Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcov: v 1. rade. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade O. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. 9, S., obaja právne zastúpení Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Páričkova 15, proti žalovanému: Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. cesta 7, právne zastúpený JUDr. Michaelou Törökovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, 29. augusta 5, o zaplatenie 4.773,18 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 3.736,46 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.736,46 EUR od 5.8.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu 56,56% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 9.10.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa o upomínacom konaní), ktorým žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 4.773,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 5.8.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., Obec M., Okres Prievidza, zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX a to pozemok parcela registra „C“, parc. číslo XXXX/XXX o výmere 588m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a na Liste vlastníctva č. XXXX a to pozemok parcela registra „C“, parc. číslo XXXX/XXX o výmere 651 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty. Dohodou zmluvných strán bola kúpna ceny stanovená vo výške 27.922,50 EUR. Žalobcovia uhradili kúpnu cenu prevodom na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa v zmluve zaviazal pravdivo informovať žalobcov o všetkých dôležitých otázkach prevodu premetu kúpy. Na základe vyhlásenia žalovaného v článku IV. bode 3 kúpnej zmluvy mal byť v kúpnej zmluve zahrnutý aj podiel na vystavaných inžinierskych sieťach, konkrétne na spoločnej elektrickej prípojke NN, spoločnej vodovodnej prípoje a spoločnej kanalizácii, ktoré vybudovali pôvodní vlastníci susedných nehnuteľností. Po uhradení kúpnej ceny a nadobudnutí vlastníckeho práva sa mali žalobcovia bezplatne na siete pripojiť, keďže kúpna cena mala zahŕňať aj cenu za podiel na nich. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným pozemkom sa však vyhlásenie žalovaného ukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce. Žalobcovia boli preto nútení uhradiť podiel na inžinierskych sieťach spoluvlastníkom opakovane, čím žalobcom vznikli dodatočné náklady vo výške 4.773,18 EUR, hoci uvedená suma už mala byť zahrnutá v kúpnej cene v súlade s vyhlásením žalovaného. Žalobcovia majú vedomosť, že podiel na inžinierskych sieťach sa vzťahoval len na jeden z dvoch prevádzaných pozemkov vo vlastníctve žalovaného, čím žalovaný uviedol žalobcov do omylu. Žalovaný vlastnil okrem pozemku, ktorý predal žalobcom aj susedný pozemok. Uvedené dva pozemky vznikli rozdelením pôvodného pozemku vo vlastníctve žalovaného, o ktorého predaj sa žalovaný neúspešne snažil niekoľko rokov. Po rozdelení pozemkov bol žalovaný opakovane upozornený, že vlastní len jeden podiel na inžinierskych sieťach, a teda po rozdelení pozemku bude jednej pozemok bez

inžinierskych sietí, a bude potrebné si podiel na druhý pozemok odkúpiť, na čo žalovaný reagoval, že si je tejto skutočnosti vedomý. Žalovaný previedol podiel na inžinierskych sieťach, ktorý vlastnil na pani M., z čoho vyplýva, že nemohol uvedený podiel previesť na žalobcov. Pani M. odkúpila od žalovaného druhý pozemok ešte pred žalobcami. Žalobcovia sa žalovanej sumy domáhali titulom primeranej zľavy z kúpnej ceny v zmysle . Mali za to, že pokiaľ žalovaný deklaroval určité skutočnosti a vlastnosti predanej veci, ktoré sa však ukázali ako nepravdivé, majú žalobcovia nárok na dodatočnú zľavu. Uvedenú zľavu žalobcovia vyčíslili v zhode so sumou, ktorú boli povinní zaplatiť pri kúpe podielu, ktorý im mal žalovaný v zmysle zmluvy previesť.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 16.11.2018, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobcom zaplatil žalovanú sumu a nahradil im trovy konania.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok uplatnený žalobcami čo do dôvodu a výšky neuznáva, keďže neexistuje právny titul na zaplatenie nimi požadovanej sumy. V kúpnej zmluve, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcami bola kúpna cena dohodnutá v sume 27.922,50 EUR. V čl. IV. bod 3. Kúpnej zmluvy je uvedené, že: „V kúpnej cene je zahrnutý aj podiel na vystavaných sietí a to spoločná elektrická prípojka NN, spoločná vodovodná prípojka a spoločná kanalizácia.“ Žalovaný na žalobcov previedol pozemky s vybudovanými inžinierskymi sieťami. V kúpnej zmluve sa nerieši otázka pripojenia k sieťam, iba sa konštatuje, že podiel na vystavaných sieťach je súčasťou kúpnej ceny, z čoho vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy žalobcovia nadobudli pozemky s vybudovanými inžinierskymi sieťami. Otázka pripojenia sa na siete už bola v réžii žalobcov, nakoľko žalovanému z kúpnej zmluvy nevyplývala povinnosť zabezpečiť im pripojenie na siete. Inžinierske siete boli na prevádzaných pozemkoch vybudované pred ich prevodom na žalobcov. Tieto inžinierske siete boli vybudované z finančných prostriedkov pôvodných vlastníkov, medzi ktorých patril aj žalovaný. Finančné prostriedky vynaložené žalovaným na vybudovanie inžinierskych sietí boli zohľadnené v kúpnej cene za prevádzané pozemky, a preto žalovaný neuviedol žalobcov do omylu a pozemky previedol v stave im známom a žalobcami akceptovanom. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovaný podiel na inžinierskych sieťach, ktoré vlastnil previedol spolu s pozemkom na pani M.. Žiadne takéto zmluvné ustanovenie z kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 8.6.2015 medzi žalovaným ako predávajúcim a A. A. a T. M. ako kupujúcimi, nevyplýva. Žalobcovia zároveň nepreukázali, komu konkrétne, na základe čoho a za čo zaplatili sumu 4.773,18 EUR. Podiel na inžinierskych sieťach už mal byť zahrnutý v kúpnej cene. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia neboli povinní predmetnú sumu uhradiť a pokiaľ niekomu bezdôvodne uhradili sumu 4.773,18 EUR, žalovaný je toho názoru, že túto sumu by si mali žalobcovia žiadať od toho, komu ju uhradili. Žalobcovia nepreukázali, že by prevádzané pozemky mali nejakú vadu, na ktorú ich žalovaný neupozornil, a nie je ani zrejmé, aká vada mala dodatočne vyjsť najavo. Nie je teda preukázaná ani primeranosť zľavy, ktorú si žalobcovia uplatňujú.

4. Žalobcovia po podaní odporu navrhli pokračovať v konaní a vo vyjadrení k odporu uviedli, že pozemky, ktoré nadobudli od žalovaného boli v minulosti súčasťou celistvého pozemku v miestnej časti „Necpaly“, ktorý bol vo vlastníctve Mesta Prievidza. Predmetný pozemok odplatne nadobudli pôvodní vlastníci, ktorí pozemok rozčlenili na viacero parciel a následne ponúkli na predaj. Jedným z nových vlastníkov, ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemkom od pôvodných vlastníkov, bol aj žalovaný, ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku o veľkosti 14,5 árov. Nakoľko k pozemkom neboli dovedené inžinierske siete, dohodli sa vlastníci jednotlivých pozemkov, medzi ktorými bol aj žalovaný, že inžinierske siete vybudujú na vlastné náklady, čím zvýšia využiteľnosť daných pozemkov, práve s ohľadom na možnosť budúcej individuálnej výstavby. Celková cena za vybudovanie inžinierskych sietí predstavovala sumu 53.050,86 EUR, pričom siete boli po vybudovaní v spoluvlastníctve piatich vlastníkov: M., W. (žalovaný), M., M. a S.. Na kanalizácii participovali aj I., Q. a O.. Z dôvodov vysokých nákladov, ktoré boli spojené s výstavbou inžinierskych sietí sa vlastníci dohodli, že v prípade, ak bude mať niekto záujem o pripojenie sa na predmetné inžinierske siete a nemá na nich podiel, bude povinný uhradiť sumu rovnajúcu sa podielu na inžinierskych sieťach, čím sa refundujú vlastníkom sietí zvýšené náklady na ich vybudovanie. Práva a povinnosti medzi vlastníkmi sa spočiatku riadili ústnymi dohodami, no pre časté spory medzi vlastníkmi sietí, sa z iniciatívy pána S. ako jedného z vlastníkov sietí, vyhotovilo písomné znenie spoluvlastníckych zmlúv, ktoré upravovali komplexne práva a povinnosti, ako aj možný prístup nových vlastníkov a jeho podmienky. Súčasťou dohody medzi vlastníkmi bola aj skutočnosť, že v prípade, ak sa jednotný pozemok následne rozdelí na menšie pozemky, ako sa to stalo aj v prípade žalovaného, bude podiel na inžinierskych sieťach prináležať len k jednému pozemku, a k druhému pozemku bude potrebné inžinierske siete prikúpiť. S uvedenou skutočnosťou bol od samého začiatku

oboznámený aj žalovaný. Žalovaný sa o predaj svojho pozemku pokúšal niekoľko rokov. V celku sa mu ho nepodarilo predať, tak ho rozdelil na 2 menšie časti s rozlohami, ktoré vyplývajú z predložených kúpnych zmlúv. Žalovaný previedol vlastnícke právo k jednému z dvoch pozemkov kúpnou zmluvou v roku 2015 na pána A. a pani M. prostredníctvom realitného makléra, pána M., ktorý zabezpečoval predaj pozemku v mene žalovaného. Po rozdelení uvedeného pozemku na dve časti bol žalovaný opakovane upozornený maklérom aj pánom S. na skutočnosť, že vlastní len jeden podiel na inžinierskych sieťach a po rozdelení pozemku bude druhý pozemok bez inžinierskych sietí a bude potrebné si podiel na sieťach odkúpiť, načo žalovaný reagoval, že si je tejto skutočnosti vedomý, a že jeden pozemok predá bez sietí alebo podiel dodatočne odkúpi. Nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy už nebol žalovaný vlastníkom podielu na inžinierskych sieťach, boli žalobcovia nútení kúpnu cenu vo výške 4.773,18 EUR za podiel na inžinierskych sieťach uhradiť spoluvlastníkom, čím žalobcom vznikli dodatočné náklady vo výške 4.773,18 EUR, pričom uvedená suma mala byť už zahrnutá v kúpnej cene v súlade s vyhlásením žalovaného. Žalobcovia majú vedomosť o tom, že podiel na inžinierskych sieťach sa vzťahoval len na jeden z dvoch prevádzaných pozemkov vo vlastníctve žalovaného, čím žalovaný uviedol žalobcov preukázateľne do omylu, pričom v čase uzatvorenia zmluvy si musel byť s ohľadom na skutočnosti v tomto vyjadrení tejto skutočnosti vedomý. Žalovaný podiel na inžinierskych sieťach, ktorý pôvodne vlastnil, previedol spolu s pozemkom na pani M. a pána A.. V čase podpisu zmluvy so žalobcami tak už nebol vlastníkom uvedených podielov na inžinierskych sieťach a nemohol ich ani previesť na žalobcov. Pani M. s partnerom boli pánom S. opakovane upozornení na situáciu ohľadom možnosti pripojenia sa na spoločné siete a s prispievaním do spoločného fondu. Na základe týchto skutočnosti si pani M. vymohla od žalovaného upraviť v zmluve depozit v hodnote 5.000,- EUR, približne sa rovnajúcemu cene sietí, ktorý bol zložený u právnika do okamihu, kým žalovaný nedotiahne k pozemku elektrickú prípojku. Prípojky na kanalizáciu a vodu boli už pri pozemku. V prípade nedodržania povinnosti žalovaným by uvedený depozit bol vrátený pani M. s partnerom. Nakoľko žalovaný podmienku na vydanie depozitu splnil, boli finančné prostriedky vyplatené žalovanému, pani M. sa bezplatne pripojila na vybudované inžinierske siete a bola doplnená do spoluvlastníckej zmluvy spolu s partnerom. Z ustanovenia zmluvy v článku 4.2 taktiež vyplýva, že zmluvné strany upravujú prispievanie do Fondu, do ktorého majú však možnosť prispievať len členovia, ktorí pristúpili k spoluvlastníckym zmluvám. Zmluvné strany teda mali medzi sebou upravené aj pripojenie k sieťam, aj keď nie priamo v zmluve a depozit sa rovnal cenám sietí. Pani M. s partnerom sa pripojili na siete bezplatne, nakoľko nadobudli spoluvlastnícky podiel od žalovaného. Žalobcovia teda považujú za preukázané, že vlastnícke právo bolo spojené s pozemkom, ktorý od žalovaného nadobudla pani M. spolu s partnerom.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k odporu uviedol, že svoj podiel na inžinierskych sieťach nepreviedol na pána A. a pani M.. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.6.2015 previedol na uvedených kupujúcich vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX. o výmere 867m2 (išlo o časť pôvodnej parcely č. XXXX/XXX) a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/10 k pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 651m2. Nič iné na nich nepreviedol. V uvedenej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci najneskôr do 90 kalendárnych dní od podpisu zmluvy zabezpečí na vlastné náklady privedenie elektrickej prípojky k hranici pozemku parc. č. XXXX/XXX. Splnenie tejto povinnosti bolo zabezpečené tak, že časť kúpnej ceny vo výške 5.000,-EUR bola prevedená predávajúcemu až po splnení tejto povinnosti. Žalovaný si túto povinnosť splnil a kúpna cena mu bola vyplatená. Otázka pripojenia na siete nebola premetom kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015 a bola výlučne v réžii kupujúcich. Žalovaný podiel na vybudovaných inžinierskych sieťach nepreviedol na kupujúcich A. A. a T. M., takýto prejav vôle z kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015 nevyplýva. Z uvedeného vyplýva, že podiel žalovaného na novovybudovaných sieťach zostal žalovanému aj potom ako previedol vlastnícke právo k pozemkom na kupujúcich A. A. a T. M.. Preto mu nič nebránilo aby tento podiel previedol na žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2018. Žalobcovia sa mohli na základe uvedenej kúpnej zmluvy domáhať možnosti pripojiť sa k vybudovaným inžinierskym sieťam, nakoľko disponovali podielom na týchto sieťach. Ak teda žalobcovia bezdôvodne uhradili sumu 4.773,18 EUR v prospech bližšie nekonkretizovaného príjemcu, žalovaný za túto situáciu nenesie zodpovednosť. Žalobcovia úhradu uvedenej sumy nekonzultovali so žalovaným. Pán S. svojvoľne, bez akéhokoľvek právneho titulu, bez toho aby túto skutočnosť konzultoval so žalovaným a bez toho aby bol oboznámený s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015, vykonal zápisy v spoluvlastníckej zmluve a jej dodatkoch, v ktorých nepravdivo uviedol, že žalovaný previedol svoj podiel na inžinierskych sieťach na A. A. a T. M.. Žalobcovia už neboli povinní kupovať si ďalší spoluvlastnícky podiel na vybudovaných inžinierskych sieťach, keďže ho nadobudli od žalovaného.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -146 zo dňa 13.12.2019, ktorým žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v rozsudku vychádzal z toho, že žalobcovia sa domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 4.773,18 EUR, titulom uplatnenia si primeranej zľavy z kúpnej ceny v zmysle . Mali za to, že predaná vec má vady, keďže na žalobcov neprešiel spoluvlastnícky podiel na inžinierskych sieťach napriek tomu, že to bolo uvedené v zmluve, ktorú žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 8.2.2018. Sporným medzi stranami bolo, či sa žalobcovia naozaj stali na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným aj spoluvlastníkmi inžinierskych sietí, a to spoločnej vodovodnej prípojky a spoločnej kanalizačnej prípojky. Žalobcovia tvrdili, že aj napriek tomu, že v kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2018 sa uvádza, že žalovaný na žalobcov previedol aj tento spoluvlastnícky podiel, v skutočnosti tento spoluvlastnícky podiel na žalobcov prejsť nemohol, pretože ho žalovaný previedol už predchádzajúcou kúpnou zmluvou, zo dňa 8.6.2015, ktorou predával iný svoj pozemok, iným kupujúcim, A. A. a T. M. a v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcami, tento spoluvlastnícky podiel k sieťam už žalovanému nepatril. Čiže žalovaný nemohol na žalobcov previesť viac práv ako sám v tom čase mal. Súd prvej inštancie mal za to, že prípojky, ktoré vlastníci domov na Zelenej ulici v Prievidzi sami zrealizovali na pozemku parc. č. XXXX/XXX nemali charakter verejného vodovodu a verejnej kanalizácie ale, že to boli súkromné prípojky a boli spoluvlastníctvom viacerých osôb. Vodovodná a kanalizačná prípojka bola v spoluvlastníctve osôb, ktoré zrealizovali stavbu týchto prípojok, v zmysle prvej vety o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaný ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. XXXX/XXX bol jednou zo zmluvných strán tejto zmluvy a teda aj podielovým spoluvlastníkom uvedených inžinierskych sietí. Elektrická prípojka prestala byť predmetom spoluvlastníckej zmluvy, keďže dňa 28.6.2010 došlo so súhlasom všetkých spoluvlastníkov tejto prípojky k jej odpredaju Stredoslovenská energetika, a.s.. Žalovaný už teda nebol podielovým spoluvlastníkom elektrickej prípojky NN ani v čase uzatvárania prvej kúpnej zmluvy v roku 2015 a samozrejme ani v roku 2018. Žalobcovia namietali predovšetkým to, že sa nestali spoluvlastníkmi spoločnej vodovodnej prípojky a spoločnej kanalizačnej prípojky. Žalovaná suma 4.773,18 EUR pozostávala z týchto čiastkových súm, ktoré mali byť vynaložené na nasledovné účely: Vodovod (1/9) 1.784,96 EUR, Kanalizácia 1. úsek (1/12): 1.188,33 EUR, Kanalizácia 2. úsek (1/10): 763,20 EUR a Cesta (1/9): 1.036,75 EUR.

7. Súd prvej inštancie dospel v rozsudku k záveru, že spoluvlastníctvo spoločných prípojok je spojené so spoluvlastníctvom pozemku, na ktorom sú tieto spoločné prípojky uložené, pričom v konkrétnom prípade ide o pozemok parc. číslo XXXX/XXX. Teda pokiaľ spoluvlastník tohto pozemku, ktorý uvedenú prípojku zriadil (resp. podieľal sa spolu s ostatnými spoluvlastníkmi na jej zriadení), prevádza svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku na inú osobu (nového spoluvlastníka), nadobúda táto osoba aj spoluvlastnícky podiel k vodovodným a kanalizačným prípojkám, ktoré sú na tomto pozemku uložené. Veľkosť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu k pozemku v tomto prípade zodpovedá veľkosti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu k spoločným prípojkám. Pokiaľ si však od žalovaného kúpili aj spoluvlastnícky podiel 1/10 k pozemku parc. č. XXXX/XXX, nadobudli tým aj spoluvlastnícky podiel 1/10 k spoločnej vodovodnej a kanalizačnej prípojke (uloženej na pozemku parc. č. XXXX/XXX). Z uvedených dôvodov im nevznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny. Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie 1.036,72 EUR ako podielu na spoločnej prístupovej ceste. Tohto podielu sa kúpna zmluva zo dňa 8.2.2018 netýkala. V zmluve sa tento podiel nespomína a ani žalobcovia sa nedomáhali tohto podielu od žalovaného

