verejnej správy vysloveným právnym názorom, a síce o. i. aj orgán verejnej správy je povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti. Pokiaľ orgán verejnej správy (ako prvostupňový orgán tak i odvolací orgán) vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektoval ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, v takom prípade nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné.
38. V kontexte vyššie uvedeného správny súd mohol konštatovať, že hoci žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne zistili skutkový stav, nesprávne ho však právne posúdili, keď nezohľadnili obdobie dôchodkového poistenia nadobudnuté v osobitnom systéme sociálneho poistenia na účely
rozhodnutia o starobnom dôchodku, čím bolo porušené žalobcovo ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, keďže za primerané sa považuje také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 z 24.08.2016).
39. Správny súd tak dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo svedčí o dôvodnosti podanej správnej žaloby a naplnenia dôvodu na jeho zrušenie. Hoci žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd nepovažoval za potrebné zrušiť aj toto rozhodnutie, keďže pre odvolacie konanie v zmysle § 218 zákona o sociálnom poistení platí apelačný princíp, teda odvolací orgán je oprávnený napadnuté rozhodnutie preskúmať v celom rozsahu, zmeniť ho, ak to považuje za potrebné, môže doplniť doterajšie konanie, ako aj sám zistené nedostatky odstrániť. Odvolací orgán tak môže napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, ak zistí naplnenie dôvodov na takýto postup. V prípade, ak rozhodnutie zruší a považuje to za vhodnejšie, najmä z dôvodov rýchlosti a hospodárnosti, vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).
41. Úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu tak bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít, a zároveň toto svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
42. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
43. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).
O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V Banskej Bystrici dňa 17. augusta 2026
JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová