Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-15-2026.pdf
PDF · 113.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/15/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o., so sídlom Banisko 273/1, 977 01 Brezno, IČO: 31 908 969, zastúpenej: advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 2C/77/2023 – 184 z 08. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej.
III. Intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady škody na zdraví, ktorá jej mala (podľa tvrdenia žalobkyne) vzniknúť neodborne vykonanou operáciou členka dňa 25.10.2018 a následne nesprávne nastavenou rehabilitačnou liečbou. Žalovaná pohľadávka vo výške 7.266,- Eur predstavuje odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne za trvalé následky (ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu, trvalý poúrazový opuch a trofické zmeny členkového kĺbu vpravo) podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vydaného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 30. augusta 2022. Dôkazmi vykonanými v priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa utrpela úraz členka dňa 23.10.2018, v dôsledku čoho bola u žalovanej hospitalizovaná a dňa 25.10.2018 jej bol vykonaný operačný zákrok operatérom F. G. D., zamestnancom žalovanej. Z ústavného liečenia bola žalobkyňa na vlastnú žiadosť po podpise reverzu prepustená do ambulantnej starostlivosti dňa 28.10.2018. Z predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorá zachytáva presne priebeh liečby a zdravotný stav žalobkyne, súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa neabsolvovala včas všetky odporúčané kontroly a rehabilitácie, s lekármi a zdravotníckymi zariadeniami nespolupracovala. Žalovaná popierala nárok žalobkyne s tvrdením, že jej postup bol lege artis (poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedala štandardným a overeným
postupom modernej vedy) a pri výkone operačného zákroku a nastavenej liečbe nepochybila. Zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, písomné vyjadrenia F. H., primára chirurgického oddelenia žalovanej a F. D., operatéra, ktorí priamo poskytovali žalobkyni zdravotnú starostlivosť, považoval súd prvej inštancie za objektívny dôkaz zachytávajúci priebeh liečby a stav žalobkyne. Žalobkyňou navrhnuté znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania otázky, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá žalobkyni lege artis, a či existuje príčinná súvislosť medzi postupom lekárov a následným zdravotným stavom žalobkyne, súd prvej inštancie nenariadil z dôvodu, že žalobkyňa napriek právoplatnému uzneseniu súdu prvej inštancie nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Žalobkyňa bola rozhodnutím súdu len čiastočne oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. V § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku je výslovne ustanovené, že ak strana, ktorá dôkaz navrhla, nezloží požadovaný preddavok, znalecké dokazovanie nemožno vykonať. Následky takéhoto postupu nesie práve tá strana, ktorá mala dôkazom preukázať svoje tvrdenia. Ak sa v dôsledku nezaplatenia preddavku na znalecké dokazovanie toto neuskutočnilo, nemal súd prvej inštancie k dispozícii nezávislý odborný dôkaz, ktorý by vyvrátil obranu žalovanej. Znalecký posudok mohol byť zásadným dôkazným prostriedkom vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne. Súd nemohol sám posúdiť odbornú otázku, či bola žalobkyni zo strany žalovanej poskytnutá zdravotná starostlivosť správne alebo nie. Pri rozhodovaní mohol vychádzať len z dôkazov, ktoré boli stranami predložené. 1.1 Existencia ujmy na zdraví žalobkyne bola preukázaná, avšak žalobkyňa nepreukázala, že žalovaná konala non lege artis (v rozpore so všeobecne uznávanými poznatkami lekárskej vedy, a nie v súlade so zákonom), nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a postupom lekárov žalovanej. Nezaplatením preddavku na znalecké dokazovanie sa žalobkyňa pripravila o možnosť predložiť rozhodujúci dôkaz, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.2 Ďalšie dôkazy, výsluch lekára F. I. súd prvej inštancie nevykonal s odôvodnením, že tento dôkaz by mal len obmedzenú dôkaznú hodnotu, nenahradil by nezávislý znalecký posudok, prostredníctvom ktorého je potrebné posúdiť odborné medicínske otázky; dôkazný návrh na výsluch manžela žalobkyne bol podaný oneskorene, napriek poučeniu žalobkyne o potrebe predkladať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Na tento návrh súd podľa § 153 Civilného sporového poriadku po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol. Dôvodom na nevykonanie tohto dôkazu bolo tiež, že výpoveď manžela žalobkyne nemohla nahradiť znalecké dokazovanie. 