8. Žalobcovia podali proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom č.k. -199 zo dňa 16.12.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 1.036,72 eur s úrokom z omeškania potvrdil a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 3.736,46 EUR s príslušenstvom), rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušená časť sa týkala zľavy kúpnej ceny, uplatnenej z dôvodu, že sa žalobcovia pri kúpe nehnuteľnosti nestali zároveň spoluvlastníkmi spoločnej vodovodnej prípojky a spoločnej kanalizačnej prípojky. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vyložil ustanovenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, keďže nezohľadnil skutočné podmienky prípojok, pretože nejde o prípojky smerujúce len k jednému odbernému miestu. Odvolací súd uviedol, že nehnuteľnosťou podľa ustanovenia treba chápať skôr pozemok, resp. stavbu, ktorá je prípojkou pripojená k verejnej sieti a nie pozemok, cez ktorý je prípojka vedená. V danom prípade obe spoločné prípojky prechádzajú viacerými pozemkami a okruh spoluvlastníkov týchto pozemkov nie je totožný, t.j. nie všetci spoluvlastníci týchto pozemkov participujú na všetkých prípojkách, preto vlastnícky režim prípojok nemôže byť závislý od

vlastníctva jedného z týchto pozemkov. Nie je zrejmé, či spoluvlastníci prípojok ich zriadili spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Odvolací súd uviedol, že je potrebné preskúmať, aké podmienky určil prevádzkovateľ verejného vodovodu a kanalizácie pre výstavbu predmetných spoločných prípojok a ako prípadne upravil pripájanie jednotlivých stavieb.

9. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie aby v ďalšom konaní zistil, či je dohoda spoluvlastníkov o možnosti prikupovania si podielu na spoločných prípojkách pri rozdelení pozemkov naozaj v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie bol zároveň povinný preskúmať, či spoluvlastníci považovali písomnú dohodu z 11.3.2010 za úplnú úpravu hospodárenia s predmetnými prípojkami, alebo či išlo len o rámcovú úpravu a bolo potrebné prihliadať aj na ústne a konkludentné dohody.

10. Po vrátení veci súd prvej inštancie naradil vo veci pojednávanie. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších skutkových tvrdeniach a právnych stanoviskách.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: vyjadrenie Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti zo dňa 8.8.2008, čiastočný výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Prievidza, čiastočný výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie M..

12. Podľa (ďalej len ) ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

13. Podľa ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.

14. Podľa nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

15. Podľa stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

16. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.

17. Podľa kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpisu.

18. Podľa vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

19. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

20. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Predmetom sporu po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bola už len zľava z kúpnej ceny, ktorú si žalobcovia uplatnili v zmysle keďže tvrdili, že na nich neprešiel spoluvlastnícky podiel žalovaného na spoločnej vodovodnej prípojke a spoluvlastnícky podiel žalovaného na spoločnej kanalizačnej prípojke, a to aj napriek tomu, že to bolo uvedené v zmluve, ktorú žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 8.2.2018. Zľava z kúpnej ceny teda bola uplatnená z dôvodu právnej vady ktorú mala kúpená vec.

22. Súd prvej inštancie bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že zaujal právny názor, že ustanovenie o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa týka len tých prípojok, ktoré sú umiestnené priamo na pozemku ku ktorému sa prevádza vlastnícke právo. Netýka sa pozemkov, ktorými tieto prípojky len prechádzajú. Z uvedeného dôvodu teda prevodom pozemku (resp. spoluvlastníckeho podielu k tomuto pozemku), cez ktorý len prechádzajú vodovodné, alebo kanalizačné prípojky neprechádza na nadobúdateľa aj vlastnícke právo k týmto prípojkám. Nie je teda možné dospieť k záveru, že pokiaľ žalovaný previedol kúpnou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, prešiel tým zároveň na žalobcov ako kupujúcich aj spoluvlastnícky podiel k prípojkám, ktoré prechádzajú cez tento pozemok.

23. Súd si v zmysle oprávnenia, ktoré mu vyplýva z ustanovenia pripojil výpisy z listov vlastníctva číslo XXXX/XXX a XXXX pre Katastrálne územie Prievidza. Z uvedených listov vlastníctva vyplýva, že spoluvlastníci uvedených pozemkov nie sú úplne totožní so spoluvlastníkmi spoločnej vodovodnej a aj spoločnej kanalizačnej prípojky, ktorá vedie týmito pozemkami.

24. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie aby sa zaoberal dohodou spoluvlastníkov o nutnosti prikupovania si podielu na spoločných prípojkách pri rozdelení pozemkov a preskúmal, či spoluvlastníci považovali písomnú dohodu z 11.3.2010 za úplnú úpravu hospodárenia s predmetnými prípojkami, alebo či išlo len o rámcovú úpravu a bolo potrebné prihliadať aj na ústne a konkludentné dohody. Odvolací súd zároveň pripustil aj možnosť vykonania dokazovania ohľadom skúmania podmienok, ktoré určil prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie pre výstavbu predmetných spoločných prípojok a ako prípadne upravil pripájanie sa jednotlivých stavieb.

25. Žalovaný v reakcii na uvedené predložil súdu ako dôkaz Vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. k projektovej dokumentácii pre účely ohlásenia drobnej stavby zo dňa 8.8.2008. Z neho vyplýva, že pôvodná spoločná vodovodná a kanalizačná prípojka bola vybudovaná len pre šesť rodinných domov. Prevádzkovateľ vo vyjadrení súhlasil vybudovaním prípojok a s predloženou projektovou dokumentáciou a určil technické podmienky pripojenia.

26. Z Oznámenia Mesta Prievidza k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 21.8.2008 (v spise na č.l. 119) vyplýva, že žiadatelia (medzi ktorými bol aj žalovaný), ohlásili dňa 11.8.2008 Mestskému úradu v Prievidzi drobnú stavbu: spoločná elektrická prípojka NN, spoločná vodovodná prípojka a spoločná kanalizačná prípojka. Uvedená stavba sa mala realizovať na viacerých pozemkoch v katastrálnom území Prievidza, okrem iného aj na pozemku parc.č. XXXX/XXX. Vzhľadom na obsah uvedeného Oznámenia Mesta Prievidza má súd za to, že uvedené prípojky, ktoré spoluvlastníci sami zrealizovali na pozemku parc. č. XXXX/XXX nemali charakter verejného vodovodu, verejnej kanalizácie, či verejného elektrického vedenia. Naopak, boli to súkromné prípojky. Neboli vo vlastníctve len jednej osoby, ale boli spoluvlastníctvom viacerých osôb. Účelom zriadenia súkromných prípojok bolo pripájanie novopostavených rodinných domov na Zelenej ulici v Prievidzi na siete verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Vodovodná a kanalizačná prípojka bola v spoluvlastníctve osôb, ktoré zrealizovali stavbu týchto prípojok, v zmysle prvej vety o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

27. Uvedené prípojky teda boli súkromné, čoho si boli ich spoluvlastníci vedomí. Svedčí o tom Spoluvlastnícka zmluva, ktorú uzatvorili spoluvlastníci týchto prípojok dňa 11.3.2010. Bolo možné určiť,

kto boli (pôvodní) spoluvlastníci prípojok, sú totožní so žiadateľmi v ohlásení drobnej stavby. Sú to teda „stavebníci“ prípojok. Zo spoluvlastníckej zmluvy vyplýva, že jej premetom je úprava práv a povinností spoluvlastníkov k spoločným inžinierskym sieťam a k spoločnej prístupovej komunikácii, ktoré boli realizované, resp. vybudované na pozemkoch v katastrálnom území Prievidza, a to na pozemku parc. č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve Urbárskeho spolku Necpaly a na pozemku parc. č. XXXX/ XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov susedných pozemkov. Žalovaný ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. XXXX/XXX bol jednou zo zmluvných strán tejto zmluvy a teda aj podielovým spoluvlastníkom uvedených inžinierskych sietí.

28. Podľa názoru súdu, písomná Spoluvlastnícka zmluva z 11.3.2010, mala len rámcový charakter a neupravovala detailne všetky páva a povinnosti spoluvlastníkov spoločných prípojok. Z tejto zmluvy napríklad výslovne nevyplýva, že sa spoluvlastnícke podiely na sieťach v prípade rozdelenia pôvodných stavebných pozemkov nesmú deliť, a že noví vlastníci rozdelených pozemkov si ich musia prikúpiť. Takáto dohoda však bola evidentne medzi spoluvlastníkmi prípojok uzatvorená ústne. Nasvedčuje tomu predovšetkým to, že medzi stranami sporu nebola táto okolnosť sporná, a to minimálne do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie. Obe strany sporu nepochybovali o tom, že žalovaný mal len jeden podiel na spoločnej vodovodnej prípojke a jeden podiel na spoločnej kanalizačnej prípojke a to aj po rozdelení jeho pôvodného pozemku na dve menšie časti. Spornou okolnosťou medzi stranami bolo len to, či boli tieto spoluvlastnícke podiely žalovaného na spoločných prípojkách prevedené už prvou kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.2015 na kupujúcich T. M. a A. A. alebo až druhou kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2018 na oboch žalobcov.

29. Z dokazovania vyplynulo, že v rámci predzmluvných rokovaní, pred uzatvorením prvej zmluvy zo dňa 15.6.2015 sa medzi budúcimi zmluvnými stranami riešil prevod spoluvlastníckeho podielu k prípojkám a kupujúci boli opakovane ubezpečovaní, že prevod nehnuteľností (stavebného pozemku a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom sa nachádza prístupová cesta) zahŕňa aj prevod spoluvlastníckeho práva k prípojkám (inžinierskym sieťam). V kúpnej zmluve zo dňa 15.6.2016 sa uvádza (článok IV. odsek 4.2.), že kupujúci uhradia príspevok do fondu spoluvlastníkov C-KN XXXX/ XXX a podiel žalovaného mu bude vrátený. Uvedené nasvedčuje tomu, že pri uzatváraní zmluvy sa riešil podiel kupujúcich na spoločných prípojkách. V inzercii, ktorá bola zverejnená za účelom predaja stavebného pozemku parcelné číslo XXXX/XXX patriaceho žalovanému, a ktorý bol neskôr predaný T. M. a A. A.i sa uvádza (v spise na č.l. 51), že sa stavebný pozemok predáva so sieťami. V Bode 10 spoluvlastníckej zmluvy (v spise na č.l. 55 a nasl.) je uvedené, že ku dňu 7.8.2015 dochádza k zemne spoluvlastníkov inžinierskych sietí, pretože Ing. Y. W. (žalovaný) prevádza svoj podiel na A. A. a T. M.. Podobne došlo k zápise zmeny zmene aj pri spoluvlastníkoch kanalizácie (č.l. 57 a nasl.) a pri spoluvlastníkoch spoločného vodovodu (č.l. 59 a nasl.). Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že tieto prípojky skutočne vyúsťujú pri pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, ktorý si od žalovaného kúpili kupujúci T. M. a A. A.. Kupujúci teda nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že si kupujú pozemok aj s inžinierskymi sieťami, t.j. so spoluvlastníckym podielom na spoločných prípojkách. Svedčí o tom aj čestné vyhlásenie kupujúcej Ley M..

30. Z výpovede svedka Ing. B. S. vyplynulo, že podiel žalovaného na spoločných inžinierskych sieťach bol len jeden, a keď žalovaný svoj pozemok rozdelil, zostal tento podiel na inžinierskych sieťach len pri jednom z novovzniknutých pozemkov. Svedok tiež uviedol, že žalovaného opakovane upozorňoval na túto skutočnosť.

31. Z výpovede svedka Ing. S. M., realitného makléra, vyplynulo, že sprostredkoval predaj pozemku žalovaného A. A. a T. M.. Pani M. chcela kúpiť stavebný pozemok. Kúpna cena zahŕňala aj inžinierske siete. Pozemok bez sietí sa nedal predať. Pani M. už mala pripravený projekt. Zmluvnou pokutou si zabezpečovala len pripojenie elektriny. Dve ostatné siete tam už boli. Žalovaný vedel, že sa pozemok prevádza so sieťami, pani M. mala v podmienkach aby to bol pozemok so sieťami. Neskôr však už stavbu nemohla realizovať, keďže mala zdravotné problémy. Vodovodná prípojka bola privedená k pozemku pani M.. Bola pri tej časti pozemku, ktorá kúpila pani M.. Pri pozemku pani M. je veľká rúra, je to vyústenie kanalizácie. Na pozemku pani M. je hlavný uzáver vody, tak ako to štandardne býva, uzáver sa umiestňuje pred dom. Túto prípojku vlastnil žalovaný, keďže patrila k celému jeho veľkému pozemku. Tam je jedno potrubie, ku ktorému sa môže každý dopojiť. Podiel, ktorý sa predával, predával sa spolu s horným pozemkom. Keďže prípojka ostala na hornom pozemku, kupujúci mali za samozrejmé, že k nemu patrí.

32. Súd sa zaoberal aj tým, či vodovodné a kanalizačné prípojky možno považovať za nehnuteľnosti a či na ich prevod je potrebná písomná zmluva. Veci, ktoré majú síce charakter nehnuteľností (stavby), ale ktoré sa neevidujú v katastri nehnuteľností (napr. dočasné stavby), nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami. Stavba má z hľadiska občianskeho práva význam ako vec. Z hľadiska občianskeho (súkromného) práva nie je podstatné, ako chápu pojem stavby predpisy verejného práva (katastrálny, či stavebný zákon). Vodovodné a kanalizačné prípojky nie sú to stavby v zmysle ustanovenia . Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v rozhodnutí k záveru, že vodovodné a kanalizačné prípojky nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov. Tieto prípojky sa ani neevidujú v katastri nehnuteľností. Aj v zmysle nie sú tieto prípojky súčasťou pozemku. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že na prevod vlastníckeho práva k vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke nie je potrebná písomná zmluva.

33. Písomná zmluva teda nebola potrebná ani k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaného na spoločnej vodovodnej prípojke a spoločnej kanalizačnej prípojke. Nebolo preukázané a medzi stranami ani sporné, že by bola existovala iná ďalšia samostatná písomná zmluva (okrem oboch kúpnych zmlúv), ktorý by bol žalovaný uzatvoril či už so žalobcami alebo s A. A. a T. M.. Na prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného k uvedeným prípojkám postačovala ústna zmluva a hoci o uzatvorení takejto ústnej zmluvy medzi žalovaným a A. A. a T. M. neexistuje priamy dôkaz, z celého radu vyššie uvedených nepriamych dôkazov, ktoré podľa názoru súdu tvoria ucelenú reťaz vyplýva, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 8.6.2015, ktorou žalovaný ako predávajúci a odpredal pozemok parcelné číslo XXXX/ XXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné číslo XXXX/XXX kupujúcim A. A. a T. M. existovala právne relevantná vôľa oboch zmluvných strán, ktorá smerovala k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaného na spoločnej vodovodnej a spoločnej kanalizačnej prípojke. A. A. a T. M. sa tak stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu žalovaného na týchto spoločných prípojkách.

34. Keďže žalovaný previedol svoje podiely na spoločných prípojkách už dňa 8.6.2015 na A. A. a T. M., nemohol ich previesť (keďže ich už nevlastnil) na žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2018. Žalobcovia sa teda nestali spoluvlastníkmi týchto prípojok.

35. Ak nadobúdateľ nezískal k veci vlastnícke alebo iné právo oprávňujúce s vecou voľne disponovať, má vec právnu vadu v zmysle ustanovenia . žalovaný ako scudziteľ nezabezpečil žalovaným ako nadobúdateľom také právne postavenie, ktoré im podľa zmluvy mal zabezpečiť. Scudziteľ zodpovedá nadobúdateľovi za právne vady plnenia. Táto zodpovednosť sa nevzťahuje iba na prípady, keď takéto vady možno zistiť v príslušnej evidencii nehnuteľností (čo v danom prípade nebolo možné). Ak takáto právna vada vyšla najavo dodatočne, žalobcova ako nadobúdatelia majú právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady.

36. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov, že výška zľavy v tomto prípade môže zodpovedať dodatočným nákladom, ktoré museli žalobcovia uhradiť ostatným spoluvlastníkom inžinierskych sietí za získanie ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej vodovodnej prípojke a k spoločnej kanalizačnej prípojke. Z tabuľky (v spise na č.l.53), ktorú žalobcovia predložili vyplýva, že žalovaní zaplatili ostatným spoluvlastníkom za podiely na spoločnej kanalizačnej prípojke a spoločnej vodovodnej prípojke spolu sumu 3.736,46 EUR. Súd považoval zľavu z kúpnej ceny v takejto výške za primeranú a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

37. Žalobcovia si uplatnili aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 5.8.2018 do zaplatenia. K žalobe pripojili Výzvu na zaplatenie zo dňa 30.7.2018, adresovanú žalovanému, ktorou ho žiadali o zaplatenie sumy 4.773,18 EUR titulom dodatočnej zľavy z kúpnej ceny do troch dní od doručenia tejto výzvy. Zo spisy vyplýva, že táto výzva bola žalovanému doručená dňa 1.8.2018. Lehota splatnosti troch dní uplynula 4.8.2018 a od 5.8.2018 je žalovaný so zaplatením sumy v omeškaní. Keďže súd priznal žalovaným zľavu z kúpnej ceny vo výške 3.736,46 EUR, podľa názoru súdu je dôvodný aj nárok žalobcov na úrok z omeškania z tejto sumy. Preto súdu priznal žalovaným aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.736,46 EUR od 5.8.2018 do zaplatenia.

38. Podľa (ďalej len ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

42. Žalobcovia sa pôvodne domáhali zaplatenia sumy 4773,18 EUR. Súd im napokon priznal sumu 3.736,46 EUR. Úspech žalobcov v konaní bol teda v rozsahu 78,28 % a úspech žalovaného v rozsahu 21,72%. Celkový úspech žalobcov je teda 56,56% (78,28% - 21,72%). S/d im v tomto rozsahu aj priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.