Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-125-2020.pdf
PDF · 215.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/125/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX R., prechodne bytom I. XXX/XX, XXX XX T. o zaplatenie sumy 3.333,50 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,15 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,15 eur od 23.03.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.333,50 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.835,75 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia titulom riadneho a včasného nezaplatenia poskytnutého úveru.
2. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.333,50 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.835,75 eur, z riadneho úroku vo výške 1.304,92 eur, z úroku z omeškania vo výške 187,10 eur a z poplatkov vo výške 5,73 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom XX.XX.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, a to zo sumy postúpenej istiny 1.835,75 eur.
3. Súd výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil žalobu a presne rozpísal koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne čerpal po odpočítaní poplatkov za poskytnutie úveru, resp. sprostredkovateľského úveru, koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne uhradil na poskytnutom úvere a na čo boli žalovaným uhradené platby započítané a v akej výške (samotná istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty). Zároveň bol súdom vyzvaný, aby presne špecifikoval sumy uplatňovanej istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, ktoré si v tomto konaní uplatňuje percentuálnu výšku počítaných úrokov a úrokov z omeškania, z akej sumy, za aké obdobie).
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX doplnil a upresnil žalobu. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť s úrokovou sadzbou vo výške 22,90 % p. a., a to formou 84. pravidelných mesačných splátok od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 50,10 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci. Taktiež sa zaviazal mesačne uhrádzať poplatok za poistenie úveru vo výške 1,69 eur a v prípade omeškania poplatok za upomienku vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky z poskytnutého úveru v celkovej výške 2.000,- eur, a to dňa XX.XX.XXXX. Z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 1.908,85 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 164,25 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 415,64 eur, na riadny úrok suma vo výške 1.326,47 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 2,49 eur. Postúpená istina tak predstavuje „čerpanie“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (2.000,- eur - 164,25 eur = 1.835,75 eur). Žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 421,37 eur, z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 415,64 eur, neuhradené poplatky tak predstavujú sumu 5,73 eur. Zmluvný úrok v celkovej výške 2.613,39 eur (v platobnej histórii označený ako „Predpis riadneho úroku“); z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 1.326,47 eur, neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 1.304,92 eur je vypočítaný podľa vzorca, ktorý žalobca vo vyjadrení uviedol. Zmluvný úrok z omeškania vo výške 48,10 eur je platobnej histórii uvedený ako „Predpis úroku z omeškania“. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok z omeškania započítaná suma vo výške 2,49 eur, neuhradený zmluvný úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 45,61 eur a je vyčíslený za príslušné obdobie podľa vzorca, ktorý žalobca uviedol vo svojom vyjadrení. Úrok z omeškania po zosplatnení je vypočítaný taktiež podľa vzorca uvedeného žalobcom a je vyčíslený vo výške 141,49 eur.
Žalobca v ďalšom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok.
Žalobca zdôraznil, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa
v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie.
Uviedol, že podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X I. XXX/XX „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Podľa Uznesenia Krajského súdu v V., sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX: „Z citovaného zákonného ustanovenia § 526 ods. 2 vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Podľa Uznesenia Krajského súdu v Ž. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX: „Odvolací súd sa nestotožnil ani s konštatovaním okresného súdu o potrebe preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej a zmluvy, ktorou mala byť predmetná pohľadávku postúpená. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn. XObo XXX/ XXXX z XX.XX.XXXX (R 119/2003) relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Táto skutočnosť bola preukázaná listom žalobcu z XX.XX.XXXX.“ V ďalšom poukázal na pomerne širokú judikatúru a rozhodnutia slovenských súdov týkajúcich sa tejto otázky a trval na tom, že jeho aktívna legitimácia v tomto konaní je nepochybne daná.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k žalobe uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, a to ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Žiadal súd o posúdenie vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nakoľko žalobca nemá podľa NBS bankovú licenciu. Podľa verejne prístupnej právnej analýzy postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči klientovi - spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá je bankou, je neplatné, ak takéto postúpenie je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň v spotrebiteľských zmluvách nie je možné platne dojednať odchýlenie sa od ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na zásadu „lex specialis derogat legi generali“ ako aj na zásadu „lex posterior derogat legi priori“.
6. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný. Mal za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý veriteľom, pričom žalobca zatajuje pred žalovaným aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Z opatrnosti vzniesol tiež námietku premlčania. Žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi, priložené listiny neosvedčujú uplatňovaný nárok, ani len matematicky nepreukázal odôvodnenie svojho finančného nároku, ani neuviedol odkontrolovateľný výpočet nárokovanej čiastky. Žalovaný chcel mať vyriešenú otázku, či zmluva na poskytnutý úver mala neprijateľné zmluvné podmienky, a teda akú sumu je, resp. bol žalovaný za poskytnutý úver žalobcovi zaplatiť. Taktiež namietal, že veriteľ zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 konať pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou, pričom zanedbanie tejto povinnosti veriteľom má za následkom nesplnenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo. Poukázal na to, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká, zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy a zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/5 zo dňa XX.XX.XXXX, na úmyselné konanie veriteľa, ktorý do svojich zmlúv formuluje neprijateľné zmluvné
podmienky, na to že on ako spotrebiteľ nemal možnosť tieto podmienky a obsah zmluvy ovplyvniť, a ktoré preukázateľne neboli dojednané individuálne.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že postúpenie pohľadávok banky na inú osobu je v rozpore s ust. § 525 Občianskeho zákonníka, nakoľko ním došlo k zmene obsahu práv dlžníka, a preto je takéto postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt v rozpore s ust. § 525 ods. 1 OZ a podľa § 39 OZ neplatné. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa nový veriteľ, v tomto prípade žalobca, čím dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho z už vzniknutého záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka. Podľa názoru žalobcu pohľadávky banky voči svojím klientom nemožno považovať za druh pohľadávok, ktoré v zmysle ust. § 525 OZ nemožno postúpiť. Postúpením takýchto pohľadávok totiž nedochádza k zmene v ich obsahu a ani k zhoršeniu postavenia dlžníka, a preto tento druh pohľadávok nespadá pod okruh výnimiek (ust. § 525 ods. 1 OZ) zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok môže byť akákoľvek pohľadávka (ust. § 524 ods. 1 OZ). Postúpením pohľadávky banky na inú osobu dochádza len k zmene v osobe veriteľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu L. L.. A.. XObo/XX/XXXX zo dňa XX. Y. XXXX a ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX zo dňa XX. I. XXXX.
8. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobca uviedol, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadal vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník tiež umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatil ani túto, ďalšiu splátku dlhu.
9. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (XX.XX.XXXX) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace /od XX.XX.XXXX). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 OZ dňa XX.XX.XXXX, t.j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru porušil by ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa XX.XX.XXXX, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. 10. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru teda došlo pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa XX.XX.XXXX. premlčacia doba pre všetky splátky splatné po XX.XX.XXXX tak začala v súlade s ust. § 103 OZ plynúť po zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (XX.XX.XXXX) a uplynula by najskôr dňa XX.XX.XXXX. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa XX.XX.XXXX, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v F. sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a na uznesenie Krajského súdu v M. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
11. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal odôvodnenie uplatňovaného nároku, k tomu žalobca uviedol, že v podaní zo dňa XX.XX.XXXX špecifikoval koľko žalovaný čerpal, koľko a kedy žalovaný uhradil a z čoho pozostáva uplatnený nárok.
12. K záveru žalovaného, že niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, nakoľko nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba žalobca uviedol, že takýto právny názor je v rozpore s rozhodnutiami odvolacích súdov a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa XX.XX.XXXX v spojených veciach C-96/16 a C-94-17.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. §52 ods. 1, § 53 ods. 1 -3 OZ, ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (ObZ), § 499 ObZ, § 502 ods. 1 ObZ, § 503 ods. 3 ObZ, § 505 a 506 ObZ.
13. Žalobca v tejto súvislosti vyslovil svoj názor, že úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t. j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 ObZ, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvne dohodnuté úroky z úveru za dobu od ich poskytnutia až do ich vrátenia, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy, ktorým vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je. Opačný výklad zákonných ustanovení by neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a veriteľa pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Uvedený postup by v konečnom dôsledku viedol k teórii, že nedodržanie podmienok a nesplácanie prijatého úveru riadne a včas by pre dlžníka predstavovalo výhodnejšie postavenie, kedy by mu síce bol poskytnutý úver v plnej výške, avšak dlžník by nemusel po vyhlásení predčasnej splatnosti z dôvodu neplnenia zmluvných povinností splácať riadny úrok, ku ktorého úhrade sa v zmluve zaviazal. K predmetnému názoru smeruje aj názor o prípustnosti nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania prezentovaný v rozhodnutí Najvyššie súdu SR, zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX, a taktiež rozsudkami Najvyššie súdu ČR z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX I. XXX/XXXX, z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX I. XXX/XXXX, a z XX.XX.XXXX, sp. zn.XX Z. XXXX/XXXX.
14. Žalobca sa vyjadril tiež k zmluvnej pokute za omeškanie (poplatku za upomienku) vo výške 25,- eur za každú, pričom v priebehu zmluvného vzťahu bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta za omeškanie (poplatok za upomienku) celkovo 17x v sume 25,- eur, spolu teda vo výške 425,- eur. V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľský prieskum vylúčený, ak by sa mal týkať hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie (poplatku za upomienku) bolo v predmetnej zmluve uvedené časti I. článku II. (označený ako Poplatky) ods. 1 zmluvy „Poplatok za upomienku je vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku.“ - čo podľa názoru žalobcu spĺňa predpoklad jasnosti a zrozumiteľnosti. Žalobca svojím podpisom na zmluve so všetkými zmluvnými podmienkami súhlasil, pričom úrok a poplatky sú cena úveru, teda položky vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok.
15. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil celú zmluvu o úvere aj s podpisom žalovaného, nakoľko žalovaný v deň podpisu zmluvy nebol veriteľovi žiadnym dlžníkom žalobca poukázal na ust. § 497 ObZ a na to, že v zmysle tohto ustanovenia sú zmluvnými stranami zmluvy o úvere veriteľ a dlžník, teda označenie žalovaného v úverovej zmluve ako „dlžník“ je v súlade s vyššie uvedeným ustanovením.
16. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil splátkový kalendár žalobca uviedol, že výška, termín a počet splátok sú jednoznačne uvedené v čl. I. zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver splatiť v 84-roch mesačných splátkach vždy ku 15. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky XX.XX.XXXX a dátumom poslednej splátky XX.XX.XXXX.
17. Žalobca sa vyjadril aj k požiadavke žalovaného o predloženie potvrdenia či dôkazu o vzájomných plneniach. V tejto súvislosti uviedol, že základná právna úprava úveru v slovenskom právnom poriadku je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ale aj v osobitných predpisoch ako napr. zákon o bankách a ďalších predpisoch. Úverová zmluva v zmysle koncepcie Obchodného zákonníka patrí medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy, čo znamená, že bez ohľadu na povahu zmluvných strán sa zmluva bude
riadiť vždy Obchodným zákonníkom. Podstatnými časťami zmluvy o úvere sú určenie zmluvných strán, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o pôžičke je naproti tomu právny úkon, ktorý vzniká medzi veriteľom a dlžníkom pri prenechaní druhovo určených vecí a upravená je Občianskom zákonníku. Touto zmluvou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby. Na základe tejto zmluvy sa dlžník zaväzuje po uplynutí dohodnutej lehoty vrátiť druhovo rovnaké veci. Nakoľko však zmluva o pôžičke má charakter reálneho kontraktu, okrem dohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy sa na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Naproti tomu zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, a teda pre vznik záväzkov z nej postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy.
18. Doručovanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca preukázal kópiou vrátenej zásielky, ktorú žalobca predložil ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX.
19. K námietke žalovaného týkajúcej sa možnosti dojednania časti obsahu zmluvy formou Všeobecných obchodných podmienok a k tomu, že tieto neboli podpísané zmluvnými stranami žalobca uviedol, že podpisom zmluvy o úvere žalovaný vyjadril svoj súhlas so všetkými jej ustanoveniami, vrátane čl. III, ktorý zakotvuje VOP ako súčasť zmluvy. Žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná, pričom poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15.
20. K námietke žalovaného, že pri podpisovaní zmluvy sa zamestnanec veriteľa nepreukázal splnomocnením veriteľa žalobca uviedol, že zamestnanci, ktorí v mene veriteľa uzavreli zmluvu so žalovaným, konali v rámci výkonu práce.
21. Napokon sa žalobca vyjadril k odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver, ktorá bola podľa jeho názoru zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pôvodný veriteľ pri posúdení bonity žalovaného overil návratnosť úveru nasledovne: príjem deklarovaný klientom: 289,- eur, náklady na domácnosť: 204,- eur, existujúce záväzky: 0,- eur. Ukazovateľ schopnosti splácať - disponibilný zostatok 85,- eur. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do Úverového registra. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že veriteľ porušil uvedené predzmluvné povinnosti. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Zákon o spotrebiteľský úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom, preto považujeme za plne v súlade s právnymi predpismi.
22. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a to v súlade s princípom spravodlivého konania. Opakovane zdôraznil, že má záujem o splatenie veriteľom poskytnutého úveru/istiny, ale samozrejme len v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR a smernicou Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zákonom č. 40/19664 Zb. Občiansky zákonník. Očakával, že súd pri rozhodovaní o tejto spornej veci bude brať do úvahy svoje povinnosti ochrany slabšej strany - spotrebiteľa.
23. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vo veci konal, vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
zastúpený právnym zástupcom trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca špecifikoval svoj nárok na základe súdu a na tomto nároku trval a teda žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.333,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.835,75 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
24. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a. s., účinného od 01. júna 2013, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok č XXXX/XXXX/ CE zo dňa XX.XX.XXXX vrátane príslušnej časti prílohy, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, upomienkami zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, potvrdením o príjme na základe daňového priznania za rok XXXX, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný stav veci:
25. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi/žalovanému ako privátnemu klientovi vo výške 2.000,- eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 50,10 eur splatnými vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci s dátumom prvej splátky do XX.XX.XXXX, pri počte splátok 84. Konečná splatnosť úveru bola XX.XX.XXXX. Úroková sadzba úveru bola fixná do splatnosti, 22,90 % p. a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej bola zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov banky (ďalej len RPMN) vo výške 25,86 % s tým, že priemerná hodnota RPMN na trhu mala byť 19,47 %. Spôsob poskytnutia úveru bol dohodnutý jednorazovo prevodom na účet klienta, spôsob splácania úveru bol dohodnutý inkasom z inkasného účtu klienta. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5 % p. a.. Celková čiastka spojená s úverom bola 4.065,13 eur. V zmluve nie sú uvedené žiadne údaje týkajúce sa zamestnania či príjmu klienta/dlžníka.
26. Upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX banka upozornila žalovaného, že k XX.XX.XXXX eviduje na spotrebnom úvere omeškanie so splácaním vo výške 11,32 eur, a keďže napriek predchádzajúcemu upozorneniu klient dlžnú sumu neuhradil, uplatňuje si banka zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur.
27. Upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX banka klienta/žalovaného informovala, že napriek predchádzajúcemu upozorneniu omeškanú sumu neuhradil a preto si banka uplatnila zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur. Zároveň banka žalovanému oznámila, že k XX.XX.XXXX predstavuje jeho dlh 111,32 eur a je potrebné ho bezodkladne uhradiť. V prípade pokračujúceho omeškania so splácaním môže banka požadovať splatenie celej pohľadávky a začať ju vymáhať.
28. Upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX banka upozornila žalovaného, že k XX.XX.XXXX voči nemu eviduje omeškanie so splácaním vo výške 13,84 eur a uvedenú sumu žiadala bezodkladne uhradiť s tým, že keďže napriek predchádzajúcemu upozorneniu dlžnú sumu neuhradil, uplatnila si zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur.
29. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX banka klientovi oznámila, že ku dňu XX.XX.XXXX je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.166,73 eur a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň banka klienta upozornila, že do vyčíslenia pohľadávky banky nie sú zahrnuté úroky z omeškania.
30. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX banka žalovanému oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., s účinnosťou od XX.XX.XXXX a týmto listom mu banka oznámila, že z uvedeného dôvodu ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Pohľadávku zo zmluvy vo výške 2.704,45 eur žiadala banka uhradiť do 15 dní na účet banky a zároveň klientovi oznámila, že pohľadávka je v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ďalej úročená.
31. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX banka žalovanému oznámila, že nakoľko je pohľadávka banky zo zmluvy splatná v celom rozsahu a klient je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu XX.XX.XXXX sumu 3.179,52 eur a dlžnú sumu žiadala uhradiť. Klientovi banka oznámila, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Zároveň banka klienta upozornila, že do vyčíslenia výšky pohľadávky banky nie sú zahrnuté úroky z omeškania.
32. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Súčasťou zmluvy je príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vzniknutá na základe zmluvy o spotrebnom úvere na čokoľvek č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka vo výške 3.333,50 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.835,75 eur, úrokov celkom 1.492,02 eur a poplatkov vo výške 5,73 eur. Počet dní omeškania bol 977, dátum poslednej úhrad XX.XX.XXXX, výška poslednej úhrad 78,07 eur a dátum zosplatnenia bol XX.XX.XXXX.
33. Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX banka oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX banka postúpila svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o..
34. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
35. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,Zákon“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
37. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX zmluva o splátkovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúvach a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
38. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
39. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).
40. Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Pred postúpením pohľadávky došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
41. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutím účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 1. januára 2002.
V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t. j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave bola uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s cieľom ochrany klientov bánk.
Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na námietku žalovaného ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie skúmal, či v konaní je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu.
43. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
44. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Súd v konaní zistil, že tieto podmienky boli splnené, a že postupca - Slovenská sporiteľňa, a. s. ukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej strane tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to ku dňu XX.XX.XXXX. Ďalej mal súd za preukázané, že pohľadávka bola postúpená žalobcovi po tom, čo bol žalovaný písomne vyzvaný (opakovane) na zaplatenie omeškanej sumy, pričom z jej zaplatením bol po dobu dlhšiu ako 90 dní, a že žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené, a teda aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní je daná.
45. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a teda skúmal, či voči žalovanému v konaní nie je uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je možné vymáhať. Žaloba vo veci bola podaná na súd dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka.
46. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá časti I. bod 10. zmluvy v spojení s všeobecnými obchodnými podmienkami a obchodnými podmienkami (odsek 8.), ktorý v zhode s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh pre omeškanie s jednotlivou splátkou pri omeškaní jej úhrady o viac ako tri mesiace. V takom prípade podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť). V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
47. V prerokúvanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil pre viac ako trojmesačné omeškania s úhradou splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX (za obdobie XX/XXXX. Pôvodný veriteľ toto právo využil, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaného na túto možnosť upozornil. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú XX.XX.XXXX, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanému. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr XX.XX.XXXX. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca v danom spore podal žalobu až dňa XX.XX.XXXX, teda v tom čase nebol nárok žalobcu premlčaný.
48. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
49. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
50. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
51. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
54. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur, ktorú sa zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50,10 eur pri počte splátok 84. Žalovaný titulom splatenia pôžičky uhradil spolu sumu v celkovej výške 1.908,85 eur.
55. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu bol právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
56. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve o pôžičke absentuje povinný údaj v zmluve § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských a to údaj o dobe trvania zmluvy. Takýto údaj v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Zákonodarca určil túto náležitosť v právnom predpise jasne doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebiteľ nejakým spôsobom vyvodzovať z viacerých údajov a okrem toho zákon jednoznačne uvádza, že ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda rozlíšil pojmy doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.
Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v T.e sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Krajský súd v T. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,, Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písmene f) citovaného zákona
iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy musí byť určená dátumovo neprichádza do úvahy.“
57. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa, a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bez poplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
58. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že nie je možné v danej veci riadne posúdiť skutočnosť, či právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovaného, keďže uvedené zo Zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jeho príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by mu umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t.j. splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedené, či je žalovaný zamestnaný, nie je v nej uvedená ani výška jeho príjmu, náklady a výdavky na bývanie, živobytie, vyživovacie povinnosti. Údaj a o výške pravidelných mesačných výdavkov zmluva neobsahuje, rovnako ako neobsahuje ani údaj o mesačných splátkach iných úverov, hypoték, lízingov a pod..
59. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).
60. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
61. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
62. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
63. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
64. Podľa rozsudku KS v T. sp. zn. XXCo/XX/XXXX - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 eur a výdavky 0,00 eur ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“
65. Krajský súd v T. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,,Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať
úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“
66. Súd v danej právnej veci nemal za preukázané, žeby žalobca vôbec skúmal bonitu žalovaného, aby vyžadoval od žalovaného preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho schopností predmetný úver splácať dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami, resp. žeby skúmal jeho bonitu tak ako jeho oprávnenie vyplýva z § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by veriteľ zisťoval výdavky či iné záväzky žalovanej pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom starostlivého hospodára.
67. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods.1 písm. b) a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
68. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanému, tak ako to súd vyššie konštatoval, žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 2.000,- eur, teda sumu, ktorá mu bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Žalovaný pôžičku splatil čiastočne, a to vo výške 1.908,85 eur, teda na istine je ešte povinný zaplatiť sumu 91,15 eur, a preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 91,15 eur.
69. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcovi, t.j. od XX.XX.XXXX zo sumy 91,15 eur, a to až do jej zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
70. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva o pôžičke v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
71. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
72. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru
bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
73. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu nad 5 rokov v júli 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 14,60 % ročne. Výška úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 22,90 % ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 60 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
74. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM Z. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
75. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3.333,50 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel iba v nepatrnej časti, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 91,15 eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 2,7 % a úspech žalovaného 97,3 %. Úspešnejšiemu žalovanému tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 94,6 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.