Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/142/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci

žalobcu Z. – E., s.r.o., so sídlom Č., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. R.,

advokátkou, so sídlom v N., proti žalovanému N., š.p., so sídlom v T., o zaplatenie

620 452,40 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. februára 2007 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. mája 2006 č.k. -368 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 603 178,40 Sk a trovy konania v sume

125 545,27 Sk k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. E. R., všetko do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. V časti žaloby o zaplatenie sumy 52 285,-- Sk konanie zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov

uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 31.12.2003 (ďalej len

„zmluva o nájme“), sa predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobcovi platenú službu –

ostrahu objektu. Z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že táto služba spočívala nielen

vo forme vrátnice (kontroly prichádzajúcich a odchádzajúcich vozidiel a osôb), ale tiež

vo forme ostrahy celého objektu. Jej podstatou bolo, aby do objektu nevnikli nepovolané

osoby. Keďže v noci z 8. marca 2004 na 9. marca 2004 sa neznámy páchateľ vlámal

do nebytového priestoru užívaného žalobcom a odcudzil z neho finančné prostriedky,

elektroniku a poškodil zariadenie, dospel k záveru, že žalovaný neposkytoval túto službu

riadne. Porušil tým právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy o nájme. Toto

porušenie povinnosti spočívajúce v tom, že žalovaný nezabezpečil dostatočne ostrahu objektu,

malo za následok vznik škody na majetku žalobcu. Žalobe preto vyhovel a zaviazal

žalovaného nahradiť žalobcovi škodu v sume 603 173,40 Sk.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. februára 2007 sp.zn. ,

na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil

tak, že žalobu zamietol a rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bolo na žalobcovi, aby preukázal splnenie podmienok

vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle

(ďalej len ), teda porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škody, príčinnú

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pokiaľ žalobca

vyvodzoval porušenie právnej povinnosti žalovaného priamo zo

o nájme a podnájme nebytových priestorov uviedol, že službu dohodnutú ako „ostrahu

objektu (vrátnica)“ nie je možné považovať za bežnú službu spojenú s nájmom nebytového

priestoru, ale za službu osobitnú. Porušenie právnej povinnosti žalovaného v súvislosti s touto

službou preto nie je možné vyvodiť z ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného zákona.

Zodpovednosť žalovaného nevyplýva ani z porušenia článku II. bod 1. písm.c/ zmluvy

o nájme. Vychádzal zo zistenia, že obsah služby spočívajúcej v ostrahe objektu bol v zmluve

zmluvnými stranami dojednaný nejasne. Každá zo zmluvných strán jej rozsah a povinnosti

z nej vyplývajúce chápali rozdielne. Žalovaný sa však nezaviazal vykonávať ostrahu

nebytových priestorov užívaných žalobcom, ani objektu, v ktorom sa tieto priestory

nachádzali a nebola dohodnutá ani ochrana jeho majetku nachádzajúceho sa v týchto

priestoroch. Zodpovednosť žalovaného nebolo možné vyvodiť ani z ustanovenia ,

ktoré upravuje všeobecnú povinnosť predchádzať hroziacim škodám. Napokon žalobca ani

netvrdil a nepreukazoval, akú všeobecnú povinnosť, ktorá by zakladala zodpovednosť

v zmysle , žalovaný porušil. Vychádzajúc z týchto skutočností dospel, na rozdiel

od súdu prvého stupňa k právnemu názoru, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu vyplývajúcu z porušenia

zmluvnej povinnosti alebo z právneho predpisu. Žalovaný teda nezodpovedá za škodu, ktorá

vznikla žalobcovi v súvislosti s krádežou vykonanou neznámym páchateľom v noci

z 8.3.2004 na 9.3.2004. Rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti preto podľa § 220

zmenil tak, že žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal krajskému súdu,

že nevzal vôbec do úvahy, že žalovaný sa zaviazal službu spočívajúcu v ostrahe objektu

poskytnúť nielen vo forme vrátnice, ale išlo o ostrahu celého objektu. Uviedol, že krajský súd

v tejto súvislosti mal vychádzať nie z ustanovenia, ktoré je obsahom zmluvy o nájme, ale

z plnenia, ktoré žalovaný vykonával. Odvolací súd nesprávne postupoval aj v tom, že

neprihliadol na výšku platby za túto službu, keď nesprávne zhodnotil dôkaz spojený

s úhradou za poskytovanie služieb vyplývajúci z bodu II zmluvy o nájme. K zabezpečeniu