1.3 Na právne posúdenie veci aplikoval súd prvej inštancie § 420 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 253 ods. 3, § 153, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“). 1.4 V spore neúspešnej žalobkyni uložil súd prvej inštancie povinnosť nahradiť žalovanej a intervenientovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na úspech žalovanej v konaní.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku tvrdiac, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie má spočívať v nevykonaní znaleckého dokazovania z dôvodu, že žalobkyňa nebola schopná zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,- Eur podľa uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa oznámila súdu, že vzhľadom na svoje materiálne a sociálne postavenie nie je schopná v súdom určenej lehote 10 dní zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. V dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie absentoval v konaní základný dôkaz, bez ktorého ostatné dôkazy predložené v konaní neobstoja. Bolo nevyhnutné znalecké dokazovanie vykonať. Ustanovenie § 253 ods. 1 C.s.p. nehovorí o obligatórnom postupe súdu pri preddavkoch, ale len o možnosti. Táto možnosť s ohľadom na majetkovo-sociálnu situáciu preukázanú žalobkyňou pri oslobodení od súdneho poplatku znamenala, že preddavok vo výške 600,- Eur nemusel súd od žalobkyne požadovať, a ani nemal. Prvoinštančný súd poznal pomery žalobkyne. Práve v ich dôsledku oslobodil žalobkyňu od súdneho poplatku v rozsahu 90 %. Požadovaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania je vyšší, než súdny poplatok vo veci samej. Súd prvej inštancie mal v tomto svetle prehodnotiť výšku preddavku. Dôvody, pre ktoré podľa bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neupustil súd prvej inštancie od vyžadovania preddavku, neobstoja. Nevykonaním navrhnutého znaleckého dokazovania je naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
2.1 Okrem rozhodnutia o veci samej napadla žalobkyňa odvolaním aj závislý výrok o trovách konania ako predčasný a navrhla odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Súhlasila so súdom prvej inštancie, že nariadenie znaleckého dokazovania zmarila žalobkyňa nezložením preddavku. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovala žalovaná v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Žiadala priznať trovy odvolacieho konania.
4. Intervenient na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa prvoinštančný súd so žalobou žalobkyne riadne vysporiadal, uplatnený nárok posúdil správne a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď nevykonal dokazovanie znalcom z dôvodu nezaplatenia preddavku na tento dôkaz. Nezaplatenie preddavku v určenej lehote zakladá z právneho hľadiska povinnosť súdu nevykonať navrhované dokazovanie s ohľadom na znenie § 253 ods. 3 C.s.p. Takýto postup nie je zásahom do práv žalobkyne, ale dôsledkom jej procesnej nedisciplinovanosti, za ktorú musí niesť zodpovednosť. Nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov bolo v súlade s čl. 17 Civilného sporového poriadku vyjadrujúcim zásadu hospodárnosti konania. Intervenient vyjadril názor, že ak žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok zo žaloby, ako sa uvádza v dôvodoch rozhodnutia, mal súd prvej inštancie konanie zastaviť. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v priebehu konania, že nie schopná uhradiť súdny poplatok a preddavok na trovy znaleckého dokazovania, považuje intervenient za zavádzajúce s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa musí mať dostatok finančných prostriedkov, ak si na zastupovanie v konaní najala služby prominentnej advokátskej kancelárie z Banskej Bystrice. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
5. Funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 ods. 1 C.s.p. je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok ustanovených v § 385 ods. 1 C.s.p. pre jeho nariadenie. Vec prejednal v celom rozsahu rešpektujúc ustanovenie § 379 C.s.p. o viazanosti rozsahom odvolania, aj ustanovenie § 380 ods. 1 C.s.p. o viazanosti odvolacími dôvodmi. Ex offo kontrolou prípadných vád procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) takéto vady zistené neboli. Odvolanie žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné v celom rozsahu, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku aj dôvodoch, ktorý podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd vzhľadom na to, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v dôvodoch, ktorých správnosť konštatuje, sa pre zamedzenie zbytočného opakovania dôvodov obmedzí len na vyhodnotenie dôvodnosti odvolania žalobkyne v zmysle § 387 ods. 3 C.s.p., pretože sa súd prvej inštancie vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní.
