Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-125-2016.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: ENERGETIC SYSTEMS s.r.o., Šamorínska 10., Bratislava, IČO: 46 780 751, zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, Šamorínska 10, Bratislava, advokát proti žalovanému: BURUNDI, s.r.o. so sídlom Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 492 666, zast. AK Mikolaj s.r.o. so sídlom Košická 56/5590, 821 08 Bratislava o zaplatenie 24.289,56 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu doručenú súdu 19.8. 2016 z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.289,56 EUR spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovami konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si v postavení podnájomcu na základe písomnej objednávky zo dňa 14.01.2014 objednal u poskytovateľa spoločnosti Bau Konzorcium spol. s r.o. so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 44 683 405 (ďalej aj ako „Bau“) podnájom nákladných motorových vozidiel - sklápačov značky Volvo pod evidenčnými číslami ŠPZ: N. F., N. XXX A., N. XXX F. (ďalej len „objednávka“). V objednávke sa žalobca zaviazal uzatvoriť v budúcnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetné vozidlá. V zmysle objednávky žalobca a žalovaný dohodli podmienky podnájmu - cenu a náklady spojené s podnájmom. Žalovaný motorové vozidlá v zmysle objednávky prevzal do podnájmu a užíval. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy do dňa podania žaloby nedošlo. V priebehu podnájomného vzťahu sa žalovaný dostával pravidelne do omeškania s plnením povinnosti, a to náhrady za užívanie motorových vozidiel v zmysle objednávky v časti podnájmu. Žalovaný ani nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na motorové vozidlá. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2015 poskytovateľ postúpil pohľadávky voči žalovanému, na základe vystavených neuhradených faktúr po splatnosti č. 15VF0002, 15VF0003, 15VFR0004, 15VF0005, 15VT001, 15VT002, s príslušenstvom na žalobcu. O postúpení pohľadávok informoval žalovaného listom zo dňa 1.6.2015. Napriek výzvam, vrátane predžalobnej, k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Z predmetných ôsmich faktúr na základe tejto výzvy došlo zo strany žalovaného len k úhrade niektorých faktúr, neuhradené ostali: suma 2.365,56 Eur z fa 15VT003 a 21.924,00 Eur z fa 15VT004, spolu 24.289,56 Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platbami za podnájom motorových vozidiel patria žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm.
2. Súd v danej právnej veci vydal platobný rozkaz zo dňa 23.8. 2017, voči ktorému podal v zákonnej lehote riadne odôvodnený odpor žalovaný. V odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Hlavným dôvodom na zamietnutie nároku je skutočnosť, že listinu zo dňa 14.01.2014 (ďalej len „objednávka“), o ktorú žalobca opiera svoj nárok, považuje v prevažnej časti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon, z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Z objednávky je určitá a zrozumiteľná iba prvá veta, z ktorej vyplýva, že žalovaný si objednal u spoločnosti Bau konzorcium spol. s r.o. so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 44 683 405, podnájom nákladných motorových vozidiel, ktorých vlastníkom bola spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava IČO: 35 834 625. Jednalo sa o nákladné automobily značky Volvo, ŠPZ: N., N., N.. Ďalšie formulácie objednávky sú nezrozumiteľné, neurčité, nelogické a preto absolútne neplatné. Objednávka predpokladala uzatvorenie ďalšej zmluvy, čo sa však nestalo. Zostal iba podnájomný vzťah k trom vozidlám dohodnutý ústnou formou, kde došlo na rozdiel od objednávky k zmene výšky nájomného zo sumy 2.000,- EUR/mesačne/vozidlo na sumu 2.139,61 EUR bez DPH/mesačne/vozidlo. Pri troch vozidlách vznikla mesačná fakturácia 6.418,83 EUR bez DPH t.j. 7.702,60 EUR vrátane DPH. Žalovaný žalobcovi všetky faktúry za podnájom do vrátenia vozidiel uhradil. Aj zmena mesačnej fakturácie dokazuje, že objednávka nebola zmluvnými stranami vnímaná ako zmluva v pravom zmysle slova. K uzatvoreniu ďalších zmlúv, tak ako sa spomínali v objednávke, nedošlo. Podnájom troch nákladných vozidiel uvedených v žalobnom návrhu sa ukončil v lete 2015, keď autá žalovaný odovzdal priamo ich vlastníkovi, spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., IČO 35 834 625. Faktúry za prenájom uhradené boli. Neuhradené faktúry žalovaný po ich obdržaní žalobcovi vrátil s oznámením, že neexistuje právny nárok na ich vystavenie a z tohto dôvodu ich nezaraďuje do účtovníctva. „Oprávnenie“ na vystavenie takejto faktúry žalobca pravdepodobne odvodzuje od časti textu objednávky: „...Obchodné podmienky budú upravené v zmiešanej zmluve podľa § 269 Obch. zákonníka a to podnájomná zmluva s dohodnutou minimálnou cenou 2000/bez DPH/mesiac za 1 ks motorového vozidla + sankcia pri nedodržaní skutočného záujmu budúcej kúpy plus 1000 Eur mes. a to do uzavretia kúpnej zmluvy respektíve dohodnutej kúpnej ceny pri MV.....“ Žalovaný zastáva názor, že takto naformulovaný text ako aj pokračovanie vety, je nezrozumiteľný a nezakladá právo žalobcu fakturovať akúkoľvek sankciu. Žalovaný uvádza, že o právnych vadách všetkých troch prenajatých vozidiel sa dozvedel až po ich prevzatí. Žalobca v januári 2014 totiž žalovaného neinformoval o tom, že na vozidlách viaznu zmluvné aj exekučné záložné práva a že sám je v omeškaní s platením splatných záväzkov. Žalovaný nepopiera, že so žalobcom počas trvania podnájomníckeho vzťahu hovoril aj o kúpe vozidiel. Nebolo však zmluvne dohodnuté, že žalovaný má povinnosť autá kúpiť. O exekučných konaniach sa žalovaný dozvedel, keď ho začali kontaktovať exekútori, ktorí v rámci svojej činnosti zistili, že žalovaný používa vozidlá vo vlastníctve spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o.. Ak by žalovaný pristúpil ku kúpe týchto vozidiel, hrozilo, že vozidlá „neprepíše“ v evidencii dopravného inšpektorátu. Takéto riziko žalovaný pri rešpektovaní povinnosti postupovať pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou niesť nemienil, pretože mu hrozilo odobratie vozidiel. Existenciu blokácie vozidiel exekučnými konaniami (už od mája 2008) dokazuje aj stanovisko adresované žalobcovi Prezídiom policajného zboru dňa 01.07.2014. Toto stanovisko poskytol žalovanému sám žalobca. Zo stanoviska vyplýva, že pri jednom z prenajatých vozidiel by zmenu v evidencii bolo možné vykonať, pri zostávajúcich dvoch vozidlách evidenčný úkon nebol možný. Keďže aj pri tom jednom vozidle by však pravdepodobne boli zachovávané exekučné záložné práva, žalovaný nemal záujem o takejto kúpe rokovať. Okrem exekútorov kontaktovala žalovaného aj Dražobná spoločnosť, a.s.. Od vlastníka vozidiel (BAU- RENT spol. s r.o.) dostala dražobná spoločnosť informáciu, že na základe objednávky zo dňa 14.01.2014 žalovaný ako podnájomca užíva motorové vozidlá vo vlastníctve BAU-RENT spol. s r.o.. Dražobná spoločnosť žalovaného vyzvala, aby umožnil obhliadku vozidiel, pretože tieto budú predmetom dražby z dôvodu, že BAU-RENT spol. s r.o. nespláca úver Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a.s., ktorá ako záložný veriteľ zapísaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod číslom NCRzp 638/2007, iniciovala dražbu. Žalovaný obhliadku vozidiel umožnil (uskutočnila sa v Rakúsku, kde žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť). Keďže žalovaného ako užívateľa áut zaujímalo, či budú vydražené a dokedy ich bude môcť používať, zúčastnil sa dňa 18.12.2014 na Notárskom úrade JUDr. Marty Paulovičovej dražby. Všetky tri dražby boli neúspešné. Okresný súd Trnava v konaní 23 R 1/2015 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania na BAU RENT s.r.o. a dňa 14.8. 2015 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a reštrukturalizáciu ukončil. Žalovaný je presvedčený, že povinnosť kúpiť prenajaté vozidlá mu nikdy nevznikla. Pri rešpektovaní zásad náležitej starostlivosti by žalovaný k uzatvoreniu kúpnych zmlúv ani nikdy nepristúpil, pretože pri kúpe tovaru s právnymi vadami by na seba prevzal množstvo rizika (napr. odobratie vozidiel). Zastávame názor, že vo všeobecnosti žiadna zmluvná strana nemá právo pod sankciou nútiť druhú zmluvnú stranu
kúpiť vec s právnymi vadami. Z dôvodu, že právne vady prenajatých vozidiel zavinil priamo žalobca, nemôže žalobca žalovaného sankcionovať za neuzatvorenie kúpnych zmlúv k prenajatým vozidlám.
3. Doplnením odporu doručeným súdu 6.11. 2018 zástupca žalovaného doložil rozsudok tunajšieho súdu 28 Cb 125/2016, ktorým v obdobnej veci bola žaloba zamietnutá.
4. Na pojednávaní konanom dňa 21.2. 2019 súd uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia veci 28 Cb 125/2016.
5. Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom zo dňa 18.4.2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava I. 28 Cb 125/2016 zo dňa 4.9. 2017 potvrdil. Dovolanie bolo NS SR odmietnuté.
6. Súd sa v rámci konania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Objednávka zo dňa 14.01.2014, súbor odovzdávacích a preberacích protokolov k MV, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2015, Oznámenie o postúpení pohľadávky, výzva zo dňa 22.7. 2015, súbor faktúr, odpor voči platobnému rozkazu, vrátenie faktúr, stanovisko PPZ, notárske zápisnice o priebehu dražby, oznámenie o upustení od dražby, vyjadrenia strán sporu, ako i ostatný spisový materiál, z ktorých súd zistil: Z objednávky bolo zrejmé, že podnájomca si prenajíma motorové vozidlá tam špecifikované s tým, že „obchodné podmienky budú upravené v zmiešanej zmluve podľa § 269 Obch. zákonníka a to podnájomná zmluva s dohodnutou minimálnou cenou 2.000 Eur ú bez DPH / mesiac za 1 ks MV + sankcia pri nedodržaní skutočného záujmu budúcej kúpy plus 1000 Eur/mesiac a to do uzavretia kúpnej zmluvy resp. dohodnutej kúpnej ceny pri MV....., ktorá je dohodnutá ako cena pre budúcu KZ, ktorá sa má uzavrieť ako záväzok objednávateľa so skutočným záujmom o predmet kúpy(prezentovaných v rokovaniach záujemcom o predmetné MV - dočasného prenajatia MV do zabezpečenia finančných prostriedkov predmetu kúpy finančnou inštitúciou a to od odovzdania MV, ktoré potrebuje na realizovanie svojich zákaziek. Zároveň v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy sa objednávateľ zaväzuje doplatiť za predmet nájmu doplatok okrem vyššie uvedených cien predmetu nájmu, sankcia rovnajúca sa skutočnej ceny nájmu t.j. do reálnej ceny nájmu jedného ks MV plus opotrebenie - amortizácia za každý najazdený km 0,15 Eur na každom MV. ......“ Faktúry za podnájom osvedčovali užívanie motorových vozidiel, táto skutočnosť ani nebola medzi procesnými stranami sporná. V texte faktúry č. 15VT003 zo dňa 7.8.2015 splatnej dňa 21.8.2015, vystavenej na sumu 2.365,56 EUR sa uvádza: „v zmysle objednávky zo dňa 14.01.2014 Vám účtujeme amortizáciu vozidiel v dohodnutej výške 0,15 Eur/km“ V texte faktúry č. 15VT004 vystavenej na sumu 21.924 Eur sa uvádza: „v zmysle objednávky zo dňa 14.01.2014 Vám účtujeme poplatok za neodkúpenie MV v dohodnutej výške 1000/vozidlo/mesiac.“ Zo stanoviska Prezídia policajného zboru zo dňa 01.07.2014 jednoznačne vyplýva, že
- vozidlo N. bolo exekútorom zablokované dňa 22.05.2008 a zároveň bolo v Notárskom registri záložných práv zaevidované ako záloh dňa 19.11.2009 v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky
- vozidlo N. bolo exekútorom zablokované dňa 22.05.2008 a zároveň bolo v Notárskom registri záložných práv zaevidované ako záloh dňa 19.11.2009 v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky
- vozidlo N. bolo exekútorom zablokované dňa 22.05.2008 a zároveň bolo v Notárskom registri záložných práv zaevidované ako záloh dňa 09.01.2007 v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
7. Na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav: Medzi stranami bol založený záväzkovo právny vzťah podnájomný, predmetom ktorého bol podnájom motorových vozidiel žalovaným, s právom ich dať do podnájmu tretej osobe (žalovanému) s dohodnutým nájomným. Žalovaný ako podnájomca si ku dňu rozhodnutia vo veci samej splnil záväzok voči žalobcovi zaplatiť nájomné. Sporným v tomto vzťahu bol záväzok žalovaného ako budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmet podnájmu, resp. v prípade nesplnenia záväzku z objednávky zaplatiť sankcie dohodnuté v objednávke. Práve dojednania sankcií ako aj samotný spôsob uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy je sporný, preto ho strany sporu ponechali na posúdení súdom.
8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 267 ods. 2 ObZ „Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 275 ods. 1 ObZ „(1) Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. (3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv. (4) S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.“
Podľa ustanovenia § 289 ObZ „(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.“
Podľa ustanovenia § 292 ods. 1 ObZ „Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.“
Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“
Podľa ustanovenia § 407 ods. 4 ObZ „Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.“
Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ”) „(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.“
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
Podľa ustanovenia § 39 OZ „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.”
Podľa ustanovenia § 41 OZ „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ „(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“
Podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ „(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.”
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“
Podľa ustanovenia § 524 OZ „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 OZ „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.“
9. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd svoju pozornosť zameral na prvotný úkon, ktorý mal založiť záväzkový vzťah medzi stranami sporu aj s následkami vykonania ďalších úkonov
v budúcnosti, a to práve s ohľadom na potenciálne možné založenie záväzkov do budúcnosti. Týmto úkonom je objednávka zo dňa 14.01.2014, ktorá ako nepomenovaný právny úkon v sebe obsahuje dojednanie podnájomného vzťahu a záväzok na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca preukázal, že bol oprávnený v danej veci konať za vlastníka predmetu podnájmu, predloženým plnomocenstvom. Vo vzťahu k podnájomnému pomeru spornosť záväzkového vzťahu nevznikla.
10. Ohľadne nároku na zaplatenie sankcií v dôsledku neuzatvorenia kúpnej zmluvy v rámci zmiešanej zmluvy, tak ako sa mal na tento záväzok zaviazať žalovaný uvedenou objednávkou, súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu. Súd skúmal, či právny úkon v tejto časti záväzku je platným právnym úkonom spôsobilým založiť práva a povinnosti strane/obidvom stranám sporu. V zmysle ustanovenia § 35 a 37 OZ je platným právnym úkonom úkon urobený okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Ide o prejav ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Z logického, jazykového a systematického výkladu prejavu vôle žalovaného nebolo exaktne preukázané, že žalovaný sa zaviazal, teda by prevzal jasne danú zrozumiteľnú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, resp. zmluvu zmiešanú, s uvedením podstatných náležitostí takejto zmluvy. Ak by však aj platne vznikol záväzok uzatvoriť zmiešanú zmluvu, súd sa nestotožnil ani s argumentáciou o vzniku povinnosti žalovaného na zaplatenie v objednávke uvedených sankcií - sankcie za nedodržanie povinnosti uzatvoriť zmluvu. Z uvedeného dojednania nie je určité a zrozumiteľné ako/čo je reálna cena nájmu, pričom túto skutočnosť žalobca v konaní ani nepreukázal. Ohľadne amortizácie nebolo preukázané, z čoho žalobca vychádzal pri takto stanovenom výpočte, resp. neosvedčil súdu daný výpočet, pri každom motorovom vozidle uviedol identickú hodnotu najazdených kilometrov, z čoho následne vychádzal pri výpočte amortizácie.
11. V ďalšom odseku objednávky, ohľadne spôsobu uzatvorenia zmiešanej zmluvy, nie je zrozumiteľne určený spôsob, resp. okrem omylu v označení odosielateľa návrhu zmluvy, uvedený je podnájomca, čo nedáva zmysel v kontexte zmluvných strán, nie je ani daný postup pri určení obsahu budúcej zmluvy, dojednanie sa týka „návrhu zmluvy“ bez ďalšieho dojednania. V tomto odseku objednávky je dojednaná sankcia za neuzavretie zmluvy ako povinnosť „vrátiť bezodkladne predmet podnájmu vyššie uvedený a to do nasledujúceho pracovného dňa, po lehote na uzavretie predmetnej zmluvy do areálu, kde motorové vozidlá prevzal t.j. Malé Pálenisko 11 Bratislava a prenajímateľ je oprávnený vyfakturovať pomernú časť podnájmu ako je vyššie uvedené a však minimálna cena je ako cena jedného mesiaca nájmu ako satisfakcia za nedodržanie podmienok tejto objednávky a podnájomca sa ju zaväzuje zaplatiť do 7 dní od prijatia predmetnej faktúry.“ Tento nárok si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil, preto o tomto súd nerozhodoval.
12. Záverom súd konštatuje, že predmetný právny úkon nie je možné považovať za platný právny úkon s náležitosťami vyžadovanými platným právnym predpisom, a teda takýto právny úkon nevyvoláva ním sledované následky, v tomto prípade povinnosť žalovaného plniť sankcie voči žalobcovi.
13. Súd zotrváva na vyššie uvedenej argumentácii o nepreukázaní výšky uplatnených sankcii a zároveň súd kvalifikuje toto dojednanie ako zmluvnú pokutu, pričom poukazuje na uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Obdo 11/2008, zo dňa 11. decembra 2008, ktoré uvádza, že „Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.” Súd nemal za preukázané, že žalovanému z objednávky vznikla povinnosť kúpiť prenajaté autá, pretože žiadne následné budúce zmiešané zmluvy uzavreté neboli. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 OZ vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa, ako sa uvádza v uznesení NS SR zo dňa 28.10.2009, sp.zn. 2 M Obdo 3/2009. Uvedené potvrdil aj NS ČR v rozsudku zo dňa 27. novembra 2003, sp.zn. 33 Odo 794/2002, v ktorom judikoval nasledovne: „Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená.“ Absencia určenia zabezpečovanej povinnosti bude mať teda za následok neplatnosť dohody o zmluvnej pokute v dôsledku
jej neurčitosti, či nezrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 OZ), pričom pôjde o neplatnosť absolútnu. Pri formulácii textu dohody o zmluvnej pokute preto musia zmluvné strany dôsledne dbať na to, aby presne, určito a zrozumiteľne vymedzili povinnosť, ktorej porušenie má za následok vznik práva na zmluvnú pokutu.
14. Argumentácia ohľadne možnosti alebo nemožnosti uzatvorenia budúcej zmluvy z dôvodu zmeny okolností, ako podporne argumentoval žalovaný, spôsobených existenciou exekučného záložného práva ako nemožnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, poňaté ako právna vada, bola pre súd z dôvodu vyššieuvedeného irelevantná.
15. Podľa čl. 2 odsek 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4 Cob 8/2018 - 419 zo dňa 18.4. 2019. Predmetom konania bol taktiež nárok z objednávky zo dňa 14.1. 2014 postúpený na spoločnosť Best factoring spol. s r.o.. Predmetná žaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá a uvedené rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené. Súd aj v kontexte tejto skutočnosti dospel k záverom obsiahnutým v odôvodnení tohto rozhodnutia.
16. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je nedôvodná. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov nepriznanie plnenia žalobcovi, ktoré súd v tomto prípade nemal za preukázané a mal za sporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobe nevyhovel a zamietol ju.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.