poskytovania tejto služby žalovaným uviedol, že ochranu objektu treba považovať

za osobitnú zmluvnú podmienku dohodnutú zmluvnými stranami. So žalovaným ako

prenajímateľom uzavreli zmluvu o nájme, v ktorej sa žalovaný zaviazal, okrem bežných

služieb, poskytovať aj túto osobitnú službu. Bolo vecou žalovaného, akým spôsobom výkon

tejto služby zabezpečí. Nenáležitá je preto argumentácia krajského súdu, že žalovaný nebol

subjektom oprávneným v zmysle poskytovať službu ochrany

majetku. Trval na tom, že žalovaný, ak sa k niečomu zaviazal, prevzal plnú zodpovednosť

za ochranu ich majetku. Považoval za nepochybné, že zo strany žalovaného došlo

k nedodržaniu zmluvných podmienok uvedených v článku II. ods. 1 písm.c/ bod 1. zmluvy

o nájme, a že ich porušením bola žalobcovi spôsobená škoda, za ktorú žalovaný nesie

zodpovednosť v zmysle .

Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Hoci žalobca v dovolaní výslovne neuviedol dovolací dôvod, z obsahu jeho dovolania

nepochybne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci v zmysle (vytýka odvolaciemu súdu, že pri úsudku

o zodpovednosti žalovaného za škodu nevzal do úvahy niektoré skutočnosti podľa neho pre

vec významné a že nesprávne zhodnotil význam iných hľadísk vo veci zistených).

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov, vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého žalobca

nepreukázal, že by škodu ním uplatnenú spôsobil žalovaný porušením právnej povinnosti

vyplývajúcej z právneho predpisu, resp. zo zmluvy. Nie je preto daná jeho zodpovednosť

za škodu v zmysle .

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že tento právny názor, ktorý sa stal

základom rozhodnutia odvolacieho súdu, treba považovať za správny.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy

za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa

pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov

ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi

v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady

udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním

nebytového priestoru spojené.

Podľa Článku II. ods. 1 písm.c/ bod 1. s názvom „Výška a splatnosť nájomného,

spôsob platenia“ zmluvy o nájme dohodnutá výška nájomného za služby spojené

s prenájmom – ostraha objektu (vrátnica) – je 60 000,-- Sk ročne.

Keďže žalobca vyvodzoval v súvislosti s uplatnenou škodou porušenie právnej

povinnosti žalovaného práve z vyššie citovaného ustanovenia zákona o nájme a podnájme

nebytových priestorov a z citovaného článku zmluvy o nájme, správne sa odvolací súd

zaoberal otázkou, či žalovanému vôbec vyplývali z týchto ustanovení právneho predpisu,

resp. zmluvy konkrétne povinnosti v spojitosti s výkonom poskytovanej služby, prípadne

akého boli charakteru a teda, či žalobca preukázal, že škoda ním uplatnená bola spôsobená

porušením právnej povinnosti žalovaného.

Odvolací súd predovšetkým správne v dôvodoch rozsudku uviedol, že základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle sú porušenie právnej

povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

a zavinenie a že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať vznik škody, porušenie

právnej povinnosti a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi, spočíva na žalobcovi

(zavinenie sa predpokladá).

Pokiaľ žalobca vyvodzoval v spojitosti s poskytovaním služby spočívajúcej v ostrahe

objektu porušenie právnej povinnosti žalovaného z právneho predpisu (zákona

č. ), odvolací súd dospel k správnemu záveru, že tento právny predpis konkrétne

povinnosti prenajímateľa s poskytovaním takejto služby neupravuje (upravuje len všeobecne

povinnosť prenajímateľa zabezpečovať riadne plnenie služieb spojených s užívaním

nebytového priestoru). Vyvodzovať porušenie právnej povinnosti žalovaného ako

prenajímateľa, v súvislosti s poskytovaním služby, akou je ochrana majetku nájomcu

(žalobcu) z tohto právneho predpisu, preto neobstojí. Napokon, dovolateľ správnosť tohto

právneho záveru odvolacieho súdu v dovolaní ani nenamieta. Naopak, v dovolaní zhodne

s názorom odvolacieho súdu uvádza, že táto služba je osobitného charakteru a že jej

podmienky vyplývajú priamo zo zmluvy o nájme.

Podľa dovolacieho súdu, práve tu je podstata problému, pokiaľ žalobca vyvodzoval

porušenie právnej povinnosti žalovaného, v spojitosti so službou spočívajúcou v ostrahe

objektu, z uvedenej zmluvy (konkrétne z jej článku II. ods. 1 písm.c/ bod 1.).