8. Žalobkyňa si uplatnila v konaní voči žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví vyplývajúci z § 444 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvej inštancie aplikovať nemusel z dôvodu, že nemal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanou v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tvrdila, že škoda jej bola spôsobená právnickou osobou (nemocnicou) prostredníctvom osôb použitých pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobkyni po úraze (zlomenine členka) utrpeného dňa 23.10.2018. Protiprávne konanie žalovanej malo spočívať podľa tvrdenia žalobkyne v poskytnutí zdravotnej starostlivosti non lege artis. Súd prvej inštancie správne identifikoval spornú otázku uvedenú v bode 13. odôvodnenia, či zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanou bola vykonaná v súlade s princípom lege artis, alebo či došlo k odbornému pochybeniu, ktoré malo za následok poškodenie zdravia žalobkyne a či existuje medzi vykonaným operačným zákrokom a následným zdravotným stavom žalobkyne príčinná súvislosť.
9. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať vznik škody, porušenie právnej povinnosti a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi spočíva na poškodenom (žalobcovi); zavinenie sa predpokladá (podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/142/2007 z 29.10.2008). V uznesení z 30.11.2021 sp. zn. 5Cdo/162/2019 Najvyšší súd SR judikoval, že ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zodpovednosť fyzickej alebo právnickej osoby za škodu spôsobenú pri jej činnosti tými, ktorých na svoju činnosť použila, sa vzťahuje aj na prípad reťazenia pôsobenia viacerých potenciálne za škodu zodpovedných fyzických alebo právnických osôb. Z hľadiska určenia subjektu, ktorý je v takomto prípade zodpovedný za škodu, je rozhodujúcim kritériom vecná, miestna a časová súvislosť medzi činnosťou, ktorou bola spôsobená škoda a finálnym výsledkom tejto činnosti (R 26/2023).
10. Žalobkyňa sa po utrpenom úraze podrobila operácii u žalovanej, kde strávila len 5 dní do 28.10.2018, kedy bola do ambulantnej starostlivosti prepustená na vlastnú žiadosť a následne absolvovala liečbu u viacerých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Obrana žalovanej spočívala okrem tvrdenia, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne aj v tvrdení, že žalobkyňa nespolupracovala s lekármi, nedodržiavala liečebný postup a na priebeh liečby okrem týchto skutočností mal vplyv aj fyziologický stav žalobkyne. Ak žalobkyňa tvrdila, že len v dôsledku nesprávne vykonaného operačného zákroku dňa 25.10.2018 a nesprávne nastavenou rehabilitačnou liečbou žalovanou, jej boli spôsobené trvalé následky ohodnotené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, bolo jej povinnosťou navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Návrh na vykonanie dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci zo strany žalobkyne učinený bol. Súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy nevykonal; znalecké dokazovanie z dôvodu nezloženia preddavku, výsluch ďalšieho ošetrujúceho lekára F. I. a výsluch manžela žalobkyne ako nadbytočné, bez výpovednej hodnoty.
11. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít k tzv. opomenutým dôkazom vyplýva, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch a dôkazoch rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo, a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí, nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou a tretím je nadbytočnosť dôkazu, keď určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo v konaní bez pochybností overené alebo vyvrátené (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/262/2022 z 10.07.2024, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/89/2025 z 29.04.2026, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 681/2025 z 16.12.2025). Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie dvoch navrhnutých dôkazov výsluch F. I. a výsluch manžela žalobkyne ich nadbytočnosťou, keď znaleckým dokazovaním nebola posúdená odborná otázka charakteru poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobkyni. Žalobkyňa v odvolaní nevykonanie týchto dôkazov nevytýka, podstatou jej odvolania je odopretie práva na spravodlivý proces z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania pre nezloženie preddavku na tento dôkaz. Nenariadenie znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie nespadá pod žiaden z možných argumentácií na odôvodnenie nevykonania navrhnutého dôkazu v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít k tzv. opomenutým dôkazom. Súd prvej inštancie sa riadil textom zákona § 253 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 253 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
13. Nespokojnosť žalobkyne s procesným postupom súdu prvej inštancie a následným rozhodnutím o veci samej pramení z odlišného výkladu ustanovenia § 253 Civilného sporového poriadku žalobkyňou. Žalobkyňa zastáva názor, že ak je v texte § 253 ods. 1 C.s.p. použité slovo „môže“, vo vzťahu k uloženiu povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu navrhnutého stranou súd môže preddavok vyrubiť alebo aj neuložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. V odvolaní žalobkyňa naznačuje, že súdom určená lehota 10 dní na úhradu preddavku vzhľadom na jej materiálno-sociálne pomery nebola primeraná, poukazujúc na prípis súdu prvej inštancie z 24.04.2025. Odvolací súd zo spisu zistil, že rozhodnutím súdu prvej inštancie z 21. januára 2025 bolo žalobkyni priznané čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu v rozsahu 90 %. Uznesenie o oslobodení žalobkyne
od súdneho poplatku podľa § 254 ods. 1 C.s.p. vydala sudkyňa po prejednaní veci na pojednávaní dňa 22.11.2024 nestotožňujúc sa s názorom žalobkyne a vyššieho súdneho úradníka konajúceho vo veci, že sa na žalobkyňu vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, čo je zrejmé z úradného záznamu spísaného sudkyňou na č.l. 128 spisu. Zastavenie konania pre nezaplatenie poplatku zo žaloby už v tomto štádiu konania neprichádzalo do úvahy. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej.
14. Žalobkyňa sa domnieva, že priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 90 % malo vplyv na jej povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Súvislosťou oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a povinnosťou zložiť preddavok na trovy dôkazu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vo viacerých rozhodnutiach. V uznesení z 25.09.2024 sp. zn. 9Cdo/125/2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetlil, že slovenská právna úprava pozná celkovo tri druhy oslobodenia od súdnych poplatkov. Medzi prvé dve patrí zákonné oslobodenie, ktoré je upravené v § 4 zákona o súdnych poplatkoch a delí sa na dve subkategórie, a to vecné oslobodenie a osobné oslobodenie. Pri zákonnom oslobodení súd nevydáva osobitné rozhodnutie, iba v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej skonštatuje, že boli naplnené predpoklady na oslobodenie. Tretím druhom je oslobodenie na základe rozhodnutia súdu podľa § 254 C.s.p., ktoré predpokladá návrh strany (individuálne oslobodenie, respektíve oslobodenie na návrh). Ide o prípady, keď by bezvýnimočné spoplatnenie súdneho konania mohlo v niektorých prípadoch zabrániť oprávnenej osobe domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. V týchto prípadoch má verejný záujem na bezplatnej ochrane práva za následok derogáciu funkcií, ktoré plní inštitút súdnych poplatkov. Z textu rozhodnutia dovolacieho súdu je možné vyvodiť jednoznačný záver, že pre upustenie od uloženia povinnosti strane sporu navrhujúcej vykonať dôkaz, ktorý bude mať za následok vznik trov je potrebné, aby súd osobitným rozhodnutím rozhodol o oslobodení strany sporu od súdnych poplatkov, zákonné oslobodenie v zmysle ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. je pre aplikáciu ustanovenia § 253 C.s.p. právne bezvýznamné. Vzhľadom na tento záver je irelevantné, či názor sudkyne vyjadrený v úradnom zázname na č.l. 128, prečo sa na žalobkyňu nevzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i), je správny.
15. K preddavkovej povinnosti strany sporu sa vzťahuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 19. februára 2025 sp. zn. 3Cdo/18/2023, v ktorom bolo zopakované, že zákonné (vecné alebo osobné) oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 zákona č. 71/1992 Zb. je v intenciách ustanovenia § 253 ods. 2 C.s.p. irelevantné, keďže ho súd nepriznáva, ale vyplýva priamo zo zákona. Strane oslobodenej od súdnych poplatkov zo zákona môže súd uložiť zloženie preddavku, lebo tomuto nepredchádzalo rozhodnutie o priznaní úplného oslobodenia v zmysle § 254 ods. 1 C.s.p. Od povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania môže byť oslobodená len strana, ktorej súd v zmysle § 254 ods. 1 C.s.p. priznal individuálne úplné oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/18/2023 bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. 65/2025 len 31.12.2025. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom 08. augusta 2025. Jeho výklad ustanovenia § 253 C.s.p. bol správny, zhodný s neskôr uverejneným judikátom R 65/2025. Postup súdu prvej inštancie v konaní bol súladný so zákonom, argumentácia žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie je vyvrátená rozhodnutím najvyššej súdnej autority. Neobstojí odvolací dôvod o porušení práva žalobkyne na spravodlivý proces, pokiaľ sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho procesného pochybenia pri prejednávaní sporu; keď podľa § 253 ods. 3 C.s.p. nemôže súd vykonať dôkaz nekrytý preddavkom, nemôže byť naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku o nevykonaní dôkazu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa vlastným zavinením, nie nesprávnym procesným postupom súdu neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalovaná jej protiprávnym konaním spôsobila škodu na zdraví.
16. Odpoveď súdu prvej inštancie z 24.04.2025 adresovaná právnemu zástupcovi žalobkyne na jeho žiadosť, aby súd zrušil uznesenie z 13. marca 2025 o povinnosti žalobkyne zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania žiadnym spôsobom nezasiahla do procesných práv žalobkyne. Oznámenie súdu, že zrušenie uznesenia o preddavkovej povinnosti žalobkyne neprichádza v úvahu a opätovné poskytnutie 10-dňovej lehoty na splnenie uloženej povinnosti (po uplynutí 15-dňovej lehoty ustanovenej v uznesení z 13. marca 2025) bolo skôr benevolenciou súdu prvej inštancie k povinnostiam žalobkyne,
ktorá mohla preddavok na trovy znaleckého dokazovania zložiť až do rozhodnutia súdu prvej inštancie 08. augusta 2025, ale sa tak nestalo.
17. Súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti žalobkyne neúspešnej v konaní nahradiť plne úspešnej žalovanej a intervenientovi na jej strane trovy prvoinštančného konania aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. Aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdené.
18. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C.s.p.). Pre rozhodnutie v zmysle zásady úspechu sporových strán sporu bolo potrebné vo vzťahu k žalovanej aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. a neúspešnej žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, ktoré jej vznikli z dôvodu jej zastúpenia v odvolacom konaní právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Fabriciusovou. Intervenient na strane žalovanej podal vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne samostatne, u intervenienta nie je preukázaný vznik trov v odvolacom konaní. Intervenient vo vyjadrení náhradu trov odvolacieho konania ani nežiadal. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s Čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018). Intervenientovi na strane žalovanej neboli priznané trovy odvolacieho konania voči žalobkyni len z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).