Vo všeobecnosti základným predpokladom možného porušenia právnej povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy je, že účastníci zmluvného vzťahu jednotlivé práva a povinnosti

(obsah zmluvy) náležitým spôsobom dohodnú.

V posudzovanej veci v zmluve o nájme uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom

a právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom 31.12.2003, nie je výslovne

upravený záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi strážnu službu. V inkriminovanom

článku, z ktorého žalobca vyvodzuje porušenie právnej povinnosti žalovaného, sa zmluva

obmedzila len na stanovenie výšky nájomného a spôsobu platenia, okrem iného, aj

za „ostrahu objektu (vrátnica)“. V zmluve teda nie je vôbec dohodnutý rozsah, v akom je

žalovaný povinný túto službu žalobcovi poskytnúť a nie sú v nej uvedené ani tomu

zodpovedajúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Zmluva teda postráda akúkoľvek

dohodu o jej obsahu, pokiaľ ide o poskytovanie tejto služby. Keďže žalovaný v konaní

nepoprel, že uzavrel so žalobcom dohodu o poskytovaní služby spočívajúcej v ostrahe

objektu, avšak len vo forme vrátnice a z textu zmluvy z článku, na ktorý žalobca odkazuje,

možno vyvodiť nanajvýš uzavretie poskytovania služby v takejto forme, možno mať

za preukázané (ako to správne ustálil aj odvolací súd), že žalovaný sa zaviazal žalobcovi túto

službu poskytovať len v uvedenej podobe. Žalovaný sa rozhodne v zmluve o nájme vo vzťahu

k žalobcovi nezaviazal vykonávať ostrahu po celom vonkajšom obvode objektu, ani

samostatne ostrahu nebytových priestorov užívaných žalobcom, ani objektu, v ktorom sa tieto

priestory nachádzali a nebola dohodnutá ani ochrana jeho majetku nachádzajúceho sa v týchto

priestoroch. Podľa názoru dovolacieho súdu, z hľadiska obsahu záväzku, nemohlo byť

rozhodujúce to, čo žalovaný v kritický čas v skutočnosti vykonával, lebo s iným subjektom

mohol byť rozsah ochrany dohodnutý inak. Napokon, žalovanému nič nebránilo, aby v rámci

ochrany vlastného majetku, túto vykonával aj nad rámec dohody uzavretej so žalobcom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní netvrdil, že by žalovaný v kritický čas

službu formou vrátnice neposkytoval. Rovnako netvrdil ani to, že by neznámy páchateľ, ktorý

vykonal v nimi užívaných nebytových priestoroch krádež vlámaním, vošiel do objektu, resp.

tento opustil v priestoroch vrátnice. Táto skutočnosť, ktorá by prípadne mohla byť právne

významná z hľadiska možného porušenia právnej povinnosti žalovaného, ani inak nevyšla

v konaní najavo.

Odvolací súd dospel preto k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal porušenie

zmluvne dohodnutej právnej povinnosti žalovaného v súvislosti s poskytovaním služby

spočívajúcej v ostrahe objektu. Z uvedeného záveru odvolací súd správne vyvodil, že nie je

naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného

za škodu v zmysle a teda, že žalovaný za škodu spôsobenú na majetku

žalobcu nezisteným páchateľom, nezodpovedá.

K námietke žalobcu uvedenej v jeho dovolaní, že odvolací súd neprihliadol na rozsah

poskytnutého peňažného plnenia za túto službu, ktorý bol podľa neho dostačujúci na to, aby

nešlo o platenie vrátnika, ale aby žalovaný poskytoval skutočne stráženie objektu, treba

uviesť, že samotná výška dohodnutého plnenia (aj tá bola v zmluve dohodnutá nejasne) ešte

nedokazuje to, aký rozsah služby má jej poskytovateľ poskytnúť. Práve z dôvodu výšky

požadovaného plnenia za túto službu (samozrejme aj z ďalších dôvodov), bolo vecou žalobcu

a v jeho záujme, aby bol v zmluve náležitým spôsobom uvedený rozsah, v akom je žalovaný

povinný túto službu žalobcovi poskytnúť a dohodnúť tomu zodpovedajúce práva a povinnosti

účastníkov, včítane prípadnej zodpovednosti za porušenie povinností poskytovateľom služby.

Žalobca si už pri uzatváraní zmluvy musel byť vedomý toho, že v opačnom prípade, ak dôjde

medzi účastníkmi k sporu, nesie zvýšené riziko jeho možného neúspechu v spore.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca napadol dovolaním vecne

správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďže v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237

a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Žalovanému však v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2008 